„Otrok“, ktorý je verný a rozvážny

„Kto je teda ten verný a rozvážny otrok, ktorého jeho pán ustanovil nad svojou čeľaďou?“ — MATÚŠ 24:45.

1, 2. Prečo je dôležité, aby sme dnes pravidelne dostávali duchovný pokrm?

V UTOROK popoludní 11. nisana 33 n. l. položili učeníci Ježišovi otázku, ktorá má veľký význam aj pre nás dnes. Opýtali sa: „Čo bude znamením tvojej prítomnosti a záveru systému vecí?“ Ježiš odpovedal pozoruhodným proroctvom. Hovoril o búrlivom období vojen, hladu, zemetrasení a chorôb. A to mal byť iba „začiatok tiesnivých bolestí“. Situácia sa mala zhoršovať. Nebola to hrozivá vyhliadka? — Matúš 24:3, 7, 8, 15–22; Lukáš 21:10, 11.

² Od roku 1914 sa už väčšia časť Ježišovho proroctva splnila alebo sa spĺňa. Ľudstvo vo veľkej miere zažíva ‚tiesnivé bolesti‘. Praví kresťania sa však nemusia obávať. Ježiš sľúbil, že ich bude posilňovať výživným duchovným pokrmom. Ako sa postaral o to, aby sme tento pokrm dostávali tu na zemi, keď je teraz Kráľom v nebi?

3. Čo Ježiš urobil, aby sme mohli dostávať „pokrm v pravý čas“?

³ Na túto otázku odpovedá sám Ježiš. Vo svojom veľkom proroctve sa opýtal: „Kto je teda ten verný a rozvážny otrok, ktorého jeho pán ustanovil nad svojou čeľaďou, aby im dával pokrm v pravý čas?“ Potom povedal: „Šťastný je ten otrok, ak ho nájde jeho pán pri svojom príchode, že to tak robí. Pravdu vám hovorím: Ustanoví ho nad celým svojím majetkom.“ ​(Matúš 24:45–47) Áno, mal tu byť „otrok“, ktorý mal poskytovať duchovný pokrm. Tento „otrok“ mal byť verný a rozvážny. Mal byť týmto otrokom nejaký jednotlivec alebo ľudia, ktorí sa po sebe striedali, či niekto iný? Odpoveď na túto otázku nás zaujíma, lebo tento verný otrok zabezpečuje nevyhnutný duchovný pokrm.

Jednotlivec alebo trieda?

4. Z čoho vieme, že „verným a rozvážnym otrokom“ nemôže byť jeden človek?

⁴ „Verný a rozvážny otrok“ nemôže byť jeden človek. Prečo nie? Lebo otrok začal podávať duchovný pokrm v prvom storočí a podľa Ježiša v tom mal pokračovať ešte aj pri Pánovom príchode v roku 1914. To by znamenalo, že ten človek by musel verne  slúžiť 1900 rokov. Toľko nežil ani Matuzalem! — 1. Mojžišova 5:27.

5. Vysvetli, prečo výraz „verný a rozvážny otrok“ neoznačuje jednotlivo každého kresťana.

⁵ Mohol by teda výraz „verný a rozvážny otrok“ označovať každého kresťana jednotlivo? Je pravda, že všetci kresťania musia byť verní a rozvážni. Ale Ježiš mal týmto výrazom zjavne na mysli niečo viac. Z čoho to vieme? Z Ježišových slov, že „pán“ mal „pri svojom príchode“ ustanoviť otroka „nad celým svojím majetkom“. Ako by mohol byť každý kresťan ustanovený nad všetkým — nad „celým“ Pánovým majetkom? To by nebolo možné.

6. Ako mal Izrael spĺňať úlohu Božieho „sluhu“, čiže „otroka“?

⁶ Jediným rozumným záverom teda je, že Ježiš mal na mysli skupinu kresťanov. Mohol myslieť kolektívneho otroka? Áno. Sedemsto rokov pred Kristom označil Jehova celý izraelský národ výrazom „moji svedkovia“ a „môj sluha, ktorého som si vyvolil“. (Izaiáš 43:10) Od roku 1513 pred n. l., keď dostali Izraeliti mojžišovský Zákon, do Letníc 33 n. l. bol každý príslušník národa členom tejto triedy sluhu. Väčšina Izraelitov priamo nespravovala záležitosti krajiny ani v nej nekoordinovala program duchovného sýtenia. Na to používal Jehova kráľov, sudcov, prorokov, kňazov a Lévitov. No Izraeliti ako národ mali zastupovať Jehovovu zvrchovanú vládu a oslavovať Jehovu medzi národmi. Každý Izraelita mal byť Jehovovým svedkom. — 5. Mojžišova 26:19; Izaiáš 43:21; Malachiáš 2:7; Rimanom 3:1, 2.

