Inea japi nirú echoná

¿Chúsiá we aʼlá ju machiyá echi Onorúami Jeobá?

¿Chúsiá we aʼlá ju machiyá echi Onorúami Jeobá?

¿Chúsiá we aʼlá ju machiyá echi Onorúami Jeobá?

¿Achi mi isini kaachi nili japi riká ko mi newalea bilé namuti jiti mi kaníliami nima? Echi riká mi nílisakó, ami newalé che machiyá Onorúami. ¿Chúsiá mi machisáré Onorúami? Wiká pagótami ko aʼlá machí japi we aʼlá ju machisá Onorúami jiti we kanílika piré jipi alí machí japi sinibí echi riká nima.

Jeobá, japi nulali jiti osimea echi Biblia, nakí japi ta echi machiboa. Echi salmista ko osali: “Jiti echi pagótami machimea japi mujé, japi mi Jeobá riwewi, pe mujé bineli bi ju echi ne wabé Walubéala omáana wichimóbachi”. Onorúami ko machí japi we aʼlá ju japi ta echi machiboa. “Nijé, Jeobá, nijé ju mujé Riósiwala, nijé mi ruyema jiti mi we aʼlá isima”. ¿Chúriká tamó iʼwiri machiyá Jeobá? (Salmo 83:18; Isaías 48:17).

Machiyá Jeobá tamujé iʼwiri kanila ku akarewia echi problemas japi ikí sinibí rawé alí tamó iʼwiri kilí niraa buwea japi ikimea pe aminana. Ayénachó tamujé iʼwiri machiyá echi namuti japi echi pagótami ko ke machí. ¿Chu iyiri ju echi namuti?

¿Chúsiá ta piré?

Tákoré jipi rawé echi pagótami ma wiká namuti machí, a bijí nárika noká: ¿Chúsiá ti jenaʼí muchuwi? ¿Piri ta ikiboa? ¿Chúsiá ta piré? Japalí ti ke machí jepuná namuti, ke ti kaníliami ju. ¿Achi echi riká nili wiká pagótami? Japalí niruili bilé encuesta echomí Alemania ma suníachi bamíali 90, ne sojí sinéami japi nárili anijoli japi isini kaachi a nárika noká chúsiá ti piré. Japoná mujé bité, a keʼré japi jaré a echi riká nata.

Wiká pagótami ko ke machí japi chúriká we kanila pirélima. Jiti bela, wiká ko we nocha jiti olama wiká winomí alí jarecho si namuti. Tákoré echi ko olá wiká namuti, nalí ke kaníliami ju. Jiti echi pagótami ke kanilia piré, echi ko ma ke bitélinali. Echi periódico International Herald Tribune, anili japi echi riká ikili bilé tiwé we baʼóami japi ochérili wiká winomiwa alí ke bilé namuti newaleli. Tákoré echi tiwé olayé wiká namuti, echi ko ke kaníliami nili. Jiti bela, binoy miʼali bajika echi drogas. A keʼré japi mujé ayénachó bilé machí japi echi riká ikili.

¿Ami siné kaachi kipuli aníami japi echi ciencia aʼlá ruyé japi chúsiá ti piré? Echi semanario alemán Die Woche, ruyé: “Tákoré echi ciencia ma machí wiká namuti, nalí ke ruyé echi namuti japi wabé natéami ju. Echi evolución ke me aʼlá ruyé alí echi física cuántica isini nakuliwa, jiti la ke tamujé kaníliti”. Echi científicos a biné echi namuti japi nirú jenaʼí alí a bineri chu iyiri ju o chúriká noká. Nalí be, echi ciencia ke tamó ruyé chúsiá ti piré alí piri ta ikiboa. Ata bichíwisaká echi ciencia bi, ke ti machibóalé na náriwami. Jiti la, japi riká aní echi periódico Süddeut­sche Zeitung, ata newalé japi bilé tamujé ruyema.

¿Jépuká nalí tamujé we aʼlá ruyema? Onorúami. Echi ko a machí chúsiá ta piré jiti tamujé niwali jenaʼí Wichimóbachi. Echi Biblia aní japi Jeobá niwali echi pagótami japi pirélima jenaʼí Wichimóbachi. Echi pagótami galéami nisa riweili, machíami alí wachía nokáami, japi riká Onorúami. Japalí ta biné chúsiá Jeobá tamujé niwali, aʼlá ti inamu chúriká ti piré (Génesis 1:26-28).

¿Piri mi isima mujé?

