Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli Lɛ—Shikpɔŋ nɔ Nɔyeli Hee

Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli Lɛ—Shikpɔŋ nɔ Nɔyeli Hee

Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli Lɛ—Shikpɔŋ nɔ Nɔyeli Hee

‘Maŋtsɛyeli lɛ baajwara maŋtsɛyelii nɛɛ fɛɛ wɔtsɔwɔtsɔ, ni eeekpata amɛhiɛ, shi lɛ diɛŋtsɛ lɛ eeedamɔ shi kɛaatee naanɔ.’—DANIEL 2:44.

1. Mɛɛ hekɛnɔfɔɔ wɔbaanyɛ wɔná yɛ Biblia lɛ mli?

BIBLIA lɛ ji Nyɔŋmɔ kpojiemɔ kɛha adesai. Bɔfo Paulo ŋma akɛ: “Beni nyɛnine shɛ Nyɔŋmɔ wiemɔ ni nyɛnu yɛ wɔnaa lɛ nɔ lɛ, nyɛmɔ mli akɛ Nyɔŋmɔ wiemɔ, taakɛ bɔ ni eji hu lɛɛlɛŋ lɛ, shi jeee akɛ gbɔmɛi awiemɔ ko ni.” (1 Tesalonikabii 2:13) Nɔ ni he hiaa wɔ ni wɔle yɛ Nyɔŋmɔ he lɛ yɔɔ Biblia lɛ mli: saji ni kɔɔ esu kɛ baŋ, eyiŋtoi, kɛ etaomɔ nii kɛha wɔ lɛ ahe. Eyɛ ŋaawoo ni hi fe fɛɛ yɛ weku shihilɛ kɛ daa gbi jeŋba he. Etsɔɔ gbalɛi ni ba mli yɛ blema, nɔ ni baa mli bianɛ, kɛ nɔ ni baaba mli wɔsɛɛ be mli lɛ mli. Hɛɛ, “ŋmalɛ fɛɛ ŋmalɛ ni jɛ Nyɔŋmɔ Mumɔ lɛŋ lɛ ehi ha nitsɔɔmɔ kɛ hiɛkamɔ kɛ mɔsaamɔ kɛ tsɔsemɔ ni yɔɔ jalɛ mli lɛ, koni Nyɔŋmɔ gbɔmɔ lɛ aye emuu ni asaa lɛ pɛpɛɛpɛ aha nitsumɔ kpakpa fɛɛ nitsumɔ kpakpa.”—2 Timoteo 3:16, 17.

2. Yesu ma Biblia mli saneyitso lɛ nɔ mi yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?

2 Nɔ ni he hiaa fe fɛɛ yɛ Biblia lɛ mli ji esaneyitso lɛ: jeŋ muu fɛɛ maŋtsɛ ni Nyɔŋmɔ ji (hegbɛ ni eyɔɔ akɛ eyeɔ nɔ) lɛ bembuu kɛtsɔ eŋwɛi Maŋtsɛyeli lɛ nɔ. Yesu kɛ enɛ fee nɔ titri ni esɔɔmɔ nitsumɔ lɛ kɔɔ he. “Yesu bɔi shiɛmɔ ni ekɛɛ: Nyɛtsakea nyɛtsuii; shi ŋwɛi maŋtsɛyeli lɛ ebɛŋkɛ!” (Mateo 4:17) Etsɔɔ gbɛhe ni esa akɛ ená yɛ wɔshihilɛi amli, ni ewo hewalɛ akɛ: “Nyɛtaoa Nyɔŋmɔ maŋtsɛyeli lɛ kɛ ejalɛ lɛ tsutsu.” (Mateo 6:33) Etsɔɔ bɔ ni ehe hiaa hu kɛtsɔ tsɔɔmɔ ni etsɔɔ ekaselɔi lɛ akɛ amɛsɔle amɛha Nyɔŋmɔ akɛ: “Ha omaŋtsɛyeli lɛ aba. Ha afee osuɔmɔnaa nii yɛ shikpɔŋ nɔ hu, taakɛ afeɔ yɛ ŋwɛi lɛ” nɔ.—Mateo 6:10, NW.

