Hagnente ty agnate’ao

Hizilike amy ty lohahevetse

Fagneva ty Hofantaregne ty Jehovah

Fagneva ty Hofantaregne ty Jehovah

Fagneva ty Hofantaregne ty Jehovah

VA’E ho mate antoke vao rehe, satria misy raha sarobily raike tsy anagna’o? Tena azo antoke zay naho kede avao ty fanta’o miomba an’Andrianagnahare. Ino ty anto’e? Satria minday soa lahibey ty fahafantaragne i Andrianagnahare rehafegne amy Baiboly aoy, naho ty fahatreava ty ndaty an-tapetrisa’e aze. Sady le avy le azo ze soa zay ro maharetse ka.

I Jehovah Andrianagnahare ty nampanoratse o Baibolio, le tea’e hahafantatse aze tikagne. Hoe ty mpanao Salamo: “Mba ho fanta o ndatio fa ihe raike avao i managne tahinagne tihoey Jehovah, ro Ambone Bey ambone tane etoy!” Fanta’e fa mahasoa antikagne ty fahafantaragne izay. “Izaho Jehovah ro Andrianagnahare’o, I magnanatse azo mba hahatreava’o hasoay.” Ino areke ty soa rambesentikagne boake amy ty fahafantaragne i Jehovah Andrianagnahare, i Fara’e Amboney?—Salamo 83:18; Isaia 48:17.

Mahazo tari-dalagne ohatse tikagne mba hiatrehagne ty olagne isan’andro, sady mahazo fanantenagne mafe oregne naho filaminan-tsaigne. Naho fa mahafantatse soa i Jehovah ka tikagne, le tena manjare hafa ty fiheverantikagne o fagnonteneagne lahibey sady manahiran-tsaigne ty ndaty magneran-taneo. Ino ze fagnonteneagne zay?

Misy Raha Kendre’e vao ty Fiaigna’o?

Mahaveregne ty fandrosoa ty teknolojia amy izao. Faie mbe mieretseretse avao o ndatio tie: ‘Nagnino raho ro ambone tane eto? Hanao akore ty hoaviko? Ino ty raha kendre ty fiaignagne?’ Tsy tena hisy raha kendre’e ty fiaigna ty ndaty raike, naho tsy mahazo vale’e mahafa-po amo o fagnonteneagne rehoe reke. Nahatsapa izay mateteke ndra kindraike ty antsasa ty ndaty nadikadignegne ta Alemaigne agne tamy ty taogne 1997. Va’e hoe izay ka varagne ty amy ty faritse misy azo agne.

Tsy managne tanjogne mazava soa ho tratraregne ty ndaty raike, naho tsy misy raha kendre’e ty fiaigna’e. Hoe misy raha manke ty fiaigna ty ndaty maro, le mba hamenoagne izay, le mifofotse mba hanagne asa soa reke ndra mangoron-karena. Faie va’e mbe hanahiran-tsaigne iareo avao ty fahatsapa’e ze raha manke zay. Misy aza ty tsy te hovelogne sasa, satria tsy misy raha kendre’e ty fiaigna’e. Izay ty raha niseho tamy ty somondrara raike ampela soa toy. Nirehake ty gazete International Herald Tribune fa “mpagnarivo bey [ty keleia’e] le maro ty raha azo iareo natao.” Faie nahatsiaro ho irerike reke ndra tie nanam-bey aza, le tsapa’e fa tsy nisy raha kendre’e ty fiaigna’e. Namono tegna tamy ty fihinanagne fagnafoly mampiroro reke, le nimate. Va’e nahafantatse ndaty niferenaigne sady namono-tegna hoe izay ka rehe.

