Nedávajme miesto Diablovi

„Nedajte Diablovi šancu.“ — EFEZANOM 4:27, Byington.

1. Prečo mnohí pochybujú o existencii Diabla?

PO STÁROČIA si Diabla mnohí predstavovali ako rohatého tvora s jedným kopytom oblečeného v červenom odeve a s vidlami, ktorými hádže zlých ľudí do pekelného ohňa. Biblia nepodporuje túto predstavu. No takéto nesprávne predstavy zjavne viedli k tomu, že milióny ľudí pochybujú o existencii Diabla alebo si myslia, že toto slovo sa vzťahuje len na akýsi princíp zla.

2. Čo vieme z Biblie o Diablovi?

² Biblia poskytuje svedectvo očitého svedka a jasné potvrdenie toho, že Diabol existuje. Ježiš Kristus ho videl v nebeskej duchovnej ríši a hovoril s ním aj na zemi. (Jób 1:6; Matúš 4:4–11) Hoci v Písmach nie je zmienka o pôvodnom mene tohto duchovného tvora, je v nich označený ako Diabol (čo znamená „Ohovárač“), pretože ohovoril Boha. Je tiež nazvaný Satan (čo znamená „Odporca“), pretože Jehovovi odporuje. O Satanovi Diablovi sa píše, že je „prahad“, pravdepodobne preto, že použil hada, aby zviedol Evu. (Zjavenie 12:9; 1. Timotejovi 2:14) Je tiež známy ako ‚ten zlý‘. — Matúš 6:13. *

3. O akej otázke budeme uvažovať?

³ Ako Jehovovi služobníci sa v ničom nechceme podobať Satanovi, ktorý je dávnym nepriateľom jediného pravého Boha. Preto sa musíme držať rady apoštola Pavla, ktorý napísal: „Nedajte Diablovi šancu.“ ​(Efezanom 4:27, Byington) Čo teda patrí k Satanovým črtám, ktoré nesmieme napodobňovať?

Nenapodobňujme Veľkého Ohovárača

4. Ako ‚ten zlý‘ ohovoril Boha?

⁴ ‚Ten zlý‘ si zaslúži byť nazvaný Diablom, lebo je ohovárač. Ohováranie je nepravdivý, zlomyseľný a hanlivý výrok o niekom. Boh dal Adamovi tento príkaz: „Zo stromu poznania dobrého a zlého, z toho nebudeš jesť, lebo v deň, keď z neho zješ, určite zomrieš.“ ​(1. Mojžišova 2:17) Eva bola o tomto príkaze informovaná, ale Diabol jej prostredníctvom hada povedal: „Určite nezomriete. Boh totiž vie, že v ten deň, keď z neho zjete, celkom istotne sa vám otvoria oči a celkom istotne budete ako Boh a budete poznať dobré a zlé.“ ​(1. Mojžišova 3:4, 5) To bolo zlomyseľné ohováranie Jehovu Boha!

5. Prečo bolo namieste, aby sa Diotrefes zodpovedal za to, že ohováral?

⁵ Izraeliti dostali príkaz: „Nebudeš chodiť pomedzi svoj ľud, aby si ohováral.“ ​(3. Mojžišova 19:16) Apoštol Ján napísal o jednom ohováračovi, ktorý žil v jeho dňoch, tieto slová:  „Písal som niečo zboru, ale Diotrefes, ktorý medzi nimi rád zaujíma prvé miesto, neprijíma od nás nič s úctou. Preto ak prídem, pripomeniem jeho skutky, ktoré stále robí, keď o nás tára zlými slovami.“ ​(3. Jána 9, 10) Diotrefes ohováral Jána a bolo namieste, aby sa za to zodpovedal. Ktorý verný kresťan by chcel byť ako Diotrefes a napodobňovať Satana, toho najväčšieho ohovárača?

6, 7. Prečo by sme sa mali vyhýbať ohováraniu?

⁶ Ohováračské reči a falošné obvinenia sú proti Jehovovým služobníkom vznášané často. „Hlavní kňazi a znalci Písma však vstávali a prudko [na Ježiša] žalovali.“ ​(Lukáš 23:10) Pavla falošne obvinil veľkňaz Ananiáš i ďalší. (Skutky 24:1–8) A Biblia hovorí o Satanovi ako o ‚žalobcovi našich bratov, ktorý ich dňom a nocou obviňuje pred naším Bohom‘. (Zjavenie 12:10) Tými falošne obviňovanými bratmi sú pomazaní kresťania na zemi v týchto posledných dňoch.