Shikpɔŋ nɔ Nɔyeli Hee

3. Mɛni hewɔ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ he hiaa wɔ waa nakai lɛ?

3 Mɛni hewɔ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ he hiaa adesai babaoo nakai lɛ? Ejaakɛ etsɛŋ ni ebaafee nii ni baatsake shikpɔŋ nɛɛ nɔ nɔyeli lɛ kɛya naanɔ. Gbalɛ ni yɔɔ Daniel 2:44 lɛ kɛɔ akɛ: “Nɛkɛ maŋtsɛmɛi [ni yeɔ nɔ yɛ shikpɔŋ nɔ bianɛ] nɛɛ ayinɔ lɛ Nyɔŋmɔ ni yɔɔ ŋwɛi lɛ aaatee maŋtsɛyeli [ni ji ŋwɛi nɔyeli] ko shi ama shi ni efiteŋ dɔŋŋ kɛaatee naanɔ, ni ashiŋ maŋtsɛyeli nɛɛ ahaŋ maŋ kroko; eeejwara maŋtsɛyelii [ni ji shikpɔŋ nɔ nɔyelii] nɛɛ fɛɛ wɔtsɔwɔtsɔ, ni eeekpata amɛhiɛ, shi lɛ diɛŋtsɛ lɛ eeedamɔ shi kɛaatee naanɔ.” Kɛji akɛ Nyɔŋmɔ ŋwɛi Maŋtsɛyeli lɛ miiye nɔ kwraa lɛ, adesai náŋ shikpɔŋ lɛ nɔ hewalɛ ko kwraa dɔŋŋ gbi ko gbi ko. Adesa nɔyeli ni gbálaa gbɔmɛi amli ni haaa mɔ tsui anyɔ emli lɛ baafee nɔ ni eho etee kwraa kɛmiiya naanɔ.

4, 5. (a) Mɛni hewɔ Yesu ji mɔ koome pɛ ni he esa fe fɛɛ akɛ efeɔ Maŋtsɛyeli lɛ nɔ Maŋtsɛ lɛ? (b) Mɛɛ nitsumɔ Yesu baaná yɛ wɔsɛɛ be ni ebɛŋkɛ lɛ mli?

4 Nɔyelɔ Nukpa ni yɔɔ ŋwɛi Maŋtsɛyeli ni yɔɔ Yehowa kudɔmɔ shishi tɛ̃ɛ lɛ mli lɛ, ji mɔ ni he esa fe fɛɛ—Kristo Yesu. Dani eeeba shikpɔŋ nɔ lɛ, no mli lɛ eyɛ ŋwɛi akɛ Nyɔŋmɔ ‘nitsulɔ ŋaalɔ,’ ni lɛ ji klɛŋklɛŋ mɔ yɛ Nyɔŋmɔ nibɔɔ lɛ fɛɛ mli. (Abɛi 8:22-31) “Mɔ nɔŋŋ ni ji Nyɔŋmɔ ni anaaa lɛ subaŋ, bɔɔ nii fɛɛ ateŋ kromɔ bi lɛ. Ejaakɛ emli abɔ nii fiaa yɛ, nii ni yɔɔ ŋwɛi kɛ nii ni yɔɔ shikpɔŋ lɛ nɔ.” (Kolosebii 1:15, 16) Ni beni Nyɔŋmɔ tsu Yesu kɛba shikpɔŋ nɔ lɛ, efee Nyɔŋmɔ suɔmɔnaa nii yɛ bei fɛɛ mli. Eŋmɛ etsui shi yɛ kaa ni fe kaai fɛɛ lɛ mli, ni egbo akɛ anɔkwafo kɛha e-Tsɛ lɛ.—Yohane 4:34; 15:10.

5 Yɛ anɔkwa ni eye Nyɔŋmɔ kɛyashi gbele po mli hewɔ lɛ, awo Yesu nyɔmɔ. Nyɔŋmɔ tée lɛ shi kɛtee ŋwɛi ni ekɛ hegbɛ akɛ efee ŋwɛi Maŋtsɛyeli lɛ nɔ Maŋtsɛ lɛ ha lɛ. (Bɔfoi lɛ Asaji 2:32-36) Ákɛ Maŋtsɛyeli lɛ nɔ Maŋtsɛ lɛ, Kristo Yesu baaná nitsumɔ ni tsii kɛjɛ Nyɔŋmɔ ŋɔɔ akɛ enyiɛ mumɔŋ bɔɔ nii akpekpei abɔ ni he wa lɛ ahiɛ ni ekɛjie adesa nɔyeli kɛjɛ shikpɔŋ lɛ nɔ, ni ejie efɔŋfeemɔ fɛɛ kɛjɛ wɔ jeŋ kutruku nɛɛ nɔ. (Abɛi 2:21, 22; 2 Tesalonikabii 1:6-9; Kpojiemɔ 19:11-21; 20:1-3) Kɛkɛ lɛ, Nyɔŋmɔ ŋwɛi Maŋtsɛyeli ni yɔɔ Kristo shishi lɛ baafee nɔyeli hewalɛ hee, nɔyeli kome pɛ yɛ shikpɔŋ muu lɛ fɛɛ nɔ.—Kpojiemɔ 11:15.

