Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

‘Yehowa Akpɔ’ Lɛ Efeŋ Efolo

‘Yehowa Akpɔ’ Lɛ Efeŋ Efolo

‘Yehowa Akpɔ’ Lɛ Efeŋ Efolo

“Mashiɛ akpɔ ko ni awo akɛ: Yehowa ekɛɛ mi akɛ: ‘Mibi jio . . . Bi mi, ni maŋɔ jeŋmaji lɛ mahao akɛ gboshinii!’”—LALA 2:7, 8.

1. Mɛɛ srɔtofeemɔ yɔɔ Nyɔŋmɔ yiŋtoo lɛ kɛ jeŋmaji lɛ anɔ̃ lɛ teŋ?

YEHOWA NYƆŊMƆ yɛ yiŋtoo kɛha adesai kɛ shikpɔŋ lɛ. Jeŋmaji lɛ hu yɛ amɛyiŋtoo. Shi kwɛ bɔ ni yiŋtoi nɛɛ yɔɔ srɔto ha! Esa akɛ wɔkpa enɛ gbɛ, ejaakɛ Nyɔŋmɔ kɛɔ akɛ: “Bɔ ni ŋwɛi kwɔ fe shikpɔŋ lɛ, nakai migbɛ̀i lɛ kwɔ fe nyɛgbɛ̀i lɛ, ni mijwɛŋmɔi lɛ hu kwɔ fe nyɛjwɛŋmɔi lɛ!” Nyɔŋmɔ yiŋtoo lɛ baaba mli kɛ̃ ejaakɛ eyaa nɔ ekɛɔ akɛ: “Tamɔ bɔ ni nugbɔnɛmɔ kɛ snoo jɛɔ ŋwɛi shwieɔ shi, ní ekuuu esɛɛ kɛyaaa jɛi dɔŋŋ, akɛ ja eha shikpɔŋ lɛ nu, ní eha eba nii ní ewo yibii, ní ekɛ dumɔ nii eha nidulɔ ní ekɛ niyenii hu eha mɔ ni yeɔ lɛ: nakai miwiemɔi ni jɛɔ midaaŋ lɛ hu aaafee: ekuŋ esɛɛ kɛbaŋ miŋɔɔ efolo, shi moŋ eeefee nɔ ni sa mihiɛ lɛ, ni eeeha nɔ ni mitsu lɛ yɛ hewɔ lɛ aya nɔ!”—Yesaia 55:9-11.

2, 3. Mɛni aha efee faŋŋ yɛ lala ni ji enyɔ lɛ mli, shi mɛɛ sanebimɔi teɔ shi?

2 Áfee lɛ faŋŋ yɛ lala ni ji enyɔ lɛ mli akɛ Nyɔŋmɔ yiŋtoo ni kɔɔ e-Mesia Maŋtsɛ lɛ he lɛ baaba mli. Nyɔŋmɔ kɛ emumɔ tsirɛ mɔ ni fo lala lɛ, ni ji Maŋtsɛ David ni hi shi yɛ blema Israel lɛ ni egba akɛ be ko ni sa kadimɔ waa baashɛ ni jeŋmaji lɛ baafee hoo. Amɛnɔyelɔi lɛ baate shi amɛwo Yehowa Nyɔŋmɔ kɛ Mɔ ni e-Fɔ lɛ Mu lɛ. Shi kɛlɛ, lalatsɛ lɛ lá hu akɛ: “Mashiɛ akpɔ ko ni awo akɛ: Yehowa ekɛɛ mi akɛ: ‘Mibi jio . . . Bi mi, ni maŋɔ jeŋmaji lɛ mahao akɛ gboshinii kɛ shikpɔŋ lɛ naagbeehei lɛ hu akɛ ogbɛfaŋnɔ!’”—Lala 2:7, 8.

3 Mɛni ‘Yehowa akpɔ’ lɛ tsɔɔ kɛha jeŋmaji lɛ? Te esaa adesai aweku muu lɛ fɛɛ he ehaa tɛŋŋ? Yɛ anɔkwale mli lɛ, mɛni enɛɛmɛi fɛɛ tsɔɔ kɛha gbɔmɛi ni sheɔ Nyɔŋmɔ gbeyei ni kaneɔ lala ni ji enyɔ lɛ?

