Kpohọ eme nọ e riẹ eva

Kpohọ oria eware nọ e riẹe eva

Oruvẹ no Obe avọ Esa gbe ọrọ avọ Ene ọrọ Obe Ilezi Ze

Oruvẹ no Obe avọ Esa gbe ọrọ avọ Ene ọrọ Obe Ilezi Ze

Ẹme Jihova Ọ Rrọ Uzuazọ

Oruvẹ no Obe avọ Esa gbe ọrọ avọ Ene ọrọ Obe Ilezi Ze

EVAỌ olẹ se Ọghẹnẹ, ọso-ilezi na ọ nọ inọ: “Kọ a sae dhesẹ uyoyou ra nọ u re kpoho ho eva uki, hayo kọ ọtẹruo eva [ẹri]?” (Olezi 88:11) Uyo riẹ họ ijo. Ma gbẹ rrọ uzuazọ họ ma sai jiri Jihova ha. Re ma jiri Jihova yọ emamọ ẹjiroro nọ ma rẹ rọ jọ uzuazọ, yọ uzuazọ nọ ma wo na yọ emamọ ẹjiroro nọ ma re ro jiri ei.

Obe avọ Esa gbe ọrọ Avene ọrọ obe Ilezi, nọ o rrọ Olezi avọ 73 rite 106 na, e kẹ omai ẹjiroro buobu nọ ma re ro jiri Ọnọma na je jiri odẹ riẹ. Ma te roro kpahe ilezi nana i re ru ovuhumuo mai kẹ “ẹme Ọghẹnẹ” diwi ziezi jẹ wọ omai jiri ei viere. (Ahwo Hibru 4:12) Avọ uvi isiuru, joma kake t’ovao rri Obe Avesa ọrọ Ilezi.

“UWOMA KẸ OMẸ RE ME SIKẸLE ỌGHẸNẸ”

(Olezi 73:1–89:52)

Asaf hayo ahwo uviuwou riẹ jọ a kere ilezi 11 ọsosuọ erọ obe avọ esa na. Ole nọ a ro mu ei họ na u dhesẹ oware nọ u fi obọ họ kẹ Asaf nọ iroro ethọthọ i gbe ro su ei thọ họ. O ku iroro na họ ziezi. Ọ so nọ: “Uwoma kẹ omẹ re me sikẹle Ọghẹnẹ.” (Olezi 73:28) Enuobro kpahe ọraha Jerusalẹm u te lele iei evaọ Olezi avọ 74. Olezi avọ 75, 76, gbe 77 i dhesẹ Jihova wọhọ Oguẹdhọ okiẹrẹe gbe Osiwi otu omarokpotọ, gbe Ọnọ o re yo elẹ. Olezi avọ 78 o ta kpahe ikuigbe ahwo Izrẹl no oke Mosis rite oke Devidi. Olezi avọ 79 o ta kpahe enuobro kpahe ọraha etẹmpol na. Olẹ kpahe eziheze ahwo Ọghẹnẹ u te lele iei. Olezi avọ 81 o tuduhọ ahwo awọ re a yoẹme kẹ Jihova. Olezi avọ 82 gbe 83 e rrọ olẹ inọ Ọghẹnẹ o brukpe iguẹdhọ muomu na gbe ewegrẹ Ọghẹnẹ.

Ole jọ ọrọ emọ Kora o ta nọ: “Ẹruọ ọgua ỌNOWO o bi si ẹzi mẹ uru gaga.” (Olezi 84:2) Olezi avọ 85 o rrọ ayare inọ eghale Ọghẹnẹ i te enọ i zihe no igbo ze na. Olezi nana o fiẹgba họ inọ eghale abọ-ẹzi e ghare vi erọ iwo. Evaọ Olezi avọ 86, Devidi ọ yare Ọghẹnẹ inọ ọ sẹro riẹ je wuhrẹ iẹe. A kake jọ Olezi avọ 87 so ole kpahe Zayọn gbe enọ a jọ etẹe yẹ, kẹsena a tẹ lẹ se Jihova evaọ Olezi avọ 88. A fiẹgba họ uyoyou-ẹwo Jihova nọ u dhesẹ oma via evaọ ọvọ nọ ọ re kugbe Devidi na evaọ Olezi avọ 89, onọ Etan o kere, ọnọ o wọhọ nọ ọ jọ omọvo ezae iwareghẹ ene jọ evaọ edẹ Solomọn.—1 Ivie 4:31.

