Čo má skutočnú hodnotu?

Vlastníctvo niečoho skutočne cenného môže dodávať radostnú náladu. Ale čo by to mohlo byť? Veľká suma peňazí? Drahé alebo exotické šperky? Sláva a významné postavenie? Mnohí ľudia si to všetko vysoko cenia. Ak to majú, môžu si zabezpečiť obživu, viesť zmysluplnejší život alebo uspokojiť vnútornú potrebu uznania a úspechu. Snažíme sa získať také veci, dúfajúc, že v budúcnosti nimi naplníme naše ciele a túžby?

ĽUDIA zväčša hodnotia veci podľa toho, nakoľko uspokojujú ich potreby alebo osobné túžby. Ceníme si veci, ktoré vyvolávajú pocit blaha a ponúkajú vyhliadku na zabezpečenie v budúcnosti. Ceníme si to, čo nám prináša okamžitú úľavu, útechu alebo uznanie. No považovať niečo za hodnotné z pohľadu našich menlivých túžob alebo záľub je povrchné a krátkozraké. Pravú hodnotu v skutočnosti určuje to, čo vnímame ako našu najväčšiu potrebu.

Čo potrebujeme najviac? Nič nemá hodnotu bez toho najdôležitejšieho — bez života. Bez života neexistujeme. Kráľ starovekého Izraela, Šalamún, napísal: „Mŕtvi si neuvedomujú vôbec nič... Nie je práce ani plánovania, ani poznania, ani múdrosti v šeole [spoločnom hrobe ľudstva].“ ​(Kazateľ 9:5, 10) Ak nás zastihne smrť, sme donútení zanechať všetko, čo vlastníme. Teda najviac potrebujeme niečo, čo nás zachová nažive. Čo to je?

Čo nás zachová nažive?

„Peniaze sú na ochranu,“ konštatoval kráľ Šalamún. (Kazateľ 7:12) Ak máme dostatok peňazí, môžeme si obstarať jedlo a pohodlné bývanie. Peniaze nám umožnia tešiť sa z príjemného cestovania na ďaleké miesta. Vďaka nim si môžeme zabezpečovať nevyhnutné veci, keď už viac nemôžeme pracovať pre vysoký vek alebo pre slabosť. Mať peniaze má mnoho výhod. No  peniaze nás nezachovajú nažive. Apoštol Pavol pripomínal Timotejovi: „Tým, ktorí sú bohatí v terajšom systéme vecí, nariaďuj, aby neboli vysokomyseľní a aby nevkladali svoju nádej do neistého bohatstva, ale v Boha.“ ​(1. Timotejovi 6:17) Život si nemôžeme kúpiť ani za všetky peniaze sveta.

Zamysli sa nad skúsenosťou muža menom Hitoši. Keďže vyrastal v biede, mal silnú túžbu byť bohatý. Tak veľmi dôveroval v moc peňazí, že si myslel, že dokonca i lásku a lojalitu ľudí si možno za ne kúpiť. Neskôr prišiel k Hitošiho dverám istý muž a opýtal sa ho, či vedel, že zaňho zomrel Ježiš Kristus. Táto otázka Hitošiho zaujala, lebo sa domnieval, že nikto by nezomrel za človeka, akým je on. Prišiel na verejnú biblickú prednášku a bol veľmi prekvapený, keď počul nabádanie ‚zachovať si prosté oko‘. Rečník vysvetlil, že „prosté“ oko je také, ktoré vidí do diaľky a zameriava sa na duchovné veci. (Lukáš 11:34) Hitoši sa prestal naháňať za peniazmi a začal dávať na prvé miesto v živote duchovné hodnoty.

Hmotné vlastníctvo nám môže priniesť aj istú mieru stability a bezpečia. Ak máme hojnosť, môže nám to priniesť úľavu od starostí o každodenné potreby. Pekný dom v príjemnom prostredí nám môže poskytovať pocit, že sme niečo dosiahli. Módne oblečenie a dobré auto nám môžu priniesť obdiv druhých.

Je požehnaním „vidieť dobré za všetku svoju tvrdú prácu“. (Kazateľ 3:13) A mať nadbytok môže umožniť našim blízkym ‚urobiť si pohodu, jesť, piť a tešiť sa‘. No hmotné veci majú len pominuteľnú hodnotu. Keď Ježiš Kristus varoval pred žiadostivosťou, povedal: „Aj keď má niekto hojnosť, jeho život nevyplýva z toho, čo má.“ ​(Lukáš 12:15–21) Majetok nám bez ohľadu na veľkosť či hodnotu nemôže zaručiť život.

Napríklad Liz bola vydatá za finančne úspešného muža. Spomína si: „Mali sme krásny dom a dve autá a naša finančná situácia nám umožňovala slobodne sa tešiť zo všetkého, čo mohol svet ponúknuť po hmotnej stránke... No hoci to znie zvláštne, ja som si stále robila starosti o peniaze.“ Vysvetľuje: „Mali sme príliš veľa vecí, ktoré by sme mohli stratiť. Zdá sa, že čím viac človek má, tým neistejšie sa cíti.“

Mnohí ľudia si vysoko cenia aj slávu a významné postavenie, lebo im prinášajú chválu a česť. V dnešnom svete si ľudia závidia úspešnú kariéru. Rozvíjanie jedinečného talentu alebo schopností nám môže pomôcť vytvoriť si meno. Iní nás azda chvália, vysoko si vážia naše názory a túžia si získať našu priazeň. To všetko nám môže dodávať radostnú náladu a uspokojenie. No časom sa tento pocit vytráca. Šalamún mal všetku slávu a moc, akú len kráľ môže mať, no s povzdychom povedal: „Na múdreho sa na neurčitý čas nespomína o nič viac ako na hlúpeho... Na každého [sa] určite zabudne.“ ​(Kazateľ 2:16) Život nie je odmenou za slávu a významné postavenie.

