Kpohọ eme nọ e riẹ eva

Jihova Yọ Ọghẹnẹ nọ U Fo nọ A rẹ Riẹ

Jihova Yọ Ọghẹnẹ nọ U Fo nọ A rẹ Riẹ

Jihova Yọ Ọghẹnẹ nọ U Fo nọ A rẹ Riẹ

KỌ O sae jọ nọ u wo obọdẹ oware jọ nọ o te kẹ owhẹ erere gaga evaọ uzuazọ nọ u ri te owhẹ obọ họ? Otẹrọnọ whọ riẹ Ọghẹnẹ tere he, kiyọ u wo obọdẹ oware jọ nọ u ri te owhẹ obọ họ. Ẹvẹ ma rọ ta ere? Ima ahwo buobu a vuhumu no inọ whọ tẹ riẹ Ọghẹnẹ nọ a jọ Ebaibol na ta ẹme kpahe na, o rẹ wha irere buobu se owhẹ evaọ uzuazọ. Whọ tẹ nwani mu Ọghẹnẹ nana họ ẹriẹ no, irere nana i ve mu owhẹ obọ họ ete, yọ e rẹ jọ bẹdẹ.

Jihova Ọghẹnẹ nọ o wo eme nọ e rrọ Ebaibol na ọ gwọlọ nọ ma riẹe. Ọso-ilezi na o kere nọ: “Jọ ahwo a riẹ nọ whẹ, ọnọ odẹ riẹ o rrọ Jihova, whẹ ọvo họ Ọnọ Ọ Mai Kpehru vi otọakpọ na kpobi.” Jihova ọ riẹ nọ ma tẹ daoma riẹe ziezi, mai o rẹ kẹ erere. Ọ ta nọ: “Mẹ Jihova, mẹ họ Ọghẹnẹ ra, Ọnọ o bi wuhrẹ owhẹ re who wo erere kẹ omara.” Irere vẹ i re te omai nọ ma tẹ riẹ Jihova Ọghẹnẹ, Ọnọ Ọ Mai Kpehru na ziezi?—Olezi 83:18; Aizaya 48:17.

Obọdẹ erere jọ nọ o re te omai họ, oke kpobi nọ ma te wo ẹbẹbẹ, Ọghẹnẹ o re fiobọhọ kẹ omai riẹ oware nọ ma re ru. Ọ ya eyaa nọ eware i ti woma evaọ obaro, yọ onana u re ru udu te omai otọ. U te no ere no, evaọ eria sa-sa akpọ na, ahwo buobu a wo enọ jọ nọ e rrọ ae udu nọ a riẹ iyo rai hi. Ma tẹ riẹ Jihova ziezi, ma rẹ riẹ iyo enọ yena, yọ onana o rẹ kẹ omai evawere. Enọ vẹ eye?

Kọ Uzuazọ O be Were Owhẹ Oma?

Dede nọ ahwo-akpọ a kparo gaga no, a ku eware buobu no, a tẹ jẹ kiẹ eware buobu via no, u wo enọ jọ nọ i wuzou gaga nọ a re riẹ uyo rai hi. Enọ wọhọ: ‘Eme mẹ ziọ akpọ nana ti ru? Ẹvẹ obaro akpọ mẹ ọ te jọ? Fikieme ohwo-akpọ ọ rọ tubẹ rrọ uzuazọ?’ Ohwo ọ gbẹ riẹ iyo enọ nana ha, o rẹ wọhọ nọ oware ovo nọ o be were iẹe evaọ uzuazọ o rrọ họ. Kọ ere o ginẹ rrọ kẹ ahwo buobu? Imikpe jọ taure ukpe 2000 u te ti te, a jọ obọ Germany nọ ahwo buobu sọ o be hae jarae oma inọ uzuazọ rai u fioka ha. A tẹ ghale ahwo nọ a nọ na kpohọ abava, abọvo a ta nọ ere o be hae jọ kẹ ae. Ejọ evaọ usu rai a tubẹ ta nọ o be hae jọ ere kẹ ae ẹsibuobu. O sae jọ nọ evaọ oria nọ whọ be rria ere o rrọ ahwo buobu oma.