Enọ Ikereakere nọ A Kẹ Iyo Rai:

73:9—Ẹvẹ o rọ rọnọ irumuomu na a rehọ “unu rai dhe ehru, ẹrọo rai ọ be nya akpọ re”? Nọ o rọnọ irumuomu na a wo adhẹẹ kẹ uvumọ ohwo evaọ obọ odhiwu gbe otọakpọ họ na, a re rri emu hu nọ a tẹ be rehọ unu rai la Ọghẹnẹ eka. A be rehọ ẹrọo rai ta ahwo-akpọ raha re.

74:13, 14—Oke vẹ Jihova ọ rọ “bẹre izou erao nọ i re muozọ nọ e rọ evaọ ame na [jẹ] bẹre izou erao ilogbo obọ abade?” A dhesẹ “Fẹro ovie Ijipti,” wọhọ “odudu ologbo, nọ ọ rọ udevie iko Naele.” (Izikiẹl 29:3) Erao nọ i re muozọ na e sai dikihẹ kẹ egbaẹmo Fẹro. Ẹbẹre izou rai o sai dhesẹ efi nọ a fi Fẹro avọ egbaẹmo riẹ kparobọ okenọ Jihova o siwi emọ Izrẹl no igbo Ijipti.

75:4, 5, 10—Fikieme ma jẹ whaha omoya? Jihova ọ rẹ kpare uvi idibo riẹ kpehru. Rekọ o re “bru oma-oya itu iru-umuomu kpobi dhe.” A vẹvẹ omai unu nọ ma “ya-oma ha.” Nọ orọnọ Jihova họ ọnọ ọ rẹ kpare ohwo kpehru na, ma re rri ọkwa-iruo nọ ma jọ ukoko na wo wọhọ nnọ obọ riẹ u no ze.—Olezi 75:7.

76:10Ẹvẹ “ofuomuo ahwo o re ti [ro] jiri” Jihova? Nọ Ọghẹnẹ ọ tẹ kẹ ahwo-akpọ uvẹ re a rehọ ofu rai wọ ruru omai fikinọ ma be gọe, oware uwoma o sai noi ze. Ọbẹwẹ nọ o re no ukpokpoma utioye na ze o rẹ sai wuhrẹ omai evaọ edhere jọ. Umuo nọ u re ro wuhrẹ omai oware jọ ọvo oye Jihova ọ rẹ kẹ uye-oruẹ uvẹ te. (1 Pita 5:10) Ọghẹnẹ ọ rẹ rehọ ‘ofu rai nọ o kiọkọ rọ gọ oma riẹ ẹgọ.’ Kọ ẹvẹ otẹrọnọ ma ruẹ uye te uwhu? Onana o sai je jiri Jihova keme enọ e ruẹ nnọ ma rehọ ẹrọwọ thihakọ a sai je mu Ọghẹnẹ họ ejiri.

78:24, 25—Fikieme a ro se emana na “ibi obọ odhiwu” gbe “emu ikọ-odhiwu”? Orọnikọ eme ivẹ nana i dhesẹ nọ emana yọ emuore ikọ-odhiwu hu. O jọ “ibi obọ odhiwu” keme obọ odhiwu emu na o kie no ze. (Olezi 105:40) Nọ o rọnọ obọ odhiwu ikọ-odhiwu e be rria na, ẹme na “emu ikọ-odhiwu” o sai dhesẹ nnọ Ọghẹnẹ, ọnọ ọ be rria obọ odhiwu, ọye ọ rehọ e riẹ kẹ ae. (Olezi 11:4) O sae jẹ jọnọ Jihova ọ rehọ ikọ-odhiwu rọ rehọ emana na kẹ emọ Izrẹl.

82:1, 6—Amono a se “eghẹnẹ” gbe “emọ Oride na”? A rehọ eme ivẹ nana ro dhesẹ iguẹdhọ ahwo-akpọ evaọ Izrẹl. Onana u fo keme a rrọ wọhọ etota gbe ahwo-ẹro Ọghẹnẹ.—Jọn 10:33-36.