Faie fa naharey ndaty nirehake vao rehe tie magnazava ze kila raha miomba ty fiaignagne o siansao? Hoe ty gazete alemà Die Woche: ‘Tsy magnomey tari-dalagne miomba ty fivavahagne naho ty findesam-batagne o siansao, ndra tie va’e ho maregne aza. Hoe tsy mahafa-po iaby ka ty teoria o evolisionao, sady ndra ty fizika miomba ty raha kininio’e aza tsy mampionogne ndra mampilamin-tsaigne.’ Nampahafantatse ty raha maro miomba ty raha managne aigne maro sambe hafa o siansao, sady magnazava miomba ty fihodikodigna ty raha voajagnahare mamelogne iareo. Faie tsy magnazava ty anto’e mahavy antikagne ho ambone tane etoy o siansao, sady tsy magnambara ty hoavintikagne. Tsy ho fantantikagne ka ty raha kendre ty fiaignagne naho miantehetse amo o siansao avao tikagne. Naho izay areke, le “mipay tari-dalagne iaby ze hene ndaty”, hoe ty gazete alemà Süddeutsche Zeitung.

Misy ndaty hafa ankoatse i Mpamorogney vao afake magnomey ze tari-dalagne zay? Ireke ty nametrake ty ndaty voaloha’e tambone tane etoy, le tsy maintsy fanta’e ty anto’e maha eto iareo. Hazavae ty Baiboly ka fa namorogne o ndatio ty Jehovah mba hamenoa’e ty tane toy sady hikarakarà iareo aze. Toko’e ho naneho hatea ty rare’e naho fahendreagne naho hatea manahake an’Andrianagnahare iareo tamy ze kila raha natao iareo. Naho fa takantikagne ty anto’e namorogna i Jehovah antikagne, le fantantikagne ty anto’e mahavy antikagne ambone tane etoy.—Genesisy 1:26-28.

Ino ty Azo’o Atao?

Akore naho tsy nahatrea vale’e mahafa-po tamy ty fagnonteneagne retoa rehe tie taloha: ‘Nagnino raho ro ambone tane etoy? Hanao akore ty hoaviko? Ino ty raha kendre ty fiaignagne?’ Mandrisike azo mba hamantatse soa i Jehovah ty Baiboly. Hoe ty Jesosy: “Mba hahazoa iareo havelogne nainai’e areke, le ilae’e ty mianatse hahafantatse azo, ihe tena Andrianagnahare, naho i Jesosy Kristy, i nirahe’oy.” Risihegne ka rehe hanagne toetse soa, lohotsie fa ty hatea, le mba hanao tanjogne ty hofeheze i Fanjakà i Mesia-y. Hisy raha kendre’e ty fiaigna’o amy izay, sady hanagne fanantenagne tena soa naho mafe oregne rehe. Ho voavale i fagnonteneagne lahibey nagnelengelegne ty sai’o hatrake amy izay rey.—Jaona 17:3; Mpitoriteny 12:13.

Ino ty voka izay ama’o? Fanta i Hans soa ty vale izay. * Nino an’Andrianagnahare ty Hans taogne maro lasa zay, faie tsy nisy heri’e tamy ty fiaigna’e ty finoa’e. Nifoke rongony reke, tea niarake tamy ty ampela raty findesam-batagne, nanao raha raty madinedineke vaho tea minday motò mafe. Hoe reke: “Faie tsy nisy raha kendre’e ty fiaignako sady tsy tena nahafa-po.” Tapa-kevetse hamantatse soa an’Andrianagnahare ty Hans, tamy ty reke 25 taogne teo ho eo, le namaky Baiboly. Nagnova ty fiaigna’e reke, naho fa nahafantatse soa i Jehovah sady nahafantatse ty raha kendre ty fiaignagne. Natao badisa reke, le nanjare Vavolombelo i Jehovah. Fa folo taogne nanompoagne marain-tsy hariva reke tie amy izao. Nitsotra reke tie: “Tsy misy hoe’e ty manompo i Jehovah satria io ty fomba fiaignagne tena fanjaka. Nanjare nisy raha kendre’e ty fiaignako naho fa fantako ty Jehovah.”

Mazava ho aze fa tsy ty raha kendre ty fiaignagne avao ty mahaliagne ty ndaty maro. Mihamaro ty ndaty sahiran-tsaigne amy ty fagnonteneagne lahibey raike toy, arakarake ty hiharatia o fiaignagneo.

