Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

Peteĩ rregálo noñehundimoʼãiva oúva ñande apoharégui

Peteĩ rregálo noñehundimoʼãiva oúva ñande apoharégui

Peteĩ rregálo noñehundimoʼãiva oúva ñande apoharégui

AJÉPA jahecharamoite Génesis kapítulo uno heʼíva. Upépe oĩmbaite umi mbaʼe sientifikokuéra heʼíva oñekotevẽha ojeiko hag̃ua ko Yvy ape ári. Mbaʼe mbaʼépa umíva?

Jaiko hag̃ua ñaikotevẽ heta y ha upéva heʼi Génesis 1:2. Ani hag̃ua hypa y oĩva ko Yvy ape ári ndahakuetereivaʼerãi. Upearã Yvy oĩvaʼerã hendaitépe, ani mombyry térã ag̃uieterei kuarahýgui. Génesis heta vése oñeʼẽ kuarahýre ha omombeʼu umi mbaʼe porã ojapóva ko Yvýpe g̃uarã.

Yvyporakuéra oiko hag̃ua ko Yvy ape ári tekotevẽ umi gás ojeheʼa porã atmósferape. Ko mbaʼe oñemombeʼu Génesis 1:​6-8-pe. Umi plántagui ou oxígeno ñaikotevẽva. Génesis 1:​11, 12 oñeʼẽ plantakuérare. Opaichagua mymba oiko hag̃ua katu, oñekotevẽ yvy tuichávare ha upéva omombeʼu Génesis 1:​9-12. Avei, haku ha roʼy vaʼerã hendápe porã. Upearã peteĩ planéta ijykeʼimivaʼerã. Ko Yvy oĩ hendaitépe pe jasy ostirágui chupe. Génesis 1:​14, 16 oñeʼẽ jasýre ha omombeʼu mbaʼépa ojapo.

Mbaʼéichapa Moisés oikuaarakaʼe koʼã mbaʼe? Upérõ ningo ndaiporivaʼekue sientífiko. Iñaranduvénte piko Moisés hapichakuéragui? Nahániri. Haʼe oikuaa umi mbaʼe yvága ha Yvy Apohare oikuaaukágui chupe. Upévare Génesis heʼíva oĩ porã umi sientífiko heʼívare.

La Biblia heʼi pe univérso porãite noĩreiriha. Salmo 115:16 heʼi: “Yvága niko Ñandejára mbaʼe, yvy katu omeʼẽ yvypórape”. Sálmope heʼi avei: “Nde remopyendavaʼekue ko Yvy ani hag̃ua okuʼe arakaʼeve” (Salmo 104:5). Oiméramo Ñandejára ojapo pe univérso ha ko Yvy porãite, haʼe katuete oñangarekóta hese. Upévare ikatu jaguerovia oikotaha ko mbaʼe: “Heko potĩvape opytapáne ko yvy, ha upépe haʼekuéra oikóne opa árape” (Salmo 37:29). Katuete, Ñandejára “ndojapói yvy perõ, ojapo uvei, pype ojeiko hag̃uáicha”. Haʼe oipota yvyporakuéra iñeʼẽrendúva oiko opa ára g̃uarã Yvy ape ári (Isaías 45:18).

La Biblia heʼi Jesús ouhague omboʼe hag̃ua mbaʼépa Ñandejára oipota yvyporakuérape g̃uarã. Haʼe heʼi Ñandejára oipotaha yvyporakuéra iñeʼẽrendúva oiko opa ára g̃uarã (Juan 3:16). Jaikuaa koʼẽrõite Ñandejára ‘ohunditaha umi yvy ohundívape’. Ha umi tapicha ipyʼaporãva opa tetãygua ojeroviáva Jesúsre oikovéta (Apocalipsis [Revelación] 7:​9, 14; 11:18). Mbaʼeichaitépa javyʼáta jaikuaavévo umi mbaʼe porãite Ñandejára ojapovaʼekue. Jaguerohorýta umíva opa ára g̃uarã (Eclesiastés 3:​11, Romanos 8:21).