Hlavné myšlienky z knihy Žalmy — 3. a 4. kniha
Jehovovo slovo je živé
Hlavné myšlienky z knihy Žalmy — 3. a 4. kniha
ŽALMISTA sa v modlitbe pýtal Boha: „Bude sa tvoja milujúca láskavosť oznamovať v pohrebisku, tvoja vernosť na mieste zničenia?“ (Žalm 88:11) Odpoveď je, samozrejme, nie. Keby sme nežili, nemohli by sme chváliť Jehovu. Chváliť Jehovu je dobrý dôvod, prečo žiť, a to, že máme život, je dobrý dôvod, prečo chváliť Jehovu.
V tretej a štvrtej knihe žalmov, do ktorých patria Žalmy 73 až 106, nachádzame množstvo dôvodov, prečo chváliť Stvoriteľa a žehnať jeho meno. Uvažovanie o týchto žalmoch by malo prehĺbiť našu vďačnosť za „Božie slovo“ a podnietiť nás, aby sme Jehovu chválili v ešte väčšej miere a stále sa v tom zlepšovali. (Hebrejom 4:12) So záujmom sa pozrime najprv do tretej knihy žalmov.
„PRE MŇA JE DOBRÉ PRIBLIŽOVAŤ SA K BOHU“
Prvých 11 žalmov tretej zbierky zložil Asaf alebo niektorí z jeho rodu. Prvý z nich ukazuje, čo pomohlo Asafovi, aby nebol zvedený nesprávnym zmýšľaním a dospel k správnemu záveru. „Pre mňa je dobré približovať sa k Bohu,“ spieval. (Žalm 73:28) Po tomto žalme nasleduje Žalm 74, ktorý je žalospevom o zničení Jeruzalema. Žalmy 75, 76 a 77 opisujú Jehovu ako spravodlivého Sudcu, ako Záchrancu miernych a ako Toho, kto vypočúva modlitby. V Žalme 78 je stručne zachytená minulosť Izraela od čias Mojžiša do čias Dávida. Žalm 79 je smutnou piesňou o zničení chrámu. Nasleduje modlitba o obnovu Božieho ľudu. Žalm 81 nabáda poslúchať Jehovu. Žalm 82 je modlitbou o vykonanie Božieho rozsudku nad skazenými sudcami a Žalm 83 nad Božími nepriateľmi.
„Moja duša dychtila a hynula po Jehovových nádvoriach,“ hovorí sa v jednej piesni Kórachových synov. (Žalm 84:2) Žalm 85 je prosbou k Bohu o požehnanie tých, ktorí sa vrátili z vyhnanstva. Tento žalm zdôrazňuje, že požehnania v duchovnej oblasti sú oveľa cennejšie než požehnania týkajúce sa hmotných vecí. V Žalme 86 Dávid prosí Boha, aby ho strážil a poučoval. Po Žalme 87, ktorý je piesňou o Sione a o tých, ktorí sa tam narodili, nasleduje modlitba k Jehovovi v Žalme 88. Jehovova milujúca láskavosť vyjadrená v zmluve s Dávidom je zdôraznená v Žalme 89, ktorý zložil Etán, pravdepodobne jeden zo štyroch múdrych mužov žijúcich za dní Šalamúna. — 1. Kráľov 4:31.
Odpovede na biblické otázky:
73:9 — V akom zmysle zlí ‚vynášajú svoje ústa až do nebies a ich jazyk sa prechádza po zemi‘? Keďže zlí nemajú žiadnu úctu k nikomu v nebi ani na zemi, nezdráhajú sa svojimi ústami rúhať proti Bohu. Svojím jazykom tiež ohovárajú ľudí.
74:13, 14 — Kedy Jehova ‚rozbil hlavy morských oblúd vo vodách a drvil Leviatanove hlavy‘? „Faraón, egyptský kráľ“, je označený ako „veľký morský netvor, ktorý [leží] natiahnutý uprostred svojich nílskych kanálov“. (Ezechiel 29:3) Leviatan môže predstavovať faraónových silných mužov. Drvenie ich hláv sa pravdepodobne vzťahuje na porážku faraóna a jeho vojska, keď Jehova oslobodil Izraelitov z egyptského otroctva.