83:2Eme u dhesẹ re ‘ohwo ọ kpare uzou riẹ’ kpehru? Ẹme na o dhesẹ nnọ ohwo ọ gwọlọ dhesẹ ogaga hayo ọ gwọlọ j’owọ, maero re ọ rọ wọso, họre, hayo kienyẹ amọfa.

Eware nọ Ma Jariẹ Wuhrẹ:

73:2-5, 18-20, 25, 28. Ma rẹ re irumuomu ihri fiki efe rai hayo raro kele idhere iyoma rai hi. Irumuomu na a rrọ otọ nọ o be whrae. A ti kie “fihọ otọ jẹ raha.” Ofariẹ, nọ orọnọ a sai si emuemu no evaọ otọ esuo ahwo-akpọ nọ ọ gba ha na, ma be lahiẹ oma mai gheghe ma tẹ be daoma re ma si emuemu no. Wọhọ Asaf, o rẹ jọ oware areghẹ otẹrọnọ ma re thihakọ emuemu ẹkwoma ‘esikẹle Ọghẹnẹ’ gbe ẹkwoma usu okpekpe nọ ma re wo kugbei.

73:3, 6, 8, 27. Ma rẹ whaha ehaise, omoya, ẹkoko, gbe ofruriọ. Onana o rrọ ere o tẹ make rọnọ o sae wọhọ nọ iruemu yena e rẹ wha erere ze.

73:15-17. Oghẹrẹ avro jọ ọ tẹ rrọ udu mai hayo oware jọ u gbe vẹ omai ẹro ho, ma rẹ jọ ẹgbede ta eme itieye na lahwe he. Ma tẹ ‘ta eme itieye na’ o rẹ lẹliẹ udu whrehe amọfa. U re woma re ma rọ udu totọ roro kpahe ọdawẹ mai je ku ai họ ẹkwoma oma nọ ma re kugbe ibe Ileleikristi.—Itẹ 18:1.

73:21-24. ‘Eva e tẹ be dha omai’ fikinọ o rrọ omai ẹro wọhọ nnọ eware i bi woma kẹ irumuomu na yọ ma bi dhesẹ uruemu nọ o wọhọ orọ erao nọ i wo iroro ho. Ma te ru ere yọ ma bi rri otọ mu hu. Ukpoye, ma rẹ kuvẹ re ohrẹ Jihova o kpọ omai, wo udu inọ o ti ‘kru obọze mai’ jẹ thọ omai. Fibae, Jihova ọ te ‘rehọ omai ziọ oruaro,’ koyehọ, ziọ usu okpekpe kugbei.

77:6. Edhesẹ uvi isiuru kẹ uzẹme Ebaibol na gbe oma nọ ma re ro totọ kiẹ ai riwi o gwọlọ oke nọ ma re ro wuhrẹ je roro didi. U wuzou gaga re ma ru uvẹ nọ ma re ro roro.

79:9. Jihova ọ rẹ gaviezọ kẹ elẹ mai, maero nọ i te kie kpahe erufo odẹ riẹ.

81:13, 16. Ezọgaviẹ kẹ Jihova gbe ẹnya evaọ idhere riẹ u re su kpohọ eghale buobu.—Itẹ 10:22.

82:2, 5. Ẹdhoguo-okienyẹ ọ sai ru “etọhotọ akpọ na” nuhu. Okienyẹ ọ rẹ sae raha ọriakugbe ahwo-akpọ.

84:1-4, 10-12. Ovuhumuo nọ enọ e so ilezi na a wo kẹ uwou egagọ Jihova gbe edẹro nọ a wo kpahe uvẹ-iruo nọ a wo e rrọ oriruo kẹ omai.

86:5. Eva e rẹ were omai inọ Jihova o wo “erọvrẹ”! O bi rẹro gwọlọ oware jọ evaọ oma ahwo nọ o rẹ lẹliẹe riohrọ orumuomu nọ o kurẹriẹ.

87:5, 6. Kọ enọ e te rria uzuazọ evaọ Aparadase otọakpọ na a sae te riẹ edẹ enọ a kpare kpohọ uzuazọ obọ odhiwu? Awọ Ebaibol nana i dhesẹ nọ o sae te via ere.

