Duchovné budovanie v „Dome z kameňa“

Názov tejto africkej krajiny znamená „dom z kameňa“. Táto krajina je známa Viktóriinými vodopádmi a množstvom rozmanitej divej zveri. Ale nachádzajú sa tu aj najrozsiahlejšie staroveké kamenné stavby vytvorené človekom južne od Sahary. Stredom tejto krajiny sa tiahne žulová náhorná plošina. Táto oblasť je vďaka miernej klíme úrodná a pokrytá bujnou vegetáciou. Hovoríme o Zimbabwe, ktoré je domovom asi 12 miliónov ľudí.

PREČO názov Dom z kameňa? V roku 1867 lovec a cestovateľ Adam Renders natrafil na veľké kamenné stavby nachádzajúce sa na rozlohe vyše 720 hektárov. V africkej stepi, po ktorej cestoval, boli príbytky postavené väčšinou z blata a kolov a mali strechy z trávy. Potom sa dostal ku kamenným rozvalinám obrovského mesta, ktoré sa teraz nazýva Veľké Zimbabwe.

Tieto ruiny ležia južne od oblasti, ktorá je teraz známa ako Masvingo. Niektoré múry sú vysoké až 9 metrov, pričom opracované žulové kamene sú poukladané jeden na druhom bez spojiva. Súčasťou týchto ruín je aj nezvyčajná kónická veža, ktorá sa týči do výšky viac ako 10 metrov z podstavca s priemerom asi 6 metrov. Presný účel tejto pôsobivej stavby zostáva neznámy. Zrúcaniny sa datujú do ôsmeho storočia n. l., ale existujú dôkazy, že toto miesto bolo obývané už stáročia predtým.

V roku 1980 táto krajina, vtedy známa ako Rodézia, získala nezávislosť od Británie a bola premenovaná na Zimbabwe. Jej obyvateľstvo  tvoria hlavne dve etnické skupiny — Šona, ktorá tvorí väčšiu časť populácie, a Ndebele. Ľudia sú tu pohostinní, o čom sa často presviedčajú Jehovovi svedkovia pri svojej evanjelizačnej činnosti z domu do domu. Niekedy návštevník hneď ako zaklope, hoci sa ešte ani nestihol predstaviť, počuje: „Poďte ďalej“ a „Posaďte sa, prosím.“ Väčšina Zimbabwčanov má hlbokú úctu k Biblii a často trvajú na tom, aby ich deti počas biblických rozhovorov sedeli pri nich a počúvali.

Šírenie budujúceho posolstva útechy

Keď sa v médiách hovorí o Zimbabwe, často počuť slová „AIDS“ a „sucho“. Šírenie AIDS má vážny dosah na populáciu i na ekonomiku krajín subsaharskej Afriky. Dôvod hospitalizácie tu často súvisí s vírusom HIV. Choroba AIDS už mnohým ľuďom zničila rodinný život.

V snahe pomôcť ľuďom v Zimbabwe sú Jehovovi svedkovia plne zamestnaní ohlasovaním toho, že najlepším spôsobom života je život podľa Božích noriem stanovených v Biblii. Božie Slovo napríklad učí, že sexuálne dôvernosti sú Božím darom, z ktorého sa majú tešiť iba zosobášené manželské dvojice, že homosexualita je Bohu neprijateľná a že Jehovov zákon zakazuje transfúziu krvi a užívanie rekreačných drog. (Skutky 15:28, 29; Rimanom 1:24–27; 1. Korinťanom 7:2–5; 2. Korinťanom 7:1) Svedkovia tiež šíria posolstvo pevne podloženej nádeje, ktoré poukazuje na to, že v blízkej budúcnosti Božie Kráľovstvo odstráni všetky choroby. — Izaiáš 33:24.

Pomoc v núdzi

V Zimbabwe si v poslednom desaťročí vyberá svoju daň sucho. Následkom hladu a dehydratácie ubúda divej zveri. Dobytok hynie po státisícoch. Požiare zničili celé hektáre lesov určených na ťažbu dreva. Mnoho detí a starších ľudí zomiera následkom podvýživy. Dokonca aj hladina mohutnej rieky Zambezi klesla natoľko, že to ohrozilo činnosť hydroelektrární.

