Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli Lɛ Ehenɔ Bɛ

Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli Lɛ Ehenɔ Bɛ

Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli Lɛ Ehenɔ Bɛ

YESU KRISTO tsɔɔ esɛɛnyiɛlɔi lɛ akɛ: “No hewɔ lɛ nyɛsɔlea nɛkɛ: Wɔtsɛ ni yɔɔ ŋwɛi, ogbɛi lɛ he atse; omaŋtsɛyeli lɛ aba; afee nɔ ni osumɔɔ yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ, taakɛ afeɔ yɛ ŋwɛi lɛ.” (Mateo 6:9, 10) Sɔlemɔ nɛɛ ní mɛi babaoo le lɛ ákɛ Wɔtsɛ ni Yɔɔ Ŋwɛi loo Nuŋtsɔ lɛ Sɔlemɔ lɛ tsɔɔ nɔ hewɔ ni ato Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ ama shi.

Nyɔŋmɔ baatsɔ Maŋtsɛyeli lɛ nɔ etse egbɛi lɛ he. Ebaatsɔ nɔ ejie heguɔgbee fɛɛ ni Satan kɛ adesai atuatsemɔ lɛ kɛba egbɛi lɛ nɔ lɛ kɛya. Enɛ he miihia waa. Kɛ́ bɔɔ nii ni ji adesai kɛ ŋwɛibɔfoi lɛ baaná miishɛɛ lɛ, no lɛ ebaabi ni amɛtse Nyɔŋmɔ gbɛi lɛ he, ni amɛjɛ amɛsuɔmɔ mli amɛba amɛhe shi amɛha lɛ ákɛ mɔ ni sa akɛ eyeɔ amɛnɔ.—Kpojiemɔ 4:11.

Kɛfata he lɛ, ato Maŋtsɛyeli lɛ ama shi bɔni afee ni atsɔ nɔ “afee nɔ ni [Nyɔŋmɔ] sumɔɔ yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ, taakɛ afeɔ yɛ ŋwɛi lɛ.” Shi mɛni ji suɔmɔnaa nii nɛɛ? Ekɔɔ wekukpãa ni no mli lɛ ekã Nyɔŋmɔ kɛ adesai ateŋ ní Adam fite lɛ lɛ ní abaasaa lɛ he. Kɛfata he lɛ, Yehowa ni ji Jeŋ Muu Fɛɛ Maŋtsɛ lɛ baatsɔ Maŋtsɛyeli lɛ nɔ efee shikpɔŋ lɛ paradeiso, ni adesai ni ji jalɔi lɛ baahi nɔ kɛya naanɔ. Hɛɛ, Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ baajie nibii gbohii fɛɛ ni ejɛ klɛŋklɛŋ esha ni afee lɛ mli kɛba lɛ kɛya, ni no baaha yiŋtoo ni yɔɔ miishɛɛ ni Nyɔŋmɔ kɛbɔ shikpɔŋ lɛ aba mli. (1 Yohane 3:8) Yɛ anɔkwale mli lɛ, Maŋtsɛyeli nɛɛ kɛ nibii ni ebaafee lɛ ji sane otu ni yɔɔ Biblia lɛ mli.

Ehenɔ Bɛ yɛ Mɛɛ Gbɛ Nɔ?

Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ ji nɔyeli ko ni yɔɔ diɛŋtsɛ, ni eyɛ hewalɛ kpele. Gbalɔ Daniel haa wɔnaa hewalɛ kpele ni nɔyeli nɛɛ yɔɔ lɛ he nɔ ko fioo. Blema tɔ̃ɔ ejɛ egba akɛ: “Nyɔŋmɔ ní yɔɔ ŋwɛi lɛ aaatee maŋtsɛyeli ko shi ama shi ni . . . eeejwara [adesai] maŋtsɛyelii nɛɛ fɛɛ wɔtsɔwɔtsɔ, ni eeekpata amɛhiɛ.” Kɛfata he lɛ, ákɛ nɔ ni tamɔɔɔ adesai anɔyelii ní ŋmɛnɛ eyɛ, ni wɔ lɛ ebɛ lɛ, Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ ‘fiteŋ kɛaatee naanɔ.’ (Daniel 2:44) Jeee enɛ pɛ haa Maŋtsɛyeli nɛɛ bafeɔ nɔyeli ni henɔ bɛ, shi moŋ nibii krokomɛi yɛ ni haa enɔ kwɔɔ kwraa fe adesai amaŋtsɛyelii lɛ.

Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ nɔ Maŋtsɛ lɛ nɔ bɛ. Susumɔ mɔ ni Maŋtsɛ nɛɛ ji lɛ he okwɛ. Aha Daniel “la lamɔ ko, ni ena ninaai” komɛi, ni yɛ lamɔ kɛ ninaai lɛ amli lɛ, ena Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ nɔ Maŋtsɛ lɛ “tamɔ gbɔmɔ bi,” ni akɛ lɛ ba Nyɔŋmɔ Ofe lɛ ŋɔɔ, ni ahã lɛ “nɔyeli kɛ anunyam kɛ maŋtsɛyeli” ni fiteee. (Daniel 7:1, 13, 14) Nakai gbɔmɔ Bi lɛ ji Yesu Kristo ni ji Mesia lɛ. (Mateo 16:13-17) Yehowa Nyɔŋmɔ ehala lɛ diɛŋtsɛ e-Bi ni ji Yesu ákɛ E-Maŋtsɛyeli lɛ nɔ Maŋtsɛ. Beni Yesu yɔɔ shikpɔŋ nɔ lɛ, ekɛɛ Farisifoi ni yitseiaŋ wala lɛ akɛ: “Nyɔŋmɔ maŋtsɛyeli lɛ, nyɛmli eyɔɔ,” ni nɔ ni enɛ tsɔɔ ji akɛ Maŋtsɛ ni baaye nakai Maŋtsɛyeli lɛ nɔ wɔsɛɛ lɛ yɛ amɛteŋ.—Luka 17:21.

Kɛ́ aawie hesaai ni Yesu yɔɔ ákɛ Nɔyelɔ lɛ he lɛ, ani adesa nɔyelɔ ko yɛ ni abaanyɛ akɛ lɛ ato ehe? Yesu etsɔ hiɛ etsɔɔ akɛ eji Hiɛnyiɛlɔ ni sumɔɔ jalɛ nifeemɔ jogbaŋŋ, ní anyɛɔ akɛ he fɔ̃ɔ enɔ, ni asaŋ emusuŋ tsɔ̃ɔ lɛ. Sanekpakpai lɛ wieɔ ehe akɛ eji mɔ ko ni kɛ enitsumɔ shwɛɛɛ, ní mli jɔ, ní asaŋ enuɔ nii ahe ehaa mɔ waa. (Mateo 4:23; Marko 1:40, 41; 6:31-34; Luka 7:11-17) Kɛfata he lɛ, atée Yesu shi, ni gbele kɛ adesai agbɔjɔmɔi lɛ ateŋ eko kwraa bɛ enɔ hewalɛ.—Yesaia 9:6, 7.

Yesu kɛ ehefatalɔi nɔyelɔi lɛ anɔyelihe lɛ nɔ kwɔ. Yɛ ninaa ni ajie atsɔɔ Daniel lɛ mli lɛ, ena “maŋtsɛyeli lɛ kɛ nɔyeli” ní ‘aaŋɔha mɔ ni yɔɔ ŋwɛi shɔŋŋ lɛ mɛi krɔŋkrɔŋi lɛ.’ (Daniel 7:27) Jeee Yesu kome pɛ baaye nɔ. Mɛi krokomɛi baafata ehe kɛye nɔ ákɛ maŋtsɛmɛi, ní amɛsɔmɔ hu ákɛ osɔfoi. (Kpojiemɔ 5:9, 10; 20:6) Beni bɔfo Yohane wieɔ mɛi nɛɛ ahe lɛ, eŋma akɛ: “Mikwɛ, ni naa, toobi lɛ damɔ Zion gɔŋ lɛ nɔ, ni mɛi akpei oha-kɛ-nyɔŋmai-ejwɛ-kɛ-ejwɛ . . . fata ehe. Ni ahé [amɛ] kɛjɛ shikpɔŋ lɛ nɔ.”—Kpojiemɔ 14:1-3.

