Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Ani Sɛɛnamɔ Yɛ “Kpaŋmɔ Momo” Lɛ He Lolo?

Ani Sɛɛnamɔ Yɛ “Kpaŋmɔ Momo” Lɛ He Lolo?

Ani Sɛɛnamɔ Yɛ “Kpaŋmɔ Momo” Lɛ He Lolo?

YƐ AFI 1786 lɛ, French datrɛfonyo ko ŋma wolo ko (Traité d’anatomie et de physiologie) ni tsɔɔ bɔ ni adesa gbɔmɔtso lɛ yɔɔ ha lɛ mli. Abuɔ wolo nɛɛ akɛ eja fe woji ni aŋmala yɛ nakai beaŋ, ní gbalaa bɔ ni adesa aŋsɔ lɛ yɔɔ ha lɛ mli lɛ fɛɛ, ni akɛni wolo nɛɛ he hiaa waa ni nɔ ni eshwɛ kɛbashi amrɔ nɛɛ faaa hewɔ lɛ, nyɛsɛɛ nɛɛ ahɔ̃ɔ ekome dɔlai akpei 27! Shi ŋmɛnɛ lɛ, helatsɛmɛi fioo pɛ kɛ amɛhe baafɔ opireshɛnfeelɔ ni kɛ wolo ni aŋma afii ohai abɔ nɛ lɛ mli saji tsuɔ nii lɛ nɔ. Eyɛ mli akɛ abuɔ wolo nɛɛ akɛ sɛɛnamɔ yɛ he kɛha niiamlitaomɔ moŋ, shi emli saji lɛ nyɛŋ aye abua mɔ ko ni he miiye yɛ wɔ ŋmɛnɛŋmɛnɛ beaŋ.

Mɛi pii naa Biblia lɛ fã ni afɔɔ lɛ tsɛmɔ akɛ Kpaŋmɔ Momo lɛ yɛ nakai gbɛ nɔŋŋ nɔ. Amɛhiɛ sɔɔ Israelbii lɛ ayinɔsane ni aŋmala yɛ mli lɛ, ni amɛnyaa emli lalafoo wiemɔi ŋɔɔmɔŋɔɔmɔi lɛ ahe waa. Shi fɛɛ sɛɛ lɛ amɛsusuɔ akɛ akɛni aŋma Kpaŋmɔ Momo lɛ nɔ ni fa fe afii 2,400 nɛ hewɔ lɛ, nilee bɛ mli ákɛ akɛ gbɛtsɔɔmɔi ni yɔɔ mli lɛ baatsu nii. Kɛ́ akɛ adebɔɔ nibii ahe nilee ni ayɔɔ ŋmɛnɛ, bɔ ni atoɔ guɔyeli he gbɛjianɔ ŋmɛnɛ, kɛ bɔ ni weku shihilɛ yɔɔ ŋmɛnɛ lɛ tete to shihilɛ ni yɔɔ beni aŋma Biblia lɛ he lɛ, srɔtofeemɔ agbo yɛ mli. Philip Yancey ni tsutsu lɛ ekwɛɔ adafitswaa wolo ko ni gbɛi ji Christianity Today lɛ ŋmaa nɔ lɛ, ŋma yɛ ewolo ni eŋma ni gbɛi ji The Bible Jesus Read lɛ mli akɛ: “Bei pii lɛ shishinumɔ bɛ Kpaŋmɔ Momo lɛ mli saji lɛ amli, ni nɔ ni shishinumɔ yɔɔ he lɛ hu ji nɔ ko ni woɔ ŋmɛnɛŋmɛnɛ beaŋ bii amli la. Yiŋtoi nɛɛ kɛ ekrokomɛi ahewɔ lɛ mɛi pii kaneee Kpaŋmɔ Momo lɛ, eyɛ mli akɛ kɛ́ aja Biblia lɛ mli ejwɛ lɛ, emli etɛ ji Kpaŋmɔ Momo lɛ.” Jeee ŋmɛnɛ ajɛ aná susumɔ nɛɛ.

Beni bɔfo Yohane gbo yɛ aaafee afi 100 Ŋ.B. lɛ sɛɛ nɔ ni shɛɛɛ afii 50 lɛ, oblanyo niiatsɛ ko ni atsɛɔ lɛ Marcion lɛ ha mɛi pii le akɛ esa akɛ Kristofoi akpoo Kpaŋmɔ Momo lɛ. Yinɔsaneŋmalɔ ni atsɛɔ lɛ Robin Lane Fox ni jɛ England lɛ tsɔɔ mli akɛ Marcion jaje akɛ: “‘Nyɔŋmɔ’ ni atsĩ etã yɛ Kpaŋmɔ Momo lɛ mli lɛ ji ‘yiwalɔ kpanaku,’ ni esumɔɔ awuiyelɔi tamɔ Maŋtsɛ David ni ye Israel nɔ lɛ asane. Nɔ ni tamɔɔɔ nakai lɛ, Kristo ha ana Nyɔŋmɔ hee ni esoro lɛ ni hi kwraa fe Nyɔŋmɔ ni atsĩ etã yɛ Kpaŋmɔ Momo lɛ mli lɛ.” Fox ŋma akɛ mɛi he tsɔɔmɔi nɛɛ amɛye, ni ebatsɔ “‘Marcion jamɔ,’ ni mɛi tee nɔ amɛhe amɛye aahu kɛyashi afi 300 afii lɛ amli, titri lɛ yɛ bokagbɛ maji ni awieɔ Syria wiemɔ yɛ jɛmɛ lɛ amli.” Mɛi komɛi heɔ tsɔɔmɔi nɛɛ amɛyeɔ lolo. Enɛ hewɔ lɛ, beni Marcion jaje tsɔɔmɔ nɛɛ sɛɛ nɔ ni fa fe afii 1,600 po lɛ, Philip Yancey ŋma akɛ “Kristofoi ni leee nibii ni yɔɔ Kpaŋmɔ Momo lɛ mli lɛ ayi miifa, ni etamɔ nɔ ni Kpaŋmɔ Momo lɛ he nilee elaaje kwraa yɛ ŋmɛnɛŋmɛnɛ beaŋ bii ashihilɛ mli.”

Ani Kpaŋmɔ Hee lɛ ebaye Kpaŋmɔ Momo lɛ najiaŋ? Te wɔɔfee tɛŋŋ wɔnu nɔ hewɔ ni atsɛ Nyɔŋmɔ akɛ “Yehowa Zebaot” loo taiatsɛ yɛ Kpaŋmɔ Momo lɛ mli ni atsɛ lɛ akɛ “suɔmɔ kɛ hejɔlɛ Nyɔŋmɔ” yɛ Kpaŋmɔ hee lɛ mli lɛ shishi? (Yesaia 13:13; 2 Korintobii 13:11) Ani obaanyɛ oná Kpaŋmɔ Momo lɛ he sɛɛ ŋmɛnɛ?