⁷ Žiadny kresťan by iste nechcel nikoho ohovárať ani falošne obviňovať. Niečo také by sa však mohlo stať, ak by sme o niekom svedčili skôr, než by sme poznali všetky fakty. Pod mojžišovským Zákonom mohol byť človek, ktorý úmyselne falošne svedčil, odsúdený na smrť. (2. Mojžišova 20:16; 5. Mojžišova 19:15–19) Okrem toho „falošný svedok, ktorý šíri lži“, patrí k tomu, čo Jehova nenávidí. (Príslovia 6:16–19) Preto určite nechceme napodobňovať hlavného ohovárača a falošného žalobcu.

Vyhýbajme sa spôsobom prvého vraha

8. V akom zmysle bol Diabol „vrahom, keď začal“?

⁸ Diabol je vrah. „Bol vrahom, keď začal,“ povedal Ježiš. (Ján 8:44) Satan bol vrahom už od svojho prvého zlého skutku — keď odvrátil Adama a Evu od Boha. Priviedol smrť na prvý ľudský pár i na ich potomstvo. (Rimanom 5:12) Je dobré všimnúť si, že takéto konanie možno pripísať len osobe, nie nejakému princípu zla.

9. Ako by sme sa podľa slov z 1. Jána 3:15 mohli stať vrahmi?

⁹ Jedno z desiatich prikázaní, ktoré dostali Izraeliti, znie: „Nezavraždíš.“ ​(5. Mojžišova 5:17) Kresťanom apoštol Peter napísal: „Nech však nikto z vás netrpí ako vrah.“ ​(1. Petra 4:15) Teda ako Jehovovi služobníci by sme sa nedopustili vraždy. No pred Bohom by sme boli vinní aj vtedy, ak by sme nenávideli nejakého spolukresťana a priali by sme si jeho smrť. „Každý, kto nenávidí svojho brata, je vrah,“ napísal apoštol Ján, „a vy viete, že v žiadnom vrahovi nezostáva večný život.“ ​(1. Jána 3:15) Izraeliti dostali príkaz: „Nebudeš nenávidieť svojho brata vo svojom srdci.“ ​(3. Mojžišova 19:17) Teda ak medzi nami a niektorým naším spoluveriacim vznikne nejaký problém, čo najskôr ho vyriešme, aby Satan, vrah, nezničil našu kresťanskú jednotu. — Lukáš 17:3, 4.

Stojme pevne proti hlavnému luhárovi

10, 11. Čo musíme robiť, aby sme pevne stáli proti hlavnému luhárovi, Satanovi?

¹⁰ Diabol je luhár. „Keď hovorí lož, hovorí podľa vlastného sklonu, lebo je luhár a otec lži,“ povedal Ježiš. (Ján 8:44) Satan oklamal Evu, zatiaľ čo Ježiš prišiel do sveta, aby svedčil o pravde. (Ján 18:37) Ak máme ako nasledovníci Krista pevne stáť proti Diablovi, nemôžeme sa uchyľovať k lži a podvodu. Musíme ‚hovoriť pravdivo‘. (Zechariáš 8:16; Efezanom 4:25) ‚Jehova, Boh pravdy‘ žehná iba svojim pravdovravným svedkom. Zlí nemajú právo zastupovať ho. — Žalm 31:5; 50:16; Izaiáš 43:10.

¹¹ Ak si ceníme duchovnú slobodu, ktorú sme získali, keď sme boli oslobodení od satanských lží, budeme sa držať kresťanskej cesty, ‚cesty pravdy‘. (2. Petra 2:2; Ján 8:32) Celý  súbor kresťanských náuk tvorí ‚pravdu dobrého posolstva‘. (Galaťanom 2:5, 14) Naša záchrana závisí od toho, či ‚chodíme v pravde‘ — či sa jej držíme a či stojíme pevne proti ‚otcovi lži‘. — 3. Jána 3, 4, 8.

Odolávajme najväčšiemu odpadlíkovi

12, 13. Ako by sme sa mali správať k odpadlíkom?

¹² Duchovný tvor, ktorý sa stal Diablom, bol kedysi v pravde. Ale „nestál pevne v pravde,“ ako povedal Ježiš, „lebo niet v ňom pravdy.“ ​(Ján 8:44) Tento najväčší odpadlík neúnavne postupuje na svojej ceste odporu voči ‚Bohu pravdy‘. Niektorí kresťania v prvom storočí padli do „Diablovho osídla“ — očividne sa stali Satanovými obeťami, lebo boli zvedení a odvedení od pravdy. A tak Pavol povzbudil svojho spolupracovníka Timoteja, aby ich s miernosťou poučil, aby sa tak mohli duchovne uzdraviť a dostať sa zo Satanovho osídla. (2. Timotejovi 2:23–26) Pravdaže, je oveľa lepšie pevne sa držať pravdy a nikdy nepadnúť do osídel odpadlíckych názorov.