6. Mɛɛ nɔyeli srɔto nɛkɛ wɔbaanyɛ wɔkpa gbɛ kɛjɛ Maŋtsɛyeli lɛ nɔ Maŋtsɛ lɛ dɛŋ?

6 Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ wieɔ shikpɔŋ nɔ Nɔyelɔ hee lɛ he akɛ: “Aha lɛ nɔyeli kɛ anunyam kɛ maŋtsɛyeli, koni majimaji kɛ asafoi kɛ wiemɔi lɛ fɛɛ asɔmɔ lɛ.” (Daniel 7:14) Akɛni Yesu baakase Nyɔŋmɔ suɔmɔ lɛ hewɔ lɛ, toiŋjɔlɛ kɛ miishɛɛ ni yɔɔ enɔyeli lɛ shishi lɛ baafa babaoo. (Mateo 5:5; Yohane 3:16; 1 Yohane 4:7-10) “Enɔyeli lɛ shweremɔ kɛ toiŋjɔlɛ sɛɛ efoŋ, . . . koni ekɛ kojomɔ kɛ jalɛ aha ema shi.” (Yesaia 9:7, Revised Standard Version) Mɛɛ jɔɔmɔ eeeji nɛkɛ akɛ aaaná Nɔyelɔ ni kɛ suɔmɔ, jalɛ kojomɔ kɛ jalɛ nifeemɔ yeɔ nɔ! No hewɔ lɛ, 2 Petro 3:13 gbaa akɛ: “Yɛ eshiwoo lɛ naa lɛ wɔmiikwɛ ŋwɛi hee [Nyɔŋmɔ ŋwɛi Maŋtsɛyeli lɛ] kɛ shikpɔŋ hee [shikpɔŋ nɔ adesa weku hee] ni jalɛ hiɔ mli lɛ gbɛ.”

7. Mateo 24:14 miiba mli ŋmɛnɛ yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?

7 Yɛ anɔkwale mli lɛ, Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ ji sanekpakpa kɛha gbɔmɛi fɛɛ ni sumɔɔ nɔ ni ja. No hewɔ ni, ákɛ okadi ni tsɔɔ akɛ yiwalɛ gbɛjianɔtoo nɛɛ “naagbee gbii lɛ” amli wɔyɔɔ bianɛ lɛ fã lɛ, Yesu gba akɛ: “Aaashiɛ maŋtsɛyeli lɛ he sanekpakpa nɛɛ atsɔɔ je nɛŋ fɛɛ, ní akɛye jeŋmaji lɛ fɛɛ odase; ni no dani naagbee lɛ aaaba.” (2 Timoteo 3:1-5; Mateo 24:14) Nakai gbalɛ lɛ miiba mli bianɛ, yɛ be mli ni Yehowa Odasefoi aaafee akpekpei ekpaa ni yɔɔ shikpɔji 234 nɔ lɛ tuuɔ nɔ ni fe ŋmɛlɛtswai akpekpei toi akpe daa afi kɛgbaa Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ he sane amɛtsɔɔ mɛi krokomɛi lɛ. Belɛ esa jogbaŋŋ akɛ aaatsɛ hei ni asafoi aaafee 90,000 nɛɛ jáa yɛ, yɛ jeŋ fɛɛ lɛ akɛ Maŋtsɛyeli Asa. Jɛmɛ gbɔmɛi baa, koni amɛbakase nɔyeli hee ni baa lɛ he nii.

Hefatalɔi Nɔyelɔi

8, 9. (a) Nɛgbɛ Kristo hefatalɔi nɔyelɔi lɛ baa kɛjɛɔ? (b) Mɛɛ hekɛnɔfɔɔ wɔbaanyɛ wɔná yɛ Maŋtsɛ lɛ kɛ ehefatalɔi nɔyelɔi lɛ anɔyeli lɛ mli?

