Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Nyɛkɛ Nyɛhe Akafɔ̃a Shi Nyɛhaa Abonsam

Nyɛkɛ Nyɛhe Akafɔ̃a Shi Nyɛhaa Abonsam

Nyɛkɛ Nyɛhe Akafɔ̃a Shi Nyɛhaa Abonsam

“Nyɛkaŋmɛa Abonsam gbɛ.”—EFESOBII 4:27, Byington.

1. Mɛni hewɔ mɛi babaoo jeɔ shihilɛ mli ni Abonsam yɔɔ lɛ he ŋwane lɛ?

AFII ohai abɔ nɛ ní mɛi hiɛ susumɔ akɛ Abonsam ji bɔɔ nɔ̃ ko ni yɔɔ aklonto ní naji tamɔ kooloo, ní wo atade tsuru, ni ehiɛ faka kakadaŋŋ ko yɛ edɛŋ ni ekɛshɛrɛɔ mɛi fɔji ewoɔ hɛl la mli. Biblia lɛ fĩii susumɔ nɛɛ sɛɛ. Shi, ŋwanejee ko bɛ he akɛ susumɔi ni ejaaa ni ahiɛ nɛɛ eha mɛi akpekpei babaoo jeɔ ŋwane akɛ Abonsam bɛ shihilɛ mli diɛŋtsɛ, aloo no haa amɛnuɔ he akɛ nakai gbɛi lɛ damɔ shi kɛha sui gbohii ni yɔɔ mɛi amli lɛ.

2. Mɛɛ anɔkwa saji komɛi Ŋmalɛ lɛ haa wɔleɔ yɛ Abonsam he?

2 Biblia lɛ wieɔ mɔ ko ni na Abonsam kɛ ehiŋmɛi kɛ nibii krokomɛi hu ni haa anaa faŋŋ akɛ eyɛ shihilɛ mli diɛŋtsɛ lɛ he. Yesu Kristo na lɛ yɛ mumɔi ashihilɛhe lɛ yɛ ŋwɛi, ni ekɛ lɛ wie hu yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ. (Hiob 1:6; Mateo 4:4-11) Eyɛ mli akɛ Ŋmalɛi lɛ etsɔɔɔ gbɛi diɛŋtsɛ ni akɛwo mumɔŋ bɔɔ nɔ̃ nɛɛ moŋ, shi atsɛ́ lɛ akɛ Abonsam (eshishi ji “Heguɔgbelɔ”) ejaakɛ egbe Nyɔŋmɔ he guɔ. Akɛni eteɔ shi ewoɔ Yehowa hewɔ lɛ, ale lɛ hu akɛ Satan (ni shishi ji “Shitee-kɛwolɔ”). Ekolɛ akɛni Satan Abonsam kɛ onufu tsu nii kɛlaka Hawa lɛ hewɔ ni awieɔ ehe akɛ “blema onufu lɛ.” (Kpojiemɔ 12:9; 1 Timoteo 2:14) Ale lɛ hu akɛ ‘mɔ fɔŋ.’—Mateo 6:13. *

3. Mɛɛ sanebimɔ wɔbaasusu he?

3 Ákɛ Yehowa tsuji lɛ, wɔsumɔŋ ni wɔkase Satan ni ji anɔkwa Nyɔŋmɔ koome lɛ henyɛlɔ ni fe fɛɛ lɛ yɛ gbɛ ko kwraa nɔ. No hewɔ lɛ, esa akɛ wɔbo bɔfo Paulo ŋaawoo lɛ toi. Ekɛɛ akɛ: “Nyɛkaŋmɛa Abonsam gbɛ.” (Efesobii 4:27, Byington) Kɛ́ nakai ji sane lɛ, belɛ mɛni ji Satan sui ni esaaa akɛ wɔkaseɔ lɛ ekomɛi?

Kaakase Heguɔgbelɔ ni Fe Fɛɛ Lɛ

4. ‘Mɔ fɔŋ’ lɛ gbe Nyɔŋmɔ he guɔ yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?