¹³ Keďže prví ľudia počúvali Diabla a neodmietli jeho lži, stali sa odpadlíkmi. Mali by sme teda počúvať odpadlíkov, čítať ich literatúru či skúmať ich webové stránky na internete? Ak milujeme Boha a pravdu, nebudeme to robiť. Nemali by sme si pustiť odpadlíkov do svojho príbytku, ba ani ich zdraviť, lebo takým konaním by sme sa ‚zúčastňovali na ich zlých skutkoch‘. (2. Jána 9–11) Kiež nikdy nepadneme za obeť Diablovým ľstiam tak, že by sme opustili kresťanský „chodník pravdy“ a nasledovali falošných učiteľov, ktorí sa snažia „zavádzať skazonosné ideológie“ a ‚vykorisťovať nás dobre formulovanými frázami‘. — 2. Petra 2:1–3, Byington.

14, 15. Pred čím varoval Pavol efezských starších a svojho spolupracovníka Timoteja?

¹⁴ Pavol kresťanským starším z Efezu povedal: „Dávajte pozor na seba a na celé stádo, v ktorom vás svätý duch ustanovil za dozorcov, aby ste pásli Boží zbor, ktorý vykúpil krvou svojho Syna. Viem, že po mojom odchode vniknú medzi vás utláčajúci vlci a nebudú nežne zaobchádzať so stádom. A z vás samých povstanú muži a budú hovoriť prevrátené veci, aby odviedli za sebou učeníkov.“ ​(Skutky 20:28–30) Časom takíto odpadlíci skutočne povstali a ‚hovorili prevrátené veci‘.

¹⁵ Okolo roku 65 n. l. tento apoštol nabádal Timoteja, aby ‚správne zaobchádzal so slovom pravdy‘. „Ale vyhýbaj sa prázdnym rečiam, ktoré porušujú to, čo je sväté,“ napísal Pavol, „lebo budú postupovať k stále väčšej bezbožnosti a ich slovo sa rozšíri ako sneť. Patria medzi nich Hymeneus a Filetus. Práve títo muži sa odchýlili od pravdy a hovoria, že vzkriesenie už nastalo, a podvracajú vieru niektorých.“ Odpadlíctvo sa už začalo šíriť! „Pevný Boží základ napriek tomu zostáva  stáť,“ dodal Pavol. — 2. Timotejovi 2:15–19.

16. Vďaka čomu sme aj napriek ľstiam najväčšieho odpadlíka zostali verní Bohu a jeho Slovu?

¹⁶ Satan často používal odpadlíkov v úsilí znečistiť pravé uctievanie, ale nepodarilo sa mu dosiahnuť tento cieľ. Asi v roku 1868 Charles Taze Russell začal dôkladne skúmať dlho prijímané náuky kresťanských cirkví a objavil nesprávne interpretácie Biblie. Russell spolu s hŕstkou ďalších, ktorí hľadali pravdu, vytvorili biblickú študijnú triedu v Pittsburghu v Pensylvánii v Spojených štátoch. Za takmer 140 rokov, ktoré odvtedy uplynuli, vzrástlo poznanie Jehovových služobníkov aj ich láska k Bohu a k jeho Slovu. Napriek ľstiam najväčšieho odpadlíka duchovná bdelosť triedy verného a rozvážneho otroka pomáha týmto pravým kresťanom, aby zostali verní Jehovovi a jeho Slovu. — Matúš 24:45.

Nikdy nedovoľme, aby mal vládca sveta nad nami moc

17 – 19. Čo je svetom, ktorý leží v Diablovej moci, a prečo by sme ho nemali milovať?

¹⁷ Satan sa nás snaží chytiť do pasce aj tým, že sa v nás pokúša vyvolať lásku k tomuto svetu — k nespravodlivej ľudskej spoločnosti odcudzenej Bohu. Ježiš označil Diabla za ‚vládcu sveta‘ a povedal: „Nemá nado mnou moc.“ ​(Ján 14:30) Kiež Satan nikdy nemá moc ani nad nami! Samozrejme, uvedomujeme si, že „celý svet leží v moci toho zlého“. (1. Jána 5:19) Preto Diabol mohol Ježišovi ponúknuť „všetky kráľovstvá sveta“ za jediný odpadlícky akt uctievania — čo Boží Syn rázne odmietol. (Matúš 4:8–10) Svet, ktorému vládne Satan, nenávidí Kristových nasledovníkov. (Ján 15:18–21) Nie div, že apoštol Ján nás varoval, aby sme nemilovali svet!