Ino ty Nahavy Izay?

Naho fa azon-doza ty ndaty raike, le mateteke tsy afake an-tsai’e ao ty fagnonteneagne tihoe: Ino ty nahavy izay? Miankigne amy ty vale o fagnonteneagne iohoe ty hahafaha o ndatio hiaretse i haorea’ey. Naho tsy mahazo vale’e mahafa-po reke, le hijale avao sady va’e ho tena boseke. Ohatse amy izay ty Bruni.

Rene raike fa bey ty Bruni. Hoe reke: “Taogne maromaro lasa zay ty nimateza i anak’ampelakoy. Nino an’Andrianagnahare raho, le nipay fampionognagne tamy ty mompera tan-tanàgne eo. Nirehake reke fa nalaen’Andrianagnahare ama’e agne ty Susanne, sady fa anjely reke tie amy izao. Tsy vita tihoe tsy misy dika’e ty fiaignako naho fa nimate i anak’ampelakoy, fa nanjare nihejeko ty Andrianagnahare noho ty nangala’e i anakoy.” Ore sady nijale avao ty Bruni tagnate ty taogne maromaro. Hoe reke: “Nisy Vavolombelo i Jehovah naho fa niavy eo nanoro ahy boake agnate Baiboly ao, fa tsy misy anto’e toko’e halaignako an’Andrianagnahare. Tsy nalae i Jehovah ho an-dagnitse agne ty Susanne sady tsy anjely reke. Narare reke satria tsy voririke o ndatio. Mate ty Susanne faie hoe miroro, sady mandigne ty hameloma i Jehovah aze amy ty mate. Nianarako ka fa natao hiaigne nainai’e amy i paradisa an-tane etoỳ o ndatio, sady hoavy tsy ho ela zay. Nahatsapa ho narine i Jehovah raho naho fa nahafantatse ty toetse’e, le nanjare tsy le niore sasa raho.”—Salamo 37:29; Asan’ny Apostoly 24:15; Romanina 5:12.

Maro ty ndaty tratse ty loza sambe hafa: Loza mihatse amy ty vatagne, ty aly, ty hakeregne, naho ty loza arake ty natiora. Nanjare nimaivamaivagne ty Bruni naho fa nitrea’e boake agnate Baiboly ao fa tsy boake amy i Jehovah i loza rey sady tsy namboare’e mba hijale o ndatio. Ie aza fa hagnafake o haratiagneo. Ty fitomboa o haratiagneo ty famantaragne fa miaigne amy ty ‘andro fara’ ty tontolo toy tikagne. Fa antitotse i fiovagne naho fagnasoagne lahibey irientikagne iabỳ.—2 Timoty 3:1-5; Matio 24:7, 8.

Fahafantaragne An’Andrianagnahare

Nanagne hevetse manjavozavo miomba an’Andrianagnahare ty Hans naho i Bruni tie taloha. Nino aze iareo faie zara’e naho nahafantatse ty miomba aze. Nivalean-tsoa iareo naho fa nanokagne fotoagne mba hamantaragne soa i Jehovah. Nahazo vale’e mahafa-po iareo amy ty fagnonteneagne fara izay lahibey mipetrake amo o androntikagne zao. Mahatsapa hoe izay ka ty mpanompo i Jehovah an-tapetrisa’e.

Mba hamantaragne i Jehovah, le ilaegne ty mandineke soa ty Baiboly, fa mirehake ty miomba aze naho ze raha také’e amantikagne io. Izay ty natao ty ndaty ila’e tamy ty taonjato voaloha’e. Nirehake miomba ty fiangonagne jiosy ta Beria, a Gresy agne ty Lioka mpahay tantara naho dokotera. Hoe reke: ‘Nandrambe ty Saontsy iareo, le nandineke soa ty Soratse Masigne isan’andro mba hahatreavagne naho toe maregne zay.’—Asan’ny Apostoly 17:10, 11.

