Hlavné myšlienky zo 4. knihy Mojžišovej
Jehovovo slovo je živé
Hlavné myšlienky zo 4. knihy Mojžišovej
KRÁTKO po vyjdení z Egypta boli Izraeliti zorganizovaní do národa a onedlho mohli vstúpiť do Zasľúbenej krajiny, ale nevstúpili do nej. Namiesto toho museli štyridsať rokov putovať „veľkou a bázeň vzbudzujúcou pustatinou“. (5. Mojžišova 8:15) Prečo? O tom, čo sa vtedy stalo, sa dozvedáme z historického záznamu v biblickej knihe Numeri, čiže 4. Mojžišovej. Táto správa nás učí o tom, aké dôležité je poslúchať Jehovu Boha a rešpektovať jeho zástupcov.
Štvrtú knihu Mojžišovu napísal Mojžiš v pustatine a na moábskych rovinách a zahŕňa obdobie 38 rokov a 9 mesiacov — od roku 1512 pred n. l. do roku 1473 pred n. l. (4. Mojžišova 1:1; 5. Mojžišova 1:3) Latinský názov tejto knihy, Numeri, je odvodený od dvoch sčítaní ľudu, ktoré medzi Izraelitmi prebehli v rozmedzí asi 38 rokov. (kapitoly 1–4, 26) Rozprávanie je rozdelené na tri časti. V prvej časti sa hovorí o udalostiach, ktoré sa odohrali na úpätí vrchu Sinaj. V druhej časti sa dozvedáme o tom, čo sa dialo počas putovania Izraela v pustatine. A v poslednej časti sú zachytené udalosti na moábskych rovinách. Pri čítaní tejto knihy sa môžeš zamyslieť nad otázkami: ‚Aké poučenie si z týchto udalostí môžem vziať? Sú v tejto knihe nejaké zásady, z ktorých dnes môžem mať úžitok?‘
NA ÚPÄTÍ VRCHU SINAJ
Prvé z dvoch sčítaní ľudu sa odohráva ešte na úpätí vrchu Sinaj. Mužov vo veku od 20 rokov je okrem Lévitov 603 550. Toto sčítanie sa zjavne robí na vojenské účely. Celý tábor spolu so ženami, deťmi a Lévitmi tvorí možno vyše troch miliónov osôb.
Po tomto sčítaní Izraeliti dostávajú pokyny o poradí, v akom sa majú vydávať na pochod, podrobné pokyny súvisiace s povinnosťami Lévitov a so službou vo svätostánku, pokyny o karanténe, zákony o riešení prípadov žiarlivosti a o sľuboch Nazarejcov. Siedma kapitola obsahuje informácie o obetiach, ktoré mali predložiť náčelníci jednotlivých kmeňov pri zasväcovaní oltára, a 9. kapitola sa zaoberá slávením sviatku Pesach. Zhromaždený ľud dostáva aj pokyny o tom, ako sa majú utáborovať a ako majú tábor zrušiť.
Odpovede na biblické otázky:
2:1, 2 — Okolo akých „znakov“ sa mali Izraeliti podľa trojkmenného rozdelenia utáboriť v pustatine? Biblia tieto znaky neopisuje. No Izraeliti ich určite nepovažovali za nejaké posvätné symboly a nepripisovali im žiadny náboženský význam. Tieto znaky sa používali z praktických dôvodov — slúžili Izraelitom ako orientačné body v tábore.
5:27 — Čo sa myslí tým, že žene, ktorá sa dopustila cudzoložstva, ‚opadne bok‘? Výraz „bok“ je tu použitý na označenie rozmnožovacích orgánov. ‚Opadnutie‘ naznačuje degeneráciu týchto orgánov, čo znamenalo, že žena už nemohla počať.