Nọ ohwo o gbe bi wo evawere evaọ uzuazọ họ, hayo nọ o te roro nọ uzuazọ riẹ u fioka ha, eware buobu nọ ọ hai ti ru e rẹ gbẹ ruọ ẹe oma ha. Ahwo buobu a re roro nọ a te fe hayo kpohọ isukulu ilogbo, ẹsiẹe a ti wo evawere. Rekọ a tẹ maki le eware nana te obọ no, a bi wo evawere ghele he. Uzuazọ o rẹ tubẹ vẹso ahwo jọ te epanọ a rẹ rọ ta nọ uwhu oye o mai woma. Ere o via kẹ uvovo-aye jọ avọ erru. Obe-usi nọ a re se International Herald Tribune o ta kpahe uvovo-aye nana inọ, “ehru igho a yẹ riẹ fihọ, yọ oware kpobi nọ ọ gwọlọ u re tei obọ.” Epanọ o fe te ghele na o gbe je wo evawere he. Uzuazọ o tẹ vẹso ẹe no. Nọ ẹdẹ jọ o te, ọ tẹ lọ ibi-imu owezẹ, o te whu. Ẹsejọhọ whọ riẹ ahwo jọ nọ oware utioye o via kẹ no.

Rekọ ahwo jọ a rẹ ta nọ egba-eriariẹ a rẹ sae vuẹ omai oware kpobi nọ ma riẹ hẹ. Kọ who yo eme itieye no ẹdẹ jọ? Obe-usi jọ evaọ obọ Germany nọ a re se Die Woche o ta nọ: “Epanọ egba-eriariẹ a riẹ te ghele na, a rẹ sae vuẹ omai epanọ ma sai ro yeri emamọ uzuazọ gbe epanọ ma sae rọ gọ Ọghẹnẹ hẹ. Enọ e be ta nọ ohwo-akpọ o no arao ze, a be sai ru ẹme na vẹ ziezi hi. Makọ egba-eriariẹ nọ i bi wuhrẹ kpahe otọakpọ na avọ emeware esese nọ a rẹ sae rọ ubiẹro ohwo-akpọ ruẹ hẹ, ẹme rai ọ be wọso ohwohwo. Oware ovo nọ a be ta nọ o rẹ sae sasa omai oma hayo kẹ omai evawere o rrọ họ.” Egba-eriariẹ a gine wuhrẹ kparo gaga no kpahe eware nọ e be rria uzuazọ evaọ akpọ na, gbe eware sa-sa wọhọ ame gbe ofou na nọ i bi fiobọhọ kẹ omai jọ uzuazọ. Ghele na, a rẹ sae vuẹ omai oware nọ ma ziọ akpọ ti ru gbe oghẹrẹ nọ obaro akpọ mai o te jọ họ. Ma te fiẹrohọ ae inọ a te vuẹ omai kpahe eware itiena, yọ oke mai gheghe ma be raha. O te nwane jọ wọhọ epanọ obe-usi nọ a re se Süddeutsche Zeitung o ta nọ, “ahwo buobu a be nya tututu ọvo evaọ akpọ.”

Ono ọ rẹ sae ginẹ vuẹ omai oghẹrẹ nọ ma re yeri uzuazọ? Ogbẹrọnọ Ọnọ ọ ma omai? Nọ orọnọ ọye ọ ma ohwo-akpọ fihọ otọakpọ na, ọye ọ riẹ oghẹrẹ nọ u fo nọ ma re yeri uzuazọ gbe oware nọ ma ziọ akpọ ti ru. Ebaibol na ọ ta nọ Jihova ọ ma ohwo-akpọ re o yẹ, re a vi evaọ otọakpọ na, jẹ rẹrote akpọ na. O gwọlọ nọ oware kpobi nọ ohwo-akpọ o bi ru, ọ rẹ rọ aro kele iei. Wọhọ oriruo, ma re bru uvioziẹ, wo areghẹ, je wo uyoyou wohọ epanọ ọyomariẹ o wo. Ma tẹ nwane riẹ oware nọ Ọghẹnẹ ọ rọ fiki riẹ ma omai no, eva ọvo e rẹ were omai evaọ uzuazọ.—Emuhọ 1:26-28.