4 Tɔmɔ bɛ he ákɛ aaatsɛ́ ‘mɔ fɔŋ’ lɛ Abonsam, ejaakɛ eji heguɔgbelɔ. Heguɔgbee ji osheku wiemɔi ni akɛfiteɔ mɔ, kɛ wiemɔi ni akɛgbeɔ mɔ he guɔ. Nyɔŋmɔ fã Adam akɛ: “Ekpakpa kɛ efɔŋ lee tso lɛ yibii lɛ kaaye eko; ejaakɛ gbi nɔ ni oooye eko lɛ, gbo ooogbo!” (1 Mose 2:17) Aha Hawa le fãmɔ nɛɛ, shi Abonsam tsɔ onufu ko nɔ ekɛɛ lɛ akɛ: “Jeee gboimɔ nyɛaagboi; shi moŋ le Nyɔŋmɔ le akɛ gbi nɔ ni nyɛaaye eko lɛ, nyɛhiŋmɛii aaagbele, ni nyɛaatsɔmɔ tamɔ Nyɔŋmɔ, ni nyɛaale ekpakpa kɛ efɔŋ.” (1 Mose 3:4, 5) Enɛ ji wiemɔi ni ekɛgbe Yehowa Nyɔŋmɔ he guɔ diɛŋtsɛ!

5. Mɛni hewɔ ni eja jogbaŋŋ akɛ aaaha Diotrefe abu mɛi ahe guɔ ni egbeɔ lɛ he akɔntaa lɛ?

5 Afã Israelbii lɛ akɛ: ‘Kaanyiɛ akɛ heguɔgbelɔ yɛ omaŋ lɛ mli.’ (3 Mose 19:16) Beni bɔfo Yohane wieɔ heguɔgbelɔ ko ní hi shi yɛ egbii lɛ amli lɛ he lɛ, ekɛɛ akɛ: “Miŋma wolo ko mimaje asafo lɛ, shi Diotrefe mɔ ni taoɔ amɛnɔ onukpa aye lɛ haaa wɔ hiɛgbɛ. No hewɔ lɛ, kɛ́ miba jiŋŋ, makai enitsumɔi ni etsuɔ lɛ, bɔ ni ewieɔ wɔhe wiemɔi fɔji lɛ.” (3 Yohane 9, 10) No mli lɛ, Diotrefe gbeɔ Yohane he guɔ, ni no hewɔ lɛ, eja jogbaŋŋ akɛ aaaha ebu enifeemɔi lɛ ahe akɔntaa. Mɛɛ anɔkwa Kristofonyo baasumɔ ni etamɔ Diotrefe, ni ekase Satan ni ji heguɔgbelɔ ni fe fɛɛ lɛ?

6, 7. Mɛni hewɔ wɔsumɔŋ ni wɔgbe mɔ ko mɔ ko he guɔ lɛ?

6 Bei pii lɛ, agbeɔ Yehowa tsuji ahe guɔ, ni afolɔɔ amɛnaa yɛ gbɛ ni ejaaa nɔ. ‘Osɔfonukpai kɛ woloŋmalɔi lɛ kɛ hiɛdɔɔ folɔ Yesu naa shii abɔ.’ (Luka 23:10) Osɔfonukpa Anania kɛ mɛi krokomɛi folɔ Paulo naa yɛ gbɛ ni ejaaa nɔ. (Bɔfoi lɛ Asaji 24:1-8) Ni Biblia lɛ wieɔ Satan he akɛ eji “wɔnyɛmimɛi lɛ anaafolɔlɔ . . . ni folɔɔ amɛnaa yɛ wɔ-Nyɔŋmɔ lɛ hiɛ nyɔɔŋ kɛ shwane.” (Kpojiemɔ 12:10) Wɔnyɛmimɛi ni afolɔɔ amɛnaa yɛ gbɛ ni ejaaa nɔ lɛ ji Kristofoi ni afɔ amɛ mu ni yɔɔ shikpɔŋ lɛ nɔ yɛ naagbee gbii nɛɛ amli lɛ.

