Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Odkiaľ sa vzala naša jedinečná slnečná sústava

Odkiaľ sa vzala naša jedinečná slnečná sústava

Odkiaľ sa vzala naša jedinečná slnečná sústava

POLOHA našej slnečnej sústavy vo vesmíre je vďaka kombinácii mnohých faktorov jedinečná. Naša slnečná sústava sa nachádza medzi dvomi špirálovitými ramenami Mliečnej cesty, v oblasti, v ktorej je relatívne málo hviezd. Takmer všetky hviezdy, ktoré môžeme v noci vidieť, sú od nás tak ďaleko, že zostávajú iba svetelnými bodmi, aj keď sú pozorované pomocou tých najväčších teleskopov. Je to náhoda?

Keby naša slnečná sústava bola bližšie k centrálnej časti Mliečnej cesty, pocítili by sme škodlivé účinky toho, že by sme boli v oblasti s väčšou hustotou hviezd. Napríklad Zem by sa pravdepodobne vychyľovala zo svojej obežnej dráhy, čo by malo tragický vplyv na ľudský život. Zdá sa, že slnečná sústava má v galaxii presne tú správnu polohu, v ktorej je chránená pred týmto i pred ďalšími nebezpečenstvami — napríklad pred prehriatím, keby musela prechádzať cez mračná plynu, alebo pred explodujúcimi hviezdami a ďalšími zdrojmi smrtiaceho žiarenia.

Slnko je typom hviezdy, ktorá ideálne vyhovuje našim potrebám. Vyznačuje sa stabilným žiarením, dlhou životnosťou a nie je ani príliš veľké, ani príliš horúce. Drvivá väčšina hviezd v našej galaxii je oveľa menšia než naše Slnko a neposkytujú ani správny druh svetla, ani správne množstvo tepla, ktoré je nevyhnutné pre život na planéte, ako je Zem. Okrem toho väčšina hviezd je gravitačne viazaná s ďalšou hviezdou alebo aj s viacerými hviezdami a navzájom okolo seba obiehajú. No naše Slnko je na rozdiel od nich samostatnou hviezdou. Je nepravdepodobné, že by naša slnečná sústava zostala stabilná, keby bola ovplyvňovaná gravitačnými silami dvoch či viacerých sĺnk.

Ďalším faktorom, ktorý robí našu slnečnú sústavu jedinečnou, je poloha veľkých vonkajších planét, ktoré majú takmer kružnicové obežné dráhy a ich gravitačná sila nepredstavuje žiadnu hrozbu pre vnútorné terestriálne planéty. * Naopak, vonkajšie planéty plnia ochrannú úlohu, lebo absorbujú alebo odkláňajú nebezpečné objekty. „Asteroidy a kométy do nás síce narážajú, ale nie až v takej miere, za čo vďačíme prítomnosti veľkých planét pozostávajúcich z plynu, ako napríklad Jupiteru, ktoré sú za nami,“ vysvetľujú vedci Peter D. Ward a Donald Brownlee v knihe Rare Earth—Why Complex Life Is Uncommon in the Universe (Výnimočná Zem: Prečo sú vyššie formy života vo vesmíre neobvyklé). Boli objavené aj iné slnečné sústavy s veľkými planétami. Ale väčšina týchto veľkých planét má obežné dráhy, ktoré by predstavovali hrozbu pre menšie planéty zemského typu.

Úloha Mesiaca

Mesiac už oddávna napĺňa ľudstvo úžasom. Bol zdrojom inšpirácie pre básnikov i pre hudobných skladateľov. Napríklad v staroveku jeden hebrejský básnik opísal Mesiac ako „pevne založený na neurčitý čas“ a ‚ako verného svedka na oblohe‘. — Žalm 89:37.

Mesiac významne ovplyvňuje život na Zemi okrem iného tým, že jeho gravitačná sila spôsobuje príliv a odliv. Príliv a odliv sa považuje za podstatný pre oceánske prúdy, ktoré zas významným spôsobom ovplyvňujú charakter počasia.

Ďalšou významnou úlohou Mesiaca je to, že jeho gravitačná sila stabilizuje sklon zemskej osi vzhľadom na rovinu obežnej dráhy, po ktorej Zem obieha okolo Slnka. Podľa vedeckého časopisu Nature by sa bez vplyvu Mesiaca sklon zemskej osi v priebehu dlhých časových období menil od „takmer 0 [stupňov] do 85 [stupňov]“. Predstavme si, že by zemská os nemala žiadny sklon! Nemohli by sme sa tešiť z príjemnej zmeny ročných období a trpeli by sme nedostatkom zrážok. Sklon zemskej osi tiež bráni teplotným rozdielom, ktoré by boli príliš extrémne, aby sme ich mohli prežiť. „Za súčasnú stabilitu klímy vďačíme jednému výnimočnému javu: prítomnosti Mesiaca,“ uzatvára astronóm Jacques Laskar. Náš Mesiac plní túto stabilizujúcu úlohu vďaka svojej veľkosti — v pomere k veľkosti Zeme je väčší než mesiace obrovských planét.

