Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Dávaj si duchovné ciele, a tým oslavuj svojho Stvoriteľa

Dávaj si duchovné ciele, a tým oslavuj svojho Stvoriteľa

Dávaj si duchovné ciele, a tým oslavuj svojho Stvoriteľa

„KEĎ človek nevie, do ktorého prístavu smeruje, vtedy žiaden vietor nie je priaznivý.“ Tieto slová, pripisované jednému rímskemu filozofovi prvého storočia, poukazujú na to, že ak má mať život určitý smer, nevyhnutné je mať ciele.

V Biblii nachádzame príklady ľudí, ktorí mali v živote jasný cieľ. Noach pracoval asi 50 rokov, aby „postavil koráb na záchranu svojej domácnosti“. Prorok Mojžiš „uprene hľadel v ústrety vyplateniu odmeny“. (Hebrejom 11:7, 26) Mojžišovmu nástupcovi Jozuovi dal Boh za cieľ dobyť krajinu Kanaan. — 5. Mojžišova 3:21, 22, 28; Jozua 12:7–24.

Na duchovné ciele, ktoré sledoval apoštol Pavol v prvom storočí, mali určite veľký vplyv Ježišove slová, že „toto dobré posolstvo o kráľovstve sa bude zvestovať po celej obývanej zemi“. (Matúš 24:14) Pavol, pobádaný osobným posolstvom a videniami, ktoré dostal od Pána Ježiša, ako aj poverením, aby „zaniesol [Ježišovo] meno národom“, zohral významnú úlohu pri založení mnohých kresťanských zborov v Malej Ázii a Európe. — Skutky 9:15; Kolosanom 1:23.

Áno, po celé stáročia si Jehovovi služobníci dávali vznešené ciele a dosahovali ich na Božiu slávu. Ako si my dnes môžeme dávať duchovné ciele? O aké ciele sa môžeme usilovať a aké praktické kroky môžeme urobiť, aby sme ich dosiahli?

Musíme mať správne pohnútky

Ciele si možno dávať takmer v každej oblasti života a aj v tomto svete je dosť cieľavedomých ľudí. No teokratické ciele nie sú to isté, čo svetské ambície. Hlavnou pohnútkou, ktorá je v pozadí mnohých svetských cieľov, je nenásytná túžba po bohatstve, postavení a moci. No akou obrovskou chybou by bolo usilovať sa o takéto ciele — o získanie moci a postavenia! Ciele, ktoré prinášajú slávu Jehovovi Bohu, sú priamo spojené s naším uctievaním a so záujmami Kráľovstva. (Matúš 6:33) Pohnútkou za takými cieľmi je láska k Bohu a k blížnemu a tí, ktorí si ich kladú, si želajú žiť v zbožnej oddanosti. — Matúš 22:37–39; 1. Timotejovi 4:7.

Keď sa usilujeme o duchovné ciele, či už ide o väčšie výsady služby, alebo o osobný duchovný pokrok, naše pohnútky by mali byť vždy čisté. No niekedy sa ani také ciele, ktoré vychádzajú zo správnej pohnútky, nepodarí uskutočniť. Ako si teda môžeme stanoviť ciele a čo môžeme urobiť, aby sme ich s väčšou pravdepodobnosťou dosiahli?

Nevyhnutná je silná túžba

Zamysli sa nad tým, ako Jehova stvoril vesmír. Slovami „nastal večer a nastalo ráno“ Jehova vymedzil jednotlivé etapy stvorenia. (1. Mojžišova 1:5, 8, 13, 19, 23, 31) Na začiatku každého stvoriteľského obdobia mal jasne stanovený cieľ, čiže presne vedel, čo chce v ten deň dosiahnuť. A svoje predsavzatie stvoriť jednotlivé veci aj vykonal. (Zjavenie 4:11) „[Jehovova] duša si zažiada, a on to vykoná,“ povedal patriarcha Jób. (Jób 23:13) Pre Jehovu bolo určite veľmi uspokojujúce, keď videl „všetko, čo urobil“, a mohol to vyhlásiť za „veľmi dobré“! — 1. Mojžišova 1:31.

