Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Šťastní napriek prenasledovaniu

Šťastní napriek prenasledovaniu

Šťastní napriek prenasledovaniu

„Šťastní ste, keď vás hania a prenasledujú a luhajúc hovoria proti vám všetko zlé kvôli mne.“ — MATÚŠ 5:11.

1. Aké uistenie dal Ježiš svojim nasledovníkom v súvislosti so šťastím a prenasledovaním?

KEĎ Ježiš po prvýkrát vyslal svojich apoštolov zvestovať Kráľovstvo, upozornil ich, že sa stretnú s odporom. Povedal im: „Budete predmetom nenávisti všetkých ľudí pre moje meno.“ ​(Matúš 10:5–18, 22) No predtým v Kázni na vrchu uistil apoštolov a ďalších, že takýto odpor nemusí ohroziť ich hlboký pocit šťastia. Ježiš dokonca povedal, že prenasledovaní kresťania budú šťastní! Ale ako môže prenasledovanie viesť k šťastiu?

Trpiaci pre spravodlivosť

2. Aké utrpenie prináša šťastie podľa slov Ježiša a apoštola Petra?

Ježiš uviedol ôsmy dôvod na šťastie slovami: „Šťastní sú tí, ktorí sú prenasledovaní pre spravodlivosť, lebo im patrí nebeské kráľovstvo.“ ​(Matúš 5:10) No nie každé utrpenie je chvályhodné. Apoštol Peter napísal: „Aká je to zásluha, ak znášate, keď vás bijú za to, že hrešíte? Ale ak znášate, keď konáte dobro a trpíte, to je u Boha príjemné.“ Ďalej povedal: „Nech však nikto z vás netrpí ako vrah či zlodej alebo zločinec alebo ako ten, ktorý sa mieša do záležitostí iných ľudí. Ale ak trpí ako kresťan, nech sa nehanbí, ale nech ďalej oslavuje Boha v tomto mene.“ ​(1. Petra 2:20; 4:15, 16) Podľa Ježišových slov vedie utrpenie k šťastiu iba vtedy, ak človek trpí pre spravodlivosť.

3. a) Čo znamená byť prenasledovaní pre spravodlivosť? b) Ako reagovali raní kresťania na prenasledovanie?

Pravá spravodlivosť je posudzovaná podľa toho, či sa človek prispôsobuje Božej vôli a Božím príkazom. Teda pre spravodlivosť trpí ten, kto trpí preto, že odoláva tlaku porušiť Božie normy alebo požiadavky. Židovskí vodcovia prenasledovali apoštolov, pretože odmietli prestať kázať v Ježišovom mene. (Skutky 4:18–20; 5:27–29, 40) Pokazilo to apoštolom radosť alebo ich to zastavilo v kázaní? V žiadnom prípade! „Odišli zo Sanhedrinu radujúc sa, že boli uznaní za hodných byť zneuctení pre jeho meno. A každý deň bez prestania ďalej vyučovali v chráme a z domu do domu a oznamovali dobré posolstvo o Kristovi, Ježišovi.“ ​(Skutky 5:41, 42) Toto prenasledovanie im prinieslo radosť a obnovilo ich horlivosť v kázaní. Neskôr raných kresťanov prenasledovali Rimania, pretože odmietali uctievať cézara.

4. Z akých dôvodov sú kresťania prenasledovaní?

V dnešnej dobe sú Jehovovi svedkovia prenasledovaní, pretože odmietajú prestať zvestovať „dobré posolstvo o kráľovstve“. (Matúš 24:14) Keď zakážu ich kresťanské zhromaždenia, sú ochotní radšej trpieť, než by sa prestali zhromažďovať, tak ako to prikazuje Biblia. (Hebrejom 10:24, 25) Sú prenasledovaní aj pre svoju kresťanskú neutralitu a preto, lebo odmietajú zneužívať krv. (Ján 17:14; Skutky 15:28, 29) Napriek tomu tento postoj na strane spravodlivosti prináša Božiemu ľudu veľký vnútorný pokoj a šťastie. — 1. Petra 3:14.

Hanení pre Krista

5. Z akého hlavného dôvodu je dnes Jehovov ľud prenasledovaný?

Deviaty dôvod na šťastie, ktorý Ježiš spomenul vo svojej Kázni na vrchu, sa týka tiež prenasledovania. Povedal: „Šťastní ste, keď vás hania a prenasledujú a luhajúc hovoria proti vám všetko zlé kvôli mne.“ ​(Matúš 5:11) Hlavný dôvod, prečo je Jehovov ľud prenasledovaný, je ten, že nie je časťou dnešného skazeného systému vecí. Ježiš svojim učeníkom povedal: „Keby ste boli časťou sveta, svet by mal rád to, čo je jeho. Keďže však nie ste časťou sveta, ale ja som si vás vyvolil zo sveta, preto vás svet nenávidí.“ ​(Ján 15:19) Podobne apoštol Peter povedal: „Pretože už s nimi viac nebežíte k rovnako hlbokému bahnu roztopaše, sú zmätení a stále o vás hovoria utŕhačne.“ — 1. Petra 4:4.