¹⁸ Ján napísal: „Nemilujte svet ani veci vo svete. Ak niekto miluje svet, niet v ňom Otcovej lásky, pretože všetko vo svete — žiadosť tela a žiadosť očí a honosné vystavovanie prostriedkov na živobytie — nepochádza od  Otca, ale pochádza zo sveta. A svet sa pomíňa, ako aj jeho žiadosť, ale ten, kto koná Božiu vôľu, zostáva naveky.“ ​(1. Jána 2:15–17) Nesmieme milovať svet, lebo spôsob života tohto sveta sa páči hriešnemu telu a diametrálne sa líši od noriem Jehovu Boha.

¹⁹ Čo ak už v našom srdci je láska k tomuto svetu? Potom sa modlime k Bohu, aby nám pomohol vykoreniť túto lásku, ako aj telesné túžby, ktoré sú s ňou spojené. (Galaťanom 5:16–21) Ak budeme pamätať, že neviditeľnými „svetovládcami“, ktorí majú v moci nespravodlivú ľudskú spoločnosť, sú ‚zlé duchovné sily‘, určite sa budeme snažiť zachovávať „bez poškvrny od sveta“. — Efezanom 6:11, 12; Jakub 1:27; 2. Korinťanom 4:4.

20. Prečo možno povedať, že nie sme „časťou sveta“?

²⁰ Ježiš o svojich učeníkoch povedal: „Nie sú časťou sveta, tak ako ja nie som časťou sveta.“ ​(Ján 17:16) Pomazaní kresťania a ich oddaní spoločníci sa usilujú byť stále morálne a duchovne čistí, oddelení od sveta. (Ján 15:19; 17:14; Jakub 4:4) Tento nespravodlivý svet nás nenávidí, lebo zostávame od neho oddelení a sme ‚zvestovateľmi spravodlivosti‘. (2. Petra 2:5) Je pravda, že žijeme uprostred ľudskej spoločnosti, do ktorej patria smilníci, cudzoložníci, vydierači, modlári, zlodeji, luhári a opilci. (1. Korinťanom 5:9–11; 6:9–11; Zjavenie 21:8) Ale nedýchame „ducha sveta“, lebo nie sme ovládaní jeho silou motivujúcou k hriechu. — 1. Korinťanom 2:12.

Nedávajme miesto Diablovi

21, 22. Ako môžeš uplatniť Pavlovu radu zaznamenanú v Efezanom 4:26, 27?

²¹ Nedávame sa viesť ‚duchom sveta‘, naopak, sme vedení Božím duchom, ktorý v nás vytvára také vlastnosti, ako je láska a sebaovládanie. (Galaťanom 5:22, 23) Tie nám pomáhajú odolávať Diablovým útokom na našu vieru. Diabol chce, aby sme sa ‚rozpaľovali, len aby sme konali zlo‘, ale Boží duch nám pomáha ‚opustiť hnev a zanechať zúrivý hnev‘. (Žalm 37:8) Je pravda, že niekedy sa môžeme oprávnene hnevať, ale Pavol nám radí: „Hnevajte sa, a predsa nehrešte; nech slnko nezapadne nad vašou podráždenou náladou, ani nedávajte miesto Diablovi.“ — Efezanom 4:26, 27.

²² Keby sme zotrvali v podráždenej nálade, náš hnev by mohol viesť k hriechu. Také rozpoloženie mysle by dávalo Diablovi šancu podporiť v zbore nesúlad alebo podnietiť nás, aby sme sa zaplietli do zlého konania. Preto je potrebné, aby sme nedorozumenia s inými riešili rýchlo a zbožným spôsobom. (3. Mojžišova 19:17, 18; Matúš 5:23, 24; 18:15, 16) Teda dajme sa viesť Božím duchom, prejavujme sebaovládanie a nikdy nedovoľme, aby hoci aj oprávnený hnev prerástol do zatrpknutosti, zlomyseľnosti či nenávisti.

23. Aké otázky budeme rozoberať v nasledujúcom článku?

²³ Uvažovali sme o určitých Diablových črtách, ktoré by sme nemali napodobňovať. No niektorí čitatelia si možno kladú otázky: Mali by sme sa Satana báť? Prečo Satan podnecuje k prenasledovaniu kresťanov? A čo môžeme robiť, aby nás Diabol neoklamal?

[Poznámka pod čiarou]

Ako odpovieš?

• Prečo by sme nikdy nemali nikoho ohovárať?

• Na čo si musíme podľa slov z 1. Jána 3:15 dávať pozor, aby sme sa nestali vrahmi?

• Ako by sme sa mali pozerať na odpadlíkov a prečo?

• Prečo by sme nemali milovať svet?

[Študijné otázky]

[Obrázok na strane 23]

Nikdy nedovolíme Diablovi zničiť našu kresťanskú jednotu

[Obrázky na strane 24]

Prečo nás Ján vystríhal, aby sme nemilovali svet?