„Sluha“ je prepustený

7. Prečo staroveký izraelský národ stratil spôsobilosť byť Božím „sluhom“?

⁷ Mal Ježiš na mysli Izrael, keď hovoril o „vernom a rozvážnom otrokovi“? Nie, lebo hoci bol staroveký Izrael Božím „sluhom“ stáročia pred Ježišovou pozemskou službou, zmenil sa a, žiaľ, už nebol ani verný, ani rozvážny. Pavol hodnotí túto situáciu slovami, ktoré adresoval Jehova tomuto národu: „Pre vás sa rúhajú Božiemu menu medzi národmi.“ ​(Rimanom 2:24) Dlhú históriu vzbury zavŕšil Izrael tým, že zavrhol Ježiša. Preto ho Jehova odvrhol. — Matúš 21:42, 43.

8. Kedy bol miesto Izraela ustanovený iný „sluha“ a za akých okolností?

⁸ Nevernosť „sluhu“, Izraela, neznamenala, že verní Boží ctitelia už nikdy nebudú dostávať duchovný pokrm. Na Letnice 33 n. l., päťdesiat dní po Ježišovom vzkriesení, bol na 120 učeníkov v jednej hornej miestnosti v Jeruzaleme vyliaty svätý duch. Vtedy sa zrodil nový národ. Bolo vhodné, že členovia nového národa začali obyvateľom Jeruzalema smelo hovoriť o „vznešených Božích veciach“, a tak sa o tomto zrode dozvedelo mnoho ľudí. (Skutky 2:11) Teda „sluhom“, ktorého úlohou bolo oznamovať Jehovovu slávu národom a obstarávať pokrm v pravý čas, sa stal tento nový —  duchovný — národ. (1. Petra 2:9) Neskôr dostal výstižné označenie „Boží Izrael“. — Galaťanom 6:16.

9. a) Koho zahŕňa výraz „verný a rozvážny otrok“? b) Kto je „čeľaď“?

⁹ Všetci členovia „Božieho Izraela“ sú oddanými, pokrstenými kresťanmi, sú pomazaní svätým duchom a majú nebeskú nádej. A tak rovnako ako bol členom predkresťanskej triedy sluhu každý Izraelita od roku 1513 pred n. l. do Letníc 33 n. l., aj výraz „verný a rozvážny otrok“ zahŕňa všetkých členov pomazaného duchovného národa na zemi v ktoromkoľvek čase od roku 33 n. l. dodnes. Kto je však „čeľaď“, ktorá od otroka dostáva duchovnú výživu? V prvom storočí nášho letopočtu mali nebeskú nádej všetci kresťania. Preto aj čeľaďou boli pomazaní kresťania, no nie ako skupina, ale ako jednotlivci. Každý z nich vrátane tých, ktorí mali zodpovedné postavenie v zbore, potreboval duchovný pokrm od otroka. — 1. Korinťanom 12:12, 19–27; Hebrejom 5:11–13; 2. Petra 3:15, 16.

„Každému prácu“

10, 11. Odkiaľ vieme, že všetci členovia triedy otroka nedostali rovnakú prácu?

¹⁰ Hoci triedou verného a rozvážneho otroka, ktorá má pridelenú prácu, je „Boží Izrael“, aj každý jej člen má svoje povinnosti. Vidno to z Ježišových slov zaznamenaných v Markovi 13:34: „Je to ako človek, ktorý odcestujúc do cudziny, zanechal svoj dom a svojim otrokom dal plnú moc, každému prácu, a vrátnikovi prikázal, aby bdel.“ Teda každý člen triedy otroka dostal určitú úlohu — a tou je zveľaďovať Kristov pozemský majetok. Túto prácu vykonáva každý podľa svojich schopností a možností. — Matúš 25:14, 15.

¹¹ Aj apoštol Peter pomazaným kresťanom tých čias povedal: „Podľa toho, aký dar kto dostal, používajte ho tak, že si navzájom slúžite ako znamenití správcovia Božej nezaslúženej láskavosti, ktorá je vyjadrená rôznymi spôsobmi.“ ​(1. Petra 4:10) Teda pomazaní si mali navzájom slúžiť a využívať pritom dary od Boha. Z Petrových slov tiež vidno, že všetci kresťania nebudú mať rovnaké schopnosti, úlohy ani výsady. No každý člen triedy otroka mohol prispievať k vzrastu duchovného národa. Ako?