6. a) Prečo sú ostatok a jeho spoločníci hanení a prenasledovaní? b) Oberá nás takáto pohana o šťastie?

Ako už bolo spomenuté, raní kresťania boli prenasledovaní, lebo odmietli prestať zvestovať v Ježišovom mene. Kristus dal svojim nasledovníkom takéto poverenie: „Budete mi svedkami... až do najvzdialenejšej časti zeme.“ ​(Skutky 1:8) Verný ostatok Kristových pomazaných bratov si s pomocou svojich lojálnych spoločníkov z „veľkého zástupu“ horlivo spĺňa toto poverenie. (Zjavenie 7:9) Preto Satan vedie vojnu „so zostávajúcimi z jej semena [semena ‚ženy‘, nebeskej časti Božej organizácie], ktorí zachovávajú Božie prikázania a konajú dielo vydávania svedectva pre Ježiša“. (Zjavenie 12:9, 17) Ako Jehovovi svedkovia vydávame svedectvo o Ježišovi, už vládnucom Kráľovi Božieho Kráľovstva, ktoré zničí ľudské vlády stojace v ceste Božiemu novému svetu spravodlivosti. (Daniel 2:44; 2. Petra 3:13) To je dôvod, pre ktorý nás hania a prenasledujú, ale my sa považujeme za šťastných, lebo trpíme pre Kristovo meno. — 1. Petra 4:14.

7, 8. Aké lži šírili odporcovia o raných kresťanoch?

Ježiš povedal, že jeho nasledovníci by sa mali považovať za šťastných, aj keď ľudia ‚luhajúc hovoria proti nim všetko zlé‘ kvôli nemu. (Matúš 5:11) To sa presne splnilo na raných kresťanoch. Keď bol apoštol Pavol približne v rokoch 59–61 n. l. uväznený v Ríme, miestni židovskí vodcovia o kresťanoch povedali: „O tejto sekte je nám naozaj známe, že sa všade hovorí proti nej.“ ​(Skutky 28:22) Pavol a Sílas boli obvinení, že „prevrátili obývanú zem“ a konajú „proti cézarovým ustanoveniam“. — Skutky 17:6, 7.

Historik K. S. Latourette o kresťanoch v čase Rímskej ríše napísal: „Obviňovali ich z rôznych vecí. Keďže kresťania sa odmietali zapájať do pohanských obradov, nazývali ich ateistami. Väčšinou sa nezapájali do spoločenského života — pohanských sviatkov, verejných zábav... —, a preto sa im posmievali, že nenávidia ľudskú rasu... Hovorilo sa o nich, že muži aj ženy sa cez noc stretnú... a oddávajú sa nemravným stykom... Skutočnosť, že na [Slávnosti na pamiatku Kristovej smrti] boli prítomní iba veriaci, živila fámy, že kresťania pravidelne obetujú malé dieťa a pijú jeho krv a jedia jeho mäso.“ Navyše, keďže kresťania odmietali uctievať cézara, boli obviňovaní, že sú nepriateľmi štátu.

9. Ako reagovali kresťania v prvom storočí na falošné obvinenia a ako je to dnes?

Tieto falošné obvinenia nezabránili raným kresťanom, aby si plnili svoje poverenie kázať dobré posolstvo o Kráľovstve. Okolo roku 60–61 n. l. mohol Pavol povedať, že dobré posolstvo „prináša ovocie a vzrastá na celom svete“ a je „zvestované v celom stvorení, ktoré je pod nebom“. (Kolosanom 1:5, 6, 23) A rovnako je to aj dnes. Jehovovi svedkovia sú falošne obviňovaní tak ako kresťania v prvom storočí. Napriek tomu má dnes zvestovanie posolstva o Kráľovstve úspech a prináša veľa šťastia tým, ktorí sa na tomto diele zúčastňujú.

Sme šťastní, lebo sme prenasledovaní tak ako proroci

10, 11. a) Ako Ježiš ukončil úvahu o deviatom dôvode na šťastie? b) Prečo boli proroci prenasledovaní? Uveď príklady.

