Ako môžeme prejavovať milosrdenstvo?
Ako môžeme prejavovať milosrdenstvo?
„Robme dobro všetkým, najmä však tým, čo sú nám príbuzní vo viere.“ — GALAŤANOM 6:10.
1, 2. Čo sa o milosrdenstve učíme z podobenstva o milosrdnom Samaritánovi?
ISTÝ muž zbehlý v Zákone sa Ježiša spýtal: „Kto je v skutočnosti môj blížny?“ Ježiš mu odpovedal nasledujúcim podobenstvom: „Istý človek išiel z Jeruzalema do Jericha a dostal sa medzi lupičov, ktorí ho zobliekli a zbili, odišli a nechali ho polomŕtveho. Náhodou šiel po tej ceste istý kňaz, ale keď ho uvidel, obišiel ho po náprotivnej strane. Podobne tiež Lévita, keď sa dostal na to miesto a uvidel ho, obišiel ho po náprotivnej strane. Ale istý Samaritán, ktorý putoval po tej ceste, prišiel k nemu, a keď ho videl, bol pohnutý ľútosťou. Priblížil sa preto k nemu a obviazal mu rany, keď ich polial olejom a vínom. Potom ho vysadil na svoje vlastné zviera, odviezol ho do hostinca a postaral sa oňho. A na druhý deň vybral dva denáre, dal ich hostinskému a povedal: ‚Postaraj sa oňho a čo vydáš navyše, to ti splatím, keď sa sem vrátim.‘“ Potom sa Ježiš svojho poslucháča opýtal: „Ako sa ti to javí, kto z tých troch bol blížnym toho muža, ktorý upadol medzi lupičov?“ Muž na to odpovedal: „Ten, ktorý bol k nemu milosrdný.“ — Lukáš 10:25, 29–37a.
2 Zo Samaritánovho zaobchádzania so zraneným úplne jasne vidieť, čo je pravé milosrdenstvo. Ľútosť alebo súcit podnietili Samaritána konať spôsobom, ktorým priniesol obeti úľavu. Okrem toho muž, ktorý potreboval pomoc, nebol jeho známy. Milosrdenstvo nepozná národnostné, náboženské ani kultúrne hranice. Keď Ježiš dokončil podobenstvo o milosrdnom Samaritánovi, poslucháčovi poradil: „Choď a sám konaj podobne.“ (Lukáš 10:37b) Toto nabádanie si môžeme vziať k srdcu aj my a môžeme sa snažiť byť k ľuďom milosrdní. Ale ako? Ako môžeme prejavovať milosrdenstvo v každodennom živote?
‚Ak je brat nahý‘
3, 4. Prečo by nám zvlášť v kresťanskom zbore malo záležať na prejavovaní milosrdenstva?
3 „Kým máme na to príhodný čas,“ uviedol apoštol Pavol, „robme dobro všetkým, najmä však tým, čo sú nám príbuzní vo viere.“ (Galaťanom 6:10) Pouvažujme teda najskôr o tom, ako môžeme oplývať skutkami milosrdenstva voči ľuďom, ktorí sú nám príbuzní vo viere.
4 Učeník Jakub nabádal pravých kresťanov, aby si navzájom prejavovali milosrdenstvo. Napísal: „Kto neprejavuje milosrdenstvo, bude súdený bez milosrdenstva.“ (Jakub 2:13) V kontexte týchto inšpirovaných slov nachádzame niekoľko spôsobov, ako môžeme prejavovať milosrdenstvo. Napríklad v Jakubovi 1:27 čítame: „Spôsob uctievania, ktorý je čistý a nepoškvrnený zo stanoviska nášho Boha a Otca, je takýto: starať sa o siroty a vdovy v ich súžení a zachovávať sa bez poškvrny od sveta.“ V Jakubovi 2:15, 16 sa píše: „Ak sú brat alebo sestra nahí a majú nedostatok jedla na ten deň, a niekto z vás im povie: ‚Choďte v pokoji, zohrejte sa a dobre sa najedzte,‘ ale nedáte im čo potrebujú pre telo, aký je z toho úžitok?“
5, 6. Ako môžeme oplývať skutkami milosrdenstva v miestnom zbore?
5 Starostlivosť o ľudí a pomoc tým, ktorí to potrebujú, je charakteristickým znakom pravého náboženstva. Náš spôsob uctievania nám nedovoľuje obmedziť svoj záujem o ľudí len na ústne vyjadrené želanie, že všetko bude dobré. Nežný súcit nás podnecuje urobiť niečo pre ľudí, ktorí veľmi potrebujú našu pomoc. (1. Jána 3:17, 18) Áno, k skutkom milosrdenstva, ktorými by sme mali oplývať, patrí navariť jedlo chorému človeku, pomôcť niekomu zostarnutému s domácimi prácami, zabezpečiť odvoz na kresťanské zhromaždenia, keď je to potrebné, a nebyť skúpy k tým, ktorí si to zaslúžia. — 5. Mojžišova 15:7–10.