7 Kristofonyo ko sumɔŋ ni egbe mɔ ko he guɔ loo efolɔ mɔ naa yɛ gbɛ ni ejaaa nɔ. Kɛlɛ, ebaanyɛ eba lɛ nakai yɛ wɔgbɛfaŋ kɛji akɛ wɔyaye odase wɔshi mɔ ko be mli ni wɔleee sane lɛ mli fitsofitso. Beni akɛ Mose Mla lɛ tsuɔ nii lɛ, kɛ́ mɔ ko je gbɛ eye amale odase eshi enaanyo lɛ, abaanyɛ agbe nakai odaseyelɔ lɛ. (2 Mose 20:16; 5 Mose 19:15-19) Kɛfata he lɛ, Yehowa nihii nii lɛ ateŋ ekome ji “amale odaseyelɔ ni foɔ sane tãa.” (Abɛi 6:16-19) Belɛ, eyɛ faŋŋ akɛ wɔsumɔŋ ni wɔkase heguɔgbelɔ kɛ amale naafolɔlɔ ni fe fɛɛ lɛ.

Tsi Ohe Kwraa Kɛjɛ Klɛŋklɛŋ Gbɔmɔgbelɔ lɛ Gbɛ̀i lɛ Ahe

8. Abonsam ji ‘gbɔmɔgbelɔ kɛjɛ teteete’ yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?

8 Abonsam ji gbɔmɔgbelɔ. Yesu kɛɛ akɛ: “Lɛ lɛ gbɔmɔgbelɔ ji lɛ kɛjɛ teteete.” (Yohane 8:44) Satan tsɔ eklɛŋklɛŋ nifeemɔ ni ji Adam kɛ Hawa ní etsi amɛ kɛjɛ Nyɔŋmɔ he lɛ nɔ etsɔɔ akɛ eji gbɔmɔgbelɔ. Lɛ eha klɛŋklɛŋ adesai enyɔ lɛ gboi, ni amɛshwiei hu yaa nɔ amɛgboiɔ lɛ. (Romabii 5:12) Ekolɛ, obaakadi akɛ mɔ ko ji mɔ ni abaanyɛ akɛɛ akɛ lɛ eha eba lɛ nakai, shi anyɛŋ akɛɛ akɛ sui gbohii ni yɔɔ mɛi amli lɛ ni ha eba lɛ nakai.

9. Taakɛ 1 Yohane 3:15 lɛ tsɔɔ lɛ, wɔbaanyɛ wɔtsɔmɔ gbɔmɔgbelɔi yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?

9 Kitãi Nyɔŋma ni akɛha Israelbii lɛ ateŋ ekome kɛɔ akɛ: “Kaagbe gbɔmɔ.” (5 Mose 5:17) Bɔfo Petro ŋma Kristofoi lɛ akɛ: “Nyɛteŋ mɔ ko mɔ ko akana amanehulu akɛ awuiyelɔ [gbɔmɔgbelɔ, NW].” (1 Petro 4:15) No hewɔ lɛ, ákɛ Yehowa tsuji lɛ, wɔkɛ wɔhe woŋ gbɔmɔgbee mli. Kɛlɛ, kɛ́ wɔhe tsɛ̃ wɔnaanyo Kristofonyo ko, ní wɔná ni kulɛ egbo lɛ, no lɛ wɔbaaye fɔ́ yɛ Nyɔŋmɔ hiɛ. Bɔfo Yohane ŋma akɛ: “Mɔ fɛɛ mɔ ni nyɛ̃ɔ enyɛmi lɛ, gbɔmɔgbelɔ ji lɛ; ni nyɛle akɛ gbɔmɔgbelɔ ko gbɔmɔgbelɔ ko bɛ naanɔ wala yɛ emli.” (1 Yohane 3:15) Afã Israelbii lɛ akɛ: “Kaanyɛ̃ onyɛmi.” (3 Mose 19:17) Eba akɛ wɔhe baafee oya kɛtsu naagba fɛɛ naagba ni baate shi yɛ wɔ kɛ wɔnaanyo heyelilɔ ko teŋ lɛ he nii, bɔni afee ni Satan ni ji gbɔmɔgbelɔ lɛ akaná hegbɛ efite ekomefeemɔ ni yɔɔ wɔteŋ ákɛ Kristofoi lɛ.—Luka 17:3, 4.

Okɛ Shiŋŋfeemɔ Ate Shi Awo Malemɔ Tsɛ Lɛ

10, 11. Bɔni afee ni wɔnyɛ wɔkɛ shiŋŋfeemɔ ate shi awo Satan ni ji malemɔ tsɛ lɛ, mɛni esa akɛ wɔfee?