Ami machináliaká chúsiá ti jenaʼí muchuwi, piri ta ikiboa alí chúsiá ta piré, ami aʼlá machisáré Jeobá. Jesús jéanili: “Aʼlí aboni ne sinibí pirélama mapujiti aboni galá mi machí mápumi echi Bilepi ne Bichíwali Riosi ju, ayénachó mapujiti aboni galá tamí machí mápuni Jesucristo ju, mapu Mujemi tamí júuli jenaʼí wichimóbachi”. Ayénachó we aʼlá ju japi mujé we galéami nima alí jiwérika isima nijewia echi Onorúami Gobiérnowala. Echi riká mi isísaká, ami kaníliami nima jipi alí ayénachó pe aminana. Alí mi suwaba machimea japi mi machinali (Juan 17:3; Eclesiastés 12:13).

¿Piri ikiméalé ami binésaká jepuná namuti? Bilé rijoi Hans riwéami we aʼlá machili echi jitra. * Chabé a machili Onorúami, nalí ke nijéwili. Néeli echi drogas, wiká umukí yúa iyénali alí we kanílili moto aseka iyena. Echi ko aní japi ke kaníliami nili. Japalí ma 25 bamíbami ka, Hans chotásili leeria echi Biblia jiti machinali Onorúami. Japalí ma nili Jeobá amígowala ka alí bineli japi Jeobá isima, ma riweli isiá echi namuti chati alí pakoli japi riká testigo Jeobá. Ma makoy bamibi nóchilia Jeobá japi riká tiempo completo alí echi ko aní: “We ni kaníliami ju nóchilia Jeobá. Ke nirú jarecho namuti japi tamí kanílitima, pe Jeobá bi”.

Echi pagótami machinali chúsiá ta piré, nalí be, jiti olá wiká karú ikiwáami, echi pagótami ayénachó machinali jarecho namuti we natéami.

¿Chúsiá echi ikili?

Japalí bilé pagótami risoa ikisaa, echi ko we nátiré: ¿chúsiá echi ikili? Jiti echi ko ke me omona nílima echi namuti jitra japi ikili, echi ko machisáré chúsiá echi riká ikili. Alí ke aʼlá machisáakó japi chúsiá echi riká ikili, echi ko aminabi a we risoa nilia bitélima. Ma inepo japi ikili bilé tiwé, Bruni riwéami, japi taa ka jonsa raneli.

“Ma jaré bamíali simírili japalí mukuli Susanne, nijé ranala. Jiti nijé ko bichiwi Onorúami, ani simiki yúa raʼichasia bilé sacerdote jiti tamí iʼwérili iyama. Nalí echi ko tamí aneki japi Onorúami tóoli ripá jiti bitélima japi riká bilé ángel. Japalí mukuli nijé ranala ke bi ni risoa nílili, ayénachó ni we iyoa nili Onorúami yúa jiti echi ko tóoli nijé ranala ripá siyónachi”. Bruni ko wiká bamíali we risoa nilia biteili. Miná ko anili japi bilé testigo Jeobá echi ruyeli Biblia jitra japi chúsiá ke iyósaré Onorúami yúa. “Jeobá ko ke tóoli Susanne ripá, alí ke cho isili japi nima bilé ángel. Ati suwí jiti ta ke sébali aʼlá nokáami ju. Susanne ko ochiyá boʼí jipi alí pe aminana Jeobá ko ku wilásima. Ayénachó ni bineki japi Jeobá ko nakili japi echi pagótami we kanílika pirélima echoná Wichimóbachi we baʼóachi alí japi ma mulipi echi riká ikimea. Japalí ni bineki japi chúriká ju Jeobá, ani che mulipi níliki echi yúa alí ma ni ke me risoa nili” (Salmo 37:29; Hechos 24:15; Romanos 5:12, TNM).

Wiká millones pagótami we risoa nilia piré jiti nirú karú ikiwáami, weli nakówami, lochéwami alí jarecho si namuti. Bruni ko a ku kanili machisá japi aní echi Biblia japi Jeobá ko ke isimí japi ta risoa nílipo alí japi echi ko ma mulipi iyema echi chati namuti. Suwaba echi chati namuti japi ikísimi jipi rawé newaré japi ta ma jubá rawé piré. Ma mulipi Jeobá ko isima japi ma ke risoa nilia pirélipo (2 Timoteo 3:1-5; Mateo 24:7, 8).