Jeŋmaji lɛ Efee Hoo

4. Te obaamu saji otii ni yɔɔ Lala 2:1, 2 lɛ mli lɛ anaa oha tɛŋŋ?

4 Beni lalatsɛ lɛ wieɔ jeŋmaji lɛ anifeemɔi kɛ amɛnɔyelɔi lɛ ahe lɛ, eje elala lɛ shishi akɛ: “Mɛɛba jeŋmaji lɛ feɔ hoo, ni majimaji lɛ hu jwɛŋɔ yakanii nɛɛ? Shikpɔŋ nɔ maŋtsɛmɛi lɛ ete shi edamɔ shi, ni lumɛi lɛ hu efee ekome amɛtee Yehowa kɛ mɔ ni efɔ lɛ mu lɛ yinɔ ajina.”—Lala 2:1, 2. *

5, 6. Mɛɛ “yakanii” jeŋmaji lɛ “jwɛŋɔ”?

5 Mɛɛ “yakanii” ŋmɛnɛŋmɛnɛ beaŋ jeŋmaji lɛ “jwɛŋɔ”? Yɛ nɔ najiaŋ ni amɛaakpɛlɛ Mɔ ni Nyɔŋmɔ e-Fɔ lɛ Mu—ni ji Mesia loo Kristo lɛ nɔ lɛ—jeŋmaji lɛ “jwɛŋɔ” loo amɛsusuɔ amɛ diɛŋtsɛ amɛnɔyeli hewalɛ ni amɛaaha ehi shi daa lɛ he. Lala ni ji enyɔ nɛɛ mli wiemɔi lɛ hu ná emlibaa yɛ klɛŋklɛŋ afii 100 Ŋ.B. beni Yuda kɛ Roma nɔyelɔi fee ekome kɛgbe Maŋtsɛ ni Nyɔŋmɔ Ehala, ni ji Yesu Kristo lɛ. Shi kɛlɛ, ená emlibaa ni da kɛjɛ afi 1914 lɛ beni awó Yesu akɛ Maŋtsɛ yɛ ŋwɛi lɛ. Kɛjɛ nakai beaŋ kɛbaa nɛɛ, shikpɔŋ lɛ nɔ maŋkwramɔŋ gbɛjianɔtoo kome folo bɛ ni ekpɛlɛ Maŋtsɛ ni Nyɔŋmɔ ewo lɛ lɛ nɔ.

6 Mɛni lalatsɛ lɛ tsɔɔ beni ebi akɛ, ‘mɛɛba majimaji lɛ jwɛŋɔ yakanii lɛ’? Etsɔɔ akɛ amɛyiŋtoo lɛ ji yakanii; sɛɛnamɔ ko bɛ he ni eyeŋ omanye. Amɛnyɛŋ amɛkɛ toiŋjɔlɛ kɛ ekomefeemɔ aba shikpɔŋ nɛɛ nɔ. Kɛlɛ, amɛtsuɔ amɛnifeemɔi lɛ ahe nii kɛteɔ shi woɔ Nyɔŋmɔ nɔyeli. Yɛ anɔkwale mli lɛ, amɛfee ekome koni amɛkɛ hiɛdɔɔ ate shi amɛwo Ŋwɛi Flooflonyo lɛ kɛ Mɔ ni e-Fɔ lɛ Mu lɛ. Mɛɛ kwashiai asane nɛ!

Yehowa Maŋtsɛ ni Eye Kunim Lɛ

7. Yesu mra be mli kaselɔi lɛ kɛ Lala 2:1, 2 lɛ tsu nii kɛkɔ ehe yɛ sɔlemɔ mli yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?

7 Yesu sɛɛnyiɛlɔi lɛ kɛ wiemɔi ni yɔɔ Lala 2:1, 2 lɛ tsu nii kɛkɔ ehe. Beni awaa amɛyi yɛ amɛhemɔkɛyeli lɛ hewɔ lɛ, amɛsɔle akɛ: “Nuŋtsɔ [Yehowa], bo ni oji Nyɔŋmɔ ni fee ŋwɛi kɛ shikpɔŋ kɛ ŋshɔ kɛ nii fiaa ni yɔɔ amɛmli; bo mɔ ni otsɔ wɔtsɛ David, otsulɔ lɛ, naa okɛɛ: ‘Mɛɛba jeŋmaji lɛ feɔ hoo, ni maji lɛ hu jwɛŋɔ yakanii? Shikpɔŋ nɔ maŋtsɛmɛi lɛ ete shi edamɔ shi, ni lumɛi lɛ hu anaa ebakpe shi ewo Nuŋtsɔ lɛ kɛ mɔ ni efɔ lɛ mu lɛ’: Lɛɛlɛŋ, Herode [Antipa] kɛ Pontio Pilato kɛ jeŋmaji lɛ kɛ Israel maji lɛ hu ebabua amɛhe naa yɛ maŋ nɛŋ amɛwo otsulɔ krɔŋkrɔŋ Yesu, mɔ ni ofɔ lɛ mu lɛ.” (Bɔfoi lɛ Asaji 4:24-27; Luka 23: 1-12) * Hɛɛ, atee Yesu, ni ji Nyɔŋmɔ tsulɔ ni efɔ lɛ mu lɛ yinɔ apam yɛ klɛŋklɛŋ afii 100 lɛ mli. Shi kɛlɛ, lala nɛɛ baaná emlibaa kroko yɛ afii ohai abɔ sɛɛ.

