Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Ako by sme si mali pamätať Ježiša Krista?

Ako by sme si mali pamätať Ježiša Krista?

Ako by sme si mali pamätať Ježiša Krista?

Ježiš Kristus „bol určite jedným z najvplyvnejších ľudí, akí kedy žili“. — „The World Book Encyclopedia“.

ĽUDIA si pamätajú významné osobnosti obyčajne pre to, čo urobili. Prečo si teda tak veľa ľudí pripomína skôr Ježišovo narodenie ako jeho skutky? Väčšina tých, ktorí sa hlásia ku kresťanstvu, dokáže porozprávať o udalostiach, ktoré súvisia s Ježišovým narodením. No koľko z nich pozná jeho výnimočné učenie z Kázne na vrchu a usiluje sa podľa neho žiť?

Samozrejme, Ježišovo narodenie bolo významné. Ale Ježišovi prví učeníci pripisovali oveľa väčší význam tomu, čo urobil a čo učil. Boh istotne nikdy nechcel, aby Kristovo narodenie zatienilo celý jeho život a všetko, čo dosiahol ako dospelý človek. No Vianoce úspešne zatienili osobu Krista legendami o jeho narodení.

Ďalšia znepokojujúca otázka vzniká v súvislosti s povahou vianočných osláv. Čo by si Ježiš pomyslel o otvorenom komercializme Vianoc, keby sa dnes vrátil na zem? Keď zhruba pred dvetisíc rokmi prišiel do chrámu v Jeruzaleme, bol rozhorčený, keď videl zmenárnikov a predavačov, ktorí využívali židovský náboženský sviatok na zarábanie peňazí. „Odneste to odtiaľto!“ povedal. „Prestaňte robiť z domu môjho Otca dom obchodu!“ ​(Ján 2:13–16) Je zjavné, že Ježiš neschvaľoval, keď ľudia miešali náboženské záležitosti s obchodom.

Veľa úprimných katolíkov v Španielsku vyjadruje znepokojenie nad silnejúcim obchodným duchom Vianoc. No takýto trend smerom ku komercializmu je pravdepodobne neodvratný, a to vzhľadom na korene mnohých vianočných zvykov. Novinár Juan Arias píše: „Tí z kresťanstva, ktorí kritizujú to, ako Vianoce naberajú ‚pohanský ráz‘ a sú stále viac zamerané na zábavu a konzum než na náboženstvo, si väčšinou neuvedomujú, že oslavy Narodenia [Pána] už na začiatku... obsahovali množstvo prvkov rímskeho pohanského sviatku [slnka].“ — Španielske noviny El País z 24. decembra 2001.

V posledných rokoch veľa španielskych novinárov i encyklopédií komentuje pohanský pôvod tradičných vianočných osláv, ako aj ich komerčný podtón. Pokiaľ ide o dátum vianočných sviatkov, Enciclopedia de la Religión Católica otvorene píše: „Zdá sa, že dôvodom, prečo rímskokatolícka cirkev vybrala na tento sviatok práve tento dátum, bol jej sklon nahrádzať pohanské sviatky kresťanskými... Vieme, že v Ríme v tom čase pohania svätili 25. december ako sviatok natalis invicti, čiže narodenie ‚neporaziteľného slnka‘.“

Enciclopedia Hispánica podobne uvádza: „Dátum 25. decembra ako dátum oslavy Vianoc nie je výsledkom presného výpočtu Ježišovho narodenia, ale je to skôr pokresťančenie sviatku zimného slnovratu, ktorý sa oslavoval v Ríme.“ A ako Rimania oslavovali to, že sa na zimnej oblohe objavilo slnko? Hodovaním, zábavami a dávaním darčekov. Keďže cirkevné autority sa zdráhali zrušiť tento obľúbený sviatok, „pokresťančili“ ho tak, že ho označili za sviatok narodenia Ježiša, nie slnka.

Zo začiatku, v 4. a 5. storočí, sa ľudia ťažko vzdávali uctievania slnka. Augustín (354–430 n. l.), ktorého katolícka cirkev považuje za svätého, sa cítil povinný nabádať spoluveriacich, aby neoslavovali 25. december tak, ako to robili pohania — na počesť slnka. No zdá sa, že vplyv starovekých rímskych osláv je citeľný až dodnes.

Ideálny sviatok zábavy a obchodu

V priebehu stáročí zohralo niekoľko faktorov úlohu v tom, že sa Vianoce stali najobľúbenejším medzinárodným sviatkom zábavy a obchodu. Súčasťou rímskeho modelu sa postupne stali aj prvky iných zimných sviatkov, zvlášť tých, ktoré sa slávili v severnej Európe. * A v 20. storočí obchodníci a špecialisti v oblasti marketingu s nadšením podporovali každý zvyk, ktorý im mohol priniesť tučné zisky.

K čomu to viedlo? Prvoradá dôležitosť sa začala pripisovať oslave Kristovho narodenia, a nie významu tejto udalosti. V mnohých prípadoch sa z tradičných Vianoc vytratila prakticky akákoľvek zmienka o Kristovi. „[Vianoce] sú celosvetovým sviatkom, ktorý má rodinný charakter, a každý ho oslavuje podľa toho, čo v ňom sám vidí,“ uvádzajú noviny El País.

Tento komentár odzrkadľuje rastúcu tendenciu v Španielsku i v mnohých iných krajinách na celom svete. Oslavy Vianoc sú stále výstrednejšie, zatiaľ čo Kristus sa z nich stále viac vytráca. Vo všeobecnosti možno povedať, že oslavy Vianoc do veľkej miery nadobudli podobu, akú mali pri svojom vzniku v čase Ríma — charakterizujú ich zábavy, hodovanie a dávanie darčekov.