Eme Whọ rẹ Sai Ru?

Otẹrọnọ evaọ oke nọ u kpemu enọ jọ nọ e jọ owhẹ udu, whọ riẹ uyo rai hi, eme whọ rẹ sai ru? Enọ wọhọ, ‘Eme mẹ ziọ akpọ nana ti ru? Ẹvẹ obaro akpọ mẹ ọ te jọ? Fikieme ohwo-akpọ ọ rọ tubẹ rrọ uzuazọ?’ Ebaibol na ọ ta nọ, oware jọ nọ u ti fiobọhọ kẹ owhẹ gaga họ, whọ rẹ daoma riẹ Jihova ziezi. Jesu ọ tubẹ ta nọ: “Re a wo uzuazọ ebẹdẹ bẹdẹ, o gwọlọ nọ a rẹ riẹ owhẹ, Ọghẹnẹ uzẹme ọvo na, gbe ọnọ who vi ze na, Jesu Kristi.” Ebaibol na o te je dhesẹ nọ u fo re whọ rọ aro kele Jihova dhesẹ emamọ iruemu, maero kọ uyoyou, re whọ jẹ daoma jọ omọvo ahwo nọ a te ruọ Uvie Ọghẹnẹ. Who te ru ere, who ti wo evawere evaọ uzuazọ. Who ve ti je wo ẹruore uzuazọ ebẹdẹ bẹdẹ evaọ obaro. Eware buobu nọ whọ riẹ otọ rai hi nọ e be kẹ owhẹ uye, whọ te riẹ otọ rai vevẹ.—Jọn 17:3; Ọtausiuwoma Na 12:13.

Kọ ohwo ọ tẹ ginẹ riẹ Jihova ziezi, o re wo evawere? Ee. Iku ọzae jọ nọ a re se Hans i dhesẹ nọ ere o ginẹ rrọ. * Evaọ oke ọsosuọ ọ riẹ nọ Ọghẹnẹ ọ rrọ. Rekọ uzuazọ nọ o je yeri u dhesẹ nọ ọ re riẹ Ọghẹnẹ ziezi hi. Hans ọ jẹ rehọ imu egaga, o je lele eyae, ọ jẹ hae họre uthu, jẹ dhẹ imotosaikoro ugbẹdhẹ. Ọ ta nọ: “Ghelọ enana kpobi, oware ovo nọ o jẹ kẹ omẹ evawere o jọ họ.” Nọ Hans ọ kpako te oware wọhọ ikpe udhegbisoi no, ọ tẹ ta nọ ọ rẹ daoma re ọ riẹ Ọghẹnẹ ziezi. O te mu Ebaibol na họ ewuhrẹ. Nọ ọ riẹ Jihova ziezi no, jẹ riẹ oware nọ Ọghẹnẹ ọ rọ fiki riẹ mae, uzuazọ Hans u te nwene. Ọ tẹ siọ ikpehre iruemu riẹ na kpobi ba. Kẹsena ọ tẹ họ-ame je zihe ruọ Osẹri Jihova. Anwọ ikpe ikpe ena nọ ọ rọ rrọ iruo odibọgba oke-kpobi na. Ọ ta nọ: “Eva nọ e rẹ were ohwo nọ ọ be gọ Jihova, a rẹ ruẹ unu gbiku riẹ hẹ. Jihova nọ mẹ riẹ ziezi na u ru nọ akpọ ọ be rọ were omẹ ọvo.”

Uzẹme riẹ họ, orọnikọ re ohwo ọ riẹ oware nọ ọ ziọ akpọ ti ru ọvo họ oware nọ o be kẹ ahwo buobu uye he. Nọ akpọ na o bi dhe eyeyoma na, u wo oware ofa jọ nọ o be kẹ ahwo buobu uye, nọ a gwọlọ riẹ kpahe. Eme ọye?