Toobi lɛ ji Yesu Kristo ní miiye nɔ yɛ Maŋtsɛyeli lɛ mli. (Yohane 1:29; Kpojiemɔ 22:3) Zion Gɔŋ ni awieɔ he yɛ biɛ lɛ ji ŋwɛi. * (Hebribii 12:22) Yesu kɛ ehefatalɔi 144,000 lɛ yeɔ nɔ kɛjɛɔ ŋwɛi. Kwɛ bɔ ni he ni amɛyeɔ nɔ kɛjɛɔ lɛ nɔ kwɔ ha! Akɛni amɛyɛ ŋwɛi hewɔ lɛ, amɛnaa nibii fɛɛ ni yaa nɔ lɛ jogbaŋŋ. Ŋwɛi ajɛɔ ayeɔ “Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ” nɔ, ni no hewɔ atsɛ́ɔ lɛ akɛ “ŋwɛi maŋtsɛyeli” lɛ. (Luka 8:10; Mateo 13:11) Tawuu nii ko bɛ ni abaanyɛ akɛbutu ŋwɛi nɔyeli nɛɛ, ni anyɛŋ akɛ nuklea okpɛlɛmii tete afee nakai. Anyɛŋ nɔyeli nɛɛ hiɛ akpata, ni ebaatsu nɔ hewɔ ni Yehowa to ema shi lɛ he nii.—Hebribii 12:28.

Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ yɛ najiaŋdamɔlɔi yɛ shikpɔŋ nɔ ní anyɛɔ akɛ he fɔ̃ɔ amɛnɔ. Te wɔfeɔ tɛŋŋ wɔleɔ enɛ? Lala 45:17 lɛ kɛɔ akɛ: “Ooowó . . . lumɛi yɛ shikpɔŋ nɔ fɛɛ.” Wiemɔ ni ji “ooowo” lɛ kɔɔ Nyɔŋmɔ Bi lɛ he. (Lala 45:7, 8; Hebribii 1:7, 8) No hewɔ lɛ, Yesu Kristo diɛŋtsɛ ni baahala lumɛi ni baadamɔ enijiaŋ lɛ. Wɔbaanyɛ wɔná nɔmimaa akɛ lumɛi nɛɛ kɛ anɔkwayeli baatsu egbɛtsɔɔmɔi lɛ ahe nii. Ŋmɛnɛ po lɛ, atsɔɔ asafoŋ onukpai ni yɔɔ Kristofoi asafo lɛ mli koni ‘amɛkaye’ amɛnanemɛi heyelilɔi lɛ ‘anɔ tamɔ nuŋtsɔmɛi,’ shi moŋ ákɛ amɛbu amɛhe, amɛwo amɛ hewalɛ, ni amɛshɛje amɛmii.—Mateo 20:25-28; Yesaia 32:2.

Maŋtsɛyeli lɛ shishibii lɛ ji jalɔi. Amɛhe bɛ kpa ko, ni amɛja yɛ Nyɔŋmɔ hiɛ. (Abɛi 2:21, 22) Biblia lɛ kɛɔ akɛ: “Mɛi ni he jɔ lɛ, shikpɔŋ lɛ aaatsɔ amɛnɔ̃, ni amɛmii aaashɛ amɛhe yɛ hejɔlɛ babaoo mli.” (Lala 37:11) Mɛi ni Maŋtsɛyeli lɛ baaye amɛnɔ lɛ ahe jɔ—amɛsumɔɔ nikasemɔ, amɛbaa amɛhe shi, ni amɛmli jɔ. Mumɔŋ nibii ahe nitsumɔ ji nɔ̃ titri ni kã amɛtsui nɔ. (Mateo 5:3) Amɛmiisumɔ ni amɛfee nɔ ni ja, ni amɛboɔ Nyɔŋmɔ gbɛtsɔɔmɔi atoi.