10 Abonsam ji amalelɔ. Yesu kɛɛ akɛ: “Kɛ́ eemale lɛ, lɛ diɛŋtsɛ enii ahe ewieɔ, ejaakɛ amalelɔ kɛ malemɔ tsɛ ji lɛ.” (Yohane 8:44) Satan male Hawa, shi Yesu ba je lɛŋ ni ebaye anɔkwale lɛ he odase. (Yohane 18:37) Ákɛ Kristo sɛɛnyiɛlɔi lɛ, kɛji wɔbaanyɛ wɔkɛ shiŋŋfeemɔ ate shi awo Abonsam lɛ, no lɛ ebaabi ni wɔtsi wɔhe kɛjɛ amale kɛ shishiumɔ nifeemɔi ahe. Esa akɛ ‘wɔwie anɔkwale.’ (Zakaria 8:16; Efesobii 4:25) ‘Yehowa ni ji Nyɔŋmɔ anɔkwafo’ lɛ jɔɔ e-Dasefoi ni yeɔ anɔkwa lɛ pɛ. Mɔ fɔŋ ko bɛ hegbɛ akɛ efeɔ enajiaŋdamɔlɔ.—Lala 31:5; 50:16; Yesaia 43:10.

11 Kɛji wɔhiɛ sɔɔ mumɔŋ heyeli ni wɔná, ni ji wɔhe ni wɔye kɛjɛ Satan amalei lɛ ahe lɛ, no lɛ wɔbaakpɛtɛ Kristojamɔ ni ji “anɔkwale gbɛ lɛ” he gbagbalii. (2 Petro 2:2; Yohane 8:32) Kristofoi atsɔɔmɔi lɛ fɛɛ ni awieɔ he akɛ “sanekpakpa lɛ anɔkwale lɛ.” (Galatabii 2:5, 14) Wɔyiwalaheremɔ diɛŋtsɛ damɔ ‘anɔkwale lɛ mli ni wɔɔnyiɛ yɛ lɛ nɔ’—ni wɔhi shi yɛ naa, ni asaŋ wɔkɛ shiŋŋfeemɔ ate shi awo “malemɔ tsɛ lɛ.”—3 Yohane 3, 4, 8.

Tee Shi Owo Hemɔkɛyeli Kwalɔ ni Fe Fɛɛ Lɛ

12, 13. Te esa akɛ wɔkɛ hemɔkɛyeli kwalɔi aye aha tɛŋŋ?

12 Be ko ni eho lɛ, no mli lɛ mumɔŋ bɔɔ nɔ̃ ni batsɔ Abonsam lɛ yɛ anɔkwale lɛ mli. Shi taakɛ Yesu kɛɛ lɛ, “edamɔɔɔ anɔkwale lɛ mli, ejaakɛ anɔkwale bɛ emli.” (Yohane 8:44) Hemɔkɛyeli kwalɔ ni fe fɛɛ nɛɛ etee nɔ ete shi ewo “Nyɔŋmɔ anɔkwafo” lɛ. “Abonsam tsɔne” lɛ dũ Kristofoi ni hi shi yɛ klɛŋklɛŋ afii 100 lɛ mli lɛ ateŋ mɛi komɛi, ni ekã shi faŋŋ akɛ enine shɛ amɛ nɔ ejaakɛ alaka amɛ ni amɛdu gbɛ kɛjɛ anɔkwale lɛ he. Enɛ ha Paulo wo ehefatalɔ nitsulɔ Timoteo hewalɛ koni ekɛ mlijɔlɛ awie atsɔɔ amɛ bɔni afee ni amɛku sɛɛ amɛbasɔmɔ Nyɔŋmɔ, koni amɛje Satan tsɔne lɛ mli. (2 Timoteo 2:23-26) Yɛ anɔkwale mli lɛ, ehi akɛ wɔɔkpɛtɛ anɔkwale lɛ he gbagbalii bɔni afee ni hemɔkɛyeli kwalɔi asusumɔi lɛ akatsɔ̃ wɔ tsɔne.

