Boh sa o nás skutočne zaujíma

JE LEN prirodzené, ak voláme k Bohu o pomoc, keď sa nachádzame v zúfalej situácii. Napokon, Boh „je veľký a je hojný v moci; jeho porozumenie je nesmierne“. (Žalm 147:5) Má tie najlepšie predpoklady na to, aby nám pomohol zvládnuť naše problémy. Okrem toho Biblia nás vyzýva, aby sme si ‚vylievali pred ním srdce‘. (Žalm 62:8) Prečo má potom tak veľa ľudí dojem, že Boh nevypočúva ich modlitby? Znamená to, že sa o nás nezaujíma?

Namiesto toho, že by ste hneď obvinili Boha z toho, že nič nerobí, skúste sa v mysli vrátiť do detstva. Ak rodičia nevyhoveli každej vašej žiadosti, obviňovali ste ich niekedy, že vás nemajú radi? Mnohé deti to robia. No keď ste vyrástli, uvedomili ste si, že rodičovská láska sa prejavuje viacerými spôsobmi a splnenie každej detskej prosby naozaj nie je prejavom lásky.

Podobne ak Jehova neodpovie na našu modlitbu vždy tak, ako by sme si to predstavovali, neznamená to, že nás ignoruje. Pravda je taká, že nám dáva mnohými spôsobmi najavo svoj záujem.

„Od neho máme život“

V prvom rade, Bohu vďačíme za to, že „máme život, pohybujeme sa a sme“. (Skutky 17:28) To, že nám dáva život, je určite dôkazom jeho láskyplného záujmu o nás.

Jehova nám tiež dáva všetko, čo potrebujeme, aby sme zostali nažive. V Biblii čítame: „Necháva pučať zelenú trávu pre zvieratá a rastlinstvo pre službu ľudstvu, aby vychádzala potrava zo zeme.“ ​(Žalm 104:14) Náš Stvoriteľ nám však neposkytuje iba nevyhnutné veci pre život. Štedro dáva „dážď z neba a plodné obdobia a [napĺňa naše] srdcia pokrmom a veselosťou“. — Skutky 14:17.

No niekto si napriek tomu môže klásť otázku: ‚Ak nás Boh tak veľmi miluje, prečo potom dovoľuje, aby sme trpeli?‘ Poznáte odpoveď na túto otázku?

Je na vine Boh?

Za veľkú časť ľudského utrpenia si môžu ľudia sami. Napríklad je známe, že určitý spôsob života a niektoré zlozvyky a činnosti so sebou nesú nebezpečenstvo vážnych následkov. Napriek tomu sa ľudia zapletajú do sexuálnej nemravnosti, zneužívajú alkohol a drogy, fajčia, pestujú extrémne športy, jazdia autom príliš rýchlo a podobne. Ak niekto následkom takého riskantného konania trpí, kto je za to zodpovedný? Boh alebo ten, kto koná nemúdro? Božie inšpirované Slovo hovorí: „Nedajte sa zviesť: Bohu sa nemožno posmievať. Veď čokoľvek človek rozsieva, to bude aj žať.“ — Galaťanom 6:7.

Navyše ľudia si často škodia aj navzájom. Ak nejaký národ vyhlási vojnu, Boh určite nenesie zodpovednosť za utrpenie, ktoré so sebou vojna prináša. Keď zločinec napadne spoluobčana a zraní ho alebo zabije, je za to zodpovedný Boh? Určite nie! Ak nejaký diktátor utláča, mučí a vraždí ľudí, ktorým vládne, mali by sme za to obviňovať Boha? To by bolo absurdné. — Kazateľ 8:9.

Čo však tie milióny úbožiakov, ktorí žijú v chudobe alebo hladujú? Je Boh zodpovedný  za ich situáciu? Nie. Na našej planéte je viac ako dosť potravy pre každého. (Žalm 10:2, 3; 145:16) K rozšírenému hladu a chudobe vedie nerovnomerné rozdeľovanie hojnej úrody od Boha. Teda prekážkou pri riešení tohto problému je sebectvo ľudí.

Základná príčina

Kto je však na vine, keď niekto ochorie alebo zomrie následkom vysokého veku? Prekvapí vás, ak sa dozviete, že Boh nenesie zodpovednosť ani za to? Boh totiž nevytvoril človeka, aby zostarol a zomrel.

