Lí zu-pere

Lí m̀ɛni-ŋuŋ-ŋai ma

ZƐŊ-LƐƐI 43

Maa Nɛ̃ɛi Korai-ɓela Di Lɔɔ-kpeleɛ Kaa Leŋ?

Maa Nɛ̃ɛi Korai-ɓela Di Lɔɔ-kpeleɛ Kaa Leŋ?

Ŋeniɛi gwaa kelee, nua dikili-ŋa-siai kaa a dakpɛni e pilaŋ lɔɔ-kpeleɛ ma. Nua taŋa da pa dikie ma da dimaraŋ-ŋa a tãi taŋa, da ŋwɛli a gɛɛ di lɔɔ kpele gie ma. Di tani-ŋa difa ŋwɛli kpiŋ a gɛɛ di lɔɔ kpele. Gɛ ni nua taŋa da ŋwɛli di lɔɔ kpele kpɔ e lɛɛ la zu e di kɛ. Le ɓe Ŋala-kɔlɔi e mo e pilaŋ lɔɔ-kpeleɛ ma?

1. Gaa a mɛni nyɔmɔɔ a gɛɛ nuu e lɔɔ kpele?

Ŋala-kɔlɔi fe mo ni a gɛɛ lɔɔ-kpeleɛ nyɔmɔɔi. Kɛɛ, Ŋala-kɔlɔi e mo a gɛɛ mɛlɛ-see sãa tamaai Ɣala e dɛɛ kupɔi dɔnɔ ɓa, ‘ŋwãai nyii e gbɛtɛ, kwa gbele kulii e nɛ̃ɛi.’ (Ŋule-wooi 104:​14, 15) Ŋala-kɔlɔi e mo a gɛɛ wɔlɔ-wɔlɔ ti kɛi, Ziova fɛli-ɓela taŋa da kaa lɔɔ kpele a tãi tani-ŋa.​—1 Temete 5:​23.

2. Lia-woo kɛɛ leŋ ɓe Ŋala-kɔlɔi e dɛɛ diai pɔ da gbɛtɛ dikili-ŋa a gɛɛ di lɔɔ kpelei?

Lɔɔ-ya kpaa lɔɔ tamaa kpeleɛ wɛli fe Ziova ma. (Galesiɛŋ 5:​21, NWT) E mo Ŋɔwooi su nyɛɛi: ‘Ife kɛ a nɔɔ-ya kpele-ɓelai dita.’ (Tare-woo-ŋa 23:​20) Mɛni ma, kwa kɛ ŋwɛlii ku lɔɔ kpele kutɔnɔ kwaa ma kpaa maŋ a kuɓaraŋ-ŋa, kufe gbele a damaa nyii pai gɛi kufa pɔri kukili-ŋa siai a nɛlɛɛ. Kufe ŋɔnɔ gbele a bere sii nyii pai gɛi kufa pɔri kulono pere da kutua-pere maa kpɛɛi kpaa maŋ e kpiŋ gɛ ku kɔlɛ. A kɛ kufa pɔri kukpiŋ mɛi kaai a pa lɔɔ-kpeleɛ ma, gɛ ni a pai kɛi a nɛlɛɛ a gɛɛ ku kpera lɔɔ kpelei.

3. Kwa pɔri nua ɓaa siɣei leŋ e pilaŋ dimɛni-kpɛtɛɛ ma a pa lɔɔ kpele mɛni ma?

Maa nɛ̃ɛi nuu kelee e gbɔɔi mɛni-kpɛtɛɛ kɛ a kɛ a pai lɔɔ kpelei. Kufe nuu ta ŋɔmɛni ŋaa tee nyii ŋwɛlii e lɔɔ loŋ kpele, nyaŋ kufe kpala nuu ta la a gɛɛ e lɔɔ kpele a kɛ ve ŋwɛlii e lɔɔ kpele. (Lomaŋ 14:​10) Kufe pai lɔɔ kpelei a kɛ kwa gaa a gɛɛ kulɔɔ kpeleɛ a pai nua dilaa-lai su saai. (Lomaŋ 14:​21 lono.) ‘Kufa mɛni lɛlɛɛ kɔri nɔ kukpiŋ mɛni ma, kɛlɛ kwa mɛni lɛlɛɛ kɔri kukɔlɛ-ma-ɓelai mɛni ma.’​—1 Kɔleŋtiɛŋ 10:​23, 24 lono.

MƐNI TAMAA MAA-KƆRI

Ŋala-kɔlɔi ŋɔtɔ̃ya-ŋuŋ-ŋai kaa nyii pai kpɔnii ya a gɛɛ I mɛni-kpɛtɛɛ kɛ a kɛ ya pai lɔɔ kpelei da nyii ya pai gbelei. Ye ŋɔnɔ mɛnii kaa ya pɔri gɛi a kɛ ifa pɔri ikpiŋ mɛi kaai a pa lɔɔ kpele mɛni ma.