8 Hefatalɔi nɔyelɔi kɛ Kristo Yesu baahi Nyɔŋmɔ ŋwɛi Maŋtsɛyeli lɛ mli. Kpojiemɔ 14:1-4 gba akɛ gbɔmɛi 144,000 baafee “mɛi ni ahé kɛjɛ gbɔmɛi ateŋ” ni atee amɛ shi kɛtee ŋwɛi shihilɛ mli. Mɛi ni fata he ji hii kɛ yei, ni yɛ nɔ najiaŋ ni aaasɔmɔ amɛ lɛ, amɛ moŋ amɛkɛ heshibaa sɔmɔ Nyɔŋmɔ kɛ amɛ nanemɛi gbɔmɛi. “Amɛaatsɔmɔ Nyɔŋmɔ kɛ Kristo osɔfoi, ni amɛkɛ lɛ aaaye maŋtsɛ afii akpe.” (Kpojiemɔ 20:6) Amɛyi faaa kɛ akɛ amɛ to “asafo babaoo ni mɔ ko mɔ ko nyɛŋ akane ni jɛ jeŋmaŋ fɛɛ jeŋmaŋ kɛ akutsei kɛ maji kɛ majianɔ wiemɔi amli” ni baaje gbɛjianɔtoo nɛɛ naagbee lɛ mli shweshweeshwe lɛ ahe lɛ. Mɛnɛɛmɛi hu kɛ ‘sɔɔmɔ krɔŋkrɔŋ’ haa Nyɔŋmɔ “nyɔɔŋ kɛ shwane,” shi amɛbɛ ŋwɛi tsɛmɔ. (Kpojiemɔ 7:9, 15) Amɛ amɛfeɔ shikpɔŋ hee lɛ shikwɛ̃ɛhe ákɛ Nyɔŋmɔ ŋwɛi Maŋtsɛyeli lɛ shishibii.—Lala 37:29; Yohane 10:16.

9 Yɛ be mli ni Yehowa halaa mɛi ni kɛ Kristo baaye maŋtsɛ yɛ ŋwɛi lɛ, ehala adesai anɔkwafoi ni amɛná shihilɛ kɛ emli naagbai lɛ fɛɛ amli niiashikpamɔ. Nɔ ko nɔ ko kwraa bɛ ni gbɔmɛi etsɔ mli ni nɛkɛ maŋtsɛmɛi kɛ osɔfoi nɛɛ hu náko mli niiashikpamɔ. No hewɔ lɛ amɛshihilɛ yɛ shikpɔŋ nɔ lɛ baaha amɛnyɛmɔ ni amɛkɛaaye adesai anɔ lɛ aya hiɛ. Yesu diɛŋtsɛ po ‘kase toiboo yɛ amanehului ni ena lɛ amli.’ (Hebribii 5:8) Bɔfo Paulo wie ehe akɛ: “Ejaakɛ wɔsɔfonukpa ni wɔyɔɔ lɛ ejeee mɔ ni nyɛɛɛ anu wɔgbedemɔi lɛ ahe aha wɔ, shi eji mɔ ko ni aka lɛ yɛ nibii fɛɛ gbɛfaŋ tamɔ wɔ ni kɛlɛ esha ko esha ko bɛ ehe.” (Hebribii 4:15) Kwɛ miishɛjemɔ sane ni eji akɛ wɔɔle akɛ, maŋtsɛmɛi kɛ osɔfoi ni yɔɔ suɔmɔ ni nuɔ wɔgbedemɔi ahe baaye gbɔmɛi anɔ yɛ Nyɔŋmɔ jalɛ jeŋ hee lɛ mli!

Ani Maŋtsɛyeli lɛ yɛ Nyɔŋmɔ Yiŋtoo Mli?

10. Mɛni hewɔ ŋwɛi Maŋtsɛyeli lɛ jeee Nyɔŋmɔ shishijee yiŋtoo lɛ fã lɛ?

10 Ani ŋwɛi Maŋtsɛyeli lɛ fata Nyɔŋmɔ shishitoo yiŋtoo he, beni ebɔ Adam kɛ Hawa lɛ? Atsĩii Maŋtsɛyeli ko ni baaye adesai anɔ lɛ tã yɛ nibɔɔ he sane ni yɔɔ Klɛŋklɛŋ Mose lɛ mli. Yehowa diɛŋtsɛ ji amɛ Nɔyelɔ, ni bei abɔ ni amɛboɔ lɛ toi lɛ, nɔyeli kroko ko he ehiaaa. Klɛŋklɛŋ Mose yitso 1 tsɔɔ akɛ ebaanyɛ eba akɛ Yehowa kɛ Adam kɛ Hawa ye kɛtsɔ eŋwɛi kromɔ Bi lɛ nɔ. Sane lɛ kɛ wiemɔi tamɔ “Nyɔŋmɔ kɛɛ amɛ akɛ” kɛ ‘ni Nyɔŋmɔ tee nɔ ekɛɛ’ amɛ akɛ tsu nii.—1 Mose 1:28, 29; Yohane 1:1.

