Wulu kɔ nuhua edwɛkɛ ne azo

Ɛhyia Baebolo Ne Anu Mɛla Dahuu Ɔ?

Ɛhyia Baebolo Ne Anu Mɛla Dahuu Ɔ?

Ɛhyia Baebolo Ne Anu Mɛla Dahuu Ɔ?

ƐLE kakula la, bie a wɔ awovolɛ lile mɛla dɔɔnwo maanle wɔ. Mekɛ mɔɔ ɛlɛnyi la, ɛnwunle kɛ bɛdwenle ɛ nwo kpalɛ. Kɛkala mɔɔ wɔyɛ kpanyinli la, bie a ɛkɔ zo ɛfa ngyinlazo mɔɔ bɛvale bɛtetele wɔ la bie mɔ ɛbɔ wɔ ɛbɛla, ɔnva nwo kɛ ɛnle bɛ tumi bo la.

Gyihova, yɛ anwuma Selɛ ne dua ye Edwɛkɛ Baebolo ne azo maa yɛ mɛla fɔɔnwo bie mɔ. Kɛ neazo la, ɔtua awozonle ɛzonlenlɛ, adwɔmane ɛbɛla, agyalɛzɛkyelɛ yɛɛ awule. (Ɛzɛdɔso 20:1-17; Gyima ne 15:28, 29) Mekɛ mɔɔ yɛlɛnyi “wɔ adenle biala anu” wɔ sunsum nu la, yɛnwu ye kɛ Gyihova dwenle yɛ boɛlilɛ nwo na ye mɛla ne mɔ ɛmmaa yɛ nwo ɛngyele yɛ.​—Ɛfɛsɛsema 4:15; Ayezaya 48:17, 18; 54:13.

Noko tɛnlabelɛ dɔɔnwo wɔ ɛkɛ ne mɔɔ mɛla fɔɔnwo biala ɛnle nwolɛ a. Ɛhye ati, bie mɔ te nganeɛ kɛ saa Baebolo nu mɛla fɔɔnwo biala ɛnle ɛkɛ a, yemɔ bɛkola bɛyɛ biala mɔɔ bɛkulo la. Bɛ edwɛkɛ a le kɛ saa Nyamenle bu ye kɛ nwolɛ hyia kpalɛ a, anrɛɛ ɔbali nwolɛ mɛla fɔɔnwo yeava yeahile mɔɔ ɔkulo la.

Menli mɔɔ dwenle zɛhae la ta si kpɔkɛ ɛtane na akee nzinlii bɛanlu bɛ nwo. Bɛnnwu ye kɛ tɛ mɛla angome a wɔ Baebolo ne anu a na emomu eza ɔmaa yɛnwu Nyamenle adwenle wɔ ninyɛne nwo. Saa yɛsukoa Baebolo ne na yɛnwu kɛzi Nyamenle bu ninyɛne bie mɔ la a, ɔmaa yɛfa yɛtete yɛ adwenle ne na yɛsi kpɔkɛ mɔɔ ɔ nee Nyamenle ɛhulolɛdeɛ yia la. Saa yɛyɛ zɔ a ɔmaa ɔ nye die na yɛnyia kpɔkɛ kpalɛ mɔɔ yɛsi la azo nvasoɛ.​—Ɛfɛsɛsema 5:1.

Baebolo Nu Neazo Ngɛnlɛma

Saa yɛkenga Nyamenle azonvolɛ mɔɔ ɛnee wɔ tete ne la anwo edwɛkɛ wɔ Baebolo ne anu a, yɛnwu ye kɛ wɔ tɛnlabelɛ bie mɔ anu bɛyɛle mɔɔ Gyihova kulo la ɔnva nwo kɛ ɛnee mɛla fɔɔnwo biala ɛnle ɛkɛ la. Fa Dwosefi kɛ neazo. Mekɛ mɔɔ ɛnee Pɔtefaa aye ne kulo kɛ ɔ nee ye da la, ɛnee Nyamenle ɛtɛdile mɛla biala mɔɔ tia agyalɛzɛkyelɛ a. Noko akee, Dwosefi nwunle kɛ saa ɔsɛkye agyalɛ a, ɛnee ɔlɛyɛ ɛtane yeatia ɔdaye mumua ne ye adwenle ne yɛɛ “Nyamenle.” (Gyɛnɛsese 39:9) Ɔda ali kɛ, Dwosefi nwunle ye kɛ agyalɛzɛkyelɛ le ɛtane mɔɔ tia Nyamenle adwenle nee ye ɛhulolɛdeɛ mɔɔ ɔlale ye ali wɔ Yidɛn la.​—Gyɛnɛsese 2:24.