13 Akɛni klɛŋklɛŋ adesai enyɔ lɛ yabo Abonsam amalei lɛ atoi hewɔ lɛ, amɛbatsɔmɔ hemɔkɛyeli kwalɔi. Belɛ, ani esa akɛ wɔbo hemɔkɛyeli kwalɔi atoi, ni wɔkane amɛwoji, loo wɔpɛi nibii ni amɛŋmalaa amɛwoɔ Internet nɔ lɛ amli? Kɛji wɔsumɔɔ Nyɔŋmɔ kɛ anɔkwale lɛ, no lɛ wɔfeŋ nakai. Esaaa akɛ wɔŋmɛɔ hemɔkɛyeli kwalɔi agbɛ ni amɛbaa wɔshiai amli aloo wɔŋaa amɛ tete, ejaakɛ kɛ́ wɔfee nakai lɛ, belɛ ‘wɔkɛ amɛ miifee ekome yɛ amɛnitsumɔi fɔji lɛ amli.’ (2 Yohane 9-11) Ekaba kɔkɔɔkɔ ákɛ wɔɔha Abonsam atsɔ eŋaatsɔɔi nigii lɛ anɔ enine ashɛ wɔ nɔ kɛtsɔ Kristofoi “anɔkwale gbɛ lɛ” ni wɔbaakwa koni wɔyanyiɛ apasa tsɔɔlɔi ni taoɔ akɛ amɛkɛ “hiɛkpatamɔ tsɔɔmɔi” aba, ní bɔɔ mɔdɛŋ hu koni amɛkɛ “kutumpɔo wiemɔ” aná wɔhe sɛɛ lɛ asɛɛ.—2 Petro 2:1-3.

14, 15. Mɛɛ kɔkɔ Paulo bɔ onukpai ni jɛ Efeso lɛ, kɛ ehefatalɔ nitsulɔ Timoteo?

14 Paulo kɛɛ Kristofoi asafoŋ onukpai ni jɛ Efeso lɛ akɛ: “No hewɔ lɛ, nyɛlea nyɛhe nɔkwɛmɔ kɛ tooiku lɛ fɛɛ ni mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ ewo nyɛ amɛnɔkwɛlɔi lɛ, koni nyɛlɛ Nyɔŋmɔ asafo lɛ ni ekɛ lɛ diɛŋtsɛ e-Bi lɛ lá he lɛ. Ejaakɛ mile akɛ, kɛ́ mikpa mihe lɛ, klaji fulɔi baabote nyɛteŋ, ni amɛbaaŋ tooiku lɛ yi; ni nyɛ diɛŋtsɛ nyɛteŋ hu lɛ, hii ni wieɔ nii ni ejaaa aaate shi, ni amɛaakpala kaselɔi lɛ amɛshwie amɛsɛɛ.” (Bɔfoi lɛ Asaji 20:28-30, NW) Be shɛ ni hemɔkɛyeli kwalɔi ni tamɔ nakai te shi, ni ‘amɛwie nibii ni ejaaa.’

15 Aaafee afi 65 Ŋ.B. lɛ, bɔfo Paulo wo Timoteo hewalɛ koni ‘eja anɔkwale wiemɔ lɛ mli pɛpɛɛpɛ.’ Eŋma akɛ: “Shi yakayaka sanegbaa ni buleɔ mɔ lɛ, tsi ohe kɛjɛ he; ejaakɛ amɛaatee hiɛ pii yɛ nɔshafeemɔ mli, ni amɛwiemɔ lɛ aaatsɛŋe tamɔ hela fɔŋ ko kɛaakpe: amɛteŋ mɛi komɛi ji Himeneo kɛ Fileto, mɛi ni edũ gbɛ kɛjɛ anɔkwale lɛ he, ni amɛkɛɔ akɛ shitee lɛ eho momo, ni amɛbutuɔ mɛi komɛi ahemɔkɛyeli lɛ.” No mli lɛ, hemɔkɛyeli kwamɔ eje shishi! Paulo kɛfata he akɛ: “Shi Nyɔŋmɔ shishitoo tɛ ni wa lɛ ma shi shiŋŋ.”—2 Timoteo 2:15-19.

