Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Yiŋtoo Ni Haa Anáa Miishɛɛ Yɛ Shihilɛ Mli Lɛ Taomɔ

Yiŋtoo Ni Haa Anáa Miishɛɛ Yɛ Shihilɛ Mli Lɛ Taomɔ

Yiŋtoo Ni Haa Anáa Miishɛɛ Yɛ Shihilɛ Mli Lɛ Taomɔ

“Nɔ fɛɛ nɔ ni muɔ lɛ ajie Yehowa yi!”—LALA 150:6.

1. Gbaa bɔ ni oblanyo ko bɔ mɔdɛŋ akɛ eeená shihilɛ mli yiŋtoo lɛ.

SEUNG JIN ni atsɔse lɛ yɛ Korea lɛ kɛɛ akɛ: “Akɛni miitao ni maye mabua mɛi hewɔ lɛ, mikase datrɛfoi anitsumɔ. * Misusu hu akɛ akɛni abuɔ datrɛfoi ni amɛnyɔmɔwoo fa hewɔ lɛ kɛ́ mibatsɔ datrɛfonyo lɛ maná miishɛɛ. Beni miyoo akɛ nɔ ko fioo pɛ datrɛfonyo baanyɛ afee ni ekɛye ebua mɛi diɛŋtsɛ lɛ minijiaŋ je wui. No sɛɛ lɛ miyakase nitɛŋmɔ, shi sɛɛnamɔ fioo pɛ mɛi náa yɛ nibii ni mitɛŋɔ lɛ ahe, ni enɛ ha mina mihe akɛ ŋkomeŋfatsɛ akɛni mi pɛ mináa nɔ ni mifeɔ lɛ he sɛɛ lɛ hewɔ. Mikpa enɛ hu ni mibɔ̃i nitsɔɔmɔ, shi etsɛɛɛ ni mina akɛ nilee kɛkɛ mikɛhaa mɛi, shi mikɛ gbɛtsɔɔmɔ ni haa anaa miishɛɛ diɛŋtsɛ haaa.” No mli lɛ, Seung Jin miitao yiŋtoo ni haa anaa miishɛɛ yɛ shihilɛ mli taakɛ mɛi pii feɔ lɛ.

2. (a) Kɛɛ akɛɛ mɔ ko yɛ yiŋtoo yɛ shihilɛ mli lɛ, mɛni ji eshishi? (b) Mɛni haa wɔleɔ akɛ yiŋtoo ko hewɔ Bɔlɔ lɛ kɛwɔ ba wala mli lɛ?

2 Kɛ́ mɔ ko le nɔ hewɔ ni eyɔɔ shihilɛ mli, ekɛ nɔ ko ema ehiɛ, ni ekɛ enyɛmɔi fɛɛ tsuɔ oti pɔtɛɛ ko he nii lɛ, abaanyɛ akɛɛ akɛ eyɛ yiŋtoo diɛŋtsɛ yɛ shihilɛ mli. Ani adesai baanyɛ aná yiŋtoo ni tamɔ nɛkɛ diɛŋtsɛ? Hɛɛ! Akɛni abɔ wɔ akɛ mɛi ni yɔɔ jwɛŋmɔ, henilee, kɛ nyɛmɔ ni akɛsusuɔ nii ahe hewɔ lɛ, etsɔɔ akɛ Bɔlɔ lɛ yɛ yiŋtoo kpakpa ko hewɔ ni ekɛ wɔ wo shikpɔŋ lɛ nɔ. Enɛ tsɔɔ akɛ ja wɔhi shi yɛ Bɔlɔ lɛ yiŋtoo lɛ naa pɛ dani abaanyɛ akɛɛ akɛ wɔná yiŋtoo diɛŋtsɛ hewɔ ni wɔyɔɔ wala mli lɛ, ni wɔmiitsu he nii.

