NÍ KASEMI 42
Mɛni Baiblo ɔ De Ngɛ Gba Si Himi, Kɛ Gba Si Himi Mi Nɛ Nɔ Ko Sɛ We ɔ He?
Ngɛ he komɛ ɔ, nihi fuu he ye kaa ja nɔ ko sɛ gba si himi mi loko e ma ná bua jɔmi. Se pi nihi tsuo nɛ a sɛ gba si himi mi nɛ a ngɛ bua jɔmi, nɛ pi nihi tsuo nɛ a sɛ we gba si himi mi nɛ a be bua jɔmi. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, Baiblo ɔ tsɔɔ kaa gba si himi ji nike ní, nɛ ke nɔ ko sɛ we mi hu, e ji nike ní.
1. Mɛni se nɛ nihi nɛ a sɛ we gba si himi mi ɔ náa?
Baiblo ɔ de ke: ‘Nɔ fɛɛ nɔ nɛ e maa sɛ gba si himi mi ɔ ma ná he se, se nɔ fɛɛ nɔ nɛ e be gba si himi mi sɛe ɔ, e ma ná he se saminya.’ (Kane 1 Korinto Bi 7:32, 33, 38.) Ngɛ mɛni blɔ nɔ nɛ ke nɔ ko sɛ we gba si himi mi ɔ, “e ma ná he se saminya?” Kristofohi nɛ a sɛ we gba si himi mi ɔ be he piɛɛli nɛ́ e ma bi nɛ a tsu a hiami níhi a he ní ha mɛ. Enɛ ɔ haa nɛ a náa be fuu kɛ peeɔ ní kpahi. A ti ni komɛ nyɛɔ nɛ a tsuɔ babauu ngɛ Yehowa sɔmɔmi mi ngɛ blɔhi fuu a nɔ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, a hiaa blɔ kɛ yaa he kpahi nɛ a ya fiɛɛɔ sane kpakpa a. Nɔ́ nɛ pe kulaa a, a ma nyɛ ma ná be fuu kɛ pee níhi nɛ ma ha nɛ a hɛ kɛ su Yehowa he.
2. Mɛni se nami komɛ lɛ ngɛ gba si himi mi nɛ nɔ ko maa sɛ ngɛ blɔ nɛ da nɔ ɔ he?
Kaa bɔ nɛ ke nɔ ko sɛ we gba si himi mi nɛ e náa he se ngɛ blɔ komɛ a nɔ ɔ, jã kɛ̃ nɛ nihi nɛ a sɛ gba si himi mi ɔ hu náa he se ngɛ blɔ komɛ a nɔ. Baiblo ɔ de ke, ‘ni enyɔ hi pe nɔ kake.’ (Fiɛlɔ 4:9) Kristofohi nɛ a sɛ gba si himi mi nɛ́ a kɛ Baiblo sisi tomi mlaahi tsuɔ ní ɔ naa kaa nɔ́ nɛ ngmami ɔ de nɛ ɔ ji anɔkuale. Nihi nɛ a sɛ gba si himi mi ɔ wo si kaa a maa suɔ a sibi, a maa bu a sibi, nɛ a ma ná a sibi a he bua jɔmi be fɛɛ be. Enɛ ɔ haa nɛ a nuɔ he kaa a ngɛ slɔkee pe nihi nɛ a ngɛ kaa nɔ kɛ e yo se a sɛ we gba si himi mi ɔ. Jehanɛ hu ɔ, a bimɛ ɔmɛ maa nu he kaa a ngɛ slɔkee.
3. Kɛ Yehowa naa gba si himi ha kɛɛ?
Benɛ Yehowa to gba si himi kekle nɔ́ ɔ he blɔ nya a, e de ke: ‘Nyumu ma si e tsɛ kɛ e nyɛ, nɛ e maa ngɔ e he ya mɛtɛ e yo he nɛ a maa pee nɔ kake.’ (1 Mose 2:24) Yehowa suɔ kaa huno kɛ e yo nɛ a suɔ a sibi, nɛ a mɛtɛ a sibi a he be abɔ nɛ a ngɛ wami mi ɔ. E ngmɛ blɔ kaa nɔ́ pɛ nɛ a ma nyɛ maa da nɔ kɛ po gba mi ji, ke nɔ kake puɛ gba. Ngɛ si fɔfɔɛ nɛ ɔ mi ɔ, Yehowa ha nɔ nɛ a je e se ɔ he blɔ kaa e ma nyɛ maa mwɔ e yi mi kpɔ kaa e maa po gba a mi. a (Mateo 19:9) Yehowa ha we Kristofohi he blɔ kaa a hi he piɛɛli enyɔ loo nɔ́ nɛ hiɛ pe jã.—1 Timoteo 3:2.