Yɛva neazo fofolɛ. Yɛnwu ye wɔ Gyima ne 16:3 kɛ Pɔɔlo pɛle Timote mrenyiazo kolaa na ɔ nee ye adu ye adenle ne mɔ. Noko, yɛkenga ye wɔ ngyɛnu 4 ne kɛ Pɔɔlo nee Timote kpɔsale azuamgbole ne mɔ azo na “bɛvale mɛla mɔɔ ɛzoanvolɛma ne nee mgbanyima ne mɔ mɔɔ wɔ Gyɛlusalɛm ɛzi nwolɛ kpɔkɛ la bɛmaanle bɛ.” Ɛnee edwɛkɛ mɔɔ wɔ kɛlata ne anu la ko a le kɛ Kilisienema ɛnle mɛla ne abo ɔti ɔngyia kɛ bɛpɛ bɛ mrenyiazo! (Gyima ne 15:5, 6, 28, 29) Duzu ati a Pɔɔlo dele nganeɛ kɛ ɔhyia kɛ ɔpɛ Timote mrenyiazo ɛ? “Kɛmɔ Dwuuma wɔ ɛleka zɔhane mɔ la ati” ɔ, “ɔluakɛ ɛnee bɛ muala bɛze kɛ [Timote] papa le Gilikinli.” Pɔɔlo angulo kɛ ɔbayɛ debie mɔɔ ɔbagyegye awie mɔ adwenle a. Ɔhanle kɛ “yɛdi yɛ nwo daselɛ yɛkile menli kɔsɔɔti adwenle wɔ Nyamenle anyunlu” na ɛhye a ɛnee ɔkulo kɛ Kilisienema ne yɛ a.​—2 Kɔlentema 4:2; 1 Kɔlentema 9:19-23.

Adwenle ɛhye rayɛle Pɔɔlo nee Timote subane. Kenga edwɛkɛ mɔɔ wɔ Wulomuma 14:15, 20, 21 yɛɛ 1 Kɔlentema 8:9-13; 10:23-33 na ɛbanwu kɛzi ɛnee awie mɔ sunsum nu boɛlilɛ hyia Pɔɔlo kpalɛ la, titili bɛdabɛ mɔɔ debie mɔɔ ɔnle ɛtane bahola adenda bɛ gyakɛ anu anzɛɛ agyegye bɛ la. Yɛɛ Pɔɔlo hɛlɛle Timote anwo edwɛkɛ kɛ: “Menlɛ awie biala mɔɔ ye subane le kɛ ɔdaye mɔɔ dwenle bɛ nwo kpalɛ a. Ɔluakɛ bɛdabɛ mɔɔ bɛha la amuala ɛlɛkpondɛ mɔɔ hyia bɛ la, na tɛ mɔɔ hyia Gyisɛse Kelaese la ɔ. Noko bɛze kɛzi ɔlale ɔ nwo ali kɛ ɔfɛta, na ɔ nee me zonlenle kɛ kakula nee ye papa ɔmaanle edwɛkpa ne dɛlɛle la.” (Felepaema 2:20-22) Kilisiene mrenyia nwiɔ ɛhye ɛyɛ neazo kpalɛ ɛmaa yɛ ɛnɛ! Kɛ anrɛɛ bɛbaha kɛ mɛla fɔɔnwo biala ɛnle ɛkɛ ɔti bɛyɛ mɔɔ bɛkulo anzɛɛ ɔbamaa bɛ nwo adɔ bɛ la, bɛzukoale Gyihova nee ɔ Ra ne ɛlɔlɛ ne na bɛdwenlenle kɛzi bɛ kpɔkɛzilɛ ne baha awie mɔ sunsum nu boɛlilɛ la anwo.