11. Mɛɛ shishijee ni yeɔ emuu adesa ná?

11 Biblia lɛ kɛɔ akɛ: “Nyɔŋmɔ kwɛ nibii fɛɛ ni efee lɛ, ni naa, ehi naakpa.” (1 Mose 1:31) Nɔ fɛɛ nɔ ni yɔɔ Eden trom lɛ mli lɛ yeɔ emuu kɛmɔɔ shi. Adam kɛ Hawa hi shi yɛ paradeiso. Amɛyɛ jwɛŋmɔi kɛ gbɔmɔtsei ni yeɔ emuu. Amɛnyɛɔ amɛkɛ amɛ Bɔlɔ lɛ wieɔ ni lɛ hu ekɛ amɛ wieɔ. Ni kɛ amɛtee nɔ amɛhi shi akɛ anɔkwafoi lɛ, amɛbaafɔ bii ni yeɔ emuu. Kulɛ ŋwɛi nɔyeli hee he ebahiaŋ.

12, 13. Beni adesai ni yeɔ emuu lɛ ayi faa kɛyaa hiɛ lɛ, mɛni hewɔ kulɛ Nyɔŋmɔ baanyɛ ni ekɛ amɛ awie lolo lɛ?

12 Beni adesa weku lɛ ayi faa kɛyaa hiɛ lɛ, te Nyɔŋmɔ aaafee tɛŋŋ ni ekɛ amɛ fɛɛ awie? Susumɔ ŋwɛi ŋulamii lɛ ahe. Abua amɛnaa awo jeŋ muu fɛɛ ŋshɔkpɔi ni atsɛɔ amɛ ŋulamii kushai amli. Ŋulamii akpekpei toi akpe yɔɔ ŋulamii kushai nɛɛ ekomɛi amli. Akpekpei toi akpekpe yɛ ekrokomɛi amli. Ni jeŋ nilelɔi buɔ naa akɛ aaafee ŋulamii kushai nɛɛ akpekpei toi akpei 100 yɛ jeŋ muu fɛɛ ni anaa bianɛ lɛ mli! Ni kɛlɛ Bɔlɔ lɛ kɛɔ akɛ: “Nyɛholea nyɛhiŋmɛii anɔ kɛyaa ŋwɛi, ni nyɛkwɛa: Namɔ bɔ enɛɛmɛi? Lɛ mɔ ni ejieɔ amɛsafo lɛ kpo yɛ yibɔ naa, ni etsɛɔ amɛ fɛɛ kɛ amɛgbɛii; enyɛmɔ ni fa kɛ ehewalɛ kpele lɛ hewɔ lɛ amɛteŋ ekome folo po eshwɛɛɛ.”—Yesaia 40:26.

13 Akɛni Nyɔŋmɔ le nɛkɛ ŋwɛi bɔɔ nii nɛɛ fɛɛ hewɔ lɛ, yɛ anɔkwale mli lɛ, ewaŋ kɛhaŋ lɛ akɛ eeele adesai ayifalɛ ni yɔɔ bibioo kwraa lɛ. Amrɔ nɛɛ po, etsuji akpekpei abɔ sɔleɔ amɛhaa lɛ daa gbi. Nakai sɔlemɔi lɛ shɛɔ Nyɔŋmɔ ŋɔɔ amrɔ nɔŋŋ. No hewɔ lɛ sharamɔ ni ekɛ adesai fɛɛ ni yeɔ emuu lɛ aaaye lɛ efeŋ naagba ko kwraa kɛhaŋ lɛ. Kulɛ ŋwɛi Maŋtsɛyeli ko ni eeetsɔ nɔ ele amɛ he ebahiaŋ lɛ. Mɛɛ gbɛjianɔtoo ni yɔɔ naakpɛɛ nɛ—akɛ aaaná Yehowa akɛ Nɔyelɔ, mɔ ni anyɛɔ ayaa eŋɔɔ tɛ̃ɛ, ní aná gbɛkpamɔ akɛ agboŋ dɔŋŋ kɔkɔɔkɔ, ní aahi shi kɛmiiya naanɔ yɛ paradeiso shikpɔŋ nɔ!