8. Lala 2:3 lɛ kɔɔ jeŋmaji ni yɔɔ ŋmɛnɛŋmɛnɛ beaŋ lɛ ahe yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?

8 Beni adesai tamɔ David yeɔ blema Israel nɔ maŋtsɛ lɛ, wɔŋjalɔi amaji kɛ nɔyelɔi fee ekome kɛte shi amɛwo Nyɔŋmɔ kɛ mɔ ni efɔ lɛ mu ni ewo lɛ maŋtsɛ lɛ. Ni wɔbei nɛɛ amli hu? Jeŋmaji ni yɔɔ ŋmɛnɛŋmɛnɛ beaŋ lɛ sumɔɔɔ ni amɛhiɔ shi yɛ Yehowa kɛ Mesia lɛ taomɔnii lɛ anaa. No hewɔ lɛ, afee amɛhe mfoniri ni amɛmiikɛɛ akɛ: “Nyɛhaa wɔkumɔa amɛgboklɛi lɛ, ni wɔtserɛ amɛkpãai lɛ yɛ wɔhe wɔshwie!” (Lala 2:3) Nɔyelɔi kɛ jeŋmaji baate shi awo naatsĩi fɛɛ ni Nyɔŋmɔ kɛ Mɔ ni e-Fɔ lɛ Mu lɛ kɛbaa lɛ. Yɛ anɔkwale mli lɛ, mɔdɛŋ fɛɛ ni amɛaabɔ koni amɛkumɔ gboklɛi ni amɛtserɛ kpãai ni tamɔ nɛkɛ lɛ baafee efolo.

Yehowa Miiye Amɛhe Fɛo

9, 10. Mɛni hewɔ Yehowa yeɔ jeŋmaji lɛ ahe fɛo lɛ?

9 Mɔdɛŋ fɛɛ ni maŋ nɔyelɔi bɔɔ koni amɛto amɛ diɛŋtsɛ amɛnɔyeli amɛma shi lɛ jeee Yehowa he sane. Lala ni ji enyɔ lɛ tsaa nɔ akɛ: “Mɔ ni ta ŋwɛi lɛ miiŋmɔ; Nuntsɔ lɛ miiye amɛhe fɛo po.” (Lala 2:4) Nyɔŋmɔ yaa nɔ etsuɔ eyiŋtoo lɛ he nii oookɛɛ nɔ ni nɔyelɔi nɛɛ ahe bɛ sɛɛnamɔ ko. Eŋmɔɔ amɛ yɛ amɛtsui ŋtɛŋ nifeemɔi lɛ amli ni eyeɔ amɛhe fɛo. Ha amɛshwã yɛ nɔ ni amɛtaoɔ ni amɛfee lɛ he. Kɛha Yehowa lɛ, amɛji mɛi komɛi ni he yɔɔ ŋmɔlɔ. Eŋmɔɔ amɛ yɛ amɛshitee-kɛwoo ni yeŋ omanye lɛ hewɔ.

10 David wie henyɛlɔi kɛ jeŋmaji ahe yɛ elalai lɛ amli he kroko, ni elá akɛ: “Bo, Yehowa, Zebaot Nyɔŋmɔ, Israel Nyɔŋmɔ, wo ohe nɔ ni oyasara jeŋmaji lɛ fiaa; kaana efɔŋfeelɔi kutumpɔfoi lɛ eko eko mɔbɔ! Amɛkuɔ amɛsɛɛ amɛbaa gbɛkɛ, amɛbolɔɔ tamɔ gbeei, ni amɛbɔleɔ maŋ lɛ kpula. Naa, amɛwieɔ amɛdaaŋ obɔ̃, klantei yɛ amɛnaabui, ejaakɛ amɛkɛɔ akɛ: ‘Namɔ nuɔ?’ Shi bo, Yehowa, oŋmɔɔ amɛ, oyeɔ jeŋmaji lɛ fɛɛ he fɛo.” (Lala 59:6-9) Yehowa ŋmɔɔ jeŋmaji lɛ yɛ shwã ni amɛshwãa kɛ amɛyiŋ ni efutu amɛ yɛ gbɛ ni amɛkɔ amɛshi lɛ ni nilee bɛ mli lɛ hewɔ.