Poučenie pre nás:
6:1–7 Nazarejci sa mali zdržiavať hrozna v akejkoľvek podobe a všetkých opojných nápojov, čo si vyžadovalo sebazaprenie. Mali si nechávať dlhé vlasy — na znak podriadenosti Jehovovi, tak ako ženy mali byť podriadené svojmu manželovi alebo otcovi. Nazarejci sa nesmeli dotknúť mŕtveho tela, a to ani v prípade, že šlo o ich blízkeho príbuzného, aby si zachovali čistotu. Dnešní služobníci celým časom prejavujú ducha obetavosti, lebo ich služba si vyžaduje sebazaprenie a podriaďovanie sa Jehovovi a jeho usporiadaniu. Niektorí sú vyslaní do vzdialenej krajiny, a preto môže byť ťažké alebo aj nemožné prísť domov na pohreb blízkeho člena rodiny.
8:25, 26 Starší muži spomedzi Lévitov mali v určitom čase odísť z povinnej služby, a to s ohľadom na vek a tiež preto, aby lévitská služba mohla byť náležite vykonávaná. Mohli však ďalej dobrovoľne pomáhať iným Lévitom. Hoci dnes hlásatelia Kráľovstva neodchádzajú do výslužby, z tohto zákona možno vyvodiť cenné poučenie. Ak kresťan pre pokročilý vek už nemôže plniť určité záväzky, môže slúžiť v takej forme služby, ktorú je schopný vykonávať.
PUTOVANIE PUSTATINOU
Keď sa oblak nad svätostánkom po čase dvíha, Izraeliti sa vydávajú na pochod. O 38 rokov a dva mesiace sa dostávajú na moábske púšťové roviny. Bude užitočné, ak ich putovanie budeš sledovať na mape, ktorú nájdeš na 9. strane brožúry Navštívme „tú dobrú krajinu“ (vydali Jehovovi svedkovia).
Cestou do Kádeša sa v pustatine Páran Izraeliti najmenej trikrát sťažujú. V prvom prípade Jehova zosiela z neba oheň, ktorý strávi niekoľkých z ľudu, a tým sú sťažnosti umlčané. V druhom prípade sa Izraeliti dožadujú mäsa a Jehova im dáva prepelice. A nakoniec sa Mirjam a Áron stavajú proti Mojžišovi a nato je Mirjam dočasne postihnutá malomocenstvom.
Kým Izraeliti táboria v Kádeši, Mojžiš vysiela 12 mužov prešpehovať Zasľúbenú krajinu. O 40 dní sa vyzvedači vracajú do tábora. Ľud uverí zlej správe desiatich vyzvedačov a chce kameňovať Mojžiša, Árona i dvoch verných vyzvedačov, Jozuu a Káleba. Jehova vyjadruje svoj úmysel postihnúť ľud morom, ale Mojžiš sa za nich prihovára a Boh vyhlasuje, že budú 40 rokov putovať po pustatine — až kým tí, ktorí boli sčítaní, nezomrú.
Jehova teraz dáva ďalšie pokyny. Kórach a niektorí ďalší sa búria proti Mojžišovi a Áronovi, ale týchto buričov nakoniec strávi oheň alebo ich pohltí zem. Na druhý deň celé zhromaždenie reptá proti Mojžišovi a Áronovi. Preto ich 14 700 zomiera následkom pohromy od Jehovu. Boh necháva vypučať Áronov prút, aby ukázal, koho vybral za veľkňaza. Potom Jehova dáva ďalšie zákony o povinnostiach Lévitov a o očisťovaní ľudu. Použitie popola z červenej kravy predobrazuje očistenie prostredníctvom Ježišovej obete. — Hebrejom 9:13, 14.