Eme Ọ Wha Onana Ze?

Nọ oware okpẹtu o tẹ via, onọ jọ nọ o rẹ jọ iroro ohwo nọ o via kẹ họ: Eme ọ wha onana ze? Ohwo ọ tẹ riẹ uyo onọ yena, u re fiobọhọ kẹe thihakọ nọ ẹbẹbẹ ologbo jọ o te tei oma. Rekọ nọ ọ gbẹ riẹ uyo onọ yena ha, o rẹ kẹe uye gaga. Oware ovo o rẹ gbẹ kẹe evawere he. Joma ta kpahe oware nọ o via kẹ aye jọ nọ a re se Bruni.

Bruni nọ ọ kpako te oware wọhọ ikpe udhuvẹ-gbikpe no ọ ta nọ: “Ikpe jọ nọ e vrẹ, ọmọtẹ mẹ nọ ọ jọ omẹ obọ o whu. Mẹ rọwo nọ Ọghẹnẹ ọ rrọ, fikiere mẹ tẹ nyabru olorida egagọ mai re ọ rọ ẹme Ọghẹnẹ tuduhọ omẹ awọ. Ọ vuẹ omẹ nọ Ọghẹnẹ ọ rehọ Susanne kpobọ odhiwu no re ọ jọ ukọ-odhiwu evaọ obei. Onana o kẹ omẹ uye gaga. Orọnikọ uwhu ọmọ na ọvo o jẹ kẹ omẹ uye he, eva Ọghẹnẹ e jẹ dha omẹ inọ ọ rehọ ọmọ mẹ siọ omẹ ba kpobọ odhiwu.” Oware na o kẹ Bruni uye ikpe buobu. Ọ ta nọ: “Kẹsena evaọ ẹdẹ jọ, Osẹri Jihova jọ ọ tẹ jọ Ebaibol dhesẹ kẹ omẹ vevẹ nọ u fo re eva Ọghẹnẹ e dha omẹ hẹ. Inọ Jihova ọ rehọ Susanne kpobọ odhiwu hu re ọ jọ ukọ-odhiwu evaọ obei. Uzioraha nọ mai kpobi ma reuku riẹ oye o lẹliẹ ẹyao kie ọmọ na. Obọnana Susanne ọ rrọ uki bẹsenọ Jihova ọ te kpare iẹe ze. A te je wuhrẹ omẹ nọ Jihova ọ ma ahwo-akpọ re a rria aparadase bẹdẹ bẹdẹ evaọ otọakpọ na. Yọ kẹle na, onana o te via. Nọ mẹ riẹ oghẹrẹ Ọghẹnẹ nọ Jihova ọ rrọ no, mẹ tẹ ruẹ nọ mẹ rẹ sai si kẹle iẹe. Onana u fiobọhọ kẹ omẹ nọ uweri na u ro mu omẹ oma họ eno.”—Olezi 37:29; Iruẹru Ikọ 24:15; Ahwo Rom 5:12.

Ebẹbẹ sa-sa i bi te ima ahwo buobu nẹnẹ, ebẹbẹ wọhọ ẹyao, ẹmo, uvuhu, gbe eware okpẹtu efa. Nọ Bruni ọ jọ Ebaibol ruẹ nọ orọnikọ Jihova ọ wha ebẹbẹ nana ze he, inọ ọ ma ohwo-akpọ re ọ ruẹ uye he, gbe nọ kẹle na uye nana kpobi u ti kuhọ, o lẹliẹ udu tei otọ. Uzẹme riẹ họ, eware okpẹtu nọ i bi dhe ẹviẹvia nẹnẹ i dhesẹ nọ “edẹ urere” uyero-akpọ nana ma be rria na. Kẹle na, ebẹbẹ kpobi nọ e rrọ akpọ na i ti notọ.—2 Timoti 3:1-5; Matiu 24:7, 8.