75:4, 5, 10 — Čo predstavuje výraz „roh“? Rohy sú pre zviera mocnou zbraňou. Preto je výraz „roh“ symbolom moci alebo sily. Jehova vyvyšuje rohy svojho ľudu, teda spôsobuje, aby bol jeho ľud vyvýšený, zatiaľ čo ‚rohy zlých stína‘. Dostávame výstrahu, aby sme ‚nevyvyšovali svoj roh do výšky‘, teda aby sme sa nestali pyšnými či arogantnými. Keďže tým, kto vyvyšuje, je Jehova, na zverenú zodpovednosť v zbore sa treba pozerať tak, že pochádza od neho. — Žalm 75:7.
76:10 — Ako môže „práve ľudský zúrivý hnev“ chváliť Jehovu? Keď Boh dovoľuje ľuďom, aby prejavili svoj zúrivý hnev, ktorý voči nám cítia preto, že sme jeho služobníkmi, môže to viesť k pozitívnemu výsledku. Akékoľvek ťažkosti, ktoré môžeme zažiť, môžu poslúžiť na to, aby sme boli v nejakom smere vyškolení. Jehova pripúšťa utrpenie iba do takej miery, aby to poskytovalo také školenie. (1. Petra 5:10) ‚Zvyškom ľudského zúrivého hnevu sa Boh opáše.‘ Čo ak utrpenie povedie k našej smrti? Aj to môže viesť k chvále Jehovu, pretože tí, ktorí nás vidia verne vytrvávať, ho môžu tiež začať oslavovať.
78:24, 25 — Prečo je manna označená za „nebeské zrno“ a „chlieb silných“, alebo ako uvádzajú niektoré preklady, „chlieb anjelský“? Ani jeden z týchto výrazov neznamená, že manna bola pokrmom anjelov. Bola ‚nebeským zrnom‘ v tom zmysle, že pochádzala z neba. (Žalm 105:40) Keďže anjeli, čiže ‚silní‘, žijú v nebi, výraz „chlieb anjelský“ môže jednoducho znamenať, že tento chlieb poskytoval Boh, ktorý žije v nebi. (Žalm 11:4) Je tiež možné, že Jehova používal anjelov pri poskytovaní manny Izraelitom.
82:1, 6 — Kto je tu označený za „bohov“ a za ‚synov Najvyššieho‘? Oba výrazy sa vzťahujú na ľudských sudcov v Izraeli. Je to vhodné, lebo títo sudcovia mali slúžiť ako Boží hovorcovia a zástupcovia. — Ján 10:33–36.
83:2 — Čo naznačuje ‚zdvihnutie hlavy‘? Toto gesto naznačuje, že človek je pripravený prejaviť moc alebo niečo urobiť, obyčajne postaviť sa na odpor, bojovať alebo utláčať.
Poučenie pre nás:
73: 2–5, 18–20, 25, 28 Mali by sme si dávať pozor, aby sme nezačali závidieť zlým ich úspechy ani si neosvojili ich bezbožné spôsoby. Zlí sú na ‚klzkej zemi‘. Je isté, že sa ‚rozpadnú na trosky‘. Okrem toho, pokiaľ vládne nedokonalá ľudská vláda, nie je možné odstrániť zlo, a tak by bolo márne usilovať sa o to. Je múdre, aby sme sa so zlom vyrovnávali rovnako ako Asaf tým, že sa budeme ‚približovať k Bohu‘, a tým, že sa budeme tešiť z toho, že máme k nemu blízky vzťah.
73:3, 6, 8, 27 Musíme sa vyhýbať chvastúnstvu, povýšenectvu, posmievaniu sa a podvádzaniu. A platí to aj vtedy, keď sa také konanie môže zdať výhodné.
73:15–17 Keď máme v mysli zmätok, mali by sme sa strážiť a nezverejňovať naše mätúce myšlienky. Keby sme rozprávali „taký príbeh“, iba by sme tým druhých znechutili. Mali by sme v pokoji rozjímať o veciach, ktoré nás znepokojujú, a riešiť ich v spoločenstve spoluveriacich. — Príslovia 18:1.
