Radostné svadby, ktoré ctia Jehovu

Welsh a Elthea sa zosobášili v roku 1985 v Sowete (Južná Afrika). Občas si s dcérou Zinzi prezerajú svadobný album a oživujú spomienky na ten radostný deň. Zinzi veľmi rada vymenúva svadobných hostí na fotografiách a zvlášť sa jej páčia fotografie, na ktorých je jej matka tak krásne oblečená.

SVADBA sa začala svadobným prejavom v jednej spoločenskej miestnosti v Sowete. Potom spevácky zbor mladých kresťanov štvorhlasne zaspieval piesne na Božiu chválu. Nato si hostia zajedli, zatiaľ čo v pozadí z magnetofónovej pásky ticho zneli melódie Kráľovstva. Nepodávali sa alkoholické nápoje, nebola tam hlasná hudba ani sa netancovalo. Hostia sa miesto toho tešili zo vzájomného spoločenstva a blahoželali manželskému páru. Svadba i s posedením trvala približne tri hodiny. Raymond, kresťanský starší, spomína: „Bola to svadba, na ktorú budem vždy rád spomínať.“

Keď sa Welsh a Elthea brali, boli dobrovoľnými pracovníkmi v juhoafrickej odbočke Watch Tower Bible and Tract Society. Mohli si dovoliť len skromnú svadbu. Niektorí kresťania sa rozhodli ukončiť službu celým časom a prijať svetskú prácu, aby mohli pokryť výdavky na nákladnú svadbu. No Welsh a Elthea neľutovali, že sa rozhodli pre skromnú svadbu, lebo im to umožnilo pokračovať v službe Bohu celým časom, až kým sa im nenarodila Zinzi.

Čo však v prípade, ak sa nejaká dvojica rozhodne, že bude mať na svadbe svetskú hudbu a tanec? Čo ak sa rozhodne podávať víno alebo iné alkoholické nápoje? Čo ak si môže dovoliť veľkú a nákladnú svadbu? Ako môže zaistiť, aby bola táto udalosť nakoniec radostnou príležitosťou, vhodnou pre Božích ctiteľov? Také otázky si vyžadujú starostlivú úvahu, lebo Biblia prikazuje: „Či jete alebo pijete alebo robíte čokoľvek iné, všetko robte na Božiu slávu.“ — 1. Korinťanom 10:31.

Vyvarujte sa hýrenia

Je ťažké predstaviť si smutnú svadbu. Avšak väčším nebezpečenstvom je zájsť do opačného extrému a mať príliš voľnú zábavu. Na mnohých svadbách ľudí, ktorí nie sú svedkami, dochádza k situáciám, ktoré zneuctievajú Boha. Bežné je napríklad užívanie alkoholu až do stavu opitosti. Žiaľ, stalo sa to aj na niektorých kresťanských svadbách.

Biblia upozorňuje, že „opojný nápoj je búrlivý“. (Príslovia 20:1) Hebrejské slovo preložené ako „búrlivý“ znamená „robiť veľký hluk“. Ak alkohol môže spôsobiť, že sa správa hlučne jeden človek, predstav si, čo to môže spôsobiť, keď sa stretne veľké množstvo ľudí, ktorí priveľa pijú! Je zrejmé, že také príležitosti sa môžu ľahko zvrhnúť na „pijatiky, hýrenia a podobné veci“, ktoré sú v Biblii označené ako „skutky tela“. Každý, kto nekajúcne robí tieto veci, je nespôsobilý zdediť večný život pod vládou Božieho Kráľovstva. — Galaťanom 5:19–21.

Grécke slovo pre „hýrenie“ sa používalo na opis hlučného pouličného sprievodu podnapitých mladíkov, ktorí spievali, tancovali a hrali. Ak sa na svadbe nekontrolovane konzumuje  alkohol a ak je tam hlučná hudba a neviazaný tanec, jestvuje reálne nebezpečenstvo, že sa táto udalosť zmení na niečo podobné hýreniu. V takej atmosfére môžu morálne a duchovne slabí jednotlivci ľahko upadnúť do pokušenia a spáchať ďalšie skutky tela, ako je ‚smilstvo, nečistota, voľné správanie alebo podľahnúť výbuchom hnevu‘. Čo možno urobiť, aby sa zabránilo tomu, že by takéto skutky tela skazili radosť z kresťanskej svadby? Aby sme našli odpoveď na túto otázku, zamyslime sa nad tým, čo o istej svadbe hovorí Biblia.