Dieťa sa nám narodilo

Ak je to teda tak, že vianočné zvyky majú s Kristom len málo spoločného, vzniká otázka, akým spôsobom by si mali praví kresťania pripomínať narodenie a život Krista. Prorok Izaiáš o Ježišovi sedemsto rokov pred jeho narodením predpovedal: „Dieťa sa nám narodilo, syn nám bol daný; a na pleciach bude mať kniežacie panstvo.“ ​(Izaiáš 9:6) Prečo Izaiáš naznačil, že Ježišovo narodenie a úloha, ktorú mal potom zohrať, budú také významné? Pretože Ježiš sa mal stať mocným vládcom. Mal byť nazvaný Kniežaťom pokoja a pokoju a jeho kniežaciemu panstvu nemalo byť konca. Okrem toho Ježišovo panstvo malo byť podopierané „právom a spravodlivosťou“. — Izaiáš 9:7.

Anjel Gabriel potvrdil toto Izaiášovo vyhlásenie, keď Márii oznamoval, že sa jej narodí Ježiš. Predpovedal: „Bude veľký a bude sa nazývať Syn Najvyššieho. Boh Jehova mu dá trón jeho otca Dávida. Bude vládnuť ako kráľ nad Jakobovým domom navždy a jeho kráľovstvu nebude konca.“ ​(Lukáš 1:32, 33) Je teda zjavné, že hlavný význam Ježišovho narodenia spočíva v úlohe, ktorú má splniť ako ustanovený Kráľ Božieho Kráľovstva. Z Kristovej vlády môže mať úžitok každý — aj vy a vaši blízki. Anjeli v skutočnosti naznačili, že Ježišovo narodenie prinesie „pokoj ľuďom, ktorí sa páčia [Bohu]“. — Lukáš 2:14, Today’s English Version.

Kto by netúžil žiť vo svete, v ktorom vládne pokoj a spravodlivosť? Ale ak sa chceme tešiť z pokoja, ktorý prinesie Kristova vláda, je potrebné, aby sme sa páčili Bohu a aby sme k nemu mali dobrý vzťah. Ježiš povedal, že prvým nevyhnutným krokom na získanie takéhoto vzťahu je učiť sa o Bohu a o ňom, o Kristovi. Povedal: „To znamená večný život, že prijímajú poznanie o tebe, jedinom pravom Bohu, a o tom, ktorého si vyslal, o Ježišovi Kristovi.“ — Ján 17:3.

Keď dobre spoznáme Ježiša, bude nám jasné, ako by sa jemu páčilo, aby sme si ho pamätali a pripomínali. Mali by sme si ho pripomínať jedením, pitím a dávaním darčekov v deň nejakého starovekého pohanského sviatku? Je dosť nepravdepodobné, že by si Ježiš prial niečo také. Večer predtým ako mal zomrieť, povedal svojim učeníkom, čo je podľa neho dôležité. „Kto má moje prikázania a zachováva ich, ten ma miluje. Kto miluje mňa, bude ho milovať môj Otec, a ja ho budem milovať.“ — Ján 14:21.

Jehovovi svedkovia starostlivo preskúmali Sväté Písma a to im pomohlo pochopiť, aké sú Božie a Ježišove príkazy. S radosťou vám pomôžu získať hlbšie pochopenie týchto dôležitých príkazov, aby ste tak mohli na Ježiša pamätať a pripomínať si ho tým správnym spôsobom.

[Poznámka pod čiarou]

^ 11. ods. Vianočný stromček a postava Mikuláša (Santa Clausa) sú dva typické príklady.

[Rámček/obrázky na stranách 6, 7]

Odrádza Biblia od hostín a dávania darčekov?

Dávanie darčekov

Biblia sa priaznivo zmieňuje o dávaní darov; sám Jehova je v nej označený ako Darca ‚všetkého dobrého, čo dostaneme, a každého dokonalého daru‘. (Jakub 1:17) Ježiš naznačil, že dobrí rodičia dávajú dary svojim deťom. (Lukáš 11:11–13) Jóbovi dali jeho priatelia a členovia rodiny dary po tom, čo sa uzdravil. (Jób 42:11) No ani v jednom z týchto prípadov sa nevyžadovalo, aby boli dary dané v nejaký zvláštny sviatočný deň. Toto dávanie pramenilo zo srdca. — 2. Korinťanom 9:7.

Rodinné stretnutia

Rodinné stretnutia môžu veľmi prispieť k utuženiu vzťahov medzi členmi rodiny, zvlášť ak už nebývajú v jednej domácnosti. Ježiš a jeho učeníci sa zúčastnili na svadobnej hostine v Káne, čo bolo nepochybne veľké stretnutie rodiny a priateľov. (Ján 2:1–10) A v Ježišovom podobenstve o márnotratnom synovi otec usporiadal pri návrate svojho syna rodinnú oslavu, ku ktorej patrila aj hudba a tanec. — Lukáš 15:21–25.

Posedenie pri dobrom jedle

Biblia hovorí o mnohých príležitostiach, keď sa Boží služobníci tešili z dobrého jedla v kruhu rodiny, priateľov či spoluveriacich. Keď Abraháma navštívili traja anjeli, pripravil pre nich hostinu, na ktorej sa podávalo hovädzie mäso, mlieko, maslo a okrúhle bochníky. (1. Mojžišova 18:6–8) A Šalamún opísal ‚jedenie a pitie a radovanie sa‘ ako dar od Boha. — Kazateľ 3:13; 8:15.

Je teda zrejmé, že Boh chce, aby sme sa tešili z dobrého jedla v kruhu priateľov a rodiny, a schvaľuje aj dávanie darov. Máme na to mnoho príležitostí v ktoromkoľvek čase počas roka.