Hlavné myšlienky z knihy Ester
Jehovovo slovo je živé
Hlavné myšlienky z knihy Ester
TEN plán nemôže zlyhať. Likvidácia Židov bude dôkladná a účinná. V ríši, ktorá siaha od Indie po Etiópiu, budú vo vopred stanovený deň usmrtení všetci Židia. Takto uvažoval strojca úkladu. Jeho pozornosti však unikol jeden podstatný detail. Nebeský Boh dokáže vyslobodiť svoj vyvolený národ z akejkoľvek zúfalej situácie. O vyslobodení z tej, ktorá bola opísaná, sa píše v biblickej knihe Ester.
Knihu Ester napísal zostarnutý Žid Mardocheus a dej sa odohráva v priebehu asi 18 rokov za vlády perzského kráľa Ahasvera, čiže Xerxa I. Z tohto dramatického rozprávania vidno, ako Jehova zachraňuje svoj ľud pred zlomyseľnými úkladmi nepriateľov aj v prípade, že jeho služobníci sú rozptýlení na území obrovskej ríše. To dnes veľmi posilňuje vieru Jehovovho ľudu, ktorý preukazuje posvätnú službu Jehovovi v 235 krajinách. Okrem toho postavy vykreslené v knihe Ester sú pre nás príkladom; niektoré dobrým, ktorý chceme napodobňovať, iné varovným, ktorému sa nechceme podobať. Áno, „Božie slovo je živé a vykonáva moc“. — Hebrejom 4:12.
KRÁĽOVNÁ SA MUSÍ PRIHOVORIŤ
Kráľ Ahasver usporiadal v treťom roku svojej vlády (493 pred n. l.) hostinu. Kráľovná Vašti, známa svojím pôvabom, stráca kráľovu priazeň i svoje postavenie. Zo všetkých krásnych panien krajiny vybrali na jej miesto Židovku Hadasu. Na radu bratranca Mardochea Hadasa zatajuje, že je Židovka, a používa svoje perzské meno Ester.
Povýšenecký muž Háman časom postupuje na miesto ministerského predsedu. Mardocheus sa nechce ‚pred Hámanom hlboko pokloniť ani vrhnúť na zem‘, čo Hámana privádza do zúrivosti. Preto vymyslí úkladný plán na vyhubenie všetkých Židov v Perzskej ríši. (Ester 3:2) Na svoju stranu získava Ahasvera a darí sa mu podnietiť ho, aby nariadil vyvraždiť Židov. Mardocheus je vo ‚vrecovine a popole‘. (Ester 4:1) Teraz musí zasiahnuť Ester. Pozýva kráľa i ministerského predsedu na súkromnú hostinu. Keď s radosťou prijali pozvanie a prišli na hostinu, Ester ich prosí, aby prišli na druhý deň na ďalšiu hostinu. Háman sa teší. Ale keď vidí, že Mardocheus mu nechce preukázať poctu, zúri. Zosnuje teda plán, ako ho na druhý deň ešte pred hostinou pripraviť o život.
Odpovede na biblické otázky:
1:3–5 — Trvala hostina 180 dní? V texte sa neuvádza, že by tak dlho trvala hostina, ale že kráľ 180 dní ukazoval predstaviteľom ríše bohatstvo a krásu svojho slávneho kráľovstva. Touto zdĺhavou prehliadkou slávy svojho kráľovstva chcel možno zapôsobiť na šľachticov a presvedčiť ich o schopnosti uskutočniť svoje plány. V tom prípade by 3. a 5. verš mohli hovoriť o 7-dňovej hostine na konci 180-dňového stretnutia.
1:8 — Čo znamená, že ‚nikto nenútil, čo sa týka času pitia podľa zákona‘? Zdá sa, že perzským zvykom na takých stretnutiach bolo nútiť sa navzájom do vypitia určitého množstva nápojov, ale pri tejto príležitosti urobil kráľ Ahasver výnimku. „Mohli piť tak veľa alebo tak málo, ako chceli,“ píše sa v jednom komentári.
1:10–12 — Prečo kráľovná Vašti odmietala prísť ku kráľovi? Niektorí učenci sa nazdávajú, že kráľovná odmietla poslúchnuť, lebo sa nechcela ponížiť pred opitými kráľovými hosťami. Alebo možno táto navonok krásna kráľovná nebola ochotná podriadiť sa autorite svojho manžela. Biblia neuvádza, prečo to urobila, ale múdri muži tých čias usúdili, že otázku jej poslušnosti manželovi rozhodne treba riešiť a že jej zlý príklad by mohol nepriaznivo ovplyvniť manželky vo všetkých provinciách Perzie.