Mlai ni akɛtsuɔ nii yɛ Maŋtsɛyeli lɛ mli lɛ anɔ kwɔlɔ. Yehowa Nyɔŋmɔ ji mɔ ni wo mlai kɛ shishitoo mlai ni akɛtsuɔ nii yɛ Maŋtsɛyeli lɛ mli lɛ. Mlai nɛɛ ahe yɛ sɛɛnamɔ kɛha wɔ, ni ehaŋ nɔ ko aŋmɛɛ wɔ yɛ gbɛ ni ejaaa nɔ. (Lala 19:8-12) Mɛi babaoo ebɔi Yehowa jalɛ taomɔ nii lɛ ahe nitsumɔ he sɛɛ námɔ momo. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, ŋaa ni Biblia lɛ woɔ wumɛi, ŋamɛi, kɛ bii lɛ toiboo haa nibii yaa nɔ jogbaŋŋ yɛ wɔwekui lɛ amli. (Efesobii 5:33–6:3) Kɛ́ wɔtsu famɔ akɛ ‘wɔwo suɔmɔ’ lɛ he nii lɛ, no haa wekukpãa kpakpa hiɔ wɔ kɛ mɛi krokomɛi ateŋ. (Kolosebii 3:13, 14) Kɛfata he lɛ, shishitoo mlai ni yɔɔ Ŋmalɛi lɛ amli lɛ kɛ nitsumɔ haa wɔjieɔ sui kpakpai akpo yɛ wɔnitsumɔ mli, ni asaŋ wɔnáa jwɛŋmɔ ni ja yɛ shika he. (Abɛi 13:4; 1 Timoteo 6:9, 10) Wɔhe ni wɔtsiɔ kɛjɛɔ nibii tamɔ dãatɔɔ, bɔlɛnamɔ mli jeŋba shara, tawa shɛremɔ, kɛ tsofai ni yeɔ awui ni amɛkɔlɔmɔ kaa mɔ he lɛ ahe lɛ haa wɔnáa gbɔmɔtsoŋ hewalɛ kpakpa.—Abɛi 7:21-23; 23:29, 30; 2 Korintobii 7:1.

Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ ji nɔyeli ko ní Nyɔŋmɔ to. Nyɔŋmɔ kɛ nitsumɔ ewo nɔyeli nɛɛ nɔ Maŋtsɛ—Yesu Kristo ni ji Mesia—lɛ kɛ ehefatalɔi nɔyelɔi lɛ fɛɛ adɛŋ koni amɛkwɛ ni aye E-jalɛ mlai kɛ shishitoo mlai ni ejɛ suɔmɔ mli efee lɛ anɔ. Maŋtsɛyeli lɛ shishibii ní enajiaŋdamɔlɔi ni yɔɔ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ fata he lɛ náa he miishɛɛ akɛ amɛaahi shi yɛ Nyɔŋmɔ mlai lɛ anaa. Ni tsɔɔ akɛ Nyɔŋmɔ suɔmɔnaa nifeemɔ ji nɔ ni kã Maŋtsɛyeli lɛ nɔyelɔi kɛ shishibii lɛ fɛɛ atsui nɔ. No hewɔ lɛ, eji teokrase Maŋtsɛyeli, ni ji Nyɔŋmɔ diɛŋtsɛ nɔyeli. Nɔyeli nɛɛ baatsu nɔ̃ hewɔ ni ato ama shi lɛ he nii yɛ gbɛ fɛɛ gbɛ nɔ. Shi sane lɛ ji, mɛɛ be Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ, ní ale lɛ hu akɛ Mesia Maŋtsɛyeli lɛ baaje nɔyeli shishi?