Akee yɛzuzu Gyisɛse mɔɔ yɛle neazo mɔɔ tɛla biala la anwo. Wɔ ye Boka Zo Ɛdendɛlɛ ne anu, ɔhilehilele nu wienyi kɛ awie mɔɔ ɔte adwenle mɔɔ wɔ Nyamenle mɛla ne mɔ anu abo la bali zo na yeazi kpɔkɛ kpalɛ wɔ mekɛ mɔɔ mɛla fɔɔnwo bɔbɔ ɛnle ɛkɛ la. (Mateyu 5:21, 22, 27, 28) Gyisɛse, Pɔɔlo, Timote nee Dwosefi annyia adwenle kɛ saa mɛla fɔɔnwo ɛnle ɛkɛ a bɛkola bɛyɛ mɔɔ bɛdabɛ bɛkulo la. Amaa bɛayɛ Nyamenle ɛhulolɛdeɛ la, mrenyia ɛhye mɔ vale mɛla nwiɔ mɔɔ Gyisɛse hanle kɛ bɛle mgbole kpalɛ la bɔle bɛ ɛbɛla​—bɛhulole Nyamenle nee bɛ gɔnwo.​—Mateyu 22:36-40.

Na Kilisienema Mɔɔ Wɔ Ɛkɛ Ne Ɛnɛ La Noko Ɛ?

Ɔda ali kɛ, ɔnle kɛ yɛbu Baebolo ne kɛ asɛɛ ɔle kɛ mɛla buluku bie mɔɔ ɔdi debie biala anwo mɛla la. Saa mɛla fɔɔnwo biala ɛnle yɛ nyɛleɛ nwo noko yɛbɔ mɔdenle yɛyɛ mɔɔ Gyihova kulo la a, ɔmaa ɔ nye die kpole kpalɛ. Saa yɛbaha a, kɛ anrɛɛ yɛbakpondɛ mɛla fɔɔnwo bie wɔ Baebolo ne anu dahuu la, ‘yɛbɔ mɔdenle kɛ yɛbanwu Gyihova ɛhulolɛdeɛ.’ (Ɛfɛsɛsema 5:17; Wulomuma 12:2) Duzu ati a ɛhye maa Gyihova anye die a? Ɔluakɛ ɔnwu ye kɛ ye ɛhulolɛdeɛyɛlɛ anwo hyia yɛ tɛla mɔɔ yɛkulo nee nwolɛ adenle mɔɔ yɛlɛ mɔɔ yɛdi ɔ nzi la. Eza noko ɔkile kɛ yɛ nye sɔ ye ɛlɔlɛ ne na yɛkulo kɛ yɛsukoa na yɛmaa ɛlɔlɛ ɛhye ka yɛ wɔ debie biala mɔɔ yɛyɛ la anu. (Mrɛlɛbulɛ 23:15; 27:11) Bieko, saa yɛ kpɔkɛzilɛ nee yɛ nyɛleɛ gyi mɔɔ Ngɛlɛlera ne ka la azo a, ɔmaa yɛnyia sunsum nu nee nwonane nu kpɔkɛdelɛ kpalɛ.

Maa yɛnlea kɛzi yɛbava ngyinlazo ɛhye yɛali gyima wɔ yɛ ɛbɛlabɔlɛ nu la.

Ninyɛne Mɔɔ Yɛkpa Yɛdielie Yɛ Nye La

Fa kpavolɛ bie mɔɔ ɔkulo kɛ ɔtɔ edwɛne bie la kɛ neazo. Edwɛne ne anu edwɛkɛ ne bie mɔɔ yede la yɛfɛ, noko yenwu ye wɔ album ne anzi kɛ edwɛne ne kanvo nla nee ɛdendɛlɛ evinli. Akee eza ɔze ye kɛ edwɛndolɛnli ne edwɛne ta yɛ ɛya nee edwɛkɛ mɔɔ anloa yɛ se la. Kɛmɔ kpavolɛ ɛhye kulo Gyihova la ati, ɔkulo kɛ ɔnwu Ye adwenle nee kɛzi ɔte nganeɛ wɔ edwɛkɛ ne anwo la. Kɛ ɔkɛyɛ na yeanwu Nyamenle ɛhulolɛdeɛ wɔ edwɛkɛ ɛhye anu ɛ?