Ďalšou úlohou tejto prirodzenej družice Zeme je, ako poznamenal v staroveku pisateľ biblickej knihy Genezis, že Mesiac poskytuje v noci svetlo. — 1. Mojžišova 1:16.

Náhoda alebo zámer?

Ako možno vysvetliť, že je splnené také množstvo faktorov, ktoré sú potrebné, aby bol život na Zemi nielen možný, ale aj príjemný? Zdá sa, že sú iba dve možnosti: Buď sú všetky tieto skutočnosti výsledkom slepej náhody, alebo je za tým všetkým premyslený zámer.

Už pred mnohými stáročiami bolo vo Svätom Písme zapísané, že náš vesmír naprojektoval a vytvoril Stvoriteľ — Všemohúci Boh. Ak je to tak, znamená to, že podmienky, ktoré existujú v našej slnečnej sústave, nie sú výsledkom náhody, ale zámeru. Stvoriteľ nám poskytol správu o tom, ako krok za krokom pripravoval Zem na to, aby bol na nej možný život. Možno vás prekvapí, že hoci táto správa je stará zhruba 3 500 rokov, udalosti z dejín vesmíru, ktoré sú v nej opísané, v podstate zodpovedajú tomu, o čom sú vedci presvedčení, že sa muselo stať. Táto správa sa nachádza v biblickej knihe Genezis, čiže v 1. Mojžišovej. Zamyslite sa nad tým, čo je v nej zaznamenané.

Biblická správa o stvorení

„Na začiatku Boh stvoril nebesia a zem.“ ​(1. Mojžišova 1:1) Úvodné slová Biblie hovoria o stvorení našej slnečnej sústavy vrátane našej planéty, ako aj hviezd v miliardách galaxií, ktoré tvoria vesmír. Podľa Biblie v istom časovom období bol zemský povrch ‚beztvárny a pustý‘. Neboli tu žiadne kontinenty ani žiadna úrodná pôda. No ďalšie slová poukazujú na to, o čom vedci hovoria ako o najdôležitejšej podmienke, ak má na planéte existovať život — na hojnosť vody. Boží duch sa ‚pohyboval sem a tam nad povrchom vôd‘. — 1. Mojžišova 1:2.

Na to, aby povrchová voda zostala v kvapalnom skupenstve, planéta musí byť v správnej vzdialenosti od svojho slnka. „Mars je príliš chladný, Venuša je príliš horúca, Zem má práve tú správnu teplotu,“ vysvetľuje planetárny vedec Andrew Ingersoll. Okrem toho na rast vegetácie je nevyhnutné dostatočné množstvo svetla. A nie je zanedbateľné, že v biblickej správe sa uvádza, že v ranom stvoriteľskom období Boh spôsobil, aby slnečné svetlo preniklo cez tmavé oblaky vodnej pary, ktorá zahaľovala oceán ako ‚plienka‘ malé dieťa. — Jób 38:4, 9; 1. Mojžišova 1:3–5.

V nasledujúcich veršoch 1. Mojžišovej čítame, že Stvoriteľ vytvoril to, čo Biblia označuje ako „priestor“. (1. Mojžišova 1:6–8) Tento priestor bol potom naplnený plynmi, ktoré tvoria zemskú atmosféru.

V Biblii je ďalej vysvetlené, že Boh zmenil beztvarý povrch zeme a vytvoril súš. (1. Mojžišova 1:9, 10) Zjavne spôsobil vrásnenie zemskej kôry a uviedol do pohybu litosférické dosky. To viedlo k vytvoreniu hlbokých podmorských priekop a z oceánu vystúpili kontinenty. — Žalm 104:6–8.

V bližšie neurčenom období dejín Zeme Boh stvoril v oceánoch mikroskopické riasy. Vďaka slnečnej energii tieto jednobunkové organizmy so schopnosťou samoreprodukcie začali ako potravu prijímať oxid uhličitý a do atmosféry uvoľňovať kyslík. Tento obdivuhodný proces bol počas tretieho stvoriteľského obdobia urýchlený vďaka stvoreniu vegetácie, ktorá nakoniec pokryla pevninu. Tak sa množstvo kyslíka v atmosfére zvýšilo, čo umožnilo život zvierat i ľudí, pre ktorých je kyslík nevyhnutný na dýchanie. — 1. Mojžišova 1:11, 12.