Maŋtsɛyeli lɛ Eje Nɔyeli Shishi

Oti ko ni je kpo yɛ sane ko ni Yesu wie lɛ mli lɛ yeɔ buaa wɔ ni wɔnaa be ni Maŋtsɛyeli lɛ je nɔyeli shishi. Ewie akɛ: “Jeŋmaji lɛ aaanaanaa Yerusalem nɔ kɛyashi beyinɔ ni jeŋmaji abe lɛ aaashɛ.” (Luka 21:24) No mli lɛ, Yerusalem pɛ ji maŋ ni Nyɔŋmɔ gbɛi kã nɔ. (1 Maŋtsɛmɛi 11:36; Mateo 5:35) Eji shikpɔŋ nɔ maŋtsɛyeli ko ní Nyɔŋmɔ fĩ sɛɛ lɛ maŋtiase. Jeŋmaji lɛ baanaanaa maŋtiase nɛɛ nɔ kɛ shishinumɔ akɛ, je lɛŋ nɔyelii baafo Nyɔŋmɔ nɔyeli lɛ mli, ni amɛbaabɔi ewebii lɛ anɔyeli. Mɛɛ be enɛ baaje shishi?

Akɛɛ naagbee maŋtsɛ ni ta Yehowa maŋtsɛsɛi lɛ nɔ yɛ Yerusalem lɛ akɛ: “Ajie fai lɛ, ni akpɔ akekre lɛ! . . . Ehiŋ shi kɛyashi beyinɔ ní mɔ gbɛnaa ni ji lɛ aaaba, ni maŋɔha lɛ!” (Ezekiel 21:30-32) Abaakpɔ nakai maŋtsɛ lɛ akekre lɛ yɛ eyitso, ni abaafo Nyɔŋmɔ nɔyeli lɛ mli kɛyashi be ko, ni jeee Lɛ ebaaye ewebii lɛ anɔ. Enɛ ba mli yɛ afi 607 D.Ŋ.B. beni Babilonbii lɛ kpata Yerusalem hiɛ lɛ. Nɔ ni baanyiɛ sɛɛ aba ji “jeŋmaji abe lɛ,” ni maŋtsɛyeli ko ehiŋ shikpɔŋ lɛ nɔ yɛ nakai beaŋ ni baadamɔ Nyɔŋmɔ nɔyeli lɛ najiaŋ. Ja nakai be lɛ eba naagbee dani Nyɔŋmɔ baaha Yesu Kristo ni ji “mɔ gbɛnaa ni ji lɛ” hegbɛ koni eye nɔ. Te nakai be lɛ sɛɛkɛlɛ lɛ?

Daniel Wolo ni yɔɔ Biblia lɛ mli lɛ mli gbalɛ ko kɛɔ akɛ: “Nyɛtooa tso lɛ nyɛgbeea shi, ni nyɛfitea lɛ; shi kɛlɛ nyɛshia etsoku lɛ yɛ shikpɔŋ, ní nyɛkɛ dade kɛ akɔɔble lɛ afia lɛ . . . kɛyashi beyinɔ ní bei kpawo aaaho eyi.” (Daniel 4:23) Taakɛ wɔbaana yɛ sɛɛ mli lɛ, “bei kpawo” ni atsĩ tã yɛ ŋmalɛ nɛɛ mli lɛ ji “jeŋmaji abe lɛ” sɛɛkɛlɛ.