2:14–17 — Mala Ester s kráľom nemravné pohlavné styky? Odpoveď je: nie. V správe sa uvádza, že iné ženy sa ráno vrátili od kráľa do druhého domu pod dozorom kráľovského eunucha, „strážcu konkubín“. Teda ženy, ktoré s kráľom strávili noc, sa stali jeho konkubínami, čiže vedľajšími manželkami. Ester však po stretnutí s kráľom nezaviedli do domu konkubín. Keď ju priviedli pred Ahasvera, ‚kráľ si ju zamiloval viac ako všetky ostatné ženy, takže dosiahla pred ním viac priazne a milujúcej láskavosti ako všetky ostatné panny‘. (Ester 2:17) Ako si získala Ahasverovu ‚priazeň a milujúcu láskavosť‘? Rovnako ako si získala priazeň a milujúcu láskavosť iných ľudí. „Mladá žena sa zapáčila jeho [Hegajovým] očiam, takže si pred ním získala milujúcu láskavosť.“ (Ester 2:8, 9) Hegaj jej prejavoval priazeň výlučne na základe toho, čo videl — jej vzhľadu a dobrých vlastností. Áno, Ester „celý čas stále získavala priazeň v očiach každého, kto ju videl“. (Ester 2:15) Podobne aj na kráľa zapôsobilo to, čo na nej videl, a preto sa do nej zamiloval.
3:2; 5:9 — Prečo sa Mardocheus nechcel pokloniť Hámanovi? Pre Izraelitov nebolo nesprávne uznať nadradené postavenie vysokopostavenej osoby tým, že sa poklonili. V Hámanovom prípade však nešlo iba o to. Háman, ktorý mal prívlastok Agagský, bol pravdepodobne Amalekita a Jehova nariadil vyhladiť Amalekitov. (5. Mojžišova 25:19) Pokloniť sa Hámanovi by Mardocheus považoval za prejav nevernosti Jehovovi. Nekompromisne to odmietol so slovami, že je Žid. — Ester 3:3, 4.
Poučenie pre nás:
2:10, 20; 4:12–16 Ester prijala pokyny a rady od zrelého ctiteľa Jehovu. Je múdre, keď aj my ‚poslúchame tých, ktorí sa medzi nami ujímajú vedenia, a podriaďujeme sa im‘. — Hebrejom 13:17.
2:11; 4:5 Nemali by sme ‚s osobným záujmom hľadieť iba na svoje veci, ale aj na veci ostatných‘. — Filipanom 2:4.
2:15 Ester prejavila skromnosť a sebaovládanie, keď nežiadala viac šperkov alebo lepšie šaty, než jej dal Hegaj. Kráľovu priazeň si získala ‚skrytým človekom srdca v neporušiteľnom rúchu tichého a mierneho ducha‘. — 1. Petra 3:4.
2:21–23 Ester i Mardocheus sú dobrým príkladom ‚podriadenosti nadriadeným vrchnostiam‘. — Rimanom 13:1.
3:4 V niektorých situáciách môže byť múdre zamlčať svoju totožnosť, tak ako to urobila Ester. Ale keď ide o postoj k závažným otázkam, napríklad ak ide o Jehovovu zvrchovanú vládu a našu rýdzosť, nesmieme sa báť dať najavo, že sme Jehovovi svedkovia.
4:3 Keď sme v skúškach, mali by sme sa modliť k Jehovovi o silu a múdrosť.
4:6–8 Mardocheus hľadal zákonné riešenie hrozby, ktorú predstavovalo Hámanovo sprisahanie. — Filipanom 1:7.
4:14 Mardocheus je príkladom v prejavovaní dôvery Jehovovi.
4:16 Ester sa spoľahla na Jehovu a v situácii, ktorá mohla viesť k jej smrti, prejavila vernosť a odvahu. Je životne dôležité naučiť sa spoliehať na Jehovu, nie na seba.
5:6–8 S cieľom získať priazeň kráľa Ahasvera pozvala ho Ester na druhú hostinu. Aj my by sme mali konať tak bystro ako ona. — Príslovia 14:15.
JEDEN ZVRAT ZA DRUHÝM
S vývojom udalostí sa však karta obrátila. Hámana zavesili na kôl, ktorý pripravil pre Mardochea, a z Mardochea, ktorý mal byť obeťou, sa stal ministerský predseda! A ako sa to skončilo s plánovaným vyvraždením Židov? Aj v tom nastal úplný obrat.
