Pho kpẹ obo revun rọyen

Pho kpẹ ẹrhuẹrẹhọ robo rehẹ evun rọyen

Igbevwunu Rẹ Jesu Ruru—Die Yen Wo Se Yono Norhe?

Igbevwunu Rẹ Jesu Ruru—Die Yen Wo Se Yono Norhe?

Igbevwunu Rẹ Jesu Ruru​—Die Yen Wo Se Yono Norhe?

O CHE gbevwunu wọ vwọ riẹn nẹ ikuegbe ri Baibol re ta ota kpahen akpeyeren ri Jesu vwẹ otọrakpọ nareyọ ubiota ri Grik ro shekpahen “igbunu” vwo ruiruo-o. Ubiota ri Grik (dyʹna·mis) ra da fan kpo “igbunu” ọkiọvo mudiaphiyọ “ẹgba.” (Luk 8:​46) A je sa fan kpo “ogangan” yẹrẹ “iruo rẹ igbunu.” (Matiu 11:20; 25:15) Kirobo rẹ ọshare ọvo ro yono ọbe kodo tare, ubiota ri Grik na “nabọ kanrunumuo nẹ e ruiruo ọrhuaro, o de ji djunute ẹgba re se vwo ruiruo na. E dje obo re phiare na nẹ ọyen ẹgba rẹ Ọghẹnẹ vwo ruiruo.”

A je fan ubiota ri Grik ọfa re se (teʹras) kpo “oka” yẹrẹ “igbevwunu.” (Jọn 4:​48; Iruo 2:​19) Ẹkpo nana ta ota kpahen obo ro vwo shekpahen otu na. Ọke sansan, iruo rẹ igbunu ri Jesu gbe otu na kugbe idibo ri Jesu unu.​​—Mak 2:​12; 4:​41; 6:​51; Luk 9:​43.

Ubiota ri Grik rerha re se (se·meiʹon) djunute igbunu ri Jesu nẹ “oka.” Robert Deffinbaugh ro yono ọbe kodo tare nẹ “ọ kanrunumu oborẹ igbunu na mudiaphiyọ.” Ọ da je ta: “Oka ọyen igbunu rọ nabọ dje uyota ro shekpahen ọrovwavwanre Jesu.”

Ophiẹnvwe gbanẹ Ẹgba rẹ Ọghẹnẹ?

Baibol na dje igbunu ri Jesu phiyọ ona yẹrẹ ophiẹnvwe rọ de vwọ phiẹn ihwo-o. Enana odjephia rẹ “ọrho rẹ Ọghẹnẹ” kirobo ra ghwa mrẹ vwẹ ikuegbe rẹ ọmọ rẹ Jesu djẹ erhi ogbegbe sansan nẹ oma. (Luk 9:​37-​43) Kẹ, iruo rẹ igbunu ọtiọyena sa bẹn kẹ Ọghẹnẹ ro me kpenu na re djisẹ rọyen nẹ “ọ vọre vwẹ orhuarho rẹ ẹgba”? (Aizaya 40:26) O muẹro-o!

Ẹbe ẹne ri gbe ikuegbe rẹ akpeyeren ri Jesu djunute omarẹ igbunu 35 ri Jesu ruru. Ẹkẹvuọvo Baibol na djunute igbunu eje rẹ Jesu ruru-u. Kerẹ udje, Matiu 14:14 da ta: “Rọ [Jesu] vwọ rhe, ọ da mrẹ ihwo buebu, aro da dọn, o de sivwi ayen.” A vuẹ avwanre uche ihwo ro sivwirin ẹdẹ yena-a.

Eka rẹ iruo rẹ igbunu ọtiọyena djephia nẹ Jesu Ọmọ rẹ Ọghẹnẹ kugbe Mesaya na. Baibol na djephia nẹ ẹgba rẹ Ọghẹnẹ vwọ kẹ yen sa nẹrhẹ Jesu ru igbunu ro ruru. Ọyinkọn Pita kanrunumu Jesu kerẹ “ohwo rẹ Ọghẹnẹ rhọvwe kẹ ro mu ovwan ẹro vwẹ iruo ride vẹ igbunu rẹ eka buebu ro ruru vwẹ ohri rẹ ovwan kirobo rẹ ekpuyowi rẹ ovwan riẹnre.” (Iruo rẹ Iyinkọn Na 2:​22) Vwẹ obọ ọfa, Pita de djephia oborẹ “Ọghẹnẹ vwọ vwẹ evwri ghworo Jesu ri Nazarẹt vwẹ Erhi [“ẹwẹn,” NW ] Ọfuanfon kugbe ogangan obo rọ yanrhe yankpo ro ruẹ emu esiri jo sivwi ihwo ejobi rẹ idẹbono shenyẹ, kidie Ọghẹnẹ vẹ ọye herọ.”​​— Iruo rẹ Iyinkọn Na 10:​37, 38.