4. Mɛni-kpɛtɛɛ kɛ a kɛ ya pai lɔɔ kpelei

Zisɛ e lɔɔ-kpeleɛ kaa leŋ? A gɛɛ ku zukulai kɔlɔŋ, kwaa ŋɛi-kɛ-maai maa-ŋuŋ kaa nyii Zisɛ e gɛi. Zɔŋ 2:​1-11 lono, gɛ ni ka lono e pilaŋ mare-kɛɛ-ŋai ŋi dia:

  • Yɛɛ berei ku gaa la ŋɛi-kɛ-maai ŋi sui, le ɓe kwa pɔri maa-kɔrii e pilaŋ Zisɛ ŋɔkili-ŋa-siai ma a pa lɔɔ ma da diai da gbelei?

  • Ee Zisɛ fe mo ni a gɛɛ lɔɔ-kpeleɛ kaa a mɛni nyɔmɔɔi, le ɓe maa nɛ̃ɛi e kɛ a kukili-ŋa-siai e pilaŋ Korai-ɓelai dia ŋwɛlii di lɔɔ kpelei?

Berei maŋ Ŋala-kɔlɔi fe mo ni la a gɛɛ Korai-nuu fe lɔɔ kpelei, nyiŋi fe nɛi a gɛɛ nɛlɛɛi ku lɔɔ kpele a tãi kelee. Tare-woo-ŋa 22:3 lono, gɛ ni ka lono e pilaŋ mɛni-ŋuŋ-ŋai ŋi dia, nyii pai kpɔnii ya a gɛɛ I tãi kɔlɔŋ maa nɛ̃ɛi I lɔɔ kpele lai:

  • Yaa kɛ pai keleŋ siai kpaa tii kɛi a masiŋ ta.

  • Ikaa kpaaŋ su.

  • Dada ta aa mo ya a gɛɛ ife lɔɔ kpele.

  • Ifa pɔri ikpiŋ mɛi kaai a pa lɔɔ-kpeleɛ ma.

  • Gɔmɛti a mo a gɛɛ ife lɔɔ kpele.

  • Ikaa nuu ta kɔlɛ nyii ve ŋwɛlii e lɔɔ kpele kpɛni fei e kɛ a lɔɔ-ya kpele-nuu a bɔlɔ, nyaŋ va pɔri gbiŋ mɛi kaai lɔɔ-kpele mɛni su.

Nɛlɛɛi a gɛɛ I lɔɔ ŋaa kɔlɛ nɛni-kula-kuu kpaa pele takpɛni-ŋa ma? A gɛɛ I mɛnii kaa pai kpɔnii ya I mɛni-kpɛtɛɛ lɛlɛɛ kɛ, VILOI su kaa.

Lomaŋ 13:​13 da 1 Kɔleŋtiɛŋ 10:​31, 32 lono. Ka kpɛɛ ŋala-kɔlɔi kpua-ŋai kelee lonoi tɛitɛi, ka lono e pilaŋ mare-kɛɛ ŋi ma:

  • Tii kɛɛ a dɔ̃ya-ŋuŋ ŋi a pɔri kpɔnii leŋ ya a gɛɛ I mɛni-kpɛtɛɛ kɛ nyii pai Ziova lii laai?

Korai-nuu kelee a gbɔɔi mɛni-kpɛtɛɛ kɛ a kɛ a pai lɔɔ kpelei kpaa ve pai gbelei. A kɛ kpiŋ a lɔɔ kpele a tãi taŋa, a ŋɔnɔ pɔri gbɛtɛi gili-ŋa a gɛɛ ve lɔɔ kpele

5. Mɛni-kpɛtɛɛ kɛ e pilaŋ nɔɔi ya pai gbelei ma

Ya gbɛtɛ ikili-ŋa a gɛɛ I lɔɔ kpele, nyiŋi e lɛɛ ikili-ŋa: Berei maŋ Ziova fe mo ni la a gɛɛ kufe lɔɔ kpelei, kɛɛ lɔɔ tamaa kpeleɛ wɛli fe ma. Le mɛni ma? Osia 4:​11, 18 lono, gɛ ni ka lono e pilaŋ mare-kɛɛ ŋi ma:

  • Nuu a lɔɔ tamaa kpele, le ɓe a kɛ a nyaa?

Le ɓe a pɔri kpɔnii kua a gɛɛ kufe lɔɔ tamaa kpele? Maa nɛ̃ɛi kukɛ a kumaa yeŋɔɔ, ku nyii kɔlɔŋ kwa pɔri gbelei. Tare-woo-ŋa 11:2 lono, gɛ ni ka lono e pilaŋ mare-kɛɛ ŋi ma:

  • Le mɛni ɓe nɛlɛɛi la a gɛɛ I mɛni-kpɛtɛɛ kɛ e pilaŋ nɔɔi ya pai gbelei ma?