88:13, 14. Ma gbẹ kake ruẹ uyo kẹ elẹ mai kpahe ẹbẹbẹ jọ họ o sai dhesẹ nọ Jihova ọ gwọlọ re ma rehọ uvẹ yena dhesẹ epanọ uyoyou nọ ma wo kẹe o ga te.

“WHA JIRI EI . . . FA EMAMỌ ODẸ RIẸ”

(Olezi 90:1–106:48)

Roro kpahe ẹjiroro sa-sa nọ ma re ro jiri Jihova nọ a fodẹ evaọ obe avene ọrọ ilezi. Evaọ Olezi avọ 90, Mosis o dhesẹ ohẹriẹ nọ o rrọ udevie “ovie nọ ọrọ anwọ ọgbọ ze” na avọ ohwo-akpọ nọ o wo uzuazọ okpẹkpẹe. (1 Timoti 1:17) Wọhọ epanọ Olezi 91:2 o ta, Mosis o dhesẹ Jihova wọhọ “adhẹzọ gbe uwou ogaga” riẹ—Ehri omofọwẹ riẹ. Ilezi nọ i lele i rie e ta kpahe ekwakwa ezi Ọghẹnẹ, iroro ikpehru riẹ, gbe iruo igbunu riẹ. Ilezi ivẹ jọ i muhọ nọ: “ỌNOWO họ ọnọ o re suo.” (Olezi 93:1; 99:1) Be ta kpahe Jihova wọhọ Ọnọ ọ ma omai, ọso-ilezi na o zizie omai re ma ‘jiri ei, fa emamọ odẹ riẹ!’—Olezi 100:4.

Ẹvẹ osu nọ ọ be dhozọ Jihova o re su enọ e rrọ otọ riẹ? Olezi avọ 101, onọ Devidi Ovie na o kere, o kuyo na. Olezi nọ ọ kẹle riẹ o ta kẹ omai inọ Jihova “o re ti yo olẹ oyogbere, ọ rẹ te jẹ ayare rai fiẹ hẹ.” (Olezi 102:17) Olezi avọ 103 o si iroro kpohọ uyoyou-ẹwo gbe ohrọ Jihova. Be ta kpahe emama Ọghẹnẹ nọ e da otọakpọ na fia, ọso-ilezi na ọ tehe enu nọ: “O ỌNOWO, ẹvẹ iruo ra i gbunu te! Areghẹ who ro ru ai kpobi.” (Olezi 104:24) Ile ivẹ urere erọ Obe avọ Ene na i jiri Jihova rọkẹ iruo igbunu riẹ.—Olezi 105:2, 5; 106:7, 22.

Enọ Ikereakere nọ A Kẹ Iyo Rai:

91:1, 2Eme họ ‘oria idhere Oride na,’ kọ ẹvẹ ma sae rọ rria etẹe? Onana yọ oria ẹwoho ọrọ ufuoma gbe omofọwẹ abọ-ẹzi, oria ọthọwẹ no enwoma abọ-ẹzi. O rrọ oria nọ u dhere keme enọ i fi eva họ Ọghẹnẹ hẹ a riẹ e riẹ hẹ. Ma re ru Jihova họ oria ẹrria mai ẹkwoma ẹro nọ ma rẹ rọ so ẹe wọhọ adhẹzọ gbe ogaga mai, ẹkwoma ejiri nọ ma re jiri ei wọhọ Osu ehrugbakpọ na, gbe ẹkwoma ewhowho emamọ usi Uvie na. Udu u re kie omai vi evaọ abọ-ẹzi keme ma riẹ nnọ Jihova ọ ruẹrẹ oma kpahe ẹsikpobi re o fi obọ họ kẹ omai.—Olezi 90:1.

92:12—Ẹvẹ ikiẹrẹe na a rẹ rọ “rua wọhọ oriẹ”? Ma riẹ oriẹ inọ ọ rẹ mọ kukpe kukpe. Ohwo okiẹrẹe ọ wọhọ oriẹ keme o kiete evaọ aro Jihova yọ ọ rẹ mọ “ibi iwoma,” onọ o kẹre te iruo ezi.—Matiu 7:17-20.