3. Mɛni ji nibii ni fata Nyɔŋmɔ yiŋtoo kɛha adesai lɛ he?

3 Biblia lɛ haa wɔnaa akɛ yiŋtoo hewɔ ni Nyɔŋmɔ bɔ wɔ lɛ kɔɔ nibii pii ahe. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, Nyɔŋmɔ jie suɔmɔ krɔŋŋ kpo etsɔɔ wɔ, ejaakɛ efee wɔ yɛ naakpɛɛ gbɛ nɔ. (Lala 40:6; 139:14) No hewɔ lɛ mɔ ni jieɔ suɔmɔ krɔŋŋ kpo etsɔɔ mɛi krokomɛi taakɛ Nyɔŋmɔ feɔ lɛ ji mɔ ni hiɔ shi yɛ Nyɔŋmɔ yiŋtoo kɛha wɔ lɛ naa. (1 Yohane 4:7-11) Etsɔɔ hu akɛ esa akɛ wɔkɛ Nyɔŋmɔ gbɛtsɔɔmɔi ni yeɔ ebuaa wɔ koni wɔhi shi yɛ eyiŋtoo ni suɔmɔ yɔɔ mli lɛ naa lɛ atsu nii.—Jajelɔ 12:13; 1 Yohane 5:3.

4. (a) Mɛni he hiaa ni mɔ afee koni enyɛ ehi shi yɛ yiŋtoo diɛŋtsɛ hewɔ ni eyɔɔ wala mli lɛ naa? (b) Mɛni ji yiŋtoo ni fe fɛɛ ni mɔ fɛɛ mɔ baanyɛ ahi shi yɛ naa?

4 Nyɔŋmɔ yiŋtoo hu ji akɛ adesai kɛ amɛhe ahi shi yɛ miishɛɛ kɛ toiŋjɔlɛ mli ni amɛkɛ adebɔɔ nibii krokomɛi lɛ hu ahi shi nakai nɔŋŋ. (1 Mose 1:26; 2:15) Shi mɛni ehe hiaa ni wɔfee koni wɔná miishɛɛ, wɔtoiŋ ajɔ wɔ, ni wɔhi shi shweshweeshwe? Taakɛ gbekɛ náa miishɛɛ ni enuɔ he akɛ eyɛ shweshweeshwe kɛ́ efɔlɔi bɛŋkɛ lɛ lɛ, nakai nɔŋŋ ehe miihia ni wekukpaa kpakpa ahi wɔ kɛ wɔŋwɛi Tsɛ lɛ teŋ koni wɔnyɛ wɔhi shi yɛ yiŋtoo diɛŋtsɛ hewɔ ni wɔyɔɔ shihilɛ mli lɛ naa. (Hebribii 12:9) Nyɔŋmɔ haa wekukpaa ni tamɔ tsɛ kɛ ebi nɔ̃ hiɔ wɔ kɛ lɛ teŋ kɛtsɔ gbɛ ni eŋmɛɔ wɔ koni wɔtsi wɔbɛŋkɛ lɛ kɛ wɔsɔlemɔi atoi ni eboɔ lɛ nɔ. (Yakobo 4:8; 1 Yohane 5:14, 15) Kɛ́ wɔkɛ “Nyɔŋmɔ nyiɛ” yɛ hemɔkɛyeli mli ni wɔtsɔmɔ enanemɛi lɛ, ebaanyɛ ekɛ yijiemɔ aha wɔŋwɛi Tsɛ lɛ ni ebaanyɛ eha ená miishɛɛ. (1 Mose 6:9; Abɛi 23:15, 16; Yakobo 2:23) Enɛ ji yiŋtoo ni fe fɛɛ ni mɔ fɛɛ mɔ baanyɛ ahi shi yɛ naa. Lalatsɛ lɛ ŋma akɛ: “Nɔ fɛɛ nɔ ni muɔ lɛ ajie Yehowa yi!”—Lala 150:6.

Mɛni Ji Yiŋtoo ni Ohiɔ Shi yɛ Naa?