6. Mɛnii a pɔri kpɔnii nuu ma a gɛɛ e kpera lɔɔ tamaa kpelei

Mɛnii kaa kpɔŋ maa tɛɛ naloŋ ta pɔ a gɛɛ e nyee kula lɔɔ-ya kpeleɛ su. VILOI su kaa, gɛ ni ka lono e pilaŋ mare-kɛɛ-ŋai ŋi dia.

  • Viloi su, Dmitry a kaa tua leŋ a lɔɔ kpele?

  • E pɔri kperai lɔɔ-ya kpelei ŋaa ma?

  • Le ɓe kpɔŋ maa tɛɛ bɔ a gɛɛ e tee lɔɔ-ya kpeleɛ ma?

1 Kɔleŋtiɛŋ 6:​10, 11 (NWT) lono, gɛ ni ka lono e pilaŋ mare-kɛɛ-ŋai ŋi dia:

  • Le ɓe Ŋala-kɔlɔi e mo e pilaŋ lɔɔ-ya kpeleɛ ma?

  • Le ɓe nɛ a gɛɛ lɔɔ-ya kpele-nuu a pɔri maa falenii?

Maafiu 5:​30 (NWT) lono, gɛ ni ka lono e pilaŋ mare-kɛɛ ŋi ma:

  • Zisɛ wooi a gɛɛ ku kuyee tee kua sukulai ɓa, ku kupolu tɔɔ mɛni taŋa dia nyii ŋwɛli kaa kua a gɛɛ ku Ziova lii laa. Le ɓe ya pɔri gɛi a kɛ ya kɔi a gɛɛ I iyee kula lɔɔ-ya kpeleɛ su? a

1 Kɔleŋtiɛŋ 15:​33 lono, gɛ ni ka lono e pilaŋ mare-kɛɛ ŋi ma:

  • Le ɓe pai kɛi a ya a kɛ ya laoi-laa kɛ a lɔɔ-ya kpele-ɓela?

NUU TA A PƆRI I MARE KƐI: “Lɔɔ-kpeleɛ kaa a mɛni nyɔmɔɔ?”

  • Ya pɔri mare-kɛɛ ŋi sukulai leŋ?

MƐNI-ŊUŊ-ŊAI YAA MAA-KƆRII

Ziova e lɔɔ kpɛtɛ a gɛɛ ku ŋaa nɛ̃ɛ kula, kɛɛ lɔɔ tamaa kpaa lɔɔ-ya kpeleɛ wɛli fe ma.

Gili-too-ŋa mare-kɛɛ-ŋai

  • Le ɓe Ŋala-kɔlɔi e mo e pilaŋ lɔɔ-kpeleɛ ma?

  • Le ɓa mɛni nyɔmɔɔ-ŋai a kula lɔɔ-ya kpeleɛ su?

  • Kwa pɔri ɓaa-kɛ-maa tɛɛi leŋ nua pɔ dimɛni-kpɛtɛɛ mɛni ma e pilaŋ lɔɔ-kpeleɛ ma?

Mɛni-kpɛtɛɛ ŋi kɛ

MƐNI TAKPƐNI-ŊA MAA-KƆRI

Nuu-tɔɔ-ŋa da pɔri mɛni-kpɛtɛɛ lɛlɛɛ kɛi leŋ e pilaŋ lɔɔ-kpeleɛ ma?

Ikili-ŋa Sia I Lɛɛ Pai Lɔɔ Kpelei (2:31)

Mɛni-ŋai kaa ya pɔri gɛi a gɛɛ I iyee kula lɔɔ-ya kpeleɛ su.

“Ikpiŋ Mɛi Kaa A Pa Lɔɔ-kpeleɛ Ma” (Nyeŋkeŋ, Gɔlɛ-ɣaloŋ-leei 1, 2010)

Nɛlɛɛi a gɛɛ Korai-ɓela di lɔɔ kɔpu sɔɔ gie ma?

“Mare-kɛɛ-ŋai Nua Da Gɛi” (Nyeŋkeŋ, Nyeŋ-yeŋ 15, 2007)

Mɛni-pelei “Ŋa Kaa Lɔɔ Kpele E Tɛɛ Nuu Kelee Ma” su, berei kaa naloŋ tɔnɔ e pɔri nyee kulai la lɔɔ-ya kpeleɛ su.

“Ŋala-kɔlɔi A Nua Dikɛ-ɣeniɛi Maa Faleŋ” (Nyeŋkeŋ, Gali-kalai 1, 2012)

a Diai difa pɔri dikɛ-ɣeniɛi kɛi lɔɔ-ya kpeleɛ ŋɛi polui, tãi taŋa maa nɛ̃ɛi di kpɔŋ maa sɔlɔ ɓo dada-ŋa yeei a gɛɛ di diyee kula zu. Dada tamaa daa mo a gɛɛ berei nɔ lɔɔ-ya kpele-ɓela da pɔri diyee kulai la lɔɔ kpeleɛ sui ɓa, dife lɔɔ kelee ta kpele.