Ak sa naše ciele majú stať skutočnosťou, aj my musíme mať silnú túžbu ich dosiahnuť. Čo nám pomôže rozvinúť si takú vrúcnu túžbu? Už v čase, keď bola zem beztvárna a pustá, Jehova vedel, čím sa nakoniec stane — nádherným drahokamom vo vesmíre, ktorý mu bude prinášať slávu a česť. Podobne si aj my môžeme rozvíjať túžbu dosiahnuť svoj cieľ, keď budeme rozjímať o tom, aké výsledky a úžitok náš cieľ prinesie. Takú skúsenosť mal 19-ročný Tony. Keď prvýkrát navštívil istú odbočku Jehovových svedkov v západnej Európe, zanechalo to v ňom taký hlboký dojem, že na to nemohol zabudnúť. Odvtedy mu v mysli neustále vírila otázka: ‚Aké by to bolo, žiť a slúžiť na takom mieste?‘ Stále o tom premýšľal a postupne robil kroky smerom k tomuto cieľu. Iste si vieš predstaviť, aký bol šťastný, keď o niekoľko rokov bola jeho prihláška za pracovníka odbočky schválená!

Spoločnosť iných, ktorí už dosiahli určitý cieľ, v nás môže takisto vzbudiť túžbu usilovať sa o niečo podobné. Jayson, ktorý má teraz 30 rokov, ako dospievajúci nerád chodil do zvestovateľskej služby. Ale po skončení strednej školy sa nadšene ujal priekopníckej služby a začal hlásať Kráľovstvo celým časom. Čo pomohlo Jaysonovi rozvinúť si túžbu stať sa priekopníkom? Hovorí: „Silne ma ovplyvnili rozhovory a spolupráca s inými, ktorí už slúžili ako priekopníci.“

Napísať si ciele na papier môže byť pomocou

Abstraktná myšlienka dostane jasnú podobu, keď ju vyjadríme slovami. Šalamún napísal, že vhodné slová môžu byť tak ako volské bodce mocným nástrojom, pretože môžu mať silný vplyv na to, akým smerom sa človek v živote vydá. (Kazateľ 12:11) Keď sa také slová zapíšu, môžu hlboko zapôsobiť na myseľ i srdce. Prečo by inak Jehova prikázal izraelským kráľom, aby si urobili osobný odpis Zákona? (5. Mojžišova 17:18) Preto sa možno aj my rozhodneme zapísať si svoje ciele, kroky, ktoré budú potrebné na ich dosiahnutie, prekážky, ktoré očakávame, a tiež spôsob, ako tieto prekážky prekonáme. Užitočné môže byť aj premyslieť si, čo potrebujeme vedieť, aké schopnosti musíme získať a kto by nám mohol pomôcť a podporiť nás.

Geoffrey, dlhoročný zvláštny priekopník v odľahlej oblasti jednej ázijskej krajiny, zažil osobnú tragédiu, keď mu náhle zomrela manželka. V tejto situácii mu pomohlo nadobudnúť rovnováhu práve to, že si stanovil duchovné ciele. Keď sa z tohto otrasu trochu spamätal, rozhodol sa naplno zamerať na svoju priekopnícku službu, a to tak, že si stanovil konkrétne ciele. Napísal si ich na papier a v modlitbe Jehovovi vyjadril túžbu zaviesť do konca mesiaca tri nové biblické štúdiá. Každý večer zhodnotil svoju službu za uplynulý deň a každých desať dní hodnotil svoj pokrok. Dosiahol svoj cieľ? Áno, pretože na konci mesiaca podal správu o štyroch nových biblických štúdiách!