“Gbɔmɔ Gbɛ Bɛ Lɛ Diɛŋtsɛ Edɛŋ”

14. Mɛni hewɔ Yehowa nɔyeli he baahia adesai kɛya naanɔ lɛ?

14 Shi kɛlɛ, Yehowa nɔyeli he baahia adesai—mɛi ni yeɔ emuu po—kɛya naanɔ. Mɛni hewɔ? Ejaakɛ Yehowa ebɔɔɔ amɛ kɛ nyɛmɔ ni baaha amɛye omanye ni enɔyeli bɛ mli. No ji adesai fɛɛ amla, taakɛ gbalɔ Yeremia kpɛlɛ nɔ lɛ: “Yehowa, mile akɛ gbɔmɔ gbɛ bɛ lɛ diɛŋtsɛ edɛŋ, ni adesa ní nyiɛ nɛɛ, bɔ ni eeetsɔ ejaje enajifaamɔi eha lɛ, ebɛ edɛŋ. Yehowa kã mi.” (Yeremia 10:23, 24) Ebaafee kwashiai asane kɛha adesai akɛ amɛaasusu akɛ amɛbaanyɛ amɛkudɔ adesai ashihilɛ yɛ omanyeyeli mli ni Yehowa nɔyeli bɛ mli. Ebaafee nɔ ni kɛ gbɛ ni atsɔ nɔ abɔ amɛ lɛ kpãaa gbee. Bɔ fɛɛ bɔ ni eji lɛ, heyeli kɛmiijɛ Yehowa nɔyeli shishi lɛ kɛ pɛsɛmkunya, hetsɛ̃, niseniianiifeemɔ, basabasafeemɔ, tai, kɛ gbele baaba kɛ̃. ‘Gbɔmɔ baaye enyɛmi gbɔmɔ nɔ ni ekɛye lɛ awui.’—Jajelɔ 8:9.

15. Mɛɛ nɔ fɔŋ jɛ nihalamɔ gbonyo ni wɔ klɛŋklɛŋ fɔlɔi lɛ hala lɛ mli kɛba?

15 Mɔbɔ sane ji akɛ, wɔ klɛŋklɛŋ fɔlɔi lɛ kpɛ amɛyiŋ akɛ Nyɔŋmɔ he ehiaaa amɛ akɛ amɛ-Nɔyelɔ, ni amɛhala akɛ amɛaahi shi akɛ mɛi ni eye amɛhe kɛjɛ ehe. Nɔ ni jɛ mli ba ji akɛ, Nyɔŋmɔ eyaaa nɔ eyeee ebuaaa amɛ yɛ emuuyeli mli dɔŋŋ. Amɛtamɔ nibii ni sarawa hewalɛ nɔ atsɔɔ akɛtsuɔ nii ni agbɛnɛ áfo amɛ hewalɛ jɛɛhe lɛ mli. No hewɔ lɛ, beni be shwieɔ mli lɛ, amɛbaaba shi, ni amɛbaawa kwraa—yɛ gbele mli. Amɛbatsɔ tamɔ nɔkwɛmɔnɔ ko ni kpa eba he, ni nakai shihilɛ lɛ nɔŋŋ ji nɔ ni amɛkɛbaaha amɛshwiei. (Romabii 5:12) “Tɛsaa ji [Yehowa], ni enitsumɔi hi pɛ; ejaakɛ egbɛi fɛɛ jalɛ ni. . . . Amɛye lɛ sane fɔŋ, jeee ebii ni, amɛ diɛŋtsɛ amɛhe kpa ni; yinɔ kɔɔdɔŋ ni bɛ amɛŋɛlɛ nɔ ji amɛ.” (5 Mose 32:4, 5) Eji anɔkwale akɛ mumɔŋ bɔɔ nɔ̃ atuatselɔ ni batsɔ Satan lɛ ná Adam kɛ Hawa nɔ hewalɛ, shi amɛyɛ jwɛŋmɔi ni yeɔ emuu, ni kulɛ amɛbaanyɛ amɛkpoo esusumɔi ni ejaaa lɛ.—1 Mose 3:1-19; Yakobo 4:7.

16. Yinɔsane yeɔ nɔ ni ejɛ he ni atse kɛjɛ Nyɔŋmɔ he lɛ mli eba lɛ he odase yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?

16 Yinɔsane yeɔ nɔ ni jɛɔ Nyɔŋmɔ ni atsiɔ he kɛjɛɔ ehe lɛ mli baa lɛ he odase babaoo. Gbɔmɛi kɛ afii akpei abɔ eka adesa nɔyeli fɛɛ nɔyeli, shika helɛtemɔ mli ŋaa kɛ kwasafo shihilɛ fɛɛ shihilɛ amɛkwɛ. Ni kɛlɛ, efɔŋfeemɔ mli ‘miiwo wu.’ (2 Timoteo 3:13) Afii ohai 20 lɛ ye enɛ he odase. Nɔ ni yi mli obɔ ji hetsɛ̃, basabasafeemɔi ni naa wa fe fɛɛ, tawuu, hɔmɔ, ohia, kɛ piŋmɔ ni naa wa fe fɛɛ eko yɛ yinɔsane be mli. Ni bɔ fɛɛ bɔ ni átee hiɛ yɛ tsofafeemɔ mli aha lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, etsɛɛɛ, loo yɛ sɛɛ mli lɛ mɔ fɛɛ mɔ gboɔ. (Jajelɔ 9:5, 10) Kɛtsɔ mɔdɛŋ ni adesai bɔɔ akɛ amɛaajaje amɛnajifamɔi nɔ lɛ, amɛ́ŋmɛ gbɛ ni amɛha Satan kɛ edaimonioi lɛ anine eshɛ amɛnɔ, aahu akɛ Biblia lɛ tsɛɔ Satan akɛ “nibii agbɛjianɔtoo nɛɛ nyɔŋmɔ.”—2 Korintobii 4:4, NW.