MOO KASE BABAUU
Moo hyɛ níhi nɛ o ma nyɛ maa pee konɛ o ná bua jɔmi, kɛ níhi nɛ o maa pee konɛ o ha nɛ Yehowa bua nɛ jɔ ke o sɛ gba si himi mi aloo o sɛ we gba si himi mi.
4. Ke o sɛ we gba si himi mi ɔ, ngɔɔ nike ní nɛ ɔ kɛ tsu ní saminya
Yesu na gba si himi mi nɛ ni komɛ sɛ we ɔ kaa nike ní. (Mateo 19:11, 12) Nyɛɛ kane Mateo 4:23, nɛ nyɛ susu sane bimi nɛ ɔ he:
-
Kɛ Yesu ngɔ nike ní nɛ ji gba si himi mi nɛ e sɛ we ɔ kɛ sɔmɔ e Tsɛ ɔ, nɛ e kɛ ye bua ni kpahi ha kɛɛ?
Kristofohi nɛ a sɛ we gba si himi mi ɔ ma nyɛ ma ná bua jɔmi ke a ngɔ a be kɛ sɔmɔ Yehowa kaa bɔ nɛ Yesu pee ɔ. Mo je VIDEO ɔ, nɛ nyɛ susu sane bimi nɛ nyɛɛ se ɔ he.
-
Mɛni blɔhi a nɔ nɛ Kristofo no ko ma nyɛ maa ngɔ gba si himi mi nɛ e sɛ we ɔ kɛ sɔmɔ Yehowa konɛ e ná bua jɔmi?
Anɛ o le lo?
Baiblo ɔ tsɔɔ we jeha nɛ e sa kaa nɔ ko nɛ ye loko e sɛ gba si himi mi. Se mohu ɔ, e wo nihewi kɛ yihewi he wami kaa a mlɛ kɛ yaa si a maa “be nihewi [kɛ yihewi] a we akɔnɔ be ɔ nya.” Be nɛ ɔ ji be nɛ bɔmi nami he numi mi waa wawɛɛ, nɛ e ma nyɛ ma ha nɛ e he nɛ wa ha nɔ ko kaa e maa mwɔ yi mi kpɔhi nɛ da.—1 Korinto Bi 7:36.
5. O kɛ nile nɛ hla nɔ nɛ o kɛ maa sɛ gba si himi mi
Yi mi kpɔ nɛ o maa mwɔ ngɛ nɔ nɛ o kɛ maa sɛ gba si himi mi he ɔ ji yi mi kpɔ ko nɛ he hia wawɛɛ. Nyɛɛ kane Mateo 19:4-6, 9, nɛ nyɛ susu sane bimi nɛ ɔ he:
-
Mɛni he je nɛ e sɛ nɛ Kristofo no ko kɛ oya yemi nɛ sɛ gba si himi mi ɔ?
Baiblo ɔ ma nyɛ maa ye bua mo konɛ o le níhi nɛ sa kaa o hla ngɛ nɔ ko nɛ o kɛ lɛ maa sɛ gba si himi mi ɔ he. Nɔ́ nɛ he hia pe kulaa a, mo hla nɔ ko nɛ e suɔ Yehowa. b Nyɛɛ kane 1 Korinto Bi 7:39 kɛ 2 Korinto Bi 6:14. Lɔ ɔ se ɔ, nyɛ susu sane bimihi nɛ nyɛɛ se nɛ ɔmɛ a he:
-
Mɛni he je nɛ e sa nɛ waa kɛ wa nyɛmimɛ Kristofohi pɛ nɛ sɛ gba si himi mi ɔ?
-
Kɛ o susu kaa Yehowa maa nu he ha kɛɛ, ke o kɛ nɔ ko nɛ sɔmɔ we Yehowa sɛ gba si himi mi?
6. Moo na gba si himi kaa bɔ nɛ Yehowa naa lɛ ɔ
Ngɛ blema Israel ɔ, nyumu komɛ kɛ a yihi po gba mi ngɛ juɛmi nɛ dɛ nɛ nyumu ɔmɛ hɛɛ ɔ he je. Nyɛɛ kane Malaki 2:13, 14, 16, nɛ nyɛ susu sane bimi nɛ ɔ he:
-
Mɛni he je nɛ ke nɔ ko kɛ e he piɛɛlɔ po gba mi be mi nɛ pi nɛ nɔ kake puɛ gba a, Yehowa sume ɔ?
Mo je VIDEO ɔ, nɛ nyɛ susu sane bimi nɛ nyɛɛ se ɔ he.
-
Ke o he piɛɛlɔ ɔ sɔmɔ we Yehowa a, mɛni o ma nyɛ maa pee konɛ bua jɔmi nɛ hi nyɛ gba si himi ɔ mi?
7. Moo ngɔ gba si himi he mlaahi nɛ Yehowa wo ɔ kɛ tsu ní.
Yehowa mlaahi nɛ kɔɔ gba si himi he nɛ nɔ ko kɛ ma tsu ní ɔ biɔ mɔde bɔmi wawɛɛ. c Se Yehowa jɔɔ nihi nɛ a kɛ mlaa nɛ ɔmɛ tsuɔ ní ɔ. Mo je VIDEO ɔ.