Svadba, ktorú navštívil Ježiš

Ježiš a jeho učeníci dostali pozvanie na svadbu do Kány Galilejskej. Toto pozvanie prijali a Ježiš dokonca prispel k radosti z tejto udalosti. Keď sa minulo víno, zázračne zaobstaral ďalšie, a to víno vynikajúcej kvality. Niet pochýb, že to, čo zostalo, slúžilo ešte nejaký čas po svadbe potrebám vďačného ženícha a jeho rodiny. — Ján 2:3–11.

Zo svadby, ktorú Ježiš navštívil, sa môžeme naučiť viacero vecí. Predovšetkým, Ježiš a jeho učeníci neprišli na svadobnú hostinu nepozvaní. Biblia výslovne uvádza, že boli pozvaní. (Ján 2:1, 2) Podobne v dvoch podobenstvách o svadobnej hostine Ježiš opakovane hovoril o tom, že prítomní hostia boli pozvaní. — Matúš 22:2–4, 8, 9; Lukáš 14:8–10.

V niektorých krajinách je obvyklé pre každého v komunite prísť a cítiť sa vítaný na svadobnej hostine bez ohľadu na to, či je pozvaný, alebo nie. To však môže viesť k finančným ťažkostiam. Niektorí snúbenci, ktorí nie sú bohatí, sa azda zadlžia, aby zabezpečili, že bude dostatok jedla a nápojov pre neobmedzené množstvo ľudí. Preto ak sa nejaká kresťanská dvojica rozhodne mať malú hostinu s konkrétnym počtom hostí, spolukresťania, ktorí nie sú pozvaní, by to mali chápať a rešpektovať. Istý muž, ktorý sa ženil v Kapskom Meste v Južnej Afrike, spomína, že na jeho svadbu bolo pozvaných 200 hostí. No prišlo 600 ľudí, ktorí rýchlo spotrebovali pripravené jedlo. Medzi nepozvanými boli aj cestujúci z autobusu, ktorý cez víkend, keď sa konala svadba, náhodou prechádzal Kapským Mestom. Vedúci tohto autobusového zájazdu bol vzdialeným príbuzným nevesty a bol presvedčený, že má právo priviesť so sebou celú skupinu bez toho, aby sa čo len poradil s nevestou alebo so ženíchom!

Ak nebolo vyhlásené, že na svadobnú hostinu môže prísť ktokoľvek, žiaden pravý Ježišov nasledovník by ju nemal navštíviť bez pozvania a brať si z jedla a nápojov, ktoré boli pripravené pre pozvaných hostí. Tí, ktorí sú v pokušení prísť na svadbu bez pozvania, by sa mali sami seba opýtať: ‚Nedal by som návštevou tejto svadobnej hostiny najavo nedostatok lásky k novomanželom? Nespôsobil by som im nepríjemnosti a neubral by som z radosti, akú táto udalosť prináša?‘ Chápavý kresťan sa neurazí, že nebol pozvaný, ale azda s láskou pošle novomanželom blahoprajný telegram a zaželá im Jehovovo požehnanie. Možno bude mať dokonca v úmysle pomôcť manželskej dvojici tak, že im pošle nejaký dar, aby tak prispel k radosti v ich svadobný deň. — Kazateľ 7:9; Efezanom 4:28.

Kto nesie zodpovednosť?

V niektorých častiach Afriky je zvykom, že organizovanie svadby prevezmú starší príbuzní. Dvojice sú azda za to vďačné, lebo im to uľahčí finančné bremeno. Možno si tiež pomyslia, že ich to zbavuje zodpovednosti za všetko, čo by sa mohlo stať. No skôr ako príjmu nejakú formu pomoci zo strany príbuzných, ktorí to s nimi azda myslia dobre, mali by sa uistiť, že budú rešpektované ich osobné želania.