16. Mɛni eha wɔkã he wɔyeɔ Nyɔŋmɔ kɛ e-Wiemɔ lɛ anɔkwa yɛ hemɔkɛyeli kwalɔ ni fe fɛɛ lɛ ŋaatsɔɔi nigii lɛ fɛɛ sɛɛ?

16 Satan kɛ hemɔkɛyeli kwalɔi etsu nii shii abɔ koni ekɛfite anɔkwa jamɔ, shi eyeee omanye. Aaafee afi 1868 lɛ, Charles Taze Russell bɔi Kristendom sɔlemɔi lɛ atsɔɔmɔi ní akpɛlɛ nɔ afii babaoo lɛ amlipɛimɔ, ni ena Ŋmalɛi babaoo ni atsɔɔ shishi yɛ gbɛ ni ejaaa nɔ. Russell kɛ mɛi fioo komɛi ni amɛ hu amɛmiitao anɔkwale lɛ to Biblia kasemɔ klas ko he gbɛjianɔ yɛ Pittsburgh, Pennsylvania, yɛ U.S.A. Yɛ nɔ ni miihe ashɛ afii 140 kɛjɛ nakai beaŋ kɛbaa nɛɛ, Yehowa tsuji ená Nyɔŋmɔ kɛ e-Wiemɔ lɛ he nilee babaoo, ni suɔmɔ ni amɛyɔɔ kɛha lɛ kɛ e-Wiemɔ lɛ hu mli ekwɔ. Yɛ hemɔkɛyeli kwalɔ ni fe fɛɛ lɛ ŋaatsɔɔi nigii lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, tsulɔ anɔkwafo kɛ nilelɔ kuu lɛ kã he ehiɛ yɛ ehe nɔ yɛ mumɔŋ, ni enɛ eye ebua anɔkwa Kristofoi nɛɛ ni amɛtee nɔ amɛye Yehowa kɛ e-Wiemɔ lɛ anɔkwa.—Mateo 24:45.

Kaaŋmɛ Gbɛ ni Je lɛ Nɔyelɔ lɛ Miiná Onɔ Hewalɛ

17-19. Mɛɛ jeŋ yɔɔ Abonsam hewalɛ shishi lɛ, ni mɛni hewɔ esaaa akɛ wɔsumɔɔ nakai je lɛ?

17 Gbɛ kroko ni Satan tsɔɔ nɔ koni enine ashɛ wɔ nɔ ji kɛtsɔ hewalɛ ni ewoɔ koni wɔsumɔ je nɛɛ ni ji adesai ni etsi amɛhe kɛjɛ Nyɔŋmɔ he ní amɛfeee jalɛ nii lɛ. Yesu tsɛ́ Abonsam akɛ “je lɛŋ lumɔ,” ni ekɛɛ akɛ: “Ebɛ nɔ ko yɛ mimli.” (Yohane 14:30) Ekaba kɔkɔɔkɔ akɛ Satan aaaná wɔ nɔ hewalɛ! Yɛ anɔkwale mli lɛ, wɔle akɛ “jeŋ muu lɛ fɛɛ kã [nakai] mɔ fɔŋ lɛ mli.” (1 Yohane 5:19) No hewɔ ni Abonsam kɛɛ ekɛ ‘jeŋ maŋtsɛyelii lɛ fɛɛ’ baaha Yesu kɛ́ ejá lɛ taakɛ hemɔkɛyeli kwalɔi feɔ lɛ, shi Nyɔŋmɔ Bi lɛ kɛ shiŋŋfeemɔ kpoo akɛ eeefee nakai. (Mateo 4:8-10) Jeŋ ni Satan yeɔ nɔ lɛ mlibii lɛ nyɛ̃ɔ Kristo sɛɛnyiɛlɔi lɛ. (Yohane 15:18-21) Ebɛ naakpɛɛ mɔ akɛ bɔfo Yohane bɔ wɔ kɔkɔ koni wɔkasumɔ je lɛ!

18 Yohane ŋma akɛ: “Nyɛkasumɔa je lɛ aloo nibii hu ni yɔɔ je lɛŋ. Kɛji mɔ ko miisumɔ je lɛ, belɛ tsɛ lɛ suɔmɔ lɛ bɛ emli; ejaakɛ nɔ fɛɛ nɔ ni yɔɔ je lɛŋ lɛ, heloo lɛ sɛɛdii nii lɛ kɛ hiŋmɛii lɛ asɛɛdii nii lɛ kɛ shihilɛ lɛ mli hewoo lɛ, ejɛɛɛ tsɛ lɛ mli, shi moŋ je lɛ mli ejɛ; ni je lɛ hoɔ eyaa kɛ emli sɛɛdii nii lɛ; shi mɔ ni feɔ Nyɔŋmɔ suɔmɔnaa nii lɛ hiɔ shi kɛyaa naanɔ.” (1 Yohane 2:15-17) Esaaa akɛ wɔsumɔɔ je lɛ, ejaakɛ emlibii lɛ diɔ heloo ni feɔ esha lɛ akɔnɔi asɛɛ, ni enɛ teɔ shi woɔ Yehowa Nyɔŋmɔ shishitoo mlai lɛ kwraa.