Nyɛɛ kane Hebri Bi 13:4, nɛ nyɛ susu sane bimihi nɛ nyɛɛ se nɛ ɔmɛ a he:
-
Anɛ o susu kaa wa ma nyɛ maa ye Yehowa mlaahi nɛ kɔɔ gba si himi he ɔ nɔ lo? Mɛni he je nɛ o de jã a?
Yehowa hyɛɛ blɔ kaa Kristofohi nɛ a sɛ gba si himi mi ɔ nɛ́ a ngɔ a gba a kɛ wo mlaa sisi, nɛ ke a maa po gba a mi hu ɔ, a pee jã ngɛ mlaa nya kaa bɔ nɛ ngɛ mahi fuu a mi ɔ, amlaalo ɔmɛ hyɛɛ blɔ kaa nihi nɛ a pee ɔ. Nyɛɛ kane Tito 3:1, nɛ nyɛ susu sane bimi nɛ ɔ he:
-
Ke o sɛ gba si himi mi ɔ, anɛ nyɛɛ kɛ nyɛ gba a wo mlaa sisi lo?
NƆ KO MA BI KE: “Anɛ nyumu kɛ yo be nyɛe maa hi si be mi nɛ a sɛ we gba si himi mi lo?”
-
Kɛ o ma ha heto kɛɛ?
NYA MWƆMI
Gba si himi ji nike ní nɛ je Yehowa ngɔ. Ke nɔ ko sɛ we mi hu, e ji nike ní nɛ je Yehowa ngɔ. Nihi nɛ a sɛ gba si himi mi kɛ nihi nɛ a sɛ we gba si himi mi ɔ tsuo ma nya ma ná bua jɔmi ke a pee Yehowa suɔmi nya ní ngɛ a si himi mi.
Mi Nylɔmi
-
Ngɛ mɛni blɔ nɔ nɛ nɔ ko nɛ e sɛ we gba si himi mi ɔ kɛ e be ma nyɛ ma sɔmɔ Yehowa saminya?
-
Mɛni he je nɛ Baiblo ɔ de ke waa kɛ wa nyɛmimɛ Kristofohi pɛ nɛ sɛ gba si himi mi ɔ?
-
Mɛni nɔ pɛ nɛ Ngmami ɔ tsɔɔ kaa nɔ ko ma nyɛ maa da kɛ po gba mi?
NÍ KPAHI NƐ MAA YE BUA MO
Ke a ke waa sɛ gba si himi mi “ngɛ Nyɔmtsɛ ɔ mi pɛ” ɔ, mɛni e tsɔɔ?
“Sane Bimihi Nɛ Je Ní Kaneli A Ngɔ” (Hwɔɔmi Mɔ, July 1, 2004)
Moo hyɛ videohi enyɔ nɛ maa ye bua mo nɛ o mwɔ yi mi kpɔ nɛ da kɛ kɔ nyɛɛmi nɛ a kɛ sɛɛ gba si himi mi, kɛ gba si himi he.
Moo hyɛ nɔ́ he je nɛ nyɛminyumu ko nuɔ he kaa níhi nɛ Yehowa ha lɛ ɔ he jua wa kulaa pe níhi nɛ e ngmɛɛ a he ɔ.
Mɛni níhi nɛ e sa kaa nɔ ko nɛ susu a he loko e mwɔ e yi mi kpɔ kaa e maa po gba mi loo e maa je gba?
“Mo Ná Bumi Kɛ Ha ‘Nɔ́ Nɛ Mawu Ngɔ Kɛ Tsa’ a” (Hwɔɔmi Mɔ, December 2018)
a Hyɛ Nyagbe Ningma 4 nɛ kɔɔ gba jemi he be mi nɛ huno ɔ kɛ e yo ɔ a ti nɔ ko puɛ we gba.
b Ngɛ wɛtso komɛ a mi ɔ, fɔli nɛ a hlaa gba si himi he piɛɛli kɛ haa a bimɛ. Ke e ba jã a, nɔ́ nɛ fɔli nɛ a ngɛ suɔmi ɔ hyɛɛ kekleekle ji kaa nɔ ɔ suɔ Yehowa lo, se pi sika nɛ nɔ ɔ ngɛ loo blɔ nya nɛ e ngɛ.
c Ke o kɛ nɔ ko ngɛ kaa o yo be mi nɛ o tsu we e he ní, aloo o kɛ nɔ ko ngɛ kaa o huno be mi nɛ e tsu we o he ní ɔ, mo nitsɛ nɛ o maa mwɔ o yi mi kpɔ kaa o maa ngmɛɛ nɔ ɔ he aloo o maa je, loo kaa nyɛ maa sɛ gba si himi mi.