Hoci Ježiš bol Boží Syn, ktorý „zostúpil z neba“, nič nenaznačuje, že by sa ujal vedenia a usmerňovania väčšiny záležitostí na svadbe v Káne. (Ján 6:41) Naopak, biblická správa nám hovorí, že niekto iný bol ustanovený ako ‚starejší‘. (Ján 2:8) A tento muž bol zodpovedný hlave novej rodiny, totiž ženíchovi. — Ján 2:9, 10.

 Kresťanskí príbuzní by mali rešpektovať Bohom ustanovenú hlavu novej rodiny. (Kolosanom 3:18–20) Práve ženích by mal prevziať zodpovednosť za to, čo sa deje na jeho svadbe. Prirodzene je potrebné, aby bol rozumný, a ak je to možné, aby vyhovel želaniam nevesty, rodičov a príbuzných z jej strany. Ale ak príbuzní trvajú na tom, že zariadia veci v rozpore so želaniami dvojice, potom snúbenci azda láskavo odmietnu ich pomoc a zaplatia si skromnú svadbu sami. Tak zabránia tomu, aby sa stalo niečo, na čo by potom neradi spomínali. Napríklad na jednej kresťanskej svadbe v Afrike istý neveriaci príbuzný, ktorý slúžil ako ceremoniár, pripil na mŕtvych predkov!

Niekedy odíde manželská dvojica na svadobnú cestu pred koncom svadobnej slávnosti. V takom prípade by mal ženích zariadiť, aby niekto zodpovedný zaistil, že sa budú dodržiavať biblické normy a že slávnosť sa skončí v primeranom čase.

Starostlivé plánovanie a vyrovnanosť

Je zrejmé, že na svadbe, ktorú Ježiš navštívil, bolo mnoho dobrého jedla, lebo Biblia ju opisuje ako svadobnú hostinu. Ako už bolo uvedené, bolo tam aj mnoho vína. Nepochybne tam bola aj vhodná hudba a dôstojný tanec, lebo to bolo bežnou črtou židovského spoločenského života. Ježiš to ukázal vo svojom známom podobenstve o márnotratnom synovi. Bohatý otec z tohto príbehu mal takú radosť z návratu svojho kajúcneho syna, že povedal: „Jedzme a radujme sa.“ Podľa Ježišových slov bola na tejto slávnosti aj ‚hudba a tanec‘. — Lukáš 15:23, 25.

No je zaujímavé, že Biblia sa konkrétne o hudbe a tanci na svadbe v Káne nezmieňuje. V skutočnosti sa o tanci nezmieňuje žiadna biblická správa o svadbe. Zdá sa, že medzi vernými Božími služobníkmi biblických čias bol tanec len vedľajšou a nie hlavnou črtou svadieb. Môžeme sa z toho niečo naučiť?

Na niektorých kresťanských svadbách v Afrike sa používajú výkonné elektronické ozvučovacie zariadenia. Hudba môže byť taká hlučná, že hostia sa nemôžu porozprávať tak, aby sa pritom dobre počuli. Niekedy je zjavný nedostatok jedla, ale nie tanca, čo môže viesť k neviazanosti. Také príležitosti nie sú ani tak svadobnou hostinou, ale jednoducho zámienkou na tanečný večierok. Okrem toho, hlasná hudba často priťahuje neznámych ľudí, ktorí prídu jednoducho bez pozvania a spôsobujú problémy.

Keďže biblický záznam o svadbách nezdôrazňuje hudbu a tanec, nemalo by to byť vodidlom pre snúbencov, ktorí plánujú svadbu, ktorá ctí Jehovu? A predsa pri príprave viacerých svadieb, ktoré sa v nedávnej minulosti konali v južnej Afrike, strávili kresťanskí mladí, ktorí boli vybratí do svadobnej družiny, dlhé hodiny nacvičovaním komplikovaných tanečných krokov. Takto trávili nadmerné množstvo svojho času celé mesiace. Ale kresťania si potrebujú ‚vykupovať čas‘ na ‚dôležitejšie veci‘, napríklad na evanjelizačné dielo, osobné štúdium a návštevu kresťanských zhromaždení. — Efezanom 5:16; Filipanom 1:10.