Keď Jehova umiestnil prvú ľudskú dvojicu, Adama a Evu, do záhrady Eden, predložil im vyhliadku na večný život v pozemskom raji. No chcel, aby bola zem obývaná ľuďmi, ktorí si budú ceniť to, čo im predkladá. Preto im dal isté podmienky. Adam s Evou mali žiť v raji, iba pokiaľ by zostali podriadení svojmu milujúcemu Stvoriteľovi. — 1. Mojžišova 2:17; 3:2, 3, 17–23.

Žiaľ, Adam s Evou sa vzbúrili. Eva sa rozhodla, že bude počúvať Satana Diabla, ktorý ju oklamal a vlastne jej povedal, že Boh jej odopiera niečo dobré. Tak sa pustila cestou nezávislosti a chcela byť ‚ako Boh a poznať dobré a zlé‘. Adam sa k nej v tejto vzbure pripojil. — 1. Mojžišova 3:5, 6.

Keďže Adam s Evou týmto spôsobom zhrešili, preukázali sa ako nehodní večného života. Zakúsili hrozné následky svojho hriechu. Ich sila a vitálnosť sa postupne vytrácala, až nakoniec zomreli. (1. Mojžišova 5:5) Ich vzbura však mala oveľa vážnejšie následky. Všetci dodnes trpíme následkami hriechu Adama a Evy. Apoštol Pavol napísal: „Pre jedného človeka [Adama] prišiel na svet hriech a pre hriech smrť, a tak sa smrť rozšírila na všetkých ľudí, pretože všetci zhrešili.“ ​(Rimanom 5:12) Áno, pre vzburu Adama a Evy sa hriech i smrť rozšírili ako zhubná choroba na celý ľudský rod.

Najväčší dôkaz Božieho záujmu

Znamená to, že Božie ľudské stvorenie je navždy odsúdené na trápenie? Nie. Práve v tejto chvíli sa dostávame  k najväčšiemu dôkazu toho, že Boh sa o nás zaujíma. Boh poskytol prostriedok na vykúpenie ľudstva z hriechu a smrti — hoci to bola preňho veľká obeť. Výkupnou cenou bol Ježišov dokonalý život, ktorý za nás ochotne obetoval. (Rimanom 3:24) Apoštol Ján preto napísal: „Tak veľmi Boh miloval svet, že dal svojho jednosplodeného Syna, aby nikto, kto v neho prejavuje vieru, nebol zničený, ale mal večný život.“ ​(Ján 3:16) Vďaka tomuto mimoriadnemu prejavu lásky môže mať ľudstvo opäť vyhliadku na večný život. Pavol Rimanom napísal: „Jedným skutkom ospravedlnenia sú ľudia každého druhu vyhlásení za spravodlivých pre život.“ — Rimanom 5:18.

Môžeme si byť istí, že v Božom stanovenom čase už na zemi nebude utrpenie ani smrť. Zavládnu podmienky predpovedané v knihe Zjavenie: „Hľa, Boží stan je s ľudstvom a bude bývať s nimi a oni budú jeho ľudom. A sám Boh bude s nimi. A zotrie im každú slzu z očí a smrti už viac nebude a nebude už viac ani smútku, ani kriku, ani bolesti. Predošlé veci sa pominuli.“ ​(Zjavenie 21:3, 4) Možno si poviete: ‚Toho sa ja nikdy nedožijem.‘ Pravda je však taká, že by ste sa toho mohli dožiť. A keby ste aj zomreli, Boh vás môže vzkriesiť. (Ján 5:28, 29) Také je Božie predsavzatie s nami a to sa aj stane. Nič nie je ďalej od pravdy ako to, že Boh sa o ľudstvo nezaujíma.