11. Mɛni baaba kɛ́ jeŋmaji lɛ bɔ mɔdɛŋ koni amɛte shi amɛwo Nyɔŋmɔ yiŋtoo lɛ?

11 Lala 2 lɛ mli wiemɔi lɛ woɔ hemɔkɛyeli ni wɔyɔɔ akɛ Nyɔŋmɔ baanyɛ atsu naagba fɛɛ naagba he nii lɛ mli hewalɛ. Wɔbaanyɛ wɔná nɔmimaa ni mli wa akɛ etsuɔ esuɔmɔnaa nii ahe nii be fɛɛ be ni ekwaaa enɔkwa tsuji kɔkɔɔkɔ. (Lala 94:14) Belɛ, mɛni baaba kɛ́ jeŋmaji lɛ bɔ mɔdɛŋ koni amɛte shi amɛwo Yehowa yiŋtoo lɛ? Taakɛ lala nɛɛ tsɔɔ lɛ, Nyɔŋmɔ ‘kɛ amɛ aaawie yɛ emlifu mli’ tamɔ nugbɔshiimɔ gbee. Kɛfata he lɛ, “eeewo amɛhe gbeyei yɛ emlila lɛ mli” tamɔ srawa gbamɔ wulu ko.—Lala 2:5.

Nyɔŋmɔ Ewo e-Maŋtsɛ

12. Mɛɛ maŋtsɛwomɔ he Lala 2:6 lɛ kɔɔ?

12 Ŋwanejee ko bɛ he akɛ nɔ ni Yehowa tsɔ lalatsɛ lɛ nɔ ewie kɛnyiɛ sɛɛ lɛ wo jeŋmaji lɛ amli la. Nyɔŋmɔ jaje akɛ: “Miwo mimaŋtsɛ yɛ migɔŋ krɔŋkrɔŋ Zion lɛ nɔ!” (Lala 2:6) Zion Gɔŋ lɛ ji gɔŋkpɔ ko ni yɔɔ Yerusalem, he ni awó David akɛ Israel fɛɛ nɔ maŋtsɛ yɛ lɛ. Shi Mesia Maŋtsɛ lɛ yeŋ maŋtsɛ yɛ nakai maŋtiase lɛ mli loo yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ he kroko. Yɛ anɔkwale mli lɛ, Yehowa etsɔ hiɛ ewo Yesu Kristo akɛ e-Mesia Maŋtsɛ ni ehala lɛ yɛ ŋwɛi Zion Gɔŋ lɛ nɔ.—Kpojiemɔ 14:1.

13. Mɛɛ kpaŋmɔ Yehowa kɛ e-Bi lɛ fee?

13 Agbɛnɛ Mesia Maŋtsɛ lɛ wie. Ekɛɛ akɛ: ‘Mashiɛ Yehowa mɔ ni etsɔ hiɛ ekɛ e-Bi lɛ efee Maŋtsɛyeli lɛ he kpaŋmɔ lɛ akpɔ ni ewo akɛ: Yehowa ekɛɛ mi akɛ: “Mibi jio, ni mi mifɔo ŋmɛnɛ gbi nɛɛ!”’ (Lala 2:7) Kristo wie Maŋtsɛyeli kpaŋmɔ lɛ he beni ekɛɛ ekaselɔi lɛ akɛ: “Nyɛji mɛi ni kɛ mi ehi shi yɛ mikaai lɛ amli; ni mi hu miito maŋtsɛyeli maha nyɛ taakɛ bɔ ni mitsɛ eto eha mi lɛ.”—Luka 22:28, 29.