Sochár menom Celo si začal vážiť niečo omnoho hodnotnejšie, ako je sláva. Bol nadaný, preto sa kvalifikoval na školenie, ktorým si rozšíril svoje schopnosti. Jeho práca si zakrátko získavala chválu v tlači i u umeleckých kritikov. Mnohé zo svojich sôch vystavoval vo veľkých európskych mestách. Celo si spomína: „Musím priznať, že na istý čas bolo umenie najdôležitejšou vecou v mojom živote. Ale uvedomil som si, že pokračovať v kariére by znamenalo pokúšať sa slúžiť dvom pánom. (Matúš 6:24) Bol som presvedčený, že najdôležitejšie, čo môžem robiť, je kázať dobré posolstvo o Božom Kráľovstve. Preto som sa rozhodol vzdať sa práce sochára.“

 Čo má najväčšiu hodnotu?

Čo nám teda môže zaručiť, že zostaneme nažive, keďže bez života nemá nič zmysel ani hodnotu? Všetok život pochádza od Jehovu Boha. (Žalm 36:9) „Od neho máme život, pohybujeme sa a sme.“ ​(Skutky 17:28) On dáva večný život ako dar tým, ktorých miluje. (Rimanom 6:23) Čo musíme robiť, aby sme boli hodní dostať tento dar?

To, či dostaneme večný život, závisí od toho, či máme blízky vzťah s Jehovom. Jeho priazeň má preto väčšiu hodnotu ako čokoľvek iné, čo azda môžeme vlastniť. Ak ju máme, máme vyhliadku na pravé a večné šťastie. Bez Božej priazne však stojíme pred večným zánikom. Je teda zrejmé, že všetko, čo nám pomôže získať dobrý vzťah s Jehovom, má nesmiernu hodnotu.

Čo musíme robiť

Náš úspech závisí od získavania poznania. Zdrojom presného poznania je Jehovovo Slovo, Biblia. Iba ona nám hovorí, čo musíme robiť, aby sme sa páčili Bohu. Preto je potrebné pozorne študovať Písma. Usilovná snaha naučiť sa o Jehovovi Bohu a Ježišovi Kristovi všetko, čo môžeme, vedie k ‚poznaniu, ktoré znamená večný život‘. (Ján 17:3) Také poznanie je poklad, ktorý si musíme ceniť! — Príslovia 2:1–5.

Poznanie, ktoré získavame z Božieho Slova, nás vyzbrojuje, aby sme podnikli ďalší krok — prejavovali vieru v Ježiša Krista. Jehova vyhlásil, že všetci, ktorí k nemu prichádzajú, to musia robiť prostredníctvom Ježiša. (Ján 14:6) Skutočne, „v nikom inom niet záchrany“. (Skutky 4:12) Naše konečné prežitie nezávisí od ‚striebra alebo zlata... ale od drahocennej Kristovej krvi‘. (1. Petra 1:18, 19) Musíme prejaviť vieru tým, že prijmeme Ježišovo učenie a budeme napodobňovať jeho príklad. (Hebrejom 12:1–3; 1. Petra 2:21) Aká drahocenná je jeho obeť! Uplatnenie jej dobrodení rozhoduje o večnej budúcnosti celého ľudstva. Ak ju Boh plne uplatní v náš prospech, dostaneme skutočne hodnotný dar — večný život. — Ján 3:16.

Ježiš povedal: „Budeš milovať Jehovu, svojho Boha, celým svojím srdcom a celou svojou dušou a celou svojou mysľou.“ ​(Matúš 22:37) Milovať Jehovu znamená ‚zachovávať jeho prikázania‘. (1. Jána 5:3) Jeho prikázania si vyžadujú, aby sme boli oddelení od sveta, zachovávali si bezúhonné správanie a lojálne podporovali jeho Kráľovstvo. Týmto spôsobom si ‚vyvolíme život‘, nie smrť. (5. Mojžišova 30:19) Ak sa ‚priblížime k Bohu, on sa priblíži k nám‘. — Jakub 4:8.

Istota, že máme Božiu priazeň, je omnoho hodnotnejšia ako všetky poklady sveta. Tí, ktorí ju majú, sú najbohatšími ľuďmi na zemi! Kiež sa teda snažíme získavať poklad skutočnej hodnoty — Jehovovo schválenie. Rozhodne si vezmime k srdcu nabádanie apoštola Pavla: „Usiluj sa o spravodlivosť, zbožnú oddanosť, vieru, lásku, vytrvalosť, miernu povahu. Bojuj znamenitý boj viery, pevne uchop večný život.“ — 1. Timotejovi 6:11, 12.

[Obrázky na strane 21]

Čo si vysoko ceníš? Peniaze, hmotné veci, slávu alebo niečo iné?

[Obrázok na strane 23]

Potrebujeme pozorne študovať Písma