Daoma Riẹ Ọghẹnẹ Ziezi

Hans avọ Bruni a riẹ nọ Ọghẹnẹ ọ rrọ. Rekọ a riẹ riẹ ziezi vẹre he. Nọ a daoma riẹ Jihova ziezi no, irere buobu i te rai. Aimava na a tẹ te riẹ iyo enọ nọ e be kẹ ahwo buobu uye nẹnẹ. A tẹ jẹ riẹ emamọ eware nọ Ọghẹnẹ ọ ya eyaa rai inọ o ti ru evaọ obaro, yọ onana o lẹliẹ udu te ai otọ. Ere ọvona o rrọ kẹ ima ahwo buobu nọ e be gọ Jihova nẹnẹ.

Re whọ sae riẹ Jihova ziezi, whọ rẹ kake romatotọ wuhrẹ Ebaibol na. Ebaibol na ma rẹ jọ riẹ oghẹrẹ ohwo nọ Jihova ọ rrọ, gbe oware nọ ọ gwọlọ nọ ma ru. U wo ahwo jọ evaọ ikpe-udhusoi ọsosuọ nọ a romatotọ wuhrẹ Ikereakere na. Luk nọ ọ jọ edọkita gbe ogbiku ọ ta kpahe ahwo nana nọ a jọ obọ Bẹria evaọ Grisi na, inọ “a rọ osegboja ọgaga jẹ ẹme [nọ Pọl avọ Saelas a ta kẹ ae] rehọ, be romatotọ kiẹ Ikereakere na riwi kẹdẹ kẹdẹ re a ruẹ sọ ere eware nana e ginẹ rrọ.”—Iruẹru Ikọ 17:10, 11.

Ileleikristi ikpe-udhusoi ọsosuọ na a jẹ hai kokohọ wuhrẹ ẹme Ọghẹnẹ re. (Iruẹru Ikọ 2:41, 42, 46; 1 Ahwo Kọrint 1:1, 2; Ahwo Galesha 1:1, 2; 2 Ahwo Tẹsalonika 1:1) Epọvo na o rrọ nẹnẹ re. Isẹri Jihova a re kuomagbe wuhrẹ ẹme Ọghẹnẹ evaọ eria sa-sa. Iwuhrẹ nana i re fiobọhọ kẹ ahwo wo usu okpekpe kugbe Jihova jẹ rọ evawere gọe. Erere ọfa jọ ọ riẹ nọ who re wo nọ who te bi kuomagbe Isẹri Jihova wuhrẹ ẹme Ọghẹnẹ. Ahwo nọ a be gọ Ọghẹnẹ uzẹme na a rẹ rọ aro kele iei evaọ oghẹrẹ nọ a bi yeri uzuazọ rai nọ oke o be nyaharo na, dede nọ a sae nwane wọhọ Ọghẹnẹ dẹẹ hẹ. Fikinọ Isẹri Jihova a be rọ aro kele Jihova, who te bi kuomagbe ai, whọ rẹ riẹ Jihova ziezi jẹ sae rọ aro kele iei re.—Ahwo Hibru 10:24, 25.

Kọ whọ be jọ udu ra ta nọ, Kinọ eweware nọ me re ru re mẹ sae riẹ Ọghẹnẹ? Re a ginẹ riẹ Ọghẹnẹ ziezi, okolo iruo ho. Re a ta uzẹme, kọ emamọ oware vẹ whọ rẹ sai wo tobọ evaọ akpọ nana nọ whọ rẹ ruẹ uye fihọ họ. Roro kpahe onana: re a tẹ te riẹ ohwo odẹ evaọ oghẹrẹ arozaha jọ, eme who roro nọ ohwo na o re ru? Wọhọ oriruo, u wo ọzae jọ nọ a re se Jean-Claude Killy evaọ obọ France nọ ọ kparobọ evaọ arozaha jọ nọ a rẹ jọ dhẹ evaọ ehru ekpalekpa ame. Ọ fodẹ oware nọ ohwo nọ ọ gwọlọ kparo ziezi evaọ arozaha akpọ-soso otiọye na o re ru. Ọ ta nọ: “Who re mu oma họ ẹruẹrẹkpahe ikpe ikpe (10) taure oke na u te ti te. Ikpe ghele ikpe yọ whọ gbẹ be ruẹrẹ oma kpahe. Kẹdẹ kẹdẹ yọ who bi wuhrẹ, je roro kpahe arozaha na. . . . Who re ru onana no ẹdẹ te ẹdẹ, kukpe kukpe.” Enana kpobi nọ who bi ru na, fiki ohrẹ-odhẹ nọ o te rehọ iminiti ikpe ọvo. Nọ orọnọ irere nọ ma ti wo nọ ma tẹ riẹ Jihova ziezi e rrọ buobu jẹ te jọ bẹdẹ bẹdẹ na, kọ u gbe fo re ma daoma riẹe ziezi?