Eware nọ Ma Jariẹ Wuhrẹ:

90:7, 8, 13, 14. Iruthọ mai e rẹ raha usu mai kugbe Ọghẹnẹ uzẹme na. Ma rẹ sae ko izieraha dhere noi hi. Rekọ, ma te gine kurẹriẹ je si obọ no emuemu mai, Jihova ọ te wariẹ si omai gboma, ‘rehọ uyoyou riẹ vọ eva mai.’

90:10, 12. Nọ uzuazọ o rrọ kpẹkpẹe na, u fo re ma “kele edẹ mai.” Evaọ oghẹrẹ vẹ? Ẹkwoma ‘eva mai nọ ma re fihọ areghẹ,’ hayo ẹkwoma areghẹ nọ ma rẹ rọ rria uzuazọ re ma rehọ umutho edẹ mai nọ i kiọkọ ru Jihova eva were, orọnikọ ma rẹ raha ai kufiẹ hẹ. Onana o gwọlọ nọ ma rẹ rehọ iruo Ọghẹnẹ karo jẹ rehọ oke mai ruiruo ziezi.—Ahwo Ẹfẹsọs 5:15, 16; Ahwo Filipai 1:10.

90:17. U fo re ma lẹ nọ Jihova o ru “iruo abọ mai re i wo ẹro kẹ omai” jẹ ghale omodawọ mai evaọ odibọgba na.

92:14, 15. Fikinọ a rrọ emọ-uwuhrẹ ajọwha erọ Ebaibol na, yọ a bi kuomagbe ahwo Jihova ẹsikpobi, enọ e kpako no na a rẹ gbẹ jọ ‘dhidhidhi’—jọ gaga evaọ egagọ Ọghẹnẹ—a vẹ jẹ jọ ghaghae kẹ ukoko na.

94:19. Oghẹrẹ oware kpobi nọ o be wha “iroro” hayo awaọruọ se omai kẹhẹ, ma te se je roro didi kpahe eware “evaewerọ” nọ e rrọ Ebaibol na e rẹ sasa omai oma.

95:7, 8. Ezọgaviẹ kẹ ohrẹ Ikereakere na gbe ẹnya lele ohrẹ na o rẹ thọ omai nọ ma gbe ro wo udu uyoma ha.—Ahwo Hibru 3:7, 8.

106:36, 37. Awọ Ebaibol nana i dhesẹ nọ emema hayo iwoho nọ a rẹ gọ avọ idhe nọ a re dhe kẹ idhivẹri yọ oware ovona. Onana u dhesẹ nọ ohwo nọ ọ be rehọ emema hayo iwoho ruiruo ọ rẹ sae ziọ otọ ekpakpọ idhivẹri. Ebaibol na e ta udu họ omai awọ nọ: “Wha si oma rai no edhọ-egọ.”—1 Jọn 5:21.

“Wha Jiri ỌNOWO”

Ile esa urere erọ Obe avọ Ene ọrọ Ilezi e rehọ uduotahawọ nana kuhọ: “Jiri ỌNOWO.” Olezi urere ọrọ abọ nana ọ rehọ eme yena muhọ re. (Olezi 104:35; 105:45; 106:1, 48) Evaọ uzẹme, eme na “jiri ỌNOWO” e roma via unuẹse buobu evaọ Obe Avene ọrọ ilezi na.

Ma gine wo ẹjiroro nọ ma re ro jiri Jihova. Olezi avọ 73 rite 106 e kẹ omai eware buobu nọ ma re roro kpahe no, lẹliẹ omai vọ avọ uyere kẹ Ọsẹ obọ odhiwu mai. Ma te roro kpahe eware kpobi nọ o ru kẹ omai no gbe enọ o bi ti ru evaọ obaro, kọ oma o gbẹ wọ omai rehọ ẹgba mai kpobi “jiri ỌNOWO”?

[Uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 28]

Wọhọ Asaf, ma rẹ sai thihakọ emuemu ẹkwoma ‘esikẹle Ọghẹnẹ’

[Uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 29]

Fẹro avọ egbaẹmo riẹ a whu eva Abade Ọwawae na

[Uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 29]

Kọ whọ riẹ oware nọ a ro se emana “emu ikọ-odhiwu”?

[Uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 31]

Eme o re fi obọ họ ru “iroro” hayo awaọruọ mai kpotọ?