Verná Ester opäť prehovorila. Riskujúc život, predstúpila pred kráľa a poprosila ho, aby našiel spôsob, ako zabrániť uskutočneniu Hámanovho úkladu. Ahasver vedel, čo treba robiť. A tak v deň, keď malo nastať vyvražďovanie, neboli zabíjaní Židia, ale tí, ktorí im chceli uškodiť. Mardocheus nariadil, aby sa každý rok na pamiatku tohto veľkého oslobodenia slávil sviatok Purim. Ako druhý po kráľovi Ahasverovi ‚pracoval pre dobro svojho ľudu a hovoril pokoj celému ich potomstvu‘. — Ester 10:3.
Odpovede na biblické otázky:
7:4 — Ako by vyhladenie Židov bolo bývalo „na škodu kráľovi“? Ester tým, že taktne poukázala na možnosť predať Židov za otrokov, zdôraznila, akú škodu by bol utrpel kráľ, keby boli zabití. Desaťtisíc kúskov striebra, ktoré sľúbil Háman, by bolo bývalo pre kráľovskú pokladnicu oveľa menším ziskom, ako suma, ktorá sa dala získať, keby bol naplánoval predaj Židov za otrokov. Okrem toho by uskutočnenie Hámanovho úkladu bolo znamenalo aj stratu kráľovnej.
7:8 — Prečo súdni úradníci prikryli Hámanovi tvár? Pravdepodobne to bolo znamenie hanby alebo blížiacej sa smrti. Podľa jedného komentára „v staroveku niekedy prikrývali hlavu ľuďom, ktorí mali byť popravení“.
8:17 — Ako sa „mnohí z národov krajiny... vyhlasovali za Židov“? Mnohí Peržania sa zjavne stali židovskými prozelytmi. Dospeli k záveru, že výnos, ktorým sa rušilo predchádzajúce nariadenie, je znamením, že Židia majú Božiu priazeň. Podľa tej istej zásady sa spĺňa proroctvo z knihy Zechariáš. Tam sa píše: „Desať mužov zo všetkých jazykov národov [sa] chopí, áno, naozaj sa chopí sukne muža Žida hovoriac: ‚My pôjdeme s vami, lebo sme počuli, že je s vami Boh.‘“ — Zechariáš 8:23.
9:10, 15, 16 — Prečo Židia nedrancovali korisť, i keď ich na to výnos oprávňoval? Dali tým jednoznačne najavo, že ich cieľom bolo zachrániť si život, nie obohatiť sa.
Poučenie pre nás:
6:6–10 „Pýcha predchádza zrútenie a povýšenecký duch potknutie.“ — Príslovia 16:18.
7:3, 4 Dávame o sebe odvážne vedieť, že sme Jehovovi svedkovia, hoci to môže viesť k prenasledovaniu?
8:3–6 Vládne orgány a súdy môžeme — a dokonca by sme mali — žiadať o ochranu pred nepriateľmi.
8:5 Ester taktne pomlčala o kráľovej zodpovednosti za výnos, ktorého cieľom bolo vyhladiť jej ľud. Podobne aj my by sme mali byť taktní, keď vydávame svedectvo vysokým predstaviteľom krajiny.
9:22 Nemali by sme zabúdať na chudobných, ktorí sú medzi nami. — Galaťanom 2:10.
Jehova zaobstará ‚úľavu a oslobodenie‘
Mardocheus narážal na to, že Ester získala kráľovskú dôstojnosť azda preto, že to bol Boží zámer. V ohrození sa Židia postili a modlili sa o pomoc. Kráľovná vstúpila bez pozvania ku kráľovi a kráľ ju zakaždým prijal priaznivo. Kráľ nemohol zaspať práve v tú noc, ktorá bola najdôležitejšia. V knihe Ester sa teda skutočne píše o tom, ako Jehova viedol udalosti na úžitok svojho ľudu.
Vzrušujúca správa z knihy Ester je zvlášť povzbudzujúca pre nás, ktorí žijeme v „čase konca“. (Daniel 12:4) „V konečnej časti dní“, čiže v závere času konca, podnikne Góg z Magógu — Satan Diabol — totálny útok na Jehovov ľud. Jeho cieľom bude úplne vyhubiť pravých ctiteľov. Ale podobne ako za čias Ester Jehova poskytne svojim ctiteľom ‚úľavu a oslobodenie‘. — Ezechiel 38:16–23; Ester 4:14.
[Obrázok na strane 10]
Ester a Mardocheus pred Ahasverom