Usu Kugbe Jihova U re Dhe Ẹgẹga Bẹdẹ Bẹdẹ

Ono ọ gwọlọ nọ emamọ oware jọ nọ u bi te ahwo obọ o rẹ vrẹ riẹ? Ohwo ọvo ọ gwọlọ oyena ha. Fikiere, otẹrọnọ oware ovo o be kẹ owhẹ evawere evaọ uzuazọ họ, hayo whọ riẹ oware nọ o so riẹ nọ eware okpẹtu e be rọ via ha, daoma gaga re whọ riẹ Jihova ziezi, Ọghẹnẹ nọ a jọ Ebaibol ta kpahe na. Nọ whọ tẹ riẹe ziezi, eware i ti woma kẹ owhẹ bẹdẹ bẹdẹ.

Kọ u ti wo ẹdẹ jọ nọ ma te ta nọ ma riẹ eware kpobi nọ u fo nọ ma rẹ riẹ kpahe Jihova no? Ahwo nọ a gọ Jihova kri no, a wuhrẹ eware buobu kpahe iẹe no nọ e gbẹ be were ae oma, yọ a gbe bi wuhrẹ eware ekpokpọ kpahe iẹe kẹdẹ kẹdẹ. Eware itieye na nọ ma bi wuhrẹ kpahe Jihova na i re ru eva were omai. I re je ru omai wo usu okpekpe kugbei. Yọ usu nọ ma wo kugbe Jihova u re dhe ẹgẹga bẹdẹ bẹdẹ. Jọ ẹme nọ Pọl ukọ na ọ ta ọ jọ omai iroro ẹsikpobi, inọ: “O, rri epanọ efe Ọghẹnẹ avọ areghẹ gbe eriariẹ riẹ i kodo te! A rẹ sae kiẹ otọ iziẹibro riẹ via ha, yọ a rẹ sae gwọlọ idhere riẹ via ha. Keme ‘ono ọ riẹ iroro Jihova, hayo kọ ono họ ọkiroro riẹ?’”—Ahwo Rom 11:33, 34.

[Ẹme-Obotọ]

^ edhe-ẹme 12 Ma nwene edẹ na.

[Ẹme nọ a fi ẹgba họ]

U wo enọ jọ nọ i wuzou gaga nọ ahwo be nọ. Enọ wọhọ: ‘Eme mẹ ziọ akpọ nana ti ru? Ẹvẹ obaro akpọ mẹ ọ te jọ? Fikieme ohwo-akpọ ọ rọ tubẹ rrọ uzuazọ?’

[Ẹme nọ a fi ẹgba họ]

“Nọ mẹ riẹ oghẹrẹ Ọghẹnẹ nọ Jihova ọ rrọ no, mẹ tẹ ruẹ nọ mẹ rẹ sai si kẹle iẹe”

[Ẹme nọ a fi ẹgba họ]

“Eva nọ e rẹ were ohwo nọ ọ be gọ Jihova, a rẹ ruẹ unu gbiku riẹ hẹ. Jihova nọ mẹ riẹ ziezi na u ru nọ akpọ ọ be rọ were omẹ ọvo”