Niarake nivory ka ty fiangonagne kristiana tamy ty taonjato voaloha’e. (Asan’ny Apostoly 2:41, 42, 46; 1 Korintianina 1:1, 2; Galatianina 1:1, 2; 2 Tesalonianina 1:1) Miarake mivory hoe izay ka ty fiangona ty Vavolombelo i Jehovah amy izao. Natao i fivoriagne rey mba hagnampe o ndatio hiharine i Jehovah sady ho fale naho fa manompo aze. Misy voka’e soa hafa ka ty fiharoagne amo o Vavolombelo i Jehovah-o. Maneho ty toetse i Jehovah i Vavolombelo’e rey ndra tie tsy amy ty fomba feno aza, satria mitovy vintagne amy i Andrianagnahare tompo’ey o ndatio. Vao mainke magnampe antikagne hahafantatse soa i Jehovah areke ty fiarahagne mivory amy iareo.—Hebreo 10:24, 25.

Mitake kezake bey vao ty fahafantaragne an’Andrianagnahare? Ie! Faie raha maro ty mitake kezake vaho izay azo, sa tsy izay? Dineho ty kezake atao ty atleta tena mahay naho fa manao fagnazaran-tegna. Dineho ohatse ty reha i Jean-Claude Killy, nahazo meday volamena tamy ty fifaninanagne korsa amy ty gilasy tamy ty fihisagne olympika ta Frantsa agne. Nirehake reke fa naho te handrese amy ty sehatse iraisam-pirenena o mpanao fagnatanjahan-tegnao, le ‘toko’e hiomagne folo taogne mialoha i fifaninanagney, sady toko’e hieretseretse aze isan’andro. Miasa isan’andro i vatagney naho i saigney agnate ze fotoagne zay.’ Fifaninanagne maharetse folo minitra avao ro anokanagne fotoagne naho kezake bey hoe izay! Faie maro sady mandikoatse izay ty soa rambesentikagne naho fa mahafantatse i Jehovah.

Milongo Soa Aman’Andrianagnahare

Ia ty te ho mate antoke amy ty fiaignagne? Tsy misy. Lonike areke rehe ho tapa-kevetse hamantatse soa i Jehovah, i Andrianagnahare rehafegne agnate Baiboly aoy, naho tsapa’o fa tsy le misy raha kendre’e ty fiaigna’o, ndra irie’o ty hahafantatse tie nagnino ro misy loza miseho. Hagnasoa ty fiaigna’o zay sady haharetse ze fihasoagne zay.

Hisy fitapera’e vao ty raha azontikagne ianaragne miomba i Jehovah? Mbe veregne avao ty ndaty manompo aze fa ela, noho ty raha nianara’e naho ty mbe ianara’e miomba aze. Mahasambatse ty fianaragne hoe izay, sady vao mainke mampilongo antikagne ama’e. Lonike areke tikagne mba hitovy eretseretse amy i apostoly Paoly nanao tihoey: “Laleke vata’e ty harenan’Andrianagnahare naho ty fahendrea’e vaho ty fahalala’e! Tsy takatse ty saigne vata’e ty fitsara’e, sady tsy hay fantaregne ty lala’e! Fa ‘ia ty nanjare nahafantatse ty say i Jehovah, sady ia ty nanjare mpanoro hevetse aze?’”—Romanina 11:33, 34.

[Fagnamarehagne ambane peje]

^ feh. 12 Novagne i agnaragney.

[Hevetse Lahibey]

Mbe mieretseretse avao o ndatio tie: ‘Nagnino raho ro ambone tane eto? Hanao akore ty hoaviko? Ino ty raha kendre ty fiaignagne?’

[Hevetse Lahibey]

“Nahatsapa ho narine i Jehovah raho naho fa nahafantatse ty toetse’e.”

[Hevetse Lahibey]

“Tsy misy hoe’e ty manompo i Jehovah satria io ty fomba fiaignagne tena fanjaka. Nanjare nisy raha kendre’e ty fiaignako naho fa fantako ty Jehovah.”