12. Ako prispievali k vzrastu triedy otroka všetci jej členovia — muži i ženy?

¹² Od každého sa predovšetkým vyžadovalo, aby bol Jehovovým svedkom, čo znamenalo zvestovať dobré posolstvo o Kráľovstve.  (Izaiáš 43:10–12; Matúš 24:14) Ježiš pred vystúpením do neba prikázal všetkým svojim verným učeníkom — mužom i ženám — vyučovať. Povedal: „Choďte a robte učeníkov z ľudí všetkých národov, krstite ich v mene Otca a Syna a svätého ducha a učte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal. A hľa, ja som s vami po všetky dni až do záveru systému vecí.“ — Matúš 28:19, 20.

13. Akú výsadu mali všetci pomazaní?

¹³ Nových učeníkov bolo treba nájsť a dôkladne naučiť zachovávať všetko, čo Ježiš prikázal. Časom boli ľudia, ktorí priaznivo reagovali, schopní vyučovať ďalších. Výživný duchovný pokrm odovzdávali potenciálnym členom triedy otroka, ktorí boli z mnohých národov. Učeníkov robili všetci pomazaní kresťania, muži i ženy. (Skutky 2:17, 18) Pokračovať v tejto práci mali do konca tohto systému vecí.

14. Komu bola vyhradená výsada vyučovať v zbore a ako to prijímali verné pomazané ženy?

¹⁴ Novopokrstení pomazaní kresťania sa stali časťou otroka. Potom bez ohľadu na to, kto ich vyučoval na začiatku, prijímali už poučenie od členov zboru, ktorí spĺňali biblické požiadavky kladené na starších. (1. Timotejovi 3:1–7; Títovi 1:6–9) Tak mali vymenovaní muži výsadu prispievať k vzrastu duchovného národa výnimočným spôsobom. Verným pomazaným kresťankám nebolo proti vôli, že v zbore majú vyučovať iba muži. (1. Korinťanom 14:34, 35) Naopak, boli rady, že majú úžitok z ich namáhavej práce, a boli vďačné za výsady, ktoré boli prístupné ženám, vrátane výsady prinášať radostnú zvesť iným ľuďom. Aj dnes prejavujú horlivé pomazané sestry taký pokorný postoj, či už vymenovaní starší patria k pomazaným, alebo nie.

15. Čo bolo jedným z hlavných zdrojov duchovného pokrmu v prvom storočí a kto sa ujímal vedenia pri rozdeľovaní tohto pokrmu?

¹⁵ Základný duchovný pokrm prichádzal v prvom storočí vo forme listov od apoštolov a ďalších učeníkov, ktorí sa ujímali vedenia. Tieto listy — zvlášť tie, ktoré patria k 27 inšpirovaným knihám Kresťanských gréckych Písiem — kolovali medzi zbormi a nepochybne na ich základe vyučovali miestni starší. Týmto spôsobom zástupcovia otroka verne odovzdávali bohatý duchovný pokrm úprimným kresťanom. Trieda otroka v prvom storočí si naozaj verne plnila úlohu, ktorú dostala.

„Otrok“ po 1900 rokoch

16, 17. Čo dokazuje, že trieda otroka si od roku 1914 verne plní svoju úlohu?

¹⁶ A ako je to dnes? Našiel Ježiš na začiatku svojej prítomnosti v roku 1914 nejakú skupinu pomazaných kresťanov, ktorí verne rozdeľovali pokrm v pravý čas? Rozhodne áno. Túto skupinu bolo jasne poznať podľa jej znamenitého ovocia. (Matúš 7:20) To potvrdil už aj čas.

¹⁷ Keď Ježiš prišiel, biblickú pravdu šírilo asi 5000 členov čeľade. Robotníkov bolo málo, ale otrok využíval na šírenie dobrého posolstva viacero dômyselných metód. (Matúš 9:38) Postaral sa napríklad o to, aby biblické kázne vychádzali takmer v 2000 novinách. Tak sa pravda z Božieho Slova dostávala naraz k tisícom čitateľov. Okrem toho vyrobil osemhodinový program, ktorý tvorili farebné diapozitívy a film. Toto priekopnícke spracovanie biblického posolstva — od začiatku stvorenia po koniec tisícročnej Kristovej vlády — umožnilo odovzdať posolstvo celkovo deviatim miliónom ľudí na troch kontinentoch. Ďalším prostriedkom bola literatúra.  Napríklad v roku 1914 vychádzal časopis, ktorý práve čítaš, v náklade asi 50 000 výtlačkov.