6 Ešte dôležitejšie než pomáhať v hmotnom ohľade je poskytovať pomoc členom rastúceho kresťanského zboru v duchovnom ohľade. Sme nabádaní ‚hovoriť utešujúco so skľúčenými dušami, podopierať slabých‘. (1. Tesaloničanom 5:14) „Staršie ženy“ sú povzbudzované byť „učiteľkami dobrého“. (Títovi 2:3) O kresťanských dozorcoch sa v Biblii píše: „Každý sa prejaví ako úkryt pred vetrom a ako skrýša pred lejakom.“ — Izaiáš 32:2.
7. Čo sa o prejavovaní milosrdenstva učíme od učeníkov v sýrskej Antiochii?
7 Zbory v prvom storočí okrem starostlivosti o vdovy, siroty a ďalších členov vlastného zboru, ktorí potrebovali pomoc a povzbudenie, organizovali občas aj humanitárnu pomoc pre veriacich na iných miestach. Napríklad keď prorok Agabus predpovedal, že „na celú obývanú zem má prísť veľký hlad“, učeníci v sýrskej Antiochii „rozhodli, že každý z nich podľa svojej možnosti pošle podporu, aby poslúžila bratom bývajúcim v Judei“. Túto pomoc poslali tamojším starším „prostredníctvom Barnabáša a Saula“. (Skutky 11:28–30) A ako je to dnes? „Verný a rozvážny otrok“ zostavuje výbory pre pomoc v núdzi, ktorých úlohou je postarať sa o bratov postihnutých prírodnou katastrofou, napríklad hurikánom, zemetrasením alebo cunami. (Matúš 24:45) Keď ochotne venujeme svoj čas, sily a prostriedky spolupráci s týmito výbormi, vynikajúcim spôsobom prejavujeme milosrdenstvo.
„Ak naďalej prejavujete priazeň zaujato“
8. Ako zaujaté prejavovanie priazne bráni prejavovaniu milosrdenstva?
8 Jakub nás vystríhal pred vlastnosťou, ktorá bráni prejavovaniu milosrdenstva a uplatňovaniu „kráľovského zákona“ lásky, keď napísal: „Ak naďalej prejavujete priazeň zaujato, dopúšťate sa hriechu, lebo zákon vás karhá ako previnilcov.“ (Jakub 2:8, 9) Keby sme preukazovali neprimeranú priazeň bohatým alebo tým, ktorí majú významné postavenie, mohla by sa otupiť naša citlivosť voči ‚žalostnému kriku poníženého‘. (Príslovia 21:13) Zaujaté prejavovanie priazne dusí ducha milosrdenstva. Milosrdenstvo prejavujeme tak, že s ľuďmi zaobchádzame nestranne.
9. Prečo nie je nesprávne preukazovať mimoriadnu pozornosť ľuďom, ktorí si to zaslúžia?
9 Mali by sme sa však v snahe nebyť zaujatí usilovať o to, aby sme nikdy nikomu neprejavovali mimoriadnu pozornosť? To určite nie. Apoštol Pavol v liste filipským kresťanom o svojom spolupracovníkovi Epafroditovi napísal: „Vážte si takých mužov.“ Prečo? „Lebo sa pre Pánovo dielo takmer priblížil k smrti, vystaviac svoju dušu nebezpečenstvu, aby plne vynahradil vašu neprítomnosť v preukazovaní osobnej služby pre mňa.“ (Filipanom 2:25, 29, 30) Epafroditus si za vernú službu zaslúžil uznanie. Okrem toho v 1. Timotejovi 5:17 čítame: „Nech sú starší, ktorí predsedajú znamenitým spôsobom, považovaní za hodných dvojnásobnej cti, zvlášť tí, ktorí tvrdo pracujú slovom a učením.“ Uznanie si zaslúžia aj dobré duchovné vlastnosti. Prejavovanie pozornosti v takýchto prípadoch nie je to isté ako zaujaté prejavovanie priazne.
„Múdrosť zhora je... plná milosrdenstva“
10. Prečo by sme si mali dávať pozor na svoju reč?
10 O jazyku Jakub napísal: „Je to nepoddajná, škodlivá vec plná smrtonosného jedu. Ním žehnáme Jehovu, Otca, a ním aj preklíname ľudí, ktorí začali jestvovať ‚v Božej podobe‘. Z tých istých úst vychádza žehnanie a preklínanie.“ V tejto súvislosti dodal: „Ak máte v svojom srdci trpkú žiarlivosť a svárlivosť, nepýšte sa a neluhajte proti pravde. To nie je múdrosť prichádzajúca zhora, ale zemská, živočíšna, démonská. Veď kde je žiarlivosť a svárlivosť, tam je neporiadok a každá hanebnosť. Ale múdrosť zhora je predovšetkým cudná, potom pokojná, rozumná, pripravená poslúchať, plná milosrdenstva a dobrého ovocia, nerobí stranícke rozdiely, nie je pokrytecká.“ — Jakub 3:8–10a, 14–17.