5. Mɛni hewɔ nilee bɛ mli ákɛ akɛ heloonaa nibii aaaye klɛŋklɛŋ gbɛhe lɛ?

5 Wɔwekui ni wɔɔkwɛ kɛ wɔ diɛŋtsɛ wɔhe ni wɔɔkwɛ lɛ fata Nyɔŋmɔ yiŋtoo kɛha wɔ lɛ he. Heloonaa hiamɔ nii taomɔ kɛ wekukpãa ni wɔɔha ehi wɔkɛ Nyɔŋmɔ teŋ lɛ fata he. Shi esa akɛ wɔŋmɛ pɛpɛɛpɛ yɛ enɛ mli bɔni afee ni heloonaa nibii kɛ saji krokomɛi akatsi wɔ kɛ Nyɔŋmɔ teŋ wekukpãa ni he hiaa lɛ kɛyawo gbɛhe ni ji enyɔ. (Mateo 4:4; 6:33) Dɔlɛ sane ji akɛ mɛi babaoo kɛ amɛjwɛŋmɔ fɛɛ ema heloonaa nibii ni amɛaaná lɛ pɛ nɔ. Shi nilee bɛ mli akɛ mɔ aaabɔ mɔdɛŋ etsu ehiamɔ nii lɛ ahe nii kɛtsɔ heloonaa nibii asɛɛtiumɔ pɛ nɔ. Nyɛsɛɛ nɛɛ beni abibii niiatsɛmɛi ni yɔɔ Asia lɛ sane lɛ ayɔse akɛ amɛteaŋ mɛi pii “nuɔ he akɛ amɛbɛ shweshweeshwe ni amɛhao, eyɛ mli akɛ abuɔ amɛ ni amɛnii ni amɛná lɛ haa amɛnuɔ he akɛ amɛ hu amɛnyɛ amɛfee nɔ ko moŋ.”—Jajelɔ 5:10.

6. Mɛɛ ŋaa Yesu wo mɛi ni tiuɔ ninámɔ sɛɛ lɛ?

6 Yesu wie “ninámɔ he lakamɔ” he. (Marko 4:19) Mɛɛ gbɛ nɔ ninámɔ lakaa mɔ? Mɛi susuɔ akɛ ninámɔ haa mɔ náa miishɛɛ, shi ejeee anɔkwale. Maŋtsɛ Salomo ni ji nilelɔ lɛ yɔse akɛ “mɔ ni sumɔɔ shika lɛ, shika etɔŋ lɛ.” (Jajelɔ 5:10) Shi ani mɔ ko baanyɛ ekɛ heloonaa nibii asɛɛtiumɔ afee oti ní ma ehiɛ ni nakai beaŋ nɔŋŋ lɛ esɔmɔ Nyɔŋmɔ kɛ susuma muu fɛɛ? Dabi, anyɛŋ afee nakai. Yesu tsɔɔ mli akɛ: “Mɔ ko nyɛŋ asɔmɔ nuŋtsɔmɛi enyɔ; ejaakɛ ekolɛ eeenyɛ mɔ kome ni eeesumɔ mɔ kroko lɛ aloo eeekpɛtɛ mɔ kome he ni eeegbe mɔ kroko lɛ he guɔ. Nyɛnyɛŋ nyɛsɔmɔ Nyɔŋmɔ kɛ Nifalɛ.” Yesu wooo esɛɛnyiɛlɔi lɛ hewalɛ ni amɛbɔ heloonaa jwetrii yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ, shi moŋ ewo amɛ hewalɛ ni amɛbɔ ‘jwetrii yɛ ŋwɛi,’ ni ji gbɛi kpakpa ní aaafee yɛ Nyɔŋmɔ ní ‘le nii ni hiaa wɔ dani wɔbiɔ lɛ’ lɛ hiɛ lɛ.—Mateo 6:8, 19-25.

7. Mɛɛ gbɛ nɔ wɔɔtsɔ wɔmɔ “anɔkwa wala lɛ” mli?

7 Bɔfo Paulo kɛ hiɛdɔɔ wo ehefatalɔ nitsulɔ ni ji Timoteo lɛ ŋaa yɛ enɛ gbɛfaŋ yɛ wolo ni eŋma lɛ lɛ mli. Ekɛɛ Timoteo akɛ: “Niiatsɛmɛi ni yɔɔ je nɛŋ lɛ, wo amɛ kitã . . . ni amɛkaŋɔ amɛhiɛ hu amɛfɔ̃ nifalɛ ni bɛ shweshweeshwe lɛ nɔ, shi moŋ Nyɔŋmɔ hiɛkalɔ lɛ nɔ, mɔ hu ni ŋɔɔ nibii fɛɛ ehaa wɔ babaoo, akɛ wɔye mli ŋɔɔmɔ lɛ . . . , amɛsumɔ nihamɔ, amɛnine akpɔ, amɛbɔ jwetri amɛha amɛhe, ni efee shishitoo kpakpa eha be ni baaba lɛ, koni amɛmɔ anɔkwa wala lɛ mli.”—1 Timoteo 6:17-19.