Z množstva vína, ktoré Ježiš zaobstaral, sa zdá, že svadba v Káne bola veľká a nákladná. No môžeme si byť istí, že to nebola búrlivá udalosť a že hostia nezneužívali alkohol, ako sa to stávalo na niektorých židovských svadbách. (Ján 2:10) Ako si tým môžeme byť istí? Pretože bol prítomný Pán Ježiš Kristus. Ježiš by zo všetkých ľudí najviac dbal na poslušnosť Božiemu prikázaniu týkajúcemu sa zlej spoločnosti: „Nebuď medzi silnými pijanmi vína.“ — Príslovia 23:20.

Preto ak sa nejaká dvojica rozhodne, že na ich svadbe sa bude podávať víno alebo iné  alkoholické nápoje, mala by zariadiť, aby sa podávali pod dohľadom niekoho zodpovedného. A ak sa dvojica rozhodne pre hudbu, mala by vybrať vhodnú hudbu a poveriť niekoho zodpovedného, aby sledoval hlasitosť. Hosťom by sa nemalo dovoliť, aby rozhodovali o hudbe a púšťali pochybnú hudbu alebo aby zosilňovali hlasitosť na neprimeranú mieru. Ak sa bude tancovať, malo by to byť dôstojným a slušným spôsobom. Keď sa neveriaci príbuzní alebo nezrelí kresťania pohybujú neslušne alebo zmyselne, ženích azda dá pokyn na zmenu druhu hudby alebo taktne požiada, aby sa s tancom prestalo. Inak by sa svadba mohla zvrhnúť na neviazanú zábavu a byť príčinou na potknutie. — Rimanom 14:21.

Pre nebezpečenstvá, ktoré sa skrývajú v niektorých druhoch moderného tanca, v hlučnej hudbe a vo voľnej konzumácii alkoholu, sa mnohí kresťanskí ženísi rozhodli nemať tieto veci na svojej svadbe. Niektorí boli za to kritizovaní, ale miesto toho by mali byť pochválení za svoju túžbu vyhnúť sa čomukoľvek, čo by mohlo priniesť pohanu na Božie sväté meno. Naproti tomu niektorí ženísi zabezpečili vhodnú hudbu, čas na tancovanie a na striedme podávanie alkoholu. Tak či onak, ženích je zodpovedný za to, čo dovolí, aby sa dialo na jeho svadbe.

V Afrike sa niektorí nezrelí pozerajú pohŕdavo na dôstojné kresťanské svadby a hovoria, že sa cítia ako na pohrebe. To však nie je vyrovnaný názor. Hriešne skutky tela azda prinesú dočasné vzrušenie, ale ich dôsledkom sú výčitky svedomia a prinášajú pohanu na Božie meno. (Rimanom 2:24) Na druhej strane, Boží svätý duch vytvára pravú radosť. (Galaťanom 5:22) Mnoho kresťanských manželských párov sa hrdo obzerá na svoj svadobný deň s vedomím, že to bola radostná udalosť a nie „dôvod na potknutie“. — 2. Korinťanom 6:3.

Welsh a Elthea dodnes spomínajú na mnoho kladných vyjadrení neveriacich príbuzných, ktorí boli na ich svadbe. Jeden z nich povedal: „Už nás unavujú dnešné hlučné svadby. Bolo veľmi príjemné navštíviť pre zmenu slušnú svadbu.“

A čo je ešte dôležitejšie, radostné a dôstojné kresťanské svadby ctia Pôvodcu manželstva, Jehovu Boha.

[Rámček/obrázok na strane 22]

NA ČO NEZABUDNÚŤ PRI PRÍPRAVE SVADOBNEJ HOSTINY

• Ak chceš vyzvať niektorého neveriaceho príbuzného, aby predniesol reč, máš istotu, že nevsunie nejaké nekresťanské tradície?

• Ak bude hrať hudba, vybrali ste len vhodné piesne?

• Nebude hudba príliš hlučná?

• Ak sa bude tancovať, bude sa tancovať dôstojne?

• Bude sa alkohol podávať len striedmo?

• Bude na jeho rozdeľovanie dozerať niekto zodpovedný?

• Stanovili ste primeraný čas na skončenie hostiny?

• Budú ľudia zodpovední za zaistenie poriadku prítomní až do konca?