11. Ako môžeme prejavovať milosrdenstvo svojou rečou?
11 Teda naša reč ukazuje, či máme múdrosť, ktorá je „plná milosrdenstva“. Čo by sme o sebe dávali najavo, keby sme sa zo žiarlivosti alebo svárlivosti pýšili, klamali by sme alebo by sme šírili klebety? V Žalme 94:4 sa píše: „Všetci, ktorí konajú to, čo škodí, sa vychvaľujú sami sebou.“ A ako rýchlo môže utŕhačná reč poškodiť povesť nevinného človeka! (Žalm 64:2–4) Uvážme okrem toho, koľko zla môže spôsobiť „falošný svedok [ktorý] rozširuje iba lži“. (Príslovia 14:5; 1. Kráľov 21:7–13) Po rozbore nesprávneho používania jazyka Jakub píše: „Nie je správne, moji bratia, aby sa takto dialo aj naďalej.“ (Jakub 3:10b) Pravé milosrdenstvo si vyžaduje hovoriť cudne, spôsobom, ktorý vytvára pokoj, a rozumne. Ježiš povedal: „Hovorím vám, že z každého neužitočného výroku, ktorý povedia ľudia, budú sa zodpovedať v Súdnom dni.“ (Matúš 12:36) Vidíme teda, aké veľmi dôležité je používať jazyk milosrdne!
‚Odpúšťajte ľuďom ich priestupky‘
12, 13. a) Čo sa o milosrdenstve učíme z podobenstva o otrokovi, ktorý dlžil pánovi veľkú sumu peňazí? b) Čo znamená odpustiť bratovi „až sedemdesiatsedem ráz“?
12 Iný spôsob prejavovania milosrdenstva vidieť z Ježišovho podobenstva o otrokovi, ktorý dlžil svojmu pánovi, kráľovi, 60 000 000 denárov. Otrok nemal peniaze na splatenie dlhu, a tak prosil o milosrdenstvo. Pán, „pohnutý ľútosťou“, mu zrušil dlh. Ale otrok odišiel, vyhľadal spoluotroka, ktorý mu dlžil len sto denárov, a nemilosrdne ho dal zavrieť do väzenia. Keď sa to pán dozvedel, dal si zavolať otroka, ktorému odpustil dlh, a povedal mu: „Zlý otrok, ja som zrušil celý tvoj dlh, keď si ma úpenlivo prosil. Či si nemal byť aj ty milosrdný k svojmu spoluotrokovi, ako som bol aj ja milosrdný k tebe?“ S tým ho vydal žalárnikom. Ježiš zakončil podobenstvo slovami: „Rovnako bude môj nebeský Otec zaobchádzať s vami, ak nebude každý zo srdca odpúšťať svojmu bratovi.“ — Matúš 18:23–35.
13 Ako pôsobivo poukazuje toto podobenstvo na to, že byť milosrdný znamená aj byť ochotný odpúšťať! Jehova nám odpustil obrovský dlh v podobe hriechu. Nemali by sme aj my ‚odpustiť ľuďom ich priestupky‘? (Matúš 6:14, 15) Peter sa Ježiša predtým, ako rozpovedal podobenstvo o nemilosrdnom otrokovi, opýtal: „Pane, koľko ráz mám odpustiť svojmu bratovi, ktorý hreší proti mne? Až sedem ráz?“ Ježiš odpovedal: „Hovorím ti, nie až sedem ráz, ale až sedemdesiatsedem ráz.“ (Matúš 18:21, 22) Áno, milosrdný človek je ochotný odpustiť „až sedemdesiatsedem ráz“, čiže je ochotný odpúšťať neobmedzene.
14. Ako môžeme denne prejavovať milosrdenstvo podľa Matúša 7:1–4?
14 Na ďalší spôsob prejavovania milosrdenstva poukázal Ježiš v Kázni na vrchu: „Prestaňte súdiť, aby ste neboli súdení; lebo akým súdom súdite, takým budete súdení... Prečo sa teda pozeráš na slamku v oku svojho brata, ale nevšímaš si trám vo vlastnom oku? Teda ako môžeš povedať svojmu bratovi: ‚Dovoľ mi vytiahnuť slamku z tvojho oka,‘ keď, hľa, v tvojom vlastnom oku je trám?“ (Matúš 7:1–4) Preto môžeme denne ľuďom prejavovať milosrdenstvo tým, že znášame ich slabosti bez toho, aby sme ich odsudzovali alebo boli voči nim príliš kritickí.