Synovia Izraela sa vracajú do Kádeša, kde zomiera Mirjam. Zhromaždenie znovu reptá proti Mojžišovi a Áronovi. Dôvod: nemajú vodu. Mojžiš a Áron zázračne vyvádzajú vodu zo skaly, ale keďže pri tejto príležitosti neposvätia Jehovovo meno, strácajú možnosť vstúpiť do Zasľúbenej krajiny. Izrael odtiahne z Kádeša a Áron zomiera na vrchu Hor. Keď Izraeliti obchádzajú Edom, unavujú sa a hovoria proti Bohu a Mojžišovi. Jehova za trest posiela medzi nich jedovaté hady. Mojžiš sa za nich opäť prihovára a Boh mu prikazuje, aby urobil medeného hada a umiestnil ho na tyč, aby sa tí, ktorých uštipol had, mohli naň zahľadieť, a tak byť uzdravení. Tento medený had predobrazuje to, že Ježiš Kristus má byť pribitý na kôl, aby sme mohli získať večný život. (Ján 3:14, 15) Izraeliti porážajú amorejských kráľov Sichona a Óga a berú do vlastníctva ich krajinu.
Odpovede na biblické otázky:
12:1 — Prečo Mirjam a Áron hovorili proti Mojžišovi? Skutočným dôvodom ich sťažnosti bolo zjavne to, že Mirjam túžila po väčšom postavení. Keď sa k nim v pustatine pripojila Cipora, Mojžišova manželka, Mirjam sa možno bála, že už nebude považovaná za „prvú dámu“ v tábore. — 2. Mojžišova 18:1–5.
12:9–11 — Prečo bola postihnutá malomocenstvom len Mirjam? Je veľmi pravdepodobné, že to bola ona, kto vyvolal túto sťažnosť, a že presvedčila Árona, aby sa k nej pridal. Áron prejavil správny postoj, keď si priznal chybu.
21:14, 15 — Aká kniha sa tu spomína? Biblia sa zmieňuje o viacerých knihách, z ktorých čerpali jej pisatelia. (Jozua 10:12, 13; 1. Kráľov 11:41; 14:19, 29) Takou knihou bola aj „kniha Jehovových vojen“. Obsahovala historický záznam o vojnách, ktoré viedol Jehovov ľud.
Poučenie pre nás:
11:27–29 Mojžiš nám dáva vynikajúci príklad, ako by sme mali reagovať, keď iní dostávajú výsady v Jehovovej službe. Keď si Eldád a Medád začali počínať ako proroci, Mojžiš nezačal žiarliť v strachu, že by azda mohli zatieniť jeho slávu, naopak, tešil sa z toho.
12:2, 9, 10; 16:1–3, 12–14, 31–35, 41, 46–50 Jehova očakáva, že jeho ctitelia budú prejavovať úctu k autorite, ktorá pochádza od Boha.
14:24 Ak chceme odolať nátlaku, ktorý na nás vyvíja svet, a vyhnúť sa nesprávnemu konaniu, musíme si rozvíjať ‚iného ducha‘, čiže iný postoj. Musí byť iný ako duch, čiže postoj tohto sveta.
15:37–41 Charakteristické strapce na odeve mali Izraelitom pripomínať, že boli ako ľud oddelení od iných národov, aby uctievali Boha a poslúchali jeho prikázania. Nemali by sme aj my žiť podľa Božích požiadaviek a viditeľne sa odlišovať od sveta?
NA MOÁBSKYCH ROVINÁCH
Synovia Izraela teraz táboria na moábskych púšťových rovinách a na Moábčanov z nich padá chorobný des. Moábsky kráľ Balak si preto najíma Balaama, aby Izraelitov preklial. Ale Jehova prinúti Balaama, aby ich požehnal. Potom sú moábske a madianske ženy poslané, aby zlákali izraelských mužov na nemravnosť a modlárstvo. Následkom toho Jehova usmrcuje 24 000 priestupníkov. Pohroma sa zastavuje, keď Pinchas dáva najavo, že nestrpí nijaké súperenie s Jehovom.