18. Kedy Ježiš ustanovil otroka nad celým svojím majetkom a prečo?

¹⁸ Áno, keď prišiel Pán, našiel svojho otroka svedomito sýtiť čeľaď a kázať dobré posolstvo. Otroka teraz čakala väčšia zodpovednosť. Ježiš povedal: „Pravdu vám hovorím: Ustanoví ho nad celým svojím majetkom.“ ​(Matúš 24:47) To Ježiš urobil v roku 1919 po tom, čo otrok obstál v skúške vernosti. Ale prečo dostal „verný a rozvážny otrok“ väčšiu zodpovednosť? Lebo Pánov majetok sa zväčšil. V roku 1914 dostal Ježiš kráľovskú hodnosť.

19. Ako sa uspokojujú duchovné potreby „veľkého zástupu“?

¹⁹ Nad akým majetkom ustanovil Pán verného otroka krátko po svojej korunovácii? Nad celým duchovným majetkom, ktorý tu na zemi má. Napríklad dve desaťročia po tom, čo v roku 1914 Kristus dosadol na trón, bola rozpoznaná totožnosť „veľkého zástupu“ „iných oviec“. (Zjavenie 7:9; Ján 10:16) Neboli to pomazaní členovia „Božieho Izraela“, ale úprimní muži a ženy s pozemskou nádejou, ktorí milovali Jehovu a chceli mu slúžiť rovnako ako pomazaní. „Vernému a rozvážnemu otrokovi“ akoby povedali: „Pôjdeme s vami, lebo sme počuli, že je s vami Boh.“ ​(Zechariáš 8:23) Títo novopokrstení kresťania prijímali ten istý bohatý duchovný pokrm ako pomazaní členovia čeľade. Tieto dve triedy sa až doteraz sýtia z jedného duchovného stola. Pre členov „veľkého zástupu“ to bolo obrovské požehnanie!

20. Akú úlohu má „veľký zástup“ pri zveľaďovaní Pánovho majetku?

²⁰ Členovia „veľkého zástupu“ sa s radosťou pripojili k pomazanej triede otroka vo zvestovaní dobrého posolstva. Vďaka ich kázaniu sa Pánov pozemský majetok zväčšoval a z toho vyplývali pre „verného a rozvážneho otroka“ ďalšie povinnosti. Ako rástol počet ľudí, ktorí túžili spoznať pravdu, rástol aj dopyt po biblickej literatúre. Preto bolo nutné rozširovať tlačiarne. V jednej krajine za druhou sa tiež otvárali odbočky Jehovových svedkov. A „do najvzdialenejšej časti zeme“ boli vysielaní misionári. (Skutky 1:8) V roku 1914 chválilo Boha približne päťtisíc pomazaných, ale dnes ho chváli viac ako šesť miliónov ľudí a väčšina z nich patrí k „veľkému zástupu“. Teda môžeme povedať, že Kráľov majetok sa od korunovácie v roku 1914 mnohonásobne zväčšil!

21. Ktorými dvoma podobenstvami sa budeme zaoberať nabudúce?

²¹ Z uvedeného vyplýva, že otrok je „verný a rozvážny“. Hneď po zmienke o „vernom a rozvážnom otrokovi“ vyrozprával Ježiš dve podobenstvá, ktorými tieto dve vlastnosti — vernosť a rozvážnosť — vyzdvihol: podobenstvo o rozvážnych a pochabých pannách a podobenstvo o talentoch. (Matúš 25:1–30) Aký význam majú tieto zaujímavé podobenstvá pre nás dnes? Touto otázkou sa budeme zaoberať v nasledujúcom článku.

Čo si myslíš?

• Kto je „verný a rozvážny otrok“?

• Kto je „čeľaď“?

• Kedy bol verný otrok ustanovený nad celým Pánovým majetkom a prečo práve vtedy?

• Kto pomáha zveľaďovať Pánov majetok v posledných desaťročiach a ako?

[Študijné otázky]

[Obrázky na strane 10]

Trieda otroka v prvom storočí si verne plnila svoju úlohu