Bei komɛi lɛ, akɛ tsei feɔ aŋkroaŋkroi, nɔyelɔi, kɛ maŋtsɛyelii ahe mfoniri yɛ Biblia lɛ mli. (Lala 1:3; Yeremia 17:7, 8; Ezekiel, yitso 31) “Anaa” nakai mfonirifeemɔŋ tso lɛ “yɛ shikpɔŋ lɛ fɛɛ naagbeehe.” (Daniel 4:11) Ni tsɔɔ akɛ, nɔyeli ní nakai tso ni akɛɛ afo afɔ̃ shi ni akɛ kɔsɔŋkɔsɔ̃ afĩ lɛ lɛ feɔ he mfoniri lɛ baakpele “shikpɔŋ lɛ fɛɛ naagbeehe,” ni ekɔɔ adesai amaŋtsɛyelii fɛɛ ahe. (Daniel 4:17, 20, 22) No hewɔ lɛ, nakai tso lɛ feɔ Nyɔŋmɔ nɔyeli ni nɔ kwɔ fe nɔyelii fɛɛ, ni titri lɛ bɔ ni ekɔɔ shikpɔŋ lɛ he ehaa lɛ he mfoniri. Nyɔŋmɔ tsɔ maŋtsɛyeli ni eto eha Israelbii lɛ nɔ eye nɔ kɛyashi be ko. Ato mfonirifeemɔŋ tso lɛ afɔ̃ shi, ni akɛ dade kɛ akɔɔble fĩ etsoku lɛ koni ekatsɛ̃. Enɛ tsɔɔ akɛ, maŋtsɛyeli ni feɔ Nyɔŋmɔ nɔyeli he mfoniri yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ baakpa nɔyeli taakɛ eba lɛ yɛ afi 607 D.Ŋ.B. lɛ—shi jeee kɛmiiya naanɔ. Kɔsɔŋkɔsɔ̃ lɛ baaya nɔ ahi tsoku lɛ he kɛyashi “bei kpawo” aaaho eyi. Kɛ́ nakai bei lɛ ba naagbee lɛ, Yehowa kɛ hegbɛ baaha Yesu Kristo ni ji mɔ gbɛnaa ni ji ákɛ eyeɔ nɔ lɛ koni eye nɔ. Enɛ haa wɔnaa faŋŋ akɛ, “bei kpawo” lɛ kɛ “jeŋmaji abe lɛ” fɛɛ kɔɔ be kometoo lɛ nɔŋŋ he.

Biblia lɛ yeɔ buaa wɔ ni wɔnaa “bei kpawo” lɛ sɛɛkɛlɛ. Ekɛɔ akɛ, gbii 1,260 yɔɔ “be [be kome] kɛ bei [bei enyɔ, pii] kɛ be fã” lɛ mli—fɛɛ feɔ “bei” etɛ kɛ fã. (Kpojiemɔ 12:6, 14) Ni tsɔɔ akɛ, kɛ́ wɔkɛ bei nɛɛ bɔ he toi enyɔ lɛ, wɔbaaná bei kpawo, ní feɔ gbii 2,520.

Kɛ́ wɔjie gbii 2,520 kɛjɛ afi 607 D.Ŋ.B. lɛ, ekɛ wɔ baa afi 600 D.Ŋ.B. Shi bei kpawo lɛ sɛɛ kɛ fe nakai. Beni Yesu wie “jeŋmaji abe lɛ” he lɛ, no mli lɛ bei kpawo lɛ bako naagbee. Ni tsɔɔ akɛ, bei kpawo lɛ ji gbalɛ bei. No hewɔ lɛ, esa akɛ wɔkɛ Ŋmalɛ naa akɔntaabuu ni ji: “Gbi kome aaatsɔ afi” lɛ atsu nii. (4 Mose 14:34; Ezekiel 4:6) Kɛ́ nakai ni lɛ, belɛ bei kpawo ní je lɛŋ nɔyelii kɛbaaye shikpɔŋ lɛ nɔ ní Nyɔŋmɔ kɛ ehe wooo mli lɛ baafee afii 2,520. Kɛ́ wɔjie afii 2,520 kɛjɛ afi 607 D.Ŋ.B. lɛ, ekɛ wɔ baa afi 1914 Ŋ.B. Nakai afi lɛ nɔ “jeŋmaji abe” loo bei kpawo lɛ ba naagbee. Enɛ tsɔɔ akɛ, afi 1914 mli Yesu Kristo bɔi nɔyeli ákɛ Maŋtsɛ yɛ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ mli.