Wɔ Pɔɔlo kɛlata ne mɔɔ ɔhɛlɛle Galeehyeama la anu, ɔbobɔle nwonane ne gyima yɛɛ Nyamenle sunsum ne ma ne. Bie a ɛze mɔɔ boka Nyamenle sunsum ne ma ne anwo la: ɛlɔlɛ, anyelielɛ, anzodwolɛ, abotane, atiakunlukɛnlɛma, kpalɛyɛlɛ, diedi, mɛlɛbɛnwoaze, bɛnwozohomonlɛ. Noko duzu a boka nwonane ne gyima ne anwo a? Pɔɔlo hɛlɛle kɛ: “Nwonane ne gyima ne mɔ da ali wienyi, bɛmɛ a le adwɔmane ɛbɛla, evinli nyɛleɛ, anyiemgba ɛbɛla, awozonle ɛzonlenlɛ, sunsum ɛtane nyɛleɛ, ɛkpɔlɛ, konle, nungule, ɛya, manzonle, mgbakyemgbakyenu, ngilehilenu, anyebolo, nzabolɛ, anyelielɛ mgbane mgbane nee ninyɛne mɔɔ le kɛ ɛhye mɔ la. Melɛbɔ bɛ kɔkɔ wɔ ninyɛne ɛhye mɔ anwo kɛ mɔɔ menlimoale membɔle bɛ kɔkɔ la, kɛ bɛdabɛ mɔɔ bɛyɛ ninyɛne ɛhye mɔ la ɛnrɛnyia Nyamenle Belemgbunlililɛ ne.”​​—Galeehyeama 5:19-23.

Yɛ ye nzonlɛ kɛ ɔhanle “ninyɛne mɔɔ le kɛ ɛhye mɔ” la ɔbokale nwo. Pɔɔlo ambobɔ ninyɛne mɔɔ boka nwonane ne gyima ne anwo la amuala. Yemɔti awie ɛnrɛhola ɛnrɛha kɛ, ‘Ngɛlɛlera ne maa adenle kɛ menyɛ debie biala mɔɔ Pɔɔlo ambɔ amboka nwonane ne gyima ne anwo la.’ Emomu, ɔwɔ kɛ menli mɔɔ kenga la fa bɛ adwenle di gyima amaa bɛanwu ninyɛne mɔɔ yeanga noko ɔboka “mɔɔ le kɛ ɛhye mɔ” anwo la. Bɛdabɛ mɔɔ bɛkɔ zo bɛyɛ ninyɛne mɔɔ Pɔɔlo anga noko ɔboka “mɔɔ le kɛ ɛhye mɔ” anwo na bɛnnu bɛ nwo la ɛnrɛnyia Nyamenle Belemgbunlililɛ ne.

Yemɔti, ɔwɔ kɛ yɛnwu ninyɛne mɔɔ Gyihova anye ɛnlie nwolɛ la. Asoo ɔyɛ se? Fa ye kɛ wɔ dɔketa ɛdu wɔ folɛ kɛ ɛli mbakama nee nya nya dɔɔnwo na mmadi pae, ice cream, nee ninyɛne mɔɔ le kɛ ɛhye mɔ la. Asoo ɔbayɛ se kɛ ɛbanwu ye saa ɛngola ɛnli keeki a? Akee nea Nyamenle sunsum ne ma ne nee nwonane ne gyima ne bieko. Ɛnea a edwɛne ne mɔɔ yɛhanle nwolɛ edwɛkɛ la boka foa boni anwo? Ɔnla subane mɔɔ le kɛ ɛlɔlɛ, kpalɛyɛlɛ, bɛnwozohomonlɛ anzɛɛ subane gyɛne mɔɔ boka Nyamenle sunsum ne ma ne anwo la ali. Yɛngyia mɛla fɔɔnwo bie kolaa na yɛanwu kɛ edwɛne zɛhae nee Nyamenle ɛhulolɛdeɛ ɛnyia. Ngyinlazo ko ne ala fale mbuluku, sini, tɛlevihyɛne zo gyimalilɛ, kɔmpita zo nwɔhoa, Yintanɛte zo ninyɛne nee mɔɔ bokɛboka nwo la anwo.