19 Ni kɛ́ yɛ wɔtsuiŋ lɛ, wɔsumɔɔ je nɛɛ hu? Belɛ nyɛhaa wɔsɔlea kɛbia Nyɔŋmɔ dɛŋ yelikɛbuamɔ koni wɔnyɛ wɔjie nakai suɔmɔ lɛ kɛjɛ wɔmli, ni wɔtsi wɔhe hu kɛjɛ heloo lɛ akɔnɔi asɛɛdii he. (Galatabii 5:16-21) Kɛ́ wɔha ehi wɔjwɛŋmɔ mli akɛ “mumɔi fɔji asafo” ji “je nɛŋ lumɛi” ni anaaa amɛ ni yeɔ adesai agbɛjianɔtoo ni ejaaa lɛ nɔ lɛ, no lɛ ekã shi faŋŋ akɛ wɔbaamia wɔhiɛ koni wɔtsi wɔhe “kɛjɛ je nɛŋ koni ekawo wɔhe muji.”—Yakobo 1:27; Efesobii 6:11, 12; 2 Korintobii 4:4.

20. Mɛni hewɔ wɔbaanyɛ wɔkɛɛ akɛ ‘wɔjɛɛɛ je lɛ mli’ lɛ?

20 Beni Yesu wieɔ ekaselɔi lɛ ahe lɛ, ekɛɛ akɛ: “Amɛjɛɛɛ je lɛ mli, taakɛ bɔ ni mi hu mijɛɛɛ je lɛ mli lɛ.” (Yohane 17:16) Kristofoi ni afɔ amɛ mu lɛ kɛ amɛnanemɛi hefatalɔi ni ejɔɔ amɛhe nɔ lɛ bɔɔ mɔdɛŋ koni amɛha amɛhe atse yɛ jeŋba kɛ mumɔŋ fɛɛ, ni amɛtsiɔ amɛhe kɛjɛɔ je lɛ he. (Yohane 15:19; 17:14; Yakobo 4:4) Jeŋ fɔŋ nɛɛ mlibii lɛ nyɛ̃ɔ wɔ ejaakɛ wɔtsiɔ wɔhe kɛjɛɔ amɛhe, ni asaŋ wɔji ‘jalɛ shiɛlɔi.’ (2 Petro 2:5) Eji anɔkwale akɛ gbɔmɛi ateŋ ni wɔyɔɔ lɛ ateŋ mɛi komɛi ji ajwamaŋbɔlɔi, gbalamlikulɔi, hiɛjoolɔi, wɔŋjalɔi, julɔi, amalelɔi, kɛ dãatɔlɔi. (1 Korintobii 5:9-11; 6:9-11; Kpojiemɔ 21:8) Shi wɔmuuu “je nɛŋ mumɔ lɛ” wɔwooo wɔmli, ejaakɛ nakai mumɔ loo su ní woɔ eshafeemɔ he hewalɛ lɛ kudɔɔɔ wɔ.—1 Korintobii 2:12.

Kaaŋmɛ Abonsam Gbɛ

21, 22. Mɛɛ gbɛ nɔ oootsɔ okɛ Paulo ŋaawoo ni aŋma yɛ Efesobii 4:26, 27 lɛ atsu nii?