E churu igbunu ri Jesu ruru na si aghwoghwo rọyen. Mak 1:​21-​27 ta ota kpahen oborẹ oma ru otu na kpahen iyono vẹ igbunu ri Jesu. Mak 1:​22 tare nẹ “eyono rọye de gbe ayen unu,” owọ 27 de djephia nẹ o gbe ihwo na unu ọke rọ vwọ djẹ ẹwẹn ogbegbe na kufia. Iruo rẹ igbunu vẹ iyono ri Jesu djerephia nẹ ọyehẹ Mesaya ra mraro rọyen na.

Ọ dia Jesu ghwe di dje oma rọyen kerẹ Mesaya ọvo-o, ẹkẹvuọvo eta rọyen kugbe ẹgba rẹ Ọghẹnẹ vwọ kẹ ro vwo ru emu rẹ igbunu yena djerephia nẹ ọyehẹ Mesaya na. Ọke ra vwọ nọ sẹ ọyehẹ Mesaya na, Jesu de fiudugberi ta: “Iseri ri mi vwori rhonọ ọ ri Jọn [ro brẹ ihwo phiyame]; kidie iruo rẹ Ọsẹ mẹ vwọ kẹ vwẹ ni mi ru gba, iruo nana dẹn ri mi ruẹ na, se oseri kẹ vwẹ nẹ Ọsẹ na ri ji vwe rhe.”​​—Jọn 5:​ 36.

Eka ri Djerephia nẹ Igbunu ri Jesu na Ghene Phia

Diesorọ avwanre se vwo vwo imuẹro nẹ igbunu ri Jesu na ghene phia? Jẹ e roro kpahen evo usun rẹ eka na.

Ọke rẹ Jesu vwo ruiruo rẹ igbunu rọyen, ọ vwẹ ọke vuọvo vwọ guọnọ ujiri rẹ ihwo-o. Igbunu ro ruru eje, ọ kpọ ujiri kugbe urinrin na bru Ọghẹnẹ ra. Kerẹ udje, o ki sivwin ọshare ọvo ro rhuẹro, Jesu tarọ phephẹn nẹ usivwin na cha phia “rere iruo rẹ Ọghẹnẹ vwọ mrasan phia vwẹ oma rọye.”​​—Jọn 9:​1-3; 11:​1-4.

Vwọ fẹnẹ Ihwo ri roro nẹ ayen se sivwin ihwo womarẹ ẹbo ehworo kugbe egbẹnẹkẹ, Jesu vwẹ izobo, inehweri, eka rẹ ẹgba yẹrẹ egbẹnẹkẹ vwo sivwin ihwo-o. Jokaphiyọ uruemu rẹ omaevwokpotọ rẹ Jesu djephia ọke ro vwo sivwin eshare ivẹ ri rhuẹro. Baibol na da ta: “Ẹro da dọn gangan, ọ da vwẹ obọ te ẹro rayen, siẹvuọvo na ayen da mrẹ orẹ, ayen de nene.” (Matiu 20:​29-​34) Jesu hworo ẹbo vwo sivwin aye-en. Jesu ru igbunu rọyen vwẹ irharo rẹ ihwo vwẹ azagba. Ọ teyen agogo yẹrẹ do ibigho kerẹ oborẹ ebuepha ruẹ-ẹ.​​—Mak 5:​24-​29; Luk 7:​11-​15.

Ọke buebun, Jesu rhiabọreyọ esegbuyota rẹ ihwo ro sivwirin. Ẹkẹvuọvo, jẹ esegbuyota edjephia rẹ otu evo djẹ Jesu igbunu rọyen eruo-o. Rọ vwọ hẹ Kepanọm vwẹ Galili, “e de mu ihwo buebu re mwa ọga bro rhe, o de sivwi ayen, ọ da vwẹ ota rẹ unu djẹ erhi rẹ idẹbono buebu phia.”​​—Matiu 8:​16.

Igbunu ri Jesu ruru ọyen oborẹ ihwo ghwa guọnọ dẹn, ọ dia o di vwo ru obo rehẹ ẹwẹn rẹ ihwo ri nughe rọye-en. (Mak 10:​46-​52; Luk 23:8) Vwọ vrẹ ọyena, Jesu ru igbunu fikirẹ erere romobọ rọye-en​​—Matiu 4:​2-4; 10:8.

A sa Vwẹroso Ẹbe Ẹne ri Gbikuegbe rẹ Akpeyeren ri Jesu?

Vwevunrẹ ẹbe ene ri gbikuegbe rẹ akpeyeren ri Jesu yen avwanre de se kpahen iruo rẹ igbunu rọyen. Ofori nẹ a vwẹroso ẹbe ẹne nana siẹrẹ avwanre da fuẹrẹn iruo rẹ igbunu ri Jesu? E, dẹn.