Chúriká ti machiboa Onorúami

Hans alí Bruni a bichíwili echi Onorúami, nalí ke aʼlá machiyé chúriká ju echi. Japalí iʼwérili nokali binea, echi ko aʼlá machili chúriká ju Jeobá. Ayénachó machili echi preguntas we natéami japi iʼwírili jiti ku kanílima alí echi namuti aʼláala japi ikimea pe aminana. Millones testigo Jeobá echi riká cho ikili.

Jiti ta we aʼlá machiboa Jeobá ati binésaré echi Biblia, jiti echoná tamujé ruyé chu iyiri ju echi alí piri nakí japi ta nokiboa. Echi riká nokali jaré pagótami japi pireili bachá siglo. Echi historiador Lucas, japi ayénachó ówami nili, anili japi echi Congregación judía echomí Berea (Grecia) “ne wabé galá kaníliga kipuli mapurigá echi Pablo, echi Sila nawésali. Ayénachó [...] galá ʼneli mapurigá osirúami ju Riosi Raʼíchala, mapujiti aboni nakili machiboya acha bichíwali níili” (Hechos 17:10, 11).

Echi cristianos bachá siglo piréami ayénachó napawili echoná congregaciones (Hechos 2:41, 42, 46; 1 Corintios 1:1, 2; Gálatas 1:1, 2; 2 Tesalonicenses 1:1). Alí jipi rawé ayénachó echi riká noká echi testigo Jeobá. Echi ko iʼwérili noká iʼwírimia echi pagótami jiti mulíwima Jeobá. We aʼlá nima japi mujé ayénachó yúa napawima echi testigo japoná mi bité. Jiti echi pagótami ko noká japi riká echi Dios japi bichiwi, echi riká echi testigo Jeobá iʼwérika noká niya japi riká Jeobá, tákoré ke sébali aʼlá nokáami ju. Ami napawísaká echi testigo Jeobá yúa, aminabi mi machimea Jeobá (Hebreos 10:24, 25, TNM).

¿A we nóchali keʼré machiwá bilé Pagótami? Ayena. Nalí be, a iʼwérika isísaré. Echi riká cho ikí japalí ta nokinali bilé namuti. Natabo japi noká echi atletas japi wiká bamíali olá entrenamiento. Japi riká echi francés Jean-Claude Killy, japi niyúrili echoná esquí bilé medalla oro niwárami echoná juegos olímpicos. Echi aní piri nokisáré jiti niyúrima: “Ami makoy bamíali olásaré echi entrenamiento alí echi bi jitra mi natásaré [...]. Ami iʼwérika isísaré echi 365 rawé”. ¡Wilí mi isili echi isiá alí pe diez minutos bi rojorali! Nalí be, ami machisáaká Jeobá, echi ko wiká namuti mi iyama alí sinibí rojorama.

Aminabi mi mulíwisaré Onorúami

¿Jépuká a kaníliami nínali? Sinéami tamujé. Jiti la, ami kaníliami nínalaká alí ami machináliaká chúsiá ti risoa nili, ami binésaré Jeobá jitra leérika echi Biblia. Ami machisáaká Jeobá, we mi kaníliami nima jipi alí ayénachó pe aminana.

¿Ata suníbalé binea Jeobá jitra? Tákoré wiká pagótami ma chabé jonsa nochi Jeobá, nalí a bijí binésimi echi jitra. Ata binésaká Jeobá, ata echi mulíwipo alí ayénachó ata we kaníliami nipo. Ata natásaré japi riká osali echi Pablo: “¡Riosi ne suwaba namuti machíami ju, ne wabé simírami ʼnátami ayénachó! Tamujé jenaʼí wichimóbachi piréami ketásita omero ku irétaga ruyá mapurigá Riosi nakí olánala. Nibilé chota omero machiyá mapurigá Binói sinibí galabé ju. Mapujiti ke wesi ne sébali galá machili mapurigá echi Walubela Riosi ʼnátali. Ke wesi galá omérali binériya echi Walubela Riosi” (Romanos 11:33, 34).

[Japi aní echoná rilé ayé página]

^ Sinúrika ju echi rewalá.

[Japi aniwá chukú]

Echi pagótami a bijí nárika noká: ¿Chúsiá ti jenaʼí muchuwi? ¿Piri ta ikiboa? ¿Chúsiá ta piré?

[Japi aniwá chukú]

“Japalí ni bineki japi chúriká ju Jeobá, ani che mulipi níliki echi yúa”

[Japi aniwá chukú]

“We ni kaníliami ju nóchilia Jeobá. Ke nirú jarecho namuti japi tamí kanílitima, pe Jeobá bi”