10 Ježiš ukončil úvahu o deviatom dôvode na šťastie slovami: „Plesajte... lebo práve tak prenasledovali prorokov pred vami.“ ​(Matúš 5:12) Prorokov, ktorých Jehova poslal, aby varovali neverných Izraelitov, zle prijímali a často aj prenasledovali. (Jeremiáš 7:25, 26) Apoštol Pavol to dosvedčil, keď napísal: „Čo máme viac povedať? Veď nebudem mať dosť času, ak budem ďalej rozprávať o... ostatných prorokoch, [ktorých] skúšali posmechom a bičovaním, ba aj putami a väzeniami.“ — Hebrejom 11:32–38.

11 Počas vlády skazeného kráľa Achaba a jeho manželky Jezábel bolo mnoho Jehovových prorokov zabitých mečom. (1. Kráľov 18:4, 13; 19:10) Prorok Jeremiáš bol daný do klady a neskôr uvrhnutý do cisterny, v ktorej bolo na dne bahno. (Jeremiáš 20:1, 2; 38:6) Prorok Daniel bol hodený do jamy levov. (Daniel 6:16, 17) Všetci títo predkresťanskí proroci boli prenasledovaní, pretože obhajovali čisté uctievanie Jehovu. Mnohých prorokov prenasledovali židovskí náboženskí vodcovia. Ježiš nazval znalcov Písma a farizejov „synmi tých, ktorí vraždili prorokov“. — Matúš 23:31.

12. Prečo Jehovovi svedkovia považujú za výsadu byť prenasledovaní tak ako proroci v staroveku?

12 Aj my sme dnes ako Jehovovi svedkovia často prenasledovaní, lebo horlivo zvestujeme dobré posolstvo o Kráľovstve. Naši nepriatelia nás obviňujú z „agresívneho obracania na vieru“, ale my vieme, že verní ctitelia Jehovu v minulosti sa stretávali s podobnou kritikou. (Jeremiáš 11:21; 20:8, 11) Považujeme za výsadu trpieť z rovnakého dôvodu ako verní proroci v staroveku. Učeník Jakub napísal: „Bratia, vezmite si v znášaní zla a v prejavovaní trpezlivosti za vzor prorokov hovoriacich v Jehovovom mene. Hľa, vyhlasujeme za šťastných tých, ktorí vytrvali.“ — Jakub 5:10, 11.

Silné dôvody na šťastie

13. a) Prečo nás prenasledovanie neoberá o odvahu? b) Čo nám umožňuje stáť pevne a čoho je to dôkazom?

13 Prenasledovanie nás vôbec neoberá o odvahu, naopak, utešuje nás myšlienka, že ideme v šľapajach prorokov, raných kresťanov a samotného Krista Ježiša. (1. Petra 2:21) Skutočnú útechu nachádzame aj v nasledujúcich slovách apoštola Petra: „Milovaní, nebuďte zmätení ohňom medzi vami, ktorý je pre vás skúškou, akoby sa vám prihodilo niečo podivné. Keď vás hania pre Kristovo meno, ste šťastní, lebo na vás spočíva duch slávy, áno, Boží duch.“ ​(1. Petra 4:12, 14) Zo skúseností vieme, že zostať pevní počas prenasledovania dokážeme iba vďaka tomu, že na nás spočíva a posilňuje nás Jehovov duch slávy. Podpora svätého ducha je dôkazom, že nás Jehova žehná, a to nám prináša šťastie. — Žalm 5:12; Filipanom 1:27–29.

14. Aké dôvody na radosť máme, keď sme prenasledovaní pre spravodlivosť?

14 Keď zažívame odpor a sme prenasledovaní pre spravodlivosť, môžeme byť šťastní aj preto, lebo to dokazuje, že žijeme ako praví kresťania so zbožnou oddanosťou. Apoštol Pavol napísal: „Všetci tí, čo si želajú žiť v zbožnej oddanosti v spoločenstve s Kristom Ježišom, budú takisto prenasledovaní.“ ​(2. Timotejovi 3:12) Sme nesmierne šťastní aj z toho dôvodu, že ak si v skúške zachováme rýdzosť, dáme tak odpoveď na Satanovo tvrdenie, že všetci Jehovovi tvorovia slúžia Bohu zo sebeckých pohnútok. (Jób 1:9–11; 2:3, 4) Tešíme sa, že môžeme prispieť, hoci aj malým dielom, k obhájeniu Jehovovej spravodlivej zvrchovanosti. — Príslovia 27:11.

Poskakujme radosťou, lebo budeme odmenení

15, 16. a) Aký dôvod nám dal Ježiš, aby sme ‚plesali a poskakovali radosťou‘? b) Aká odmena je v nebesiach pripravená pre pomazaných kresťanov a ako budú odmenení ich spoločníci, „iné ovce“?