Kirobo ra tarọ jovwo, Jesu ru igbunu rọyen vwẹ irharo rẹ ihwo buebun vwẹ azagba. Buebun rẹ ihwo nana jehẹ akpọ ọke re vwo si ẹbe rẹsosuọ vwẹ usun rẹ ẹbe ẹne na. Vwọ kpahen evun-ẹfuọn rẹ ihwo ri si ẹbe na, ọbe re se The Miracles and the Resurrection da ta: “A vwọ reyọ vwọso iyẹnrẹn rẹ uyota rẹ ihwo ri si ẹbe rẹ ikuegbe ri Jesu na siri, cha dia oshenyẹ vwọso esegbuyota rẹ Inenikristi . . . . Ayen igbikuegbe re fuevun.”

Ihwo ri Ju re vwọso Inenikristi tobọ rhọnvwephiyọ obo rẹ ihwo ri si ẹbe rẹ ikuegbe ri Jesu na tare. Ẹkẹvuọvo ayen phraphro kpahen ẹgba ro vwo ru igbunu na. (Mak 3:​22-​26) Ihwo re vwọsua cha sa tobọ phraphro kpahen igbunu ri Jesu na-a. Vwọ vrẹ ọyena, vwẹ ẹgbukpe ujorin rẹsosuọ kugbe ọrivẹ, o ji vwo iruo rẹ igbevwunu evo ri djerephia nẹ igbunu ri Jesu ruru na ghini phia. O phẹnre, a sa ghene vwẹroso ẹbe ẹne ri gbikuegbe akpeyeren ri Jesu na.

Ono Yen Ru Igbunu Na?

Jokpanẹ avwanre nabọ fuẹrẹn oka rẹ ohwo ri Jesu hepha kẹsiẹye avwanre ke cha nabọ vwo ẹruọ rẹ iruo rẹ igbunu rọyen. Ẹbe ẹne na nabọ dje phephẹn nẹ Jesu ọyen ohwo vẹ erorokẹ ro ji vwo ọdavwẹ rẹ ihwo efa vwẹ ẹwẹn.

Roro kpahen udje rẹ ọhọnvwoti ọvo ro bru Jesu rhe, ọ da rẹ: “Wọ da rhọvwe wo se ru vwe fon. Aro da dọn, ọ da riẹn obọ vwo te, ọ da ta kẹ nẹ, mẹ rhọvwere; gba fon.” Siẹvuọvo na, ọshare na da mrẹ esivwon. (Mak 1:​40-​42) Jesu de ghwe djephia nẹ uruemu rẹ erorokẹ yen muo vwọ vwẹ ẹgba rẹ Ọghẹnẹ vwọ kẹ vwo sivwin ihwo.

Die yen phiare ọke rẹ Jesu vwọ yan vwa ihwo ri nẹ orere ri Nen kpo orivwin esho ọvo? Ọmọ vuọvo rẹ ayeuku vwiẹre ghwuru. Ọrovwohwo vwọ mrẹ “ẹro rọye da dọn” fikirẹ aye na, Jesu de bro rhe, ọ da ta kẹ, “Wọ viẹ-ẹ.” Ọ da rhọvwọn ọmọ rọyen nẹ ughwu.​​—Luk 7:​11-​15.

Emuọvo rẹ avwanre yono vwo nẹ igbunu ri Jesu ruru na yen “arọ rẹ ihwo dọn,” jẹ ọ je chọn ihwo uko. Ẹkẹvuọvo, igbunu rọyen na ghwa dia ikuegbe ghevweghe-e. Hibru 13:8 da ta: “Obo ri Jesu epha vwẹ odẹ ro kpori na eriyin ọ epha nonẹ na eriyin ọ je cha dia bẹdẹ.” O suẹn kerẹ Ovie asaọkiephana, ọ cha reyọ ẹgba rẹ Ọghẹnẹ vwọ kẹ vwo ruiruo rẹ igbunu vwẹ idjerhe rọ rho vrẹ igbunu ro ruru vwẹ otọrakpọ kerẹ ohworakpọ. Kẹrẹkpẹ, Jesu cha vwẹ ẹgba rọyen vwo sivwin ihworakpọ re fuevun. Iseri ri Jihova muegbe rẹ ayen vwọ chọn wẹ uko vwo yono kpahen akpọ oyoyovwin rọ cha vwẹ obaro na.

[Ihoho]

Igbunu ri Jesu ruru ghwa odjephia rẹ “ọrho rẹ Ọghẹnẹ”

[Uhoho]

Jesu ọyen ohwo ro vwo ọdavwẹ okokodo