14. Mɛni hewɔ abaanyɛ akɛɛ akɛ Yesu yɛ nɔyeli hegbɛ ni mɔ ko nyɛŋ ekɛ lɛ apele he lɛ?

14 Taakɛ agba afɔ̃ shi yɛ Lala 2:7 lɛ, Yehowa kpɛlɛ Yesu nɔ akɛ E-Bi beni abaptisiɔ lɛ lɛ kɛ agbɛnɛ kɛtsɔ shi ni etee lɛ kɛtee mumɔŋ shihilɛ mli lɛ nɔ. (Marko 1:9-11; Romabii 1:4; Hebribii 1: 5; 5:5) Hɛɛ, Nyɔŋmɔ Bi koome lɛ ji ŋwɛi Maŋtsɛyeli lɛ nɔ Maŋtsɛ. (Yohane 3:16) Ákɛ Maŋtsɛ David seshinyo odehe lɛ, mɔ ko nyɛŋ ekɛ Yesu apele nɔyeli he. (2 Samuel 7:4-17; Mateo 1:6, 16) Taakɛ lala nɛɛ tsɔɔ lɛ, Nyɔŋmɔ kɛɛ e-Bi lɛ akɛ: “Bi mi, ni maŋɔ jeŋmaji lɛ mahao akɛ ogboshinii kɛ shikpɔŋ lɛ naagbeehei lɛ hu akɛ ogbɛfaŋnɔ!”—Lala 2:8.

15. Mɛni hewɔ Yesu bi ni aŋɔ jeŋmaji lɛ aha lɛ akɛ egboshinii lɛ?

15 Maŋtsɛ lɛ—ni ji Nyɔŋmɔ diɛŋtsɛ Bi lɛ—baa gbɛhe ni ji enyɔ yɛ Yehowa sɛɛ. Yesu ji mɔ ko ni Yehowa eka lɛ ekwɛ ní yeɔ lɛ anɔkwa ni enyɛɔ ekɛ ehe fɔ̃ɔ enɔ. Kɛfata he lɛ, Yesu yɛ gboshinii akɛ Nyɔŋmɔ Kromɔbi. Yɛ anɔkwale mli lɛ, Yesu Kristo “ji Nyɔŋmɔ ni anaaa lɛ subaŋ, bɔɔ nii fɛɛ ateŋ kromɔbi lɛ.” (Kolosebii 1:15) Nɔ pɛ ni ehe hiaa ni efee ji ni ebi Nyɔŋmɔ, ni ‘ebaaŋɔ jeŋmaji lɛ eha lɛ akɛ egboshinii kɛ shikpɔŋ lɛ naagbeehei lɛ hu akɛ egbɛfaŋnɔ.’ Yesu bi hegbɛ nɛɛ yɛ ‘gbɔmɛi abii ahe miishɛɛ ni eyɔɔ’ kɛ suɔmɔ ni mli wa ni eyɔɔ akɛ eeetsu eŋwɛi Tsɛ lɛ suɔmɔnaa nii kɛha shikpɔŋ lɛ kɛ adesai aweku lɛ he nii lɛ hewɔ.—Abɛi 8:30, 31.

Akpɔ ni Yehowa Ewo Eshi Jeŋmaji Lɛ

16, 17. Taakɛ Lala 2:9 lɛ tsɔɔ lɛ, mɛni mɛɔ jeŋmaji lɛ?

16 Akɛni lala ni ji enyɔ lɛ miiná emlibaa amrɔ nɛɛ yɛ be ní Yesu Kristo eba ni anaaa lɛ nɛɛ mli hewɔ lɛ, mɛni mɛɔ jeŋmaji lɛ? Etsɛŋ ni Maŋtsɛ lɛ baatsu sane ni Nyɔŋmɔ jaje akɛ: “Oookumɔ amɛ [jeŋmaji lɛ] kɛ dadetso, ooojwara amɛ tamɔ gbɛshɔ̃lɔ gbɛ́!” lɛ he nii.—Lala 2:9.

17 Maŋtsɛmɛi ni hi shi yɛ blema beaŋ lɛ amaŋtsɛtsei lɛ ji odehei ahegbɛ he okadi. Akɛ dade fee maŋtsɛtsei nɛɛ ekomɛi, tamɔ nɔ ni awie he yɛ lala nɛɛ mli lɛ. Mfonirifeemɔŋ wiemɔ ni akɛtsu nii yɛ biɛ lɛ tsɔɔ bɔ ni Kristo, ni ji Maŋtsɛ lɛ baakpata jeŋmaji lɛ ahiɛ yɛ gbɛ ni waaa kwraa nɔ. Hewalɛ ni akɛbaatsu nii ni akɛ dadetso atswa gbɛshɔ̃lɔ gbɛ́ lɛ baajwara lɛ kwraa, ebaajwara lɛ wɔtsɔwɔtsɔ.