“Omaŋtsɛyeli lɛ Aba”

Akɛni ato Mesia Maŋtsɛyeli lɛ shishi momo yɛ ŋwɛi hewɔ lɛ, ani esa akɛ wɔya nɔ wɔsɔle koni eba taakɛ Yesu tsɔɔ yɛ sɔlemɔ he nɔkwɛmɔnɔ lɛ mli lɛ? (Mateo 6:9, 10) Hɛɛ. Eja gbɛ, ni asaŋ nilee yɛ mli akɛ wɔɔya nɔ wɔbi koni eba. Nɔ hewɔ ji akɛ, kpaako Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ baakpã enɔyeli lɛ mli kɛba shikpɔŋ nɛɛ nɔ.

Kɛ́ nɔyeli nɛɛ bashɛ biɛ lɛ, kwɛ jɔɔmɔi ni adesai anɔkwafoi lɛ baaná! Biblia lɛ kɛɔ akɛ: “Nyɔŋmɔ diɛŋtsɛ kɛ amɛaahi shi . . . Ni Nyɔŋmɔ aaatsumɔ amɛhiɛaŋ yaafonui fɛɛ, ni gbele bɛ dɔŋŋ, ni ŋkɔmɔyeli ko kɛ bolɔmɔ ko kɛ nɔnaa ko hu bɛ dɔŋŋ; ejaakɛ tsutsu nii lɛ eho etee.” (Kpojiemɔ 21:3, 4) No beaŋ lɛ, “maŋbii lɛ ateŋ mɔ ko ekɛɛŋ akɛ: Migbɔjɔ [loo “mihe miiye,” NW]!” (Yesaia 33:24) Mɛi ni feɔ Nyɔŋmɔ suɔmɔnaa nii lɛ baahi shi kɛya naanɔ. (Yohane 17:3) Belɛ yɛ be mli ni wɔmɛɔ jɔɔmɔi nɛɛ kɛ gbalɛi krokomɛi ni yɔɔ Biblia lɛ mli lɛ amlibaa lɛ, nyɛhaa ‘wɔyaa nɔ wɔtaoa maŋtsɛyeli lɛ kɛ Nyɔŋmɔ jalɛ lɛ tsutsu.’—Mateo 6:33.

[Shishigbɛ niŋmaa]

^ kk. 10 Maŋtsɛ David ni hi shi yɛ blema Israel lɛ shɔ̃ mɔɔ ni yɔɔ Zion Gɔŋ ni yɔɔ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ kɛjɛ Yebusbii lɛ adɛŋ, ni ekɛfee emaŋtiase. (2 Samuel 5:6, 7, 9) Kɛfata he lɛ, eyawo kpaŋmɔ Adeka lɛ kɛtee jɛi. (2 Samuel 6:17) Akɛni Adeka lɛ damɔ shi kɛha amɛteŋ ni Yehowa yɔɔ lɛ hewɔ lɛ, awieɔ Zion he akɛ Yehowa shihilɛhe, ni no hewɔ lɛ, ákɛ akɛ maŋ nɛɛ aaadamɔ shi aha ŋwɛi lɛ sa jogbaŋŋ.—2 Mose 25:22; 3 Mose 16:2; Lala 9:12; Kpojiemɔ 11:19.

[Wiemɔ ni akɔ ni akɛmiitsu nii ni yɔɔ baafa 4]

Yehowa ehala Yesu Kristo ákɛ E-Maŋtsɛyeli lɛ nɔ Maŋtsɛ

[Nitɛŋmɔ ni akɛmiitsɔɔ nɔ ko mli/​Mfonirii ni yɔɔ baafa 6]

Afii 2,520

October afi 607 ◀ D.Ŋ.B. Ŋ.B. ▸ October afi 1914

Afii 606 kɛ nyɔji etɛ Afii 1,913 kɛ nyɔji nɛɛhu

“Jeŋmaji abe lɛ” je shishi yɛ afi 607 D.Ŋ.B. ni eba naagbee yɛ afi 1914 Ŋ.B.

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 7]

Mɛi ni Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ baaye amɛnɔ yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ baaná jɔɔmɔi babaoo