Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Sanebimɔi ni Jɛ Kanelɔi Adɛŋ

Sanebimɔi ni Jɛ Kanelɔi Adɛŋ

Sanebimɔi ni Jɛ Kanelɔi Adɛŋ

Kɛ́ Kristofonyo miikudɔ tsɔne ni eyaná oshara ní mɔ ko gbo lɛ, mɛni esa akɛ asafo lɛ afee?

Esa akɛ asafo lɛ abote sane lɛ mli kɛkwɛ akɛ aye láyisɔ̃ lo. Yiŋtoi ahewɔ ni ebaabi ni asafo lɛ abote sane lɛ mli akwɛ lɛ ateŋ ekome ji akɛ, esaaa akɛ asafo lɛ yeɔ maŋnyo ko láyisɔ̃. (5 Mose 21:1-9; 22:8) Kɛ́ tsɔne kudɔlɔ lɛ kudɔ tsɔne lɛ basabasa aloo eku ehiɛ eshwie tsɔne kudɔmɔ he mlai ni Kaisare ewo lɛ ateŋ eko nɔ ní eyaná oshara ni gbele jɛ mli kɛba lɛ, ebaanyɛ eye láyisɔ̃. (Marko 12:14) Kɛlɛ, nibii krokomɛi yɛ ni ebaabi ni asusu he.

Kɛ́ mɔ ko gbe gbɔmɔ ni ejo foi kɛtee Israel abobaa maji lɛ eko mli lɛ, ayeɔ esane lɛ yɛ jɛmɛ kɛkwɛɔ akɛ eyeɔ fɔ́ loo bem. Kɛ́ ana akɛ jeee gbɛ eje egbe mɔ lɛ, no lɛ ahaa ehiɔ maŋ lɛ mli bɔni afee ni lá he oweletɔlɔ lɛ nine akashɛ enɔ. (4 Mose 35:6-25) No hewɔ lɛ, kɛ́ Kristofonyo hiɛ tsɔne ni eyaná oshara ni mɔ ko gbo lɛ, esa akɛ asafoŋ onukpai lɛ abote sane lɛ mli kɛkwɛ akɛ eyeɔ láyisɔ̃ lo. Jeee bɔ ni maŋ onukpai lɛ loo kojolɔi lɛ baabua sane lɛ aha lɛ nɔ asafo lɛ baadamɔ kɛkpɛ yiŋ yɛ bɔ ni esa ákɛ akɛ nyɛmi lɛ aye aha lɛ he.

Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, kojolɔi lɛ baanyɛ abu tsɔne kudɔlɔ lɛ fɔ́ akɛ eku tsɔne kudɔmɔ he mlai lɛ eko mli yɛ gbɛ ko nɔ, shi ekolɛ asafoŋ onukpai ni bote sane lɛ mli lɛ baana akɛ eyeee láyisɔ̃ akɛni nɔ ko bɛ ni ebaanyɛ efee yɛ oshara ni kɛ gbele lɛ ba lɛ mli lɛ hewɔ. Nakai nɔŋŋ kojolɔi lɛ baanyɛ akɛɛ akɛ tsɔne kudɔlɔ lɛ yeee fɔ́, shi ekolɛ onukpai ni bote sane lɛ mli lɛ baana akɛ eyeɔ láyisɔ̃ diɛŋtsɛ.

Esa akɛ onukpai ni baabote sane lɛ mli akwɛ lɛ ajɛ Ŋmalɛi lɛ kɛ anɔkwale diɛŋtsɛ ni yɔɔ sane lɛ mli—tsɔne kudɔlɔ lɛ diɛŋtsɛ ní baakpɛlɛ nɔ akɛ eyeɔ fɔ́ aloo mɛi enyɔ loo etɛ ni na nɔ ni ba lɛ anaa wiemɔ nɔ amɛkpɛ amɛyiŋ. (5 Mose 17:6; Mateo 18:15, 16) Kɛ́ onukpai lɛ na akɛ mɔ lɛ yeɔ láyisɔ̃ lɛ, no lɛ esa akɛ ato saneyeli ajinafoi akuu he gbɛjianɔ. Kɛ́ kuu lɛ na akɛ mɔ ni eye láyisɔ̃ lɛ eshwa ehe lɛ, no lɛ amɛbaajɛ Ŋmalɛi lɛ amli amɛkɛ kãmɔ ni sa aha lɛ, ni abaatsĩ enaa yɛ hegbɛi komɛi ni yɔɔ asafo lɛ mli lɛ he. Ahaŋ eya nɔ esɔmɔ akɛ onukpa loo asafoŋ sɔɔlɔ. Akɛ naatsĩi krokomɛi hu baafɔ̃ enɔ. Kɛfata he lɛ, ebaabu tsɔne ni ekudɔ lɛ basabasa, mlai ni eku ehiɛ eshwie nɔ, aloo ehe nɔ ní ekwɛɛɛ jogbaŋŋ ní kɛ oshara kɛ gbele lɛ ba lɛ he akɔntaa eha Nyɔŋmɔ.—Galatabii 6:5, 7.

Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ: Kɛ́ beni oshara lɛ ba lɛ, no mli lɛ kɔɔyɔŋ ehiii—ekolɛ nugbɔ miinɛ waa aloo afua ewo ni ehiii nɔ ko feemɔ lɛ, no lɛ kulɛ esa akɛ tsɔne kudɔlɔ lɛ akwɛ ehe nɔ jogbaŋŋ. Kɛ́ no mli lɛ, wɔ̀ miiye lɛ lɛ, no lɛ kulɛ esa akɛ ewa ni ejɔɔ ehe fioo kɛyashi wɔ̀ lɛ baatse yɛ ehiɛ aloo eha mɔ kroko akudɔ tsɔne lɛ.

Ebaanyɛ eba akɛ no mli lɛ tsɔne kudɔlɔ lɛ hiɛ foi fe nine. Kɛ́ Kristofonyo ko wo tsɔne foi fe bɔ ni mla ŋmɛɔ gbɛ lɛ, belɛ eŋɔɔɔ ‘Kaisare nii ehaaa Kaisare.’ No hu tsɔɔ akɛ ebuuu wala akɛ eyɛ krɔŋkrɔŋ ejaakɛ foi ni ehiɛ lɛ baanyɛ ekɛ oshara ni yɔɔ gbeyei aba. (Mateo 22:21) Kɛ́ ebalɛ nakai lɛ, enɛ baabi ni asusu nii ahe kɛya shɔŋŋ. Ani abaanyɛ akɛɛ akɛ onukpa ni kuɔ ehiɛ eshwieɔ tsɔne kudɔmɔ he mlai ni Kaisare ewo lɛ anɔ aloo ejeɔ gbɛ ekɛtsuuu nii lɛ miifee nɔkwɛmɔnɔ kpakpa eeha tooku lɛ?—1 Petro 5:3.

Esaaa akɛ Kristofoi biɔ ni amɛnanemɛi krokomɛi kɛ amɛ akpe yɛ he ko yɛ be ko ni amɛnanemɛi lɛ nyɛŋ jɛmɛ ashɛ yɛ be naa akɛ ja amɛwo amɛtsɔne foi fe bɔ ni mla ŋmɛɔ gbɛ. Shi bei babaoo lɛ, ebiɔ ni mɔ lɛ ashi shĩa oya aloo efee tsakemɔi komɛi yɛ egbɛjianɔtoo mli bɔni afee ni ená be ni fa bɔ ni sa koni ekaba lɛ akɛ ebaakpe sɛɛ hewɔ lɛ ebaawo etsɔne lɛ foi fe nine. Kɛ́ Kristofoi fee amɛnii yɛ gbɛ ni tamɔ nɛkɛ nɔ lɛ, no haŋ amɛnu he akɛ amɛwo amɛtsɔne foi fe bɔ ni sa, yɛ no najiaŋ lɛ, no baaha amɛkɛ tsɔne kudɔmɔ he mlai ni nɔyelɔi ni ji “hegbɛi ni yeɔ nɔ lɛ” ewo lɛ atsu nii. (Romabii 13:1, 5) Enɛ baaye abua tsɔne kudɔlɔ lɛ koni ebu ehe kɛjɛ osharai komɛi ni gbele baanyɛ ajɛ mli kɛba ní ekolɛ no baaha eye láyisɔ̃ lɛ mli. No baaha efee nɔkwɛmɔnɔ kpakpa efɔ̃ shi eha mɛi krokomɛi ni asaŋ eya nɔ ehiɛ henilee ni mli tse.—1 Petro 3:16.