„Priblížte sa k Bohu“

Je utešujúce vedieť, že Boh už dávno podnikol kroky, ktoré povedú k trvalému odstráneniu ľudského utrpenia. Ale čo dovtedy? Čo ak nám zomrie milovaný človek alebo naše dieťa ochorie? Zatiaľ ešte nenadišiel čas, aby Boh odstránil choroby a smrť. Biblia naznačuje, že budeme musieť ešte chvíľu počkať, kým budú vyriešené tieto problémy. Boh nás však neponecháva samých na seba. Učeník Jakub napísal: „Priblížte sa k Bohu, a on sa priblíži k vám.“ ​(Jakub 4:8) Áno, Stvoriteľ nás pozýva, aby sme si k nemu vytvorili blízky osobný vzťah. Ľudia, ktorí majú k nemu taký vzťah, budú aj v tých najnáročnejších situáciách pociťovať jeho podporu.

Ako sa môžeme priblížiť k Bohu? Kráľ Dávid položil približne pred tritisíc rokmi podobnú otázku: „Ó, Jehova... kto bude prebývať na tvojom svätom vrchu?“ ​(Žalm 15:1) Dávid túto otázku sám zodpovedal: „Ten, kto chodí bezúhonne a koná spravodlivosť a hovorí pravdu vo svojom srdci. Neohováral svojím jazykom. Svojmu druhovi neurobil nič zlé.“ ​(Žalm 15:2, 3) Inými slovami, Jehova víta tých, ktorí sa rozhodli pre životnú cestu, ktorú Adam s Evou odmietli. Približuje sa k tým, ktorí konajú jeho vôľu. — 5. Mojžišova 6:24, 25; 1. Jána 5:3.

Ako môžeme konať Božiu vôľu? Musíme sa učiť, čo je „znamenité a prijateľné v očiach nášho Záchrancu, Boha“, a potom podľa toho konať. (1. Timotejovi 2:3) K tomu patrí aj prijímať presné poznanie z Božieho Slova, Biblie. (Ján 17:3; 2. Timotejovi 3:16, 17) To však znamená viac ako iba povrchne čítať Bibliu. Musíme napodobňovať príklad Židov žijúcich v Beroi v prvom storočí, ktorí počuli Pavlovo zvestovanie. Čítame o nich: „Prijali slovo s najväčšou dychtivosťou mysle a denne starostlivo skúmali Písma, či je to tak.“ — Skutky 17:11.

Aj nám dnes dôkladné štúdium Biblie posilňuje vieru v Boha a pomáha nám budovať si k nemu blízky vzťah. (Hebrejom 11:6) Pomáha nám tiež presne pochopiť, že Jehova zaobchádza s ľudstvom tak, aby to všetkým, ktorí sú správne naklonení, prinieslo nielen krátkodobý, ale aj dlhodobý úžitok.

 Uvažujme o vyjadreniach niekoľkých kresťanov, ktorí majú blízky vzťah k Bohu. „Veľmi milujem Jehovu a som mu vďačná za mnoho vecí,“ hovorí 16-ročná Danielle. „Dal mi láskyplných rodičov, ktorí ho naozaj milujú a ktorí ma vyučujú podľa jeho Slova.“ Jeden kresťan z Uruguaja napísal: „Moje srdce prekypuje vďačnosťou. Ďakujem Jehovovi za jeho nezaslúženú láskavosť i priateľstvo.“ Boh víta aj malé deti. Sedemročná Gabriela hovorí: „Milujem Boha viac ako čokoľvek iné na celučičkom celom svete! Mám vlastnú Bibliu. Rada sa učím o Bohu a jeho Synovi.“

Milióny ľudí na celom svete dnes z celého srdca súhlasia so slovami žalmistu: „Pre mňa je dobré približovať sa k Bohu.“ ​(Žalm 73:28) Dostali pomoc, aby sa vedeli vyrovnať s problémami, ktoré ich v súčasnosti trápia, a majú istú nádej na večný život v pozemskom raji. (1. Timotejovi 4:8) Chcete sa aj vy ‚priblížiť k Bohu‘? Biblia nás uisťuje: „Nie je ďaleko od nikoho z nás.“ ​(Skutky 17:27) Áno, Boh sa o nás skutočne zaujíma!

[Obrázky na strane 5]

Jehovov záujem o nás sa prejavuje mnohými spôsobmi

[Obrázok na strane 7]

Dokonca aj malé deti sa môžu priblížiť k Bohu

[Obrázky na strane 7]

Jehova nám dnes pomáha, aby sme vytrvali. V čase, ktorý určil, odstráni choroby a smrť