Na túto zúfalú situáciu Jehovovi svedkovia zareagovali tak, že v rôznych častiach krajiny zriadili osem výborov pre pomoc v núdzi. Cestujúci dozorcovia navštívili zbory, aby zistili, akú pomoc potrebujú. Tieto informácie boli odovzdané príslušným výborom. Jeden cestujúci dozorca podal správu: „V priebehu uplynulých piatich rokov sme rozdali viac ako tisíc ton kukurice, desať ton sušených rýb a rovnaké množstvo fazule. Naši duchovní bratia spracovali dve tony [sušenej zeleniny] mufušwa. Rozdelili sme tiež veľké množstvo darovaných odevov, ako aj potrebných peňažných prostriedkov.“ Iný cestujúci dozorca poznamenal: „Keď uvažujem o ťažkostiach, ktoré sme zažili pri získavaní povolenia požadovaného v Zimbabwe a v Južnej Afrike, aby sme mohli priniesť tieto zásoby, ako aj o stálom nedostatku pohonných hmôt, ktoré sú nevyhnutné, aby sme mohli dopraviť túto pomoc, ktorú bratia tak zúfalo potrebujú, môžem povedať iba to, že náš úspech je ďalším dôkazom pravdivosti Ježišovho uistenia, že náš nebeský Otec vie, že potrebujeme všetky tieto veci.“ — Matúš 6:32.

A ako to zvládajú samotní cestujúci dozorcovia, keď pracujú v oblastiach  postihnutých suchom? Niektorí nosia jedlo pre seba i pre rodiny, ktoré im poskytujú ubytovanie. Jeden cestujúci dozorca napísal, že niekoľko kresťanských sestier zvažovalo, či by v ten deň mali pokračovať vo zvestovateľskej službe, alebo by sa mali postaviť do radu, v ktorom ľudia čakali na humanitárnu pomoc od vlády. Rozhodli sa prejaviť dôveru v Jehovu tým, že budú ďalej zamerané na zvestovateľskú činnosť a uvidia, ako sa situácia vyvinie. V ten deň žiadna humanitárna pomoc neprišla.

Na nasledujúci deň bolo naplánované kresťanské zhromaždenie, a tak tieto sestry znova stáli pred rozhodnutím. Pôjdu na zhromaždenie, alebo budú čakať na humanitárnu pomoc? Stanovili si správne poradie hodnôt a išli na zhromaždenie do sály Kráľovstva. (Matúš 6:33) Keď spievali záverečnú pieseň, začuli, že sa približuje nejaké nákladné auto. Pomoc prišla priamo k nim, a to prostredníctvom ich duchovných bratov z výboru pre pomoc v núdzi! Nesmierna radosť a vďačnosť verných svedkov, ktorí boli prítomní na tomto zhromaždení, sa ani nedá opísať.

Láska buduje

Skutky láskavosti voči ľuďom, ktorí nie sú súčasťou kresťanského zboru, vytvárajú príležitosti vydať znamenité svedectvo. Jeden cestujúci dozorca v oblasti Masvingo bol spolu s niekoľkými miestnymi svedkami vo zvestovateľskej službe, keď zbadal, že vedľa cesty leží nejaké dievča. Svedkovia videli, že dievča je veľmi choré, lebo mu nebolo dobre rozumieť a hlas sa mu chvel. Dievča sa volalo Hamuňari, čo v šončine znamená „Nehanbíš sa?“ Bratia sa dozvedeli, že ju tam nechali členovia jej cirkvi, ktorí išli na akúsi bohoslužbu do hôr. Svedkovia dievčaťu s láskou pomohli a vzali ho do blízkej dediny.

V tej dedine ľudia Hamuňari poznali, a tak zavolali jej príbuzných, aby si po ňu prišli. Na adresu svedkov dedinčania poznamenali: „Toto je pravé náboženstvo. Toto je láska, akú by mali prejavovať kresťania.“ ​(Ján 13:35) Skôr než bratia odišli, dali Hamuňari traktát Chceli by ste vedieť o Biblii viac? *

Nasledujúci týždeň tento cestujúci dozorca slúžil v zbore v oblasti, kde bývala Hamuňari. Chcel zistiť, či sa bezpečne dostala domov. Celá jej rodina bola veľmi šťastná, keď videla s miestnymi bratmi aj tohto brata. Jej rodičia poznamenali: „Vaše náboženstvo je to pravé. Zachránili ste život našej dcére, ktorú nechali pri ceste, a bez vašej pomoci by bola zomrela.“ Rodičia Hamuňari sa členov jej cirkvi spýtali: „Nehanbili ste sa nechať ju tam napospas smrti?“ Svedkovia sa začali s členmi Hamuňarinej rodiny rozprávať o Biblii a nechali im aj biblickú literatúru. Táto rodina pozvala bratov, aby prišli opäť a viedli s nimi biblické štúdium. Niektorí členovia rodiny, ktorí boli predtým proti svedkom, zmenili svoj postoj. Jeden z nich, Hamuňarin švagor, bol vodcom jednej cirkvi v tej oblasti, no prijal ponuku biblického štúdia.