Nikeenii ni Ji Heyeli Mli ni Ajɛɔ Afeɔ Nii

17. Kulɛ akɛ Nyɔŋmɔ nikeenii ni ji heyeli mli ni ajɛɔ afeɔ nii lɛ baatsu nii yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?

17 Mɛni hewɔ Yehowa baaŋmɛ adesai agbɛ ni amɛkɔ amɛ diɛŋtsɛ amɛgbɛ? Ejaakɛ nɔ ni ekɛbɔ amɛ ji heyeli mli ni ajɛɔ afeɔ nii, nyɛmɔ ni ji heyeli mli ni ajɛɔ ahalaa nii. Bɔfo Paulo kɛɛ: “He ni Yehowa mumɔ lɛ yɔɔ lɛ, jɛi heyeli yɔɔ.” (2 Korintobii 3:17, NW) Mɔ ko mɔ ko sumɔɔɔ ni etsɔ tamɔ tsɔne ko, mɔ ni mɔ kroko kpɛɔ eyiŋ kɛhaa lɛ yɛ nɔ ni ebaakɛɛ kɛ nɔ ni ebaafee he yɛ gbi lɛ mli hiŋmɛitswaa fɛɛ hiŋmɛitswaa. Shi Yehowa miitao ni adesai kɛ nakai nikeenii ni ji heyeli mli ni ajɛɔ afeɔ nii lɛ atsu nii yɛ gbɛ ni sa nɔ, koni amɛna nilee ni yɔɔ esuɔmɔnaa nifeemɔ mli, ni amɛba amɛhe shi amɛwo eshishi. (Galatabii 5:13) No hewɔ lɛ heyeli efeŋ nɔ ni husu bɛ he, ejaakɛ nɔ ni baajɛ mli aba ji shihilɛ ni mla nɔ yeli bɛ mli. Esa akɛ akudɔ enɛ yɛ Nyɔŋmɔ mlai ni hi lɛ anaa.

18. Mɛni Nyɔŋmɔ fee he nɔkwɛmɔnɔ kɛtsɔ gbɔmɔ ni eŋmɛ lɛ gbɛ koni ekɛ nihalamɔ mli heyeli lɛ atsu nii lɛ nɔ?

18 Akɛni eŋmɛ adesa weku lɛ gbɛ koni amɛkɔ amɛ diɛŋtsɛ amɛgbɛ hewɔ lɛ, Nyɔŋmɔ kɛ enɛ etsɔɔ shikome nyɔŋlo akɛ enɔyeli he miihia wɔ. Gbɛ ni etsɔɔ nɔ eyeɔ nɔ, enɔyeli, ji gbɛ kome pɛ ni ja. Nɔ ni jɛɔ mli baa ji miishɛɛ, tsui ni nyɔɔ mɔ mli, kɛ shweremɔ ni fe fɛɛ. Nɔ hewɔ lɛ ji akɛ, Yehowa bɔ wɔjwɛŋmɔi kɛ gbɔmɔtsei lɛ koni amɛtsu nii jogbaŋŋ yɛ be mli ni amɛkɛ emlai kpãa gbee lɛ. “Miji Yehowa, o-Nyɔŋmɔ lɛ, mɔ ni tsɔɔo nii ni hi hao, mɔ ni tsɔɔo gbɛ ní onyiɛ nɔ lɛ.” (Yesaia 48:17) Heyeli yɛ nihalamɔ mli yɛ Nyɔŋmɔ mlai anaa lɛ efeŋ jatsu ni tsii, shi moŋ nɔ ni baajɛ mli aba ji niyenii, shiai, nitɛŋmɔi, kɛ lalai srɔtoi ni ŋɔɔ. Eji akɛ nihalamɔ mli heyeli tsu nii yɛ gbɛ ni ja nɔ kulɛ, nɔ ni baajɛ mli aba ji paradeiso shikpɔŋ nɔ shihilɛ ni yɔɔ naakpɛɛ kɛ nɔ ni yɔɔ miishɛɛ be fɛɛ be.