S cieľom zúrodniť zem Stvoriteľ vytvoril v pôde rôzne mikroorganizmy. (Jeremiáš 51:15) Tieto drobné stvorenia rozkladajú odumretú hmotu a recyklujú prvky, ktoré rastliny využívajú na rast. Špeciálne druhy pôdnych baktérií získavajú zo vzduchu dusík a zásobujú týmto životne dôležitým prvkom rastliny, ktoré vďaka tomu môžu rásť. Je takmer neuveriteľné, že hrsť úrodnej pôdy môže obsahovať šesť miliárd mikroorganizmov!

1. Mojžišovej 1:14–19 je vytvorenie Slnka, Mesiaca a hviezd opísané v priebehu štvrtého stvoriteľského obdobia. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že je to v rozpore z predchádzajúcou časťou biblickej správy. No pamätajme, že Mojžiš, pisateľ 1. Mojžišovej, zapísal správu o stvorení tak, ako by to vnímal pozorovateľ zo zeme. Je zjavné, že cez zemskú atmosféru bolo možné vidieť Slnko, Mesiac a hviezdy až v tom čase.

V biblickej správe sa morské tvory objavujú v piatom stvoriteľskom období a suchozemské zvieratá a človek v šiestom. — 1. Mojžišova 1:20–31.

Zem bola vytvorená tak, aby sme sa z nej tešili

Nezdá sa vám, že život, ktorý začal existovať tak, ako je to opísané v 1. Mojžišovej, bol vytvorený, aby prinášal potešenie? Stalo sa vám niekedy, že ste sa prebudili do slnečného dňa, nadýchli sa sviežeho vzduchu a pocítili ste radosť z toho, že žijete? Možno ste si vyšli na prechádzku do záhrady a tešili sa z krásy a vône kvetov. Alebo ste možno zašli do ovocného sadu a odtrhli si nejaké lahodné ovocie. Nič z toho by nebolo možné, nebyť týchto podmienok: (1) hojnosti vody, (2) správneho množstva tepla a svetla zo Slnka, (3) správneho zloženia a pomeru plynov v našej atmosfére a (4) úrodnej pôdy.

Splnenie všetkých týchto faktorov — ktoré nie sú ani na Marse, ani na Venuši, ani na iných planétach našej sústavy — nie je výsledkom slepej náhody. Tieto faktory sú jemne vyladené tak, aby život na Zemi prinášal potešenie. Ako uvidíme v nasledujúcom článku, v Biblii sa tiež píše, že Stvoriteľ vytvoril našu nádhernú Zem tak, aby trvala večne.

[Poznámka pod čiarou]

^ 5. ods. Štyri vnútorné planéty našej slnečnej sústavy — Merkúr, Venuša, Zem a Mars — sa nazývajú terestriálne, pretože ich povrch tvoria horniny. Veľké vonkajšie planéty — Jupiter, Saturn, Urán a Neptún — pozostávajú hlavne z plynov.

[Rámček na strane 6]

„Keby som bol ako geológ vyzvaný, aby som krátko vysvetlil naše súčasné názory na pôvod zeme a vývoj života na nej jednoduchému pastierskemu národu, ako boli kmene, ktorým bola kniha Genezis adresovaná, sotva by som mohol urobiť niečo lepšie než pridŕžať sa pomerne presne spôsobu, akým to podáva prvá kapitola Genezis.“ — Geológ Wallace Pratt.

[Rámček/obrázok na strane 7]

IDEÁLNE MIESTO NA ŠTÚDIUM VESMÍRU

Keby sa Slnko nachádzalo v inej časti našej galaxie, nevideli by sme hviezdy tak dobre. „Naša slnečná sústava,“ píše sa v knihe The Privileged Planet, „sa nachádza... ďaleko od prašných, svetelne znečistených oblastí, vďaka čomu má vynikajúce podmienky na pozorovanie tak blízkych hviezd, ako aj vzdialeného kozmu.“

Okrem toho, veľkosť Mesiaca a jeho vzdialenosť od Zeme je práve taká, že počas zatmenia Slnka ho Mesiac presne prekrýva. Tieto unikátne, bázeň vzbudzujúce javy umožňujú astronómom skúmať Slnko. Takýto výskum im umožnil odhaliť mnohé tajomstvá týkajúce sa toho, ako je možné, že hviezdy svietia.

[Obrázok na strane 5]

Hmotnosť Mesiaca je dostatočne veľká, aby stabilizovala sklon zemskej osi

[Obrázky na strane 7]

Vďaka čomu je možný život na Zemi? Vďaka hojnosti vody, správnemu množstvu svetla a tepla, atmosfére a úrodnej pôde

[Pramene ilustrácií]

Zemeguľa: založené na NASA Photo; obilie: Pictorial Archive (Near Eastern History) Est.