Mɛni Ji “Anɔkwa Wala Lɛ”?

8. (a) Mɛni hewɔ mɛi babaoo bɔɔ mɔdɛŋ koni amɛná nii ni amɛfee gbɛi lɛ? (b) Mɛni ji nɔ ni mɛi nɛɛ yɔseee?

8 Kɛ́ atsĩ “anɔkwa wala lɛ” tã lɛ, nɔ pɛ ni mɛi pii feɔ he mfoniri yɛ amɛjwɛŋmɔ mli ji ogbɔjɔ shihilɛ kɛ ŋɔɔmɔyeli. Asia adafitswaa wolo ko kɛɛ akɛ: “Mɛi ni kwɛɔ sinii loo TV nɔ nifeemɔi lɛ sumɔɔ ni amɛná nɔ ni amɛnaa lɛ, ni no he amɛsusuɔ gbo kɛ gbiɛnaa.” Mɛi babaoo kɛ ninámɔ kɛ gbɛihemɔ feɔ oti ni amɛtiuɔ sɛɛ yɛ amɛshihilɛ mli. Mɛi babaoo kɛ amɛblahiiaŋ loo amɛblayeiaŋ be, amɛgbɔmɔtsoŋ hewalɛnamɔ, weku shihilɛ, kɛ amɛjeŋba kpakpa shãa afɔle koni amɛtiu heloonaa nibii asɛɛ. Mɛi babaoo yɔseee akɛ nibii ni amɛnaa yɛ sinii amli loo amɛkwɛɔ yɛ tɛlivishiŋ nɔ lɛ ji “je nɛŋ mumɔ lɛ,” ni ji susumɔ ni ehé shi, ní naa shikpɔŋ lɛ nɔ bii akpekpei akpei abɔ lɛ ateŋ mɛi babaoo nɔ hewalɛ ni haa amɛfeɔ amɛnii yɛ gbɛ ni kɛ Nyɔŋmɔ yiŋtoo kɛha wɔ lɛ kpãaa gbee lɛ nɔ lɛ. (1 Korintobii 2:12; Efesobii 2:2) Ebɛ naakpɛɛ akɛ mɛi babaoo bɛ miishɛɛ ŋmɛnɛ!—Abɛi 18:11; 23:4, 5.

9. Mɛni adesai nyɛŋ afee, ni mɛni hewɔ?

9 Ni mɛi ni amɛkɛ amɛhe shãa afɔle kɛha mɛi krokomɛi ahilɛkɛhamɔ kɛtsɔ mɔdɛŋ ni amɛbɔɔ koni amɛjie hɔmɔ, hela, kɛ jalɛsane ni ayeee kɛya lɛ hu? Bei pii lɛ mɛi babaoo náa amɛmɔdɛŋbɔi lɛ he sɛɛ ni enɛ sa yijiemɔ. Shi bɔ fɛɛ bɔ ni amɛkɛ amɛnyɛmɔ fɛɛ aaatsu nii aha lɛ, amɛnyɛŋ amɛtsake nibii agbɛjianɔtoo nɛɛ koni efee he ko ni afeɔ nibii yɛ gbɛ kpakpa kɛ gbɛ ni ja nɔ yɛ. Mɛni hewɔ? Ejaakɛ anɔkwa sane lɛ ji akɛ “jeŋ muu lɛ fɛɛ kã mɔ fɔŋ lɛ”—Satan—mli, ni esumɔɔ ni je lɛ akã he ahi bɔ ni eyɔɔ lɛ.—1 Yohane 5:19.