19. Mɛni Nyɔŋmɔ kɛtsuɔ nii koni ekɛgbala adesai kɛba emasɛi?

19 Shi yɛ gbɛ gbonyo ni amɛhala lɛ hewɔ lɛ, adesai tse amɛhe kɛjɛ Yehowa he, amɛbafee mɛi ni yeee emuu, mɛi ni miifite, ni miigboi. No hewɔ lɛ, ehe baahia ni akpɔ amɛ kɛjɛ nakai shihilɛ ni yɔɔ mɔbɔ lɛ mli, ni akɛ amɛ aku sɛɛ aba amɛkɛ Nyɔŋmɔ teŋ wekukpaa kpakpa mli akɛ ebihii kɛ ebiyei. Nɔ ni Nyɔŋmɔ hala ni ebaatsɔ nɔ etsu enɛ he nii ji Maŋtsɛyeli lɛ, ni Kpɔlɔ lɛ ji Yesu Kristo. (Yohane 3:16) Kɛtsɔ nɛkɛ gbɛjianɔtoo nɛɛ nɔ lɛ, abaasaa mɛi ni etsake amɛtsui lɛɛlɛŋ—tamɔ bi nyenyeŋtswi lɛ ni yɔɔ Yesu abɛbua lɛ mli lɛ—kɛ Nyɔŋmɔ teŋ, ni ebaahe amɛ ekoŋŋ akɛ ebii.—Luka 15:11-24; Romabii 8:21; 2 Korintobii 6:18.

20. Nyɔŋmɔ yiŋtoo baaba mli kɛtsɔ Maŋtsɛyeli lɛ nɔ yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?

20 Abaafee Yehowa suɔmɔnaa nii yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ kɛ̃, ni enɛ efeŋ efolo kɔkɔɔkɔ. (Yesaia 14:24, 27; 55:11) Nyɔŋmɔ baatsɔ e-Maŋtsɛyeli ni yɔɔ Kristo shishi lɛ nɔ ebu hegbɛ ni eyɔɔ akɛ efeɔ wɔ Maŋtsɛ lɛ bem kɛmɔ shi kwraa. Maŋtsɛyeli lɛ kɛ adesa kɛ daimonio nɔyeli ni yeɔ shikpɔŋ nɛɛ nɔ lɛ baaba naagbee, ni no pɛ baaye nɔ kɛjɛ ŋwɛi afii akpe. (Romabii 16:20; Kpojiemɔ 20:1-6) Shi mɛɛ gbɛ nɔ abaatsɔ afee bɔ ni gbɛ ni Yehowa tsɔɔ nɔ eyeɔ nɔ lɛ hi jogbaŋŋ lɛ he nɔkwɛmɔnɔ yɛ nakai be lɛ mli? Ni yɛ afii akpe lɛ sɛɛ lɛ, mɛɛ nitsumɔ Maŋtsɛyeli lɛ baaná? Nikasemɔ ni nyiɛ sɛɛ lɛ baasusu nɛkɛ sanebimɔi nɛɛ ahe.

Saji Otii Kɛha Emlitii

• Mɛni ji Biblia muu lɛ fɛɛ mli saneyitso?

• Namɛi feɔ shikpɔŋ nɔ nɔyeli hee lɛ?

• Mɛni hewɔ adesa nɔyeli ni Nyɔŋmɔ bɛ mli lɛ yeŋ omanye kɔkɔɔkɔ lɛ?

• Te esa ákɛ akɛ suɔmɔ mli ni ajɛɔ afeɔ nii lɛ atsu nii aha tɛŋŋ?

[Nikasemɔ lɛ he Sanebimɔi]

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 10]

Yesu nitsɔɔmɔ lɛ ma Nyɔŋmɔ nɔyeli kɛtsɔ Maŋtsɛyeli lɛ nɔ lɛ nɔ mi

[Mfonirii ni yɔɔ baafa 12]

Yehowa Odasefoi kɛ Maŋtsɛyeli lɛ feɔ amɛ tsɔɔmɔ titri yɛ maŋ fɛɛ maŋ nɔ

[Mfonirii ni yɔɔ baafa 14]

Yinɔsane yeɔ nibii fɔji ni ejɛ heyeli kɛmiijɛ Nyɔŋmɔ he lɛ mli eba lɛ he odase

[He ni Sane lɛ Jɛ]

WWI asraafoi: U.S. National Archives photo; gboklɛfoi ansaraŋ: Oświęcim Museum; gbekɛ: UN PHOTO 186156/J. Isaac