18, 19. Kɛ́ shikpɔŋ lɛ nɔ maŋtsɛmɛi lɛ baaná Nyɔŋmɔ nɔkpɛlɛmɔ lɛ, mɛni ebaabi ni amɛfee?

18 Ani doo akɛ esa akɛ maŋ nɔyelɔi lɛ aná hiɛkpatamɔ kwraa ni tamɔ nɛkɛ? Dabi, ejaakɛ lalatsɛ lɛ kɛ wiemɔi nɛɛ kpaa amɛfai akɛ: “No hewɔ lɛ, nyɛ maŋtsɛmɛi, nyɛlea nii! Nyɛ shikpɔŋ nɔ kojolɔi, nyɛboa ŋaawoo toi!” (Lala 2:10) Aabi maŋtsɛmɛi koni amɛfee toiboo ni amɛkɛ nilee atsu nii. Esa akɛ amɛsusu amɛyiŋtoi ni he bɛ sɛɛnamɔ ko kɛ́ akɛto nibii ni Nyɔŋmɔ baafee kɛha adesai aweku lɛ asɛɛnamɔ lɛ he lɛ he.

19 Kɛ́ shikpɔŋ lɛ nɔ maŋtsɛmɛi lɛ baaná Nyɔŋmɔ hiɛ duromɔ lɛ, ehe baahia ni amɛtsake gbɛ̀i ni amɛkɔ lɛ. Awoɔ amɛ ŋaa koni ‘amɛsɔmɔ Yehowa kɛ gbeyeishemɔ, ni amɛmli afili amɛ kɛ hekpokpomɔ!’ (Lala 2:11) Ni kɛji akɛ amɛkɔ gbɛ ni tamɔ nɛkɛ lɛ, no hu? Yɛ nɔ najiaŋ ni amɛaafee hoo, loo amɛaafee basaa lɛ, amɛmli baanyɛ afili amɛ yɛ gbɛkpamɔi ni Mesia Maŋtsɛ lɛ baaha amɛná lɛ ahe. Ehe baahia ni shikpɔŋ lɛ nɔ maŋtsɛmɛi lɛ aŋmɛɛ hewoo kɛ henɔwomɔ su ni amɛjieɔ lɛ kpo yɛ amɛnɔyelii lɛ amli lɛ he. Kɛfata he lɛ, ebaabi ni amɛkɛ oyaiyeli afee tsakemɔ, ni amɛkpɛlɛ Yehowa nɔyeli ni nɔ kwɔ ni eko kɛ lɛ yeee egbɔ kɛ hewalɛ ni Nyɔŋmɔ kɛ Mesia Maŋtsɛ lɛ yɔɔ ni anyɛɛɛ atsĩ naa lɛ anɔ.

“Nyɛshɔa Bi lɛ naa”

20, 21. Mɛni ‘bi lɛ naa ni aaashɔ’ lɛ tsɔɔ?

20 Lala ni ji enyɔ lɛ kɛ mɔbɔnalɛ kpojiemɔ ninefɔ̃ɔ haa jeŋmaji lɛ anɔyelɔi lɛ agbɛnɛ. Yɛ nɔ najiaŋ ni amɛaafee ekome akɛ shitee-kɛ-wolɔi lɛ, awoɔ amɛ ŋaa akɛ: “Nyɛshɔa bi lɛ naa, koni [Yehowa Nyɔŋmɔ] emli akafu ni nyɛhiɛ kpata yɛ gbɛ lɛ nɔ; ejaakɛ etsɛŋ ni emli aaawo la!” (Lala 2:12a) Kɛ́ Nuŋtsɔ Maŋtsɛ Yehowa wo akpɔ lɛ, esa akɛ abo toi. Beni Nyɔŋmɔ kɛ e-Bi lɛ ta maŋtsɛsɛi lɛ nɔ lɛ, kulɛ esaaa akɛ shikpɔŋ lɛ nɔ nɔyelɔi lɛ “jwɛŋɔ yakanii.” Kulɛ esa akɛ amɛkpɛlɛ Maŋtsɛ lɛ nɔ amrɔ nɔŋŋ ni amɛfee toiboo diɛŋtsɛ amɛha lɛ.