Anwoziezielɛ Mɔɔ Fɛta

Baebolo ne eza maa yɛ ngyinlazo mɔɔ fale tɛladeɛwulalɛ nee bɛ nwo ɛziezielɛ nwo. Ɛhye boa Kilisienenli ko biala maa ɔsiezie ɔ nwo wɔ adenle mɔɔ fɛta la azo. Wɔ ɛhye anu, awie mɔɔ kulo Gyihova la ɛmkpondɛ adenle ɛnlua zo ɛnyɛ mɔɔ ɔkulo la, emomu ɔyɛ mɔɔ sɔ ye anwuma Selɛ ne anye la. Kɛ mɔɔ yɛlimoa yɛnwu ye la, saa Gyihova ɛtɛmaanle yɛ mɛla fɔɔnwo bie a ɔngile kɛ ɔndwenle mɔɔ ye menli ne yɛ la anwo. Asolo ɛleka biala nee ɛkɛ ne anwoziezielɛ yɛɛ ɔyɛ a bɛkakyi. Noko akee, Nyamenle maa ye menli ne nyia ngyinlazo mɔɔ bɛkola bɛfa bɛdi gyima wɔ ɛleka biala mɔɔ bɛwɔ la nee mekɛ biala.

Kɛ neazo la, 1 Timote 2:9, 10 ka kɛ: “Zɔhane ala noko a ɔwɔ kɛ mraalɛ fa mɛlɛbɛnwoaze nee adwenle mɔɔ anu la ɛkɛ la wula adɛladeɛ mɔɔ fɛta a, tɛ enrinli ɛyɛlɛ ngakyile nee nvutuke anzɛɛ avikpa anzɛɛ adɛladeɛ mɔɔ ye awolɛ yɛ se la anu, emomu wɔ adenle mɔɔ le kpalɛ maa mraalɛ mɔɔ bɛkile kɛ bɛsonle Nyamenle la azo, kile kɛ, ɔlua gyima kpalɛ ɛyɛlɛ zo.” Yemɔti, ɔwɔ kɛ Kilisiene mraalɛ nee mrenyia dwenle anwoziezielɛ mɔɔ menli mɔɔ wɔ ɛleka mɔɔ bɛde la bu ye kɛ ɔle kpalɛ ɔmaa menli mɔɔ “bɛkile kɛ bɛsonle Nyamenle la” anwo. Ɔwɔ kɛ Kilisienenli dwenle kɛzi ye anwoziezielɛ baha Baebolo ne anu edwɛkɛ ne mɔɔ ɔbɔ ye nolo la anwo. (2 Kɔlentema 6:3) Kilisienenli mɔɔ yɛ neazo kpalɛ la ɛndwenle mɔɔ ɔkulo anzɛɛ nwolɛ adenle mɔɔ ɔlɛ la angomekye anwo emomu, ɔnea kɛ mɔɔ ɔbayɛ la ɛnrɛdenda awie mɔ agyakɛ anu anzɛɛ ɛnrɛgyegye bɛ.​—Mateyu 18:6; Felepaema 1:10.