73:21–24 Reakcia človeka, ktorý dovolí, aby jeho ‚srdce zatrpklo‘, keď vidí, ako sa zlým darí, je pripodobnená k reakcii nerozumných zvierat. Taká reakcia je impulzívna, založená výlučne na pocitoch. Radšej by sme sa mali dať viesť Jehovovými radami a plne dôverovať, že on ‚chytí našu pravicu‘ a bude nás podporovať. Navyše, Jehova ‚nás dovedie k sláve‘, čo znamená, že nám umožní, aby sme k nemu mali blízky vzťah.
77:6 Prejavovanie záujmu o duchovné pravdy a starostlivé pátranie po nich si vyžaduje čas na štúdium a rozjímanie. Je dôležité vyhradzovať si určitý čas na to, aby sme boli sami a mohli premýšľať.
79:9 Jehova počúva naše modlitby, zvlášť keď sa týkajú posvätenia jeho mena.
81:13, 16 Keď počúvame Jehovov hlas a chodíme po jeho cestách, vedie to k bohatým požehnaniam. — Príslovia 10:22.
82:2, 5 Nespravodlivosť vedie k tomu, že „základy zeme“ sa kolíšu. Nespravodlivé skutky narúšajú stabilitu ľudskej spoločnosti.
84:1–4, 10–12 Žalmisti sú nám príkladom v tom, že si veľmi cenili miesto Jehovovho uctievania a nachádzali uspokojenie vo výsadách, ktoré mali v službe Jehovovi.
86:5 Môžeme byť naozaj vďační, že Jehova je „pripravený odpúšťať“! Neprehliadne u previnilca prejav pokánia, naopak, všíma si každý náznak, ktorý mu dáva podklad na prejavenie milosrdenstva.
87:5, 6 Budú ľudia, ktorí získajú život v pozemskom raji, niekedy poznať mená tých, ktorí boli vzkriesení k nebeskému životu? Tieto verše naznačujú, že je to pravdepodobné.
88:13, 14 Keď sa nám zdá, že Jehova už dlho neodpovedá na naše modlitby v súvislosti s nejakým problémom, môže to znamenať, že Jehova chce, aby sme ukázali, či sme mu skutočne oddaní.
„VZDÁVAJTE MU VĎAKY, ŽEHNAJTE JEHO MENO“
Zamyslime sa nad rôznymi dôvodmi na vyvyšovanie Jehovu, ktoré sú predložené v štvrtej zbierke žalmov. V Žalme 90 Mojžiš opisuje diametrálny rozdiel medzi existenciou ‚Kráľa večnosti‘ a prchavým životom človeka. (1. Timotejovi 1:17) V Žalme 91:2 sa zmieňuje o Jehovovi ako o ‚svojom útočišti a svojej pevnosti‘ — ako o svojej záruke bezpečia. Niekoľko nasledujúcich žalmov hovorí o Božích znamenitých vlastnostiach, o jeho myšlienkach, ktoré vysoko prevyšujú naše, a o jeho obdivuhodných dielach. Tri piesne sa začínajú slovami: „Sám Jehova sa stal kráľom!“ (Žalm 93:1; 97:1; 99:1) Žalmista poukazuje na Jehovu ako na nášho Tvorcu a vyzýva nás, aby sme ‚mu vzdávali vďaky a žehnali jeho meno‘. — Žalm 100:4.
Ako by mal vládca, ktorý má bázeň pred Jehovom, spravovať záležitosti svojej krajiny? Žalm 101, ktorý zložil kráľ Dávid, odpovedá na túto otázku. Nasledujúci žalm o Jehovovi hovorí: „Istotne sa obráti k modlitbe tých, ktorí sú zbavení všetkého, a neopovrhne ich modlitbou.“ (Žalm 102:17) Stotretí žalm obracia pozornosť na Jehovovu milujúcu láskavosť a milosrdenstvo. V 104. žalme sa žalmista zmieňuje o množstve Božích diel na zemi. Hovorí: „Aké mnohé sú tvoje diela, ó, Jehova! Všetky si ich urobil v múdrosti.“ (Žalm 104:24) V dvoch záverečných piesňach štvrtej knihy žalmov je Jehova chválený za svoje obdivuhodné diela. — Žalm 105:2, 5; 106:7, 22.