21 Mɛni hewɔ esa akɛ ‘amɛshɔ bi lɛ naa’ lɛ? Beni afo lala nɛɛ, no mli lɛ naashɔmɔ ji gbɛ ni atsɔɔ nɔ ajieɔ naanyobɔɔ su kpo, ni mɛi tsɔɔ naashɔmɔi anɔ amɛkɛhereɔ gbɔi atuu kɛbaa amɛshiai amli ni amɛfeɔ amɛ gbɔ. Naashɔmɔ baanyɛ afee nifeemɔ ni tsɔɔ anɔkwayeli hu. (1 Samuel 10:1) Yɛ lala ni ji enyɔ lɛ mli kuku nɛɛ mli lɛ, Nyɔŋmɔ kɛ famɔ miiha jeŋmaji lɛ koni amɛshɔ, loo amɛhere e-Bi lɛ atuu akɛ Maŋtsɛ ni afɔ lɛ mu.

22. Mɛɛ kɔkɔbɔɔ esa akɛ jeŋmaji lɛ anɔyelɔi lɛ abo toi?

22 Mɛi ni ekpɛlɛɛɛ hegbɛ ni Maŋtsɛ ni Nyɔŋmɔ ehala lɛ lɛ yɔɔ lɛ nɔ lɛ tsɔɔ nakai feemɔ nɔ amɛkɛtsɔɔ akɛ amɛbɛ bulɛ kɛha Yehowa. Amɛkpɛlɛɛɛ jeŋ muu fɛɛ maŋtsɛ ni Yehowa Nyɔŋmɔ ji, kɛ hegbɛ kɛ nyɛmɔ ni eyɔɔ ni ekɛhalaa Maŋtsɛ ni ji adesai anɔyelɔ kpakpa ni nɔ bɛ lɛ nɔ. Nyɔŋmɔ mlifu baaba jeŋmaji lɛ anɔyelɔi lɛ anɔ trukaa yɛ be mli ni amɛbɔɔ mɔdɛŋ koni amɛtsu amɛ diɛŋtsɛ amɛyiŋtoi ahe nii lɛ. “Etsɛŋ ni emli aaawo la,” loo emlila lɛ aaate shi oya ni anyɛŋ naa atsĩ. Esa akɛ jeŋmaji lɛ anɔyelɔi lɛ kɛ hiɛsɔɔ abo kɔkɔbɔɔ nɛɛ toi ni amɛfee nii yɛ ekɛ gbeekpamɔ naa. Nakai feemɔ baaha amɛyi aná wala.

23. Be yɛ lolo kɛha aŋkroaŋkroi fɛɛ ni amɛkɛfee mɛni?

23 Lala ni sa kadimɔ nɛɛ baa naagbee akɛ: “Ajɔɔ mɛi fɛɛ ni yabaa lɛ [Yehowa] abo lɛ!” (Lala 2:12b) Be yɛ lolo kɛha aŋkroaŋkroi fɛɛ ni amɛkɛtao he ni yɔɔ shweshweeshwe. Nakai nɔŋŋ hu eji yɛ aŋkroaŋkroi nɔyelɔi po ni fiɔ jeŋmaji lɛ ayiŋtoi asɛɛ lɛ agbɛfaŋ. Amɛbaanyɛ amɛjo foi kɛya Yehowa, mɔ ni kɛ abobaahe haa yɛ e-Maŋtsɛyeli nɔyeli lɛ shishi lɛ ŋɔɔ. Shi esa akɛ amɛfee enɛ dani Mesia Maŋtsɛyeli lɛ ajwara jeŋmaji ni teɔ shi woɔ lɛ lɛ.

24. Mɛɛ gbɛ nɔ wɔɔtsɔ wɔná shihilɛ ni haa mɔ tsui nyɔɔ emli yɛ jeŋ kɛ emli naagbai nɛɛ mli?

24 Kɛ wɔkɛ ekãa kaseɔ Ŋmalɛi lɛ ni wɔkɛ emli ŋaawoi lɛ tsuɔ nii yɛ wɔshihilɛ mli lɛ, wɔbaanyɛ wɔná shihilɛ ni haa mɔ tsui nyɔɔ emli amrɔ nɛɛ yɛ jeŋ ni haomɔi yɔɔ mli nɛɛ po mli. Ŋaawoi ni yɔɔ Ŋmalɛ lɛ mli ni akɛtsuɔ nii lɛ kɛ miishɛɛ baa wekumɛi ateŋ ni ehaa mɔ yeɔ ehe kɛjɛɔ naagbai kɛ gbeyeishemɔi babaoo ni eyi je nɛŋ obɔ lɛ ahe. Biblia gbɛtsɔɔmɔi ni wɔkɛtsuɔ nii lɛ haa wɔnáa nɔmimaa akɛ wɔmiisa Bɔlɔ lɛ hiɛ. Jeŋ Muu Fɛɛ Maŋtsɛ lɛ pɛ baanyɛ ekɛ “wala ni yɔɔ agbɛnɛ nɛɛ kɛ nɔ ni baaba” lɛ he nɔmimaa aha, yɛ be mli ni ejie mɛi ni teɔ shi woɔ jalɛ nifeemɔ kɛtsɔ Maŋtsɛyeli nɔyeli lɛ ni amɛkpooɔ lɛ nɔ lɛ kɛjɛ shikpɔŋ nɔ kɛtee lɛ sɛɛ.—1 Timoteo 4:8.