Z druhého sčítania ľudu vyplynie, že okrem Jozuu a Káleba nezostal nažive nikto z mužov spísaných pri prvom sčítaní. Jozua je ustanovený za Mojžišovho nástupcu. Izraeliti dostávajú predpisy o rôznych obetiach a pokyny o tom, ako skladať slávnostné sľuby. Izraelský ľud vykonáva pomstu na Madiancoch. Rúben, Gád a polovica kmeňa Manaše osídľujú územie na východ od Jordánu. Izrael dostáva pokyny, aby prešiel Jordán a vzal do vlastníctva krajinu. Potom sú presne vytýčené hranice krajiny. Dedičstvo sa má určiť lósom. Léviti dostávajú 48 miest a 6 z nich má slúžiť ako útočištné mestá.
Odpovede na biblické otázky:
22:20–22 — Prečo proti Balaamovi vzplanul Jehovov hnev? Jehova prorokovi Balaamovi povedal, že nesmie prekliať Izraelitov. (4. Mojžišova 22:12) Prorok však napriek tomu šiel s Balakovými mužmi s úmyslom prekliať Izrael. Balaam sa chcel zapáčiť moábskemu kráľovi a získať od neho odmenu. (2. Petra 2:15, 16; Júda 11) Aj keď Jehova nakoniec prinútil Balaama, aby Izrael požehnal, Balaam sa snažil získať si kráľovu priazeň tým, že mu poradil, nech pošle ctiteľky Baala, aby zviedli izraelských mužov. (4. Mojžišova 31:15, 16) Teda dôvodom Božieho hnevu bola chamtivosť, ktorá Balaama ovládala natoľko, že sa nezastavil pred ničím.
30:6–8 — Môže kresťan zrušiť slávnostný sľub svojej manželky? Pokiaľ ide o sľuby, v Jehovových očiach má dnes každý jeho ctiteľ osobnú zodpovednosť. Napríklad ak sa niekto oddá Jehovovi, dáva mu tým osobný slávnostný sľub. (Galaťanom 6:5) Manžel nemá právo zrušiť takýto sľub. Žena by však nemala dávať taký sľub, ktorý by bol v rozpore s Božím Slovom alebo by jej bránil plniť si svoje povinnosti voči manželovi.
Poučenie pre nás:
25:11 Aký vynikajúci príklad horlivosti za Jehovovo uctievanie nám dal Pinchas! Nemala by aj nás túžba udržať čistotu zboru podnietiť, aby sme oznámili kresťanským starším každý zjavný prípad nemravnosti, o ktorom vieme?
35:9–29 Skutočnosť, že človek, ktorý niekoho neúmyselne zabil, musel opustiť svoj domov a na istý čas utiecť do útočištného mesta, nám vštepuje myšlienku, že život je posvätný a že by sme si ho mali vážiť.
35:33 Ak je zem znečistená krvou nevinných, zmierenie môže byť dosiahnuté iba krvou tých, ktorí ju preliali. Je teda veľmi vhodné, že ešte skôr ako bude zem premenená na raj, Jehova zničí zlých. — Príslovia 2:21, 22; Daniel 2:44.
Božie slovo vykonáva moc
Musíme rešpektovať Jehovu i tých, ktorí sú medzi jeho ľudom dosadení do zodpovedného postavenia. Štvrtá kniha Mojžišova vyjadruje túto myšlienku veľmi jasne. Aké je to dôležité poučenie, keď chceme dnes v zbore zachovať pokoj a jednotu!
Z udalostí zapísaných v 4. Mojžišovej vidno, aké ľahké je zapliesť sa do nesprávneho konania, ako je reptanie, nemravnosť či modlárstvo, ak človek zanedbá svoju duchovnosť. Niektoré príklady a poučenia z tejto biblickej knihy možno použiť v miestnych potrebách na služobnom zhromaždení v zboroch Jehovových svedkov. Áno, „Božie slovo je živé a vykonáva [v našom živote] moc“. — Hebrejom 4:12.
[Obrázok na stranách 24, 25]
Pomocou zázračného oblaku nad svätostánkom Jehova určoval, kedy sa majú Izraeliti utáboriť a kedy majú tábor zrušiť
[Obrázky na strane 26]
Jehova si zaslúži, aby sme ho poslúchali, a očakáva od nás, že budeme rešpektovať aj jeho zástupcov