15 Ježiš hovoril aj o ďalšom dôvode, prečo sa môžeme radovať, keď nás hania a prenasledujú ako prorokov v staroveku. Po deviatom dôvode na šťastie povedal: „Plesajte a poskakujte radosťou, pretože je veľká vaša odmena v nebesiach.“ ​(Matúš 5:12) Apoštol Pavol napísal: „Mzda, ktorú platí hriech, je smrť, ale dar, ktorý dáva Boh, je večný život prostredníctvom Ježiša Krista, nášho Pána.“ ​(Rimanom 6:23) Áno, ‚veľkou odmenou‘ je život, a život nie je mzda, ktorú by sme si mohli vyslúžiť. Je to veľkorysý dar. Ježiš povedal, že táto odmena je „v nebesiach“, lebo pochádza od Jehovu.

16 Pomazaní dostávajú „korunu života“, čo v ich prípade znamená nesmrteľný život s Kristom v nebi. (Jakub 1:12, 17) Ľudia s pozemskou nádejou, „iné ovce“, sa tešia, že zdedia večný život v pozemskom raji. (Ján 10:16; Zjavenie 21:3–5) Pre obe triedy je to „odmena“, ktorú si nemôžu nijako vyslúžiť. Pomazaní aj „iné ovce“ dostávajú svoju odmenu vďaka Jehovovej ‚všetko prevyšujúcej nezaslúženej láskavosti‘, ktorá podnietila apoštola Pavla k slovám: „Vďaka Bohu za jeho neopísateľný veľkorysý dar.“ — 2. Korinťanom 9:14, 15.

17. Prečo môžeme ‚poskakovať radosťou‘ a byť šťastní, keď zažívame prenasledovanie?

17 Kresťanom, ktorí mali onedlho zažiť kruté prenasledovanie zo strany cisára Nera, apoštol Pavol napísal: „Jasajme, keď sme v súženiach, lebo vieme, že súženie spôsobuje vytrvalosť, vytrvalosť schválený stav, schválený stav nádej, a nádej nevedie ku sklamaniu.“ Povedal tiež: „Plesajte v nádeji. Znášajte súženie.“ ​(Rimanom 5:3–5; 12:12) Či máme nebeskú, alebo pozemskú nádej, naša odmena za vernosť v skúškach je neporovnateľne väčšia ako čokoľvek, čo si zaslúžime. Máme nevýslovnú radosť z vyhliadky, že budeme môcť žiť navždy, aby sme slúžili nášmu milujúcemu Otcovi, Jehovovi, a chválili ho pod vládou nášho Kráľa Ježiša Krista. Obrazne ‚poskakujeme radosťou‘.

18. Čo možno s približujúcim sa koncom očakávať od národov a čo urobí Jehova?

18 V niektorých krajinách Jehovovi svedkovia boli a stále sú prenasledovaní. Ježiš vo svojom proroctve o závere systému vecí pravých kresťanov upozornil: „Budete predmetom nenávisti všetkých národov pre moje meno.“ ​(Matúš 24:9) Keďže sa približuje koniec, Satan čoskoro podnieti národy, aby prejavili svoju nenávisť voči Jehovovmu ľudu. (Ezechiel 38:10–12, 14–16) To bude znamenie, že je čas, aby Jehova zasiahol. „Istotne sa zvelebím a posvätím sa a urobím sa známym pred očami mnohých národov; a budú musieť poznať, že som Jehova.“ ​(Ezechiel 38:23) Jehova tak posvätí svoje veľké meno a oslobodí svoj ľud od prenasledovania. Preto „šťastný je muž, ktorý stále vytrváva v skúške“. — Jakub 1:12.

19. Čo by sme mali robiť, zatiaľ čo očakávame veľký „Jehovov deň“?

19 Veľký „Jehovov deň“ je stále bližšie, preto sa radujme, že sme „uznaní za hodných byť zneuctení“ pre Ježišovo meno. (2. Petra 3:10–13; Skutky 5:41) Kiež tak ako raní kresťania ‚bez prestania ďalej vyučujeme a oznamujeme dobré posolstvo o Kristovi‘ a jeho kráľovskej vláde, zatiaľ čo čakáme na odmenu v Jehovovom spravodlivom novom svete. — Skutky 5:42; Jakub 5:11.

Na zopakovanie

• Čo to znamená trpieť pre spravodlivosť?

• Ako reagovali raní kresťania na prenasledovanie?

• Prečo možno povedať, že Jehovovi svedkovia sú prenasledovaní tak ako proroci v staroveku?

• Prečo ‚plesáme a poskakujeme radosťou‘, keď sme prenasledovaní?

[Študijné otázky]

[Obrázky na stranách 16, 17]

„Šťastní ste, keď vás hania a prenasledujú“

[Prameň ilustrácie]

Skupina vo väzení: Chicago Herald-American