Saa Kilisienenli bie nwu ye kɛ ye anwoziezielɛ bagyegye awie mɔ a, ɔbahola yeazukoa ɛzoanvolɛ Pɔɔlo na yeamaa awie mɔ sunsum nu boɛlilɛ ahyia ye adɛla ye ɛhulolɛdeɛ mɔɔ ɔyɛ la. Pɔɔlo hanle kɛ: “Bɛzukoa me, kɛ mɔɔ medame noko mesukoa Kelaese la.” (1 Kɔlentema 11:1) Yɛɛ Pɔɔlo hɛlɛle Gyisɛse anwo edwɛkɛ kɛ: “Kelaese ne bɔbɔ anzɔ ɔdaye mumua ne ɔ nye.” Adehilelɛ mɔɔ Pɔɔlo vale maanle Kilisienema amuala la anu la ɛkɛ: “Ɔwɔ kɛ yɛdayɛ mɔɔ yɛ diedi nu yɛ se la, boa bɛdabɛ mɔɔ bɛ diedi nu ɛnyɛ se la yɛmaa bɛgyinla bɛ bɛtɛɛyɛlɛ nloa na ɔnle kɛ yɛsɔ yɛdayɛ mumua ne yɛ nye. Bɛmaa yɛ nuhua ko biala ɛyɛ debie kpalɛ mɔɔ sɔ ɔ gɔnwo anye la, ɛva ɛmaa ye anwosesebɛ.”​—Wulomuma 15:1-3.

Ɔwɔ Kɛ Yɛtete Yɛ Adwenle Ne

Kɛ ɔkɛyɛ na yɛatete yɛ adwenle ne amaa saa mɛla fɔɔnwo bie ɛnle edwɛkɛ bie anwo a, yɛanwu mɔɔ yɛyɛ a ɔbazɔ Gyihova anye ɛ? Saa yɛkenga ye Edwɛkɛ ne, yɛsukoa na yɛdwenledwenle nwo dahuu a, ɔbamaa yɛ adwenle ne adi na yeayɛ gyima kpalɛ. Ɔdie mekɛ na anyuhɔlɛ ɛhye ara. Kɛ mɔɔ kakula nyi ngyikyingyikyi la, zɔhane ala a sunsum nu anyuhɔlɛ noko ba ngyikyingyikyi a, na ɔnla ali ndɛndɛ. Yemɔti ɔwɔ kɛ yɛsi abotane, yɛɛ saa yɛanwu anyuhɔlɛ mɔɔ yɛlɛnyia ye la ndɛndɛ a ɔnle kɛ yɛmaa yɛ sa nu to. Noko akee tɛ mekɛ dɔɔnwo mɔɔ bapɛ nu la a bahile kɛ yɛtete yɛ adwenle ne a. Kyesɛ yɛfa mekɛ ɛhye yɛsukoa Nyamenle Edwɛkɛ ne dahuu kɛ mɔɔ yɛlimoa yɛha la, na yɛbɔ mɔdenle yɛfa yɛbɔ yɛ ɛbɛla.​—Hibuluma 5:14.

Yɛbaha kɛ Nyamenle mɛla ne mɔ sɔ yɛ tieyɛ nea noko ye ngyinlazo ne mɔ sɔ kɛzi yɛnyi wɔ sunsum nu nee ɛhulolɛ mɔɔ yɛlɛ kɛ yɛyɛ mɔɔ sɔ ɔ nye la nea. Mekɛ mɔɔ yɛlɛnyi sunsum nu la yɛbamaa Gyihova nee ɔ Ra ne mɔɔ yɛsukoa bɛ la ahyia yɛ kpalɛ. Yɛbanyia ɛhulolɛ kɛ yɛmaa Nyamenle adwenle mɔɔ ɔlɛ ye wɔ ninyɛne nwo mɔɔ wɔ Ngɛlɛlera ne anu la ahile yɛ adenle. Saa yɛmaa yɛ anwuma Selɛ ne anye die wɔ debie biala mɔɔ yɛyɛ la anu a, yɛdayɛ noko yɛ anyelielɛ ɛdeɛ ne bayɛ kpole.

[Nvoninli ne mɔ]

Asolo ɛleka biala nee adɛladeɛ mɔɔ bɛ nye die nwolɛ a, noko ɔwɔ kɛ Baebolo ngyinlazo kile yɛ mɔɔ ɔwɔ kɛ yɛkpa la