Budovanie miest uctievania

Jeden inšpirovaný básnik v dávnej dobe napísal: „Ó, Bože... Moja duša, tá žízni po tebe... V zemi suchej a vyčerpanej, kde niet vody.“ ​(Žalm 63:1) Ako výstižne tieto slová opisujú mnohých ľudí v Zimbabwe! Hoci  znášajú sucho a majú nedostatok vody, ich smäd je hlavne duchovný, pretože žíznia po Bohu a jeho dobrote. Vidieť to z toho, aké výsledky tu prináša kresťanská služba Jehovových svedkov. Keď v roku 1980 Zimbabwe získalo nezávislosť, slúžilo tu asi 10 000 svedkov v 476 zboroch. Teraz, po 27 rokoch, sa počet činných svedkov strojnásobil a počet zborov takmer zdvojnásobil.

Iba málo z týchto zborov malo vlastné miesto uctievania. V januári 2001 malo z vyše 800 zborov v Zimbabwe iba 98 zborov dom uctievania — sálu Kráľovstva —, v ktorom sa mohli stretávať. Mnohé zbory viedli zhromaždenia pod stromami alebo v jednoduchých stavbách postavených z kolov, so stenami omietnutými blatom a so strechou z trávy.

Vďaka štedrým príspevkom a usilovnej práci dobrovoľníkov z celosvetového kresťanského bratstva sa svedkovia v Zimbabwe zapojili do programu, ktorý umožňuje, aby viac zborov mohlo vlastniť skromné, ale dôstojné sály Kráľovstva. Mnohí svedkovia zo zámoria, ktorí majú stavbárske skúsenosti, si zariadili veci tak, aby mohli prísť do Zimbabwe a pracovať spolu s miestnymi dobrovoľníkmi. Jeden z miestnych svedkov napísal: „Zo srdca ďakujeme všetkým tým bratom a sestrám z mnohých krajín, ktorí prišli do Zimbabwe, aby pomohli stavať krásne sály Kráľovstva. A ďakujeme aj vám všetkým ostatným za vaše príspevky do Fondu na sály Kráľovstva, vďaka ktorým je toto dielo možné.“

Na istom mieste vo východnej časti krajiny sa bratia 50 rokov stretávali pod jedným obrovským baobabom. Keď sa kresťanskí starší dozvedeli, že tam má byť postavený ozajstný dom uctievania, niektorí nedokázali zadržať slzy. Jeden 91-ročný zborový starší z neďalekého zboru povedal: „Tak dlho som volal k Jehovovi, aby sa niečo také stalo!“

Mnohí ľudia sa s obdivom vyjadrujú, ako rýchlo sú tieto pekné budovy postavené. Jeden človek, ktorý sledoval výstavbu sály, povedal: „Vy staviate cez deň, ale cez noc musí stavať Boh!“ Ľudia si všímajú aj jednotu a radosť dobrovoľníkov. Doteraz bolo v rôznych častiach krajiny dokončených vyše 350 nových sál Kráľovstva. Vďaka tomu sa 534 zborov stretáva v sálach Kráľovstva, ktoré sú trvácnymi stavbami z tehál.

V Zimbabwe naďalej prebieha dôležité duchovné budovanie. Keď premýšľame o tom, čo sa tu podarilo dosiahnuť, sme podnietení pripísať za to zásluhu Jehovovi, vďaka ktorému zažívame takéto požehnania. Áno, „ak sám Jehova nestavia dom, nie je to nič platné, že jeho stavitelia na ňom tvrdo pracovali“. — Žalm 127:1.

[Poznámka pod čiarou]

[Mapa na strane 9]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

ZIMBABWE

HARARE

Masvingo

Veľké Zimbabwe

[Obrázok na strane 9]

Kónická veža

[Obrázok na strane 12]

Nová sála Kráľovstva zboru Concession

[Obrázok na strane 12]

Členovia zboru Lyndale pred svojou novou sálou Kráľovstva

[Pramene ilustrácií na strane 9]

Rozvaliny so schodmi: ©Chris van der Merwe/​AAI Fotostock/age fotostock; vložená fotografia veže: ©Ingrid van den Berg/​AAI Fotostock/age fotostock