21 Jeee “je nɛŋ mumɔ lɛ” kanyaa wɔ, shi moŋ Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ ni kudɔɔ wɔ, ni no haa wɔjieɔ sui tamɔ suɔmɔ kɛ henɔyeli kpo. (Galatabii 5:22, 23) Sui nɛɛ yeɔ buaa wɔ ni wɔnyɛɔ wɔdamɔɔ tutuamɔi ni Abonsam kɛbaa wɔ nɔ yɛ wɔhemɔkɛyeli lɛ hewɔ lɛ anaa. Eesumɔ ni ‘wɔtsui awo la koni no kɛ wɔ aya efɔŋfeemɔ mli,’ shi Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ yeɔ buaa wɔ ni ‘wɔfoɔ mlifu sɛɛ, ni wɔshɛɔ mlila wɔfɔ̃ɔ.’ (Lala 37:8) Yɛ anɔkwale mli lɛ, bei komɛi lɛ wɔmli baanyɛ afu yɛ gbɛ ni ja nɔ, shi Paulo woɔ wɔ ŋaa akɛ: “Nyɛmli afũa, shi nyɛkafea esha; hulu akanyɔ shi yɛ nyɛmlila lɛ nɔ, ni asaŋ nyɛkɛ nyɛhe akafɔ̃a shi nyɛhaa abonsam.”—Efesobii 4:26, 27.

22 Kɛ́ nɔ ko ha wɔmli fũ ní wɔŋmɛɛɛ he lɛ, no baanyɛ aha wɔfee esha. Kɛ́ wɔmli wo la kɛnyiɛ lɛ, no baaha Abonsam aná hegbɛ ní ekɛtée béi ashi yɛ asafo lɛ mli loo ekanya wɔ koni wɔkɛ wɔhe ayawo nibii fɔji amli. No hewɔ lɛ, ebaabi ni kɛ́ béi ba wɔ kɛ mɛi krokomɛi ateŋ lɛ, wɔtsɔ gbɛ ni sa Nyɔŋmɔ hiɛ nɔ wɔsaa wɔkɛ amɛteŋ oya. (3 Mose 19:17, 18; Mateo 5:23, 24; 18:15, 16) Belɛ, nyɛhaa wɔhaa Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ akudɔa wɔ, ni wɔkɛ henɔyeli atsu nii, koni kɛ́ wɔmli fũ yɛ gbɛ ni ja nɔ po lɛ, wɔkaya nɔ wɔhiɛ mlifu lɛ mli ní no ha wɔbɛ mɔ lɛ wɔwo wɔmli, wɔhe tsɛ̃ lɛ, loo wɔnyɛ̃ lɛ.

23. Mɛɛ sanebimɔi wɔbaasusu he yɛ nikasemɔ ni nyiɛ sɛɛ lɛ mli?

23 Wɔsusu Abonsam sui komɛi ni esaaa akɛ wɔkaseɔ lɛ ahe. Shi ekolɛ wɔteŋ mɛi komɛi ni kaneɔ wolo tɛtrɛɛ nɛɛ baabi akɛ: Ani esa akɛ wɔshe Satan gbeyei? Mɛni hewɔ ewoɔ hewalɛ ni awaa Kristofoi ayi lɛ? Ni te wɔɔfee tɛŋŋ wɔtsĩ Abonsam naa koni ekaye wɔ amim?

[Shishigbɛ niŋmaa]

^ kk. 2 Kwɛmɔ saneyitso ni ji “Ani Abonsam Yɛ Diɛŋtsɛ?” ni asusu he yɛ Buu-Mɔɔ ni je kpo yɛ November 15, afi 2005 lɛ mli lɛ mli.

Te Obaaha Hetoo Oha Tɛŋŋ?

• Mɛni hewɔ esaaa akɛ wɔgbeɔ mɔ ko mɔ ko he guɔ lɛ?

• Yɛ 1 Yohane 3:15 lɛ kɛ nitsumɔ mli lɛ, mɛɛ gbɛ nɔ wɔɔtsɔ koni wɔkatsɔmɔ gbɔmɔgbelɔi?

• Te esa akɛ wɔbu hemɔkɛyeli kwalɔi wɔha tɛŋŋ, ni mɛni hewɔ?

• Mɛni hewɔ esaaa akɛ wɔsumɔɔ je lɛ?

[Nikasemɔ lɛ he Sanebimɔi]

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 23]

Wɔŋmɛŋ gbɛ kɔkɔɔkɔ ni Abonsam afite ekomefeemɔ ni yɔɔ wɔteŋ ákɛ Kristofoi lɛ

[Mfonirii ni yɔɔ baafa 24]

Mɛni hewɔ Yohane wo wɔ hewalɛ koni wɔkasumɔ je lɛ?