25. Akɛni ‘Yehowa akpɔ’ lɛ efeŋ efolo hewɔ lɛ, mɛni wɔbaanyɛ wɔkpa gbɛ akɛ ebaaba yɛ wɔbe nɛɛ mli?

25 ‘Yehowa akpɔ’ lɛ efeŋ efolo. Ákɛ wɔ-Bɔlɔ lɛ, Nyɔŋmɔ le nii ni hi fe fɛɛ kɛha adesai aweku lɛ, ni ebaatsu eyiŋtoo he nii koni ekɛ toiŋjɔlɛ, tsui ni nyɔɔ mɔ mli, kɛ naanɔ shweshweeshwe shihilɛ yɛ esuɔmɔ Bi lɛ Maŋtsɛyeli lɛ shishi abaha adesai ni feɔ toiboo lɛ. Gbalɔ Daniel ŋma yɛ wɔbe nɛɛ he akɛ: “Nɛkɛ maŋtsɛmɛi nɛɛ ayinɔ lɛ Nyɔŋmɔ ní yɔɔ ŋwɛi lɛ aaatee maŋtsɛyeli ko shi ama shi ni efiteŋ dɔŋŋ kɛaatee naanɔ, . . . eeejwara maŋtsɛyelii nɛɛ fɛɛ wɔtsɔwɔtsɔ, ni eeekpata amɛhiɛ, shi lɛ diɛŋtsɛ lɛ eeedamɔ shi kɛaatee naanɔ.” (Daniel 2:44) Belɛ, be ni esa akɛ ‘ashɔ Bi lɛ naa’ ni asɔmɔ Nuŋtsɔ Maŋtsɛ, Yehowa lɛ nɛ!

[Shishigbɛ niŋmai]

^ kk. 4 Shishijee lɛ, Maŋtsɛ David ji ‘mɔ ni afɔ lɛ mu’ lɛ, ni “shikpɔŋ nɔ maŋtsɛmɛi” lɛ ji Filistibii nɔyelɔi ni bua amɛ tabilɔi lɛ anaa kɛtee eyinɔ ajina lɛ.

^ kk. 7 Ŋmalɛi krokomɛi ni yɔɔ Kristofoi a-Hela Ŋmalɛi lɛ amli lɛ hu tsɔɔ akɛ Yesu ji Mɔ ni Nyɔŋmɔ e-Fɔ lɛ Mu ní awie ehe yɛ lala ni ji enyɔ lɛ mli lɛ. Enɛ jieɔ kpo faŋŋ kɛ akɛ Lala 2:7 lɛ to Bɔfoi lɛ Asaji 13:32,33 kɛ Hebribii 1:5; 5:5 lɛ ahe. Agbɛnɛ hu kwɛmɔ Lala 2:9 kɛ Kpojiemɔ 2:27 lɛ.

Te Obaaha Hetoo Oha Tɛŋŋ?

• Mɛɛ “yakanii” majimaji lɛ “jwɛŋɔ”?

• Mɛni hewɔ Yehowa yeɔ jeŋmaji lɛ ahe fɛo lɛ?

• Mɛni ji akpɔ ni Yehowa ewo eshi jeŋmaji lɛ?

• Mɛni ‘bi lɛ naa ni aaashɔ’ lɛ tsɔɔ?

[Nikasemɔ lɛ he Sanebimɔi]

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 16]

David lá yɛ Mesia Maŋtsɛ kunimyelɔ lɛ he

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 17]

Nɔyelɔi kɛ Israelbii lɛ tee Yesu Kristo yinɔ apam

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 18]

Áwo Kristo Maŋtsɛ yɛ ŋwɛi Zion Gɔŋ lɛ nɔ