Stanov si krátkodobé ciele

Niektoré ciele sa môžu spočiatku javiť ako nesplniteľný sen. Tonymu, ktorého sme už spomínali, sa služba v odbočke Jehovových svedkov tiež javila len ako sen. Jeho životný štýl v tom čase by sa totiž dal opísať ako živelný. Nebol ešte ani oddaným služobníkom Boha, ale rozhodol sa, že uvedie svoj život do súladu s Jehovovými požiadavkami, a dal si za cieľ stať sa spôsobilým na krst. Keď sa mu to podarilo, dal si ďalší cieľ — pomocnú priekopnícku službu a potom pravidelnú priekopnícku službu — a do kalendára si zaznačil, kedy začne. Po nejakom čase strávenom v priekopníckej službe sa mu už cieľ slúžiť v odbočke nezdal až taký nerealistický.

Možno by tiež bolo rozumné rozdeliť si dlhodobé ciele na niekoľko krátkodobých. Tieto medziciele môžu byť akýmisi míľnikmi na ceste k dlhodobému cieľu. Vždy, keď dosiahneme takýto míľnik, môžeme zhodnotiť svoj pokrok a to nám pomôže, aby sme boli stále myšlienkovo zameraní na náš cieľ. Neodbočiť z cesty nám pomôže aj to, ak sa budeme stále modliť k Jehovovi, aby nám pomohol uskutočniť naše plány. „Ustavične sa modlite,“ nabádal apoštol Pavol. — 1. Tesaloničanom 5:17.

Potrebné je odhodlanie a vytrvalosť

No aj keď máme plány dobre premyslené a máme aj silnú túžbu uskutočniť ich, niektoré ciele sa nám nepodarí dosiahnuť. Napríklad učeník Ján Marek bol iste veľmi sklamaný, keď ho apoštol Pavol nechcel zobrať so sebou na druhú misionársku cestu. (Skutky 15:37–40) Čo mohol Marek robiť? Musel sa z tohto sklamania poučiť a dať si iný cieľ, ak chcel zvýšiť službu. Zjavne to aj urobil, lebo neskôr sa o ňom Pavol zmienil priaznivo a čítame tiež, že bol blízkym spolupracovníkom apoštola Petra v Babylone. (2. Timotejovi 4:11; 1. Petra 5:13) A jeho azda najväčšou výsadou bolo to, že napísal inšpirovanú správu o Ježišovom živote a službe.

Aj my môžeme zažiť nejaké sklamanie, keď sa usilujeme o duchovné ciele. No nesmieme sa vzdať. Radšej sa pozrime na to, čo sme už dosiahli, znovu svoj cieľ prehodnoťme, a ak je to potrebné, zmeňme ho. Keď sa nám do cesty postavia prekážky, nezostaňme stáť, ale odhodlane a vytrvalo postupujme vpred. „Uvaľ svoje diela na samého Jehovu a tvoje plány budú pevne založené,“ uisťuje nás múdry kráľ Šalamún. — Príslovia 16:3.

Niekedy nám však okolnosti nedovoľujú dosiahnuť určité ciele. Napríklad podlomené zdravie alebo rodinné povinnosti môžu naše ciele úplne zmariť. Ale nikdy nezabudnime na to, že našou odmenou bude nakoniec večný život — buď v nebi, alebo v raji na zemi. (Lukáš 23:43; Filipanom 3:13, 14) Ako môžeme získať túto odmenu? „Ten, kto koná Božiu vôľu, zostáva naveky,“ napísal apoštol Ján. (1. Jána 2:17) Hoci nám okolnosti možno bránia v dosiahnutí určitého cieľa, ‚báť sa pravého Boha a dodržiavať jeho prikázania‘ určite môže každý z nás. (Kazateľ 12:13) Duchovné ciele nám pomáhajú stále sa zameriavať na konanie Božej vôle, a tak oslavovať svojho Stvoriteľa.

[Rámček na strane 22]

O akých duchovných cieľoch môžeme uvažovať

○ Denne čítať Bibliu

○ Prečítať každé číslo Strážnej veže Prebuďte sa!

○ Zlepšiť kvalitu svojich modlitieb

○ Prejavovať ovocie ducha

○ Zvýšiť podiel na službe

○ Stať sa lepším zvestovateľom a učiteľom

○ Rozvíjať si schopnosti vo vydávaní svedectva cez telefón, v neformálnom vydávaní svedectva a vo zvestovaní v obchodných strediskách