„Robme dobro všetkým“
15. Prečo milosrdenstvo neprejavujeme len spoluveriacim?
15 I keď biblická kniha Jakub zdôrazňuje milosrdenstvo medzi spoluveriacimi, neznamená to, že milosrdenstvo sa má preukazovať len členom kresťanského zboru. „Jehova je dobrý ku všetkým,“ píše sa v Žalme 145:9, „a jeho milosrdenstvá sú nad všetkými jeho dielami.“ Sme nabádaní ‚stať sa napodobňovateľmi Boha‘ a ‚robiť dobro všetkým‘. (Efezanom 5:1; Galaťanom 6:10) Hoci nemilujeme „svet ani veci vo svete“, nie sú nám ľahostajné potreby ľudí, ktorí v ňom žijú. — 1. Jána 2:15.
16. Ktoré činitele ovplyvňujú spôsob, akým prejavujeme milosrdenstvo?
16 Ako kresťania neváhame všemožne pomôcť ľuďom, ktorých postihla „nepredvídaná udalosť“ alebo ktorí sa dostali do nejakej kritickej situácie. (Kazateľ 9:11) Pochopiteľne, formu a rozsah pomoci, ktorú poskytneme, určujú naše okolnosti. (Príslovia 3:27) Pri poskytovaní hmotnej pomoci si však chceme dávať pozor, aby sme zdanlivo dobrým skutkom nepodporovali lenivosť. (Príslovia 20:1, 4; 2. Tesaloničanom 3:10–12) Teda pravé milosrdenstvo môžeme prejaviť vtedy, keď máme nežný súcit i zdravý úsudok.
17. Aký je najlepší spôsob prejavovania milosrdenstva ľuďom mimo kresťanského zboru?
17 Najlepší spôsob, akým možno ľuďom mimo kresťanského zboru prejaviť milosrdenstvo, je podeliť sa s nimi o biblickú pravdu. Prečo je to tak? Lebo väčšina ľudí dnes tápe v duchovnej tme. Keďže nevedia riešiť ťažkosti, s ktorými sa stretávajú, ani nemajú nijakú skutočnú nádej do budúcnosti, sú ‚zodratí a zmietaní sem a tam ako ovce bez pastiera‘. (Matúš 9:36) Posolstvo z Božieho Slova môže byť ‚lampou ich nohe‘ a môže im pomôcť riešiť životné ťažkosti. Okrem toho môže byť ‚svetlom ich chodníku‘ v tom zmysle, že Biblia predpovedá Božie predsavzatie do budúcnosti a dáva podklad na nádhernú nádej. (Žalm 119:105) Aká je to výsada, niesť také úžasné posolstvo o pravde ľuďom, ktorí ho tak zúfalo potrebujú! Vzhľadom na to, ako veľmi blízko už je „veľké súženie“, teraz je čas horlivo zvestovať posolstvo o Kráľovstve a robiť učeníkov! (Matúš 24:3–8, 21, 22, 36–41; 28:19, 20) Žiadny iný prejav milosrdenstva nie je taký dôležitý.
Dávajte „veci, ktoré sú vo vnútri“
18, 19. Prečo by sme sa mali snažiť o to, aby milosrdenstvo hralo v našom živote ešte významnejšiu úlohu ako doteraz?
18 „Dávajte... ako dary milosrdenstva veci, ktoré sú vo vnútri,“ povedal Ježiš. (Lukáš 11:41) Ak má byť nejaký dobrý skutok prejavom pravého milosrdenstva, musí byť „darom“, ktorý pochádza zvnútra — zo srdca plného lásky a ochoty. (2. Korinťanom 9:7) Aké osviežujúce je také milosrdenstvo vo svete, v ktorom je bežná drsnosť, sebectvo a nezáujem o utrpenie či ťažkosti iných ľudí!
19 Snažme sa teda, aby milosrdenstvo hralo v našom živote ešte väčšiu úlohu ako doteraz. Čím sme milosrdnejší, tým viac napodobňujeme Boha. To nám pomáha žiť skutočne zmysluplným a uspokojujúcim životom. — Matúš 5:7.
Čo si sa naučil?
• Prečo je zvlášť dôležité byť milosrdný k spoluveriacim?
• Ako môžeme prejavovať milosrdenstvo v kresťanskom zbore?
• Ako môžeme robiť dobro ľuďom mimo zboru?
[Študijné otázky]
[Obrázok na strane 26]
Samaritán konal milosrdne
[Obrázky na strane 27]
Kresťania oplývajú skutkami milosrdenstva
[Obrázok na strane 30]
Najlepší spôsob prejavovania milosrdenstva ľuďom mimo zboru je deliť sa s nimi o biblickú pravdu