Odpovede na biblické otázky:
91:1, 2 — Čo je ‚tajným miestom Najvyššieho‘ a ako tam môžeme ‚bývať‘? Je to symbolické miesto duchovného bezpečia a ochrany — stav, keď sme chránení pred duchovnou ujmou. Toto miesto je tajné, pretože pre tých, ktorí nedôverujú Bohu, je neznáme. Jehovu robíme svojím príbytkom tým, že sa naňho pozeráme ako na svoje útočište a pevnosť, chválime ho ako Zvrchovaného Vládcu celého vesmíru a zvestujeme dobré posolstvo o Kráľovstve. Máme pocit duchovného bezpečia, lebo vieme, že Jehova je vždy pripravený pomôcť nám. — Žalm 90:1.
92:12 — V akom zmysle ‚spravodlivý kvitne ako palma‘? Palma je pozoruhodná svojou úrodnosťou. Spravodlivý človek je ako palma v tom zmysle, že je z Jehovovho hľadiska priamy a že vytrvalo prináša „znamenité ovocie“, ku ktorému patria dobré skutky. — Matúš 7:17–20.
Poučenie pre nás:
90:7, 8, 13, 14 Vždy, keď sa dopustíme nesprávneho konania, naruší to náš vzťah k pravému Bohu. A pred ním nemožno skryť tajné hriechy. No ak prejavíme pravé pokánie a odvrátime sa od nesprávneho konania, Jehova nám znova prejaví priazeň a ‚nasýti nás svojou milujúcou láskavosťou‘.
90:10, 12 Keďže život je krátky, mali by sme „počítať svoje dni“. Ako? Tak, že budeme ‚získavať múdre srdce‘, čiže prejavovať múdrosť tým, že dni, ktoré sú ešte pred nami, nepremárnime, ale využijeme ich spôsobom, ktorý sa páči Jehovovi. To si vyžaduje, aby našimi prioritami boli duchovné veci a aby sme svoj čas využívali múdro. — Efezanom 5:15, 16; Filipanom 1:10.
90:17 Je vhodné modliť sa, aby Jehova ‚pevne založil dielo našich rúk‘ a požehnal naše úsilie v službe.
92:14, 15 Keď sú vekovo starší kresťania usilovnými študentmi Božieho Slova a pravidelne sa zhromažďujú s Jehovovým ľudom, môžu byť stále „tuční a svieži“, čiže duchovne vitálni, a môžu byť cenným prínosom pre zbor.
94:19 Bez ohľadu na to, čo môže vyvolávať naše ‚znepokojujúce myšlienky‘, čítanie Biblie a rozjímanie o ‚prejavoch útechy‘, ktoré sa v nej nachádzajú, nás utešia.
95:7, 8 Ak budeme počúvať biblické rady, venovať im pozornosť a pohotovo ich poslúchať, ochráni nás to, aby sa naše srdce nezatvrdilo. — Hebrejom 3:7, 8.
106:36, 37 V týchto veršoch je modlárstvo spojené s obetovaním démonom. To ukazuje, že človek, ktorý uctieva modly, sa môže dostať pod vplyv démonov. Biblia nás nabáda: „Chráňte sa pred modlami.“ — 1. Jána 5:21.
„Chváľte Jah!“
Posledné tri piesne štvrtej knihy žalmov sa končia nabádaním: „Chváľte Jah!“ Posledný z týchto žalmov sa týmito slovami aj začína. (Žalm 104:35; 105:45; 106:1, 48) Vyjadrenie „chváľte Jah!“ sa v štvrtej knihe žalmov objavuje často.
Rozhodne máme dôvod chváliť Jehovu. Žalmy 73 až 106 nám poskytujú veľa podnetov na uvažovanie, a tak napĺňajú naše srdce vďačnosťou k nášmu nebeskému Otcovi. Keď uvažujeme o všetkom, čo pre nás Jehova už urobil a čo pre nás ešte urobí v budúcnosti, nepodnecuje nás to ‚chváliť Jah‘ celou silou?
[Obrázok na strane 10]
Tak ako Asaf, aj my sa môžeme vyrovnávať so zlom tým, že sa budeme ‚približovať k Bohu‘
[Obrázok na strane 11]
Faraónova porážka pri Červenom mori
[Obrázok na strane 11]
Vieš, prečo je manna nazvaná ‚chlebom silných‘?
[Obrázok na strane 13]
Čo nám pomôže zbaviť sa „znepokojujúcich myšlienok“?