10. Mɛɛ be mli anɔkwafoi baaná “anɔkwa wala lɛ”?

10 Kɛ́ amrɔ jeŋ nɛɛ mli pɛ wɔhiɛnɔkamɔ yɔɔ lɛ, wɔnii yɛ mɔbɔ! Paulo ŋma akɛ: “Kɛ́ wala nɛɛ mli kɛkɛ wɔhiɛ kã Kristo nɔ yɛ lɛ, wɔnii yɛ mɔbɔ fe gbɔmɛi fɛɛ.” Mɛi ni kɛɔ akɛ jeŋ kpakpa ko bɛ ni baaba lɛ kɛɔ akɛ: “Nyɛhaa wɔyea nii ni wɔnua dãai, ejaakɛ wɔ́ lɛ, wɔbaagboi!” (1 Korintobii 15:19, 32) Shi wɔsɛɛ be he hiɛnɔkamɔ yɛ kɛha wɔ, ni no ji akɛ ‘yɛ Nyɔŋmɔ shiwoo lɛ naa lɛ wɔmiikwɛ ŋwɛi hee kɛ shikpɔŋ hee ni jalɛ hiɔ mli lɛ gbɛ.’ (2 Petro 3:13) No beaŋ lɛ, Kristofoi baanyɛ aná “anɔkwa wala lɛ” ni ji “naanɔ wala” ákɛ mɛi ni eye emuu yɛ ŋwɛi loo yɛ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli nɔyeli ni kɛ suɔmɔ yeɔ nɔ lɛ shishi!—1 Timoteo 6:12.

11. Mɛni hewɔ nii ní atsuɔ koni akɛha Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ he nibii lɛ aya hiɛ lɛ ji oti ni sa akɛ atiu sɛɛ lɛ?

11 Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ pɛ baanyɛ atsu adesai anaagbai ahe nii kɛmɔ shi. No hewɔ lɛ oti ni fe fɛɛ ni mɔ baanyɛ atiu sɛɛ ji ni etsu nii ní baaha Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ he nibii lɛ aya hiɛ. (Yohane 4:34) Beni wɔyaa nɔ wɔtsuɔ nitsumɔ nɛɛ lɛ, wekukpãa kpakpa bakãa wɔ kɛ wɔŋwɛi Tsɛ lɛ teŋ. Ehaa wɔ kɛ nyɛmimɛi hii kɛ yei ni yɔɔ asafo lɛ mli ni miitsu oti kometoo nɛɛ nɔŋŋ he nii lɛ feɔ ekome kɛsɔmɔɔ, ni no haa wɔnáa miishɛɛ.

He ni Akɛaashã Afɔle yɛ Nibii Kpakpai Ahe

12. Tsɔɔmɔ srɔtofeemɔ ni yɔɔ shihilɛ yɛ nibii agbɛjianɔtoo nɛɛ kɛ “anɔkwa wala lɛ” teŋ.

12 Biblia lɛ kɛɔ akɛ jeŋ ni wɔyɔɔ mli amrɔ nɛɛ lɛ ‘miiho aya kɛ emli sɛɛdii nii lɛ.’ Eshwɛŋ Satan je lɛ mli nɔ ko, ni emli gbɛihemɔ kɛ ninámɔ lɛ hu fata he, ‘shi mɔ ni feɔ Nyɔŋmɔ suɔmɔnaa nii lɛ baahi shi kɛyaa naanɔ.’ (1 Yohane 2:15-17) Ákɛ nɔ ni tamɔɔɔ ninámɔ ni bɛ shweshweeshwe, anunyam ni sɛɛ etsɛɛɛ, kɛ ŋɔɔmɔyeli ni sɛɛnamɔ bɛ he ni yɔɔ nibii agbɛjianɔtoo nɛɛ mli lɛ, “anɔkwa wala lɛ”—ni ji naanɔ wala yɛ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ shishi lɛ—baahi shi daa, shi ja wɔkɛ wɔhe eshã afɔle yɛ nibii kpakpai ahe dani wɔnine baashɛ nɔ.

13. Mɛɛ gbɛ nɔ gbalashihilɛ mli hefatalɔi komɛi kɛ amɛhe shã afɔle yɛ nibii kpakpai ahe?

13 Susumɔ Henry kɛ Suzanne nɔkwɛmɔnɔ lɛ he okwɛ. Amɛyɛ hemɔkɛyeli ni mli wa yɛ Nyɔŋmɔ shiwoo akɛ ebaaye ebua mɛi fɛɛ ni kɛ Maŋtsɛyeli lɛ yeɔ klɛŋklɛŋ gbɛhe yɛ amɛshihilɛ mli lɛ mli. (Mateo 6:33) No hewɔ lɛ, amɛkpɛ amɛyiŋ akɛ amɛbaahi shi yɛ shĩa ni bɛ haŋtsii mli bɔni afee ni amɛteŋ mɔ kome pɛ atsu nii, koni amɛná be babaoo ní amɛkɛ amɛbiyei enyɔ lɛ atsu Maŋtsɛyeli lɛ he nibii ahe nii. (Hebribii 13:15, 16) Amɛnaanyo yoo ko ni yɔɔ amɛhe jwɛŋmɔ kpakpa lɛ eyanuuu gbɛ ni amɛkɔ nɛɛ shishi. Ekɛɛ Suzanne akɛ: “Minaanyo, kɛ́ ootao ohi shi yɛ shĩa ni hi fe nyɛnɔ̃ lɛ mli lɛ, nɔ pɛ ni ebaabi ni ofee ji ni okɛ nɔ ko ashã afɔle.” Shi Henry kɛ Suzanne le akɛ Yehowa ni amɛkɛaaye klɛŋklɛŋ gbɛhe yɛ amɛshihilɛ mli lɛ ‘yɛ wala ni yɔɔ agbɛnɛ nɛɛ kɛ nɔ ni baaba lɛ he shiwoo.’ (1 Timoteo 4:8; Tito 2:12) Amɛbiyei lɛ dara kɛbatsɔmɔ daa gbɛgbalɔi ni yɔɔ ekãa. Ákɛ weku lɛ, amɛnuuu he akɛ nɔ ko eŋmɛɛ amɛ; shi moŋ amɛná “anɔkwa wala lɛ” ni amɛkɛfee oti ni amɛtiuɔ sɛɛ lɛ he sɛɛ babaoo diɛŋtsɛ.—Filipibii 3:8; 1 Timoteo 6:6-8.

‘Kaatsu Je lɛ He Nii Kɛmɔ Shi’

14. Kɛ́ wɔhiɛ kpa yiŋtoo diɛŋtsɛ hewɔ ni wɔyɔɔ wala mli lɛ nɔ lɛ, mɛɛ mɔbɔ shihilɛi amli ebaanyɛ eha wɔyaje?

14 Shi kɛ́ wɔhiɛ kpa yiŋtoo diɛŋtsɛ hewɔ ni wɔyɔɔ wala mli lɛ nɔ ni wɔmɔɔɔ “anɔkwa wala lɛ” mli ni awa lɛ, wɔbaayaje oshara kpele mli. Enɛ feemɔ baanyɛ eha ‘je nɛŋ he naagbamɔi kɛ ninámɔ kɛ ŋɔɔmɔyeli agbe wɔ.’ (Luka 8:14) “Daaŋ-ŋmaa he haomɔi” kɛ heloonaa nibii ahe shwelɛ ni akudɔɔɔ lɛ baanyɛ eha akɛ he awo nibii agbɛjianɔtoo nɛɛ mli fe nine. (Luka 21:34) Mɔbɔ sane ji akɛ, mɛi komɛi eha ninámɔ he shwelɛ ni je lɛ yɔɔ lɛ ená amɛnɔ hewalɛ, ni “amɛdũ gbɛ kɛjɛ hemɔkɛyeli lɛ mli ni amɛkɛ piŋmɔi babaoo egbulɔ amɛhe,” ni amɛfite wekukpãa kpakpa ni kã amɛkɛ Yehowa teŋ lɛ po. Kwɛ mɔbɔ shihilɛ mli ni mɔ yajeɔ kɛ́ eyaaa nɔ ‘emɔɔɔ naanɔ wala lɛ mli’!—1 Timoteo 6:9, 10, 12; Abɛi 28:20.

15. Weku ko ná ‘je lɛ ni amɛkɛtsuuu nii kɛmɔɔɔ shi’ lɛ he sɛɛ yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?

15 Paulo wo ŋaa akɛ “mɛi ni tsuɔ je nɛɛ he nii lɛ afee tamɔ mɛi ni tsuuu he nii.” (1 Korintobii 7:31) Keith kɛ Bonnie kɛ ŋaawoo nɛɛ tsu nii. Keith kɛɛ akɛ: “Beni mibatsɔ Yehowa Odasefonyo lɛ, no mli lɛ miihe magbe skul ni akaseɔ nyanyɔŋ he nii yɛ lɛ naa. Miná hegbɛ kpele. Manyɛ makwɛ helatsɛmɛi babaoo koni maná shika pii, shi no feemɔ haŋ wɔsɔmɔ Nyɔŋmɔ jogbaŋŋ. Mikpɛ miyiŋ akɛ makwɛ helatsɛmɛi fioo pɛ koni maná be babaoo kɛtsu wɔweku ní sɛɛ mli lɛ biyei enumɔ bafata he lɛ mumɔŋ kɛ henumɔŋ hiamɔ nii ahe nii. Eyɛ mli akɛ bei pii lɛ shika ni wɔyɔɔ lɛ faaa tsɔ moŋ, shi wɔkase bɔ ni alɛteɔ shika he, ni wɔnine shɛɔ wɔhiamɔ nii anɔ be fɛɛ be. Wɔweku lɛ bafee weku ni ekomefeemɔ, suɔmɔ, kɛ miishɛɛ pii yɔɔ mli. Naagbee lɛ, wɔ fɛɛ wɔkɛ wɔhe wo be-fɛɛ sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ mli. Amrɔ nɛɛ wɔbiyei lɛ ebote gbalashihilɛ mli ni amɛyɛ miishɛɛ, ni amɛteŋ mɛi etɛ yɛ bii. Amɛwekui lɛ hu yɛ miishɛɛ, ejaakɛ amɛmiiya nɔ amɛkɛ Yehowa yiŋtoo lɛ miiye klɛŋklɛŋ gbɛhe.”

Okɛ Nyɔŋmɔ Yiŋtoo lɛ Aye Klɛŋklɛŋ Gbɛhe yɛ Oshihilɛ Mli

16, 17. Namɛi Biblia lɛ tsĩ amɛ tã akɛ amɛhe esa yɛ amɛnitsumɔi amli, ni mɛni wɔkɛkaiɔ amɛ?

16 Wɔnaa mɛi ni hi shi yɛ Nyɔŋmɔ yiŋtoo lɛ naa kɛ mɛi ni efeee nakai lɛ ahe saji yɛ Biblia lɛ mli. Nikasemɔi ni yɔɔ nɔkwɛmɔnii nɛɛ amli lɛ kɔɔ yinɔi fɛɛ, adesai ni hiɛ kusumii srɔtoi, kɛ gbɔmɛi ni yɔɔ shihilɛi srɔtoi amli lɛ fɛɛ ahe. (Romabii 15:4; 1 Korintobii 10:6, 11) Nimrod to maji wuji, shi efee enɛ koni ekɛte shi ewo Yehowa. (1 Mose 10:8, 9) Shi mɛi babaoo hu fee nɔkwɛmɔnii kpakpai. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, Mose kɛ gbɛhe ni eyɔɔ akɛ odehe yɛ Mizraim lɛ efeee oti ni ma ehiɛ yɛ shihilɛ mli. Yɛ no najiaŋ lɛ ebu nitsumɔi ni Nyɔŋmɔ kɛwo edɛŋ lɛ akɛ “nii babaoo fe Mizraim jwetrii lɛ.” (Hebribii 11:26) Eeenyɛ efee akɛ Luka ni ji tsofatsɛ lɛ ye ebua Paulo kɛ mɛi krokomɛi yɛ amɛhelai ni gbaa amɛnaa lɛ amli. Shi Luka nitsumɔ akɛ sanekpakpa shiɛlɔ kɛ Biblia ŋmalɔ lɛ ji nɔ ni he yɔɔ sɛɛnamɔ fe fɛɛ. Yɛ Paulo gbɛfaŋ lɛ eji mlalelɔ, shi aleee lɛ akɛ Mlalelɔ kpanaa, shi moŋ ale lɛ akɛ maŋsɛɛ sanekpakpa shiɛlɔ, “jeŋmaji abɔfo.”—Romabii 11:13.

17 Eyɛ mli akɛ David ji asraafoi atsɛ, saŋkutswalɔ kɛ lalafolɔ moŋ, shi nɔ ni akɛkaiɔ lɛ titri ji akɛ eji ‘Nyɔŋmɔ tsui naa nuu.’ (1 Samuel 13:14) Jeee Daniel nitsumɔ akɛ Babilon nɔyeli lɛ mli onukpa lɛ wɔkɛkaiɔ lɛ, shi moŋ enitsumɔ akɛ Yehowa gbalɔ anɔkwafo lɛ; jeee Persia maŋnyɛ ni Ester ji lɛ wɔkɛle lɛ, shi moŋ akɛ mɔ ko ni yɔɔ ekãa kɛ hemɔkɛyeli; Petro, Andrea, Yakobo, kɛ Yohane ye omanye akɛ wolɛi moŋ, shi jeee no wɔkɛle amɛ, wɔle amɛ akɛ Yesu bɔfoi. Ni Yesu ni fee nɔkwɛmɔnɔ ni fe fɛɛ lɛ, jeee “ŋaalɔ” loo tsoŋaalɔ ní eji lɛ wɔkɛkaiɔ lɛ, shi moŋ akɛ lɛ ji “Kristo lɛ.” (Marko 6:3; Mateo 16:16) Mɛi nɛɛ fɛɛ nu shishi jogbaŋŋ akɛ yɛ amɛhesaai, heloonaa nibii ni amɛyɔɔ loo amɛgbɛhei lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ esa akɛ Nyɔŋmɔ sɔɔmɔ afee oti yɛ amɛshihilɛ mli, shi jeee amɛheloonaa nitsumɔi lɛ. Amɛle akɛ yiŋtoo ni hi ni sɛɛnamɔ yɔɔ he fe fɛɛ ni amɛbaanyɛ amɛhi shi yɛ naa ji ni amɛaahi shi akɛ hii loo yei ni sheɔ Nyɔŋmɔ gbeyei.

18. Mɛɛ gbɛ nɔ Kristofonyo oblanyo ko kpɛ eyiŋ akɛ ekɛ ewala baatsu nii, ni mɛni eyɔse?

18 Naagbee lɛ, Seung Jin ni atsĩ eta yɛ nikasemɔ nɛɛ klɛŋklɛŋ kuku lɛ mli lɛ hu banu nibii ashishi yɛ nakai gbɛ nɔŋŋ nɔ. Etsɔɔ mli akɛ: “Yɛ nɔ najiaŋ ni matuu mihe maha datrɛfoi anitsumɔ, nitɛŋmɔ loo skul nitsɔɔmɔ lɛ mikpɛ miyiŋ akɛ mikɛ miwala baatsu nii yɛ gbɛ ni kɛ mihe nɔ ni mijɔɔ miha Nyɔŋmɔ lɛ baakpã gbee. Amrɔ nɛɛ miisɔmɔ yɛ he ni Biblia tsɔɔlɔi ahe ehia waa yɛ kɛmiiye miibua mɛi koni amɛkɔ gbɛ ni kɛ mɔ yaa naanɔ wala mli lɛ. Be ko lɛ, misusu be-fɛɛ sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ he akɛ eji nitsumɔ ni biii ni afee babaoo. Amrɔ nɛɛ nibii babaoo yɛ ni esa akɛ matsu he nii beni mibɔɔ mɔdɛŋ koni mana su kpakpa kɛ nyɛmɔ ni baaye ebua mi ni matsɔɔ gbɔmɛi ni jɛ kusumii srɔtoi amli nii lɛ. Mina akɛ kɛ́ wɔkɛ Yehowa yiŋtoo lɛ fee wɔyiŋtoo pɛ dani wɔbaaná miishɛɛ.”

19. Mɛɛ gbɛ nɔ wɔɔtsɔ wɔna yiŋtoo diɛntsɛ ni yɔɔ shihilɛ mli?

19 Ákɛ Kristofoi lɛ, akɛ nilee ni haa anáa wala, kɛ yiwalaheremɔ he hiɛnɔkamɔ eduro wɔ. (Yohane 17:3) No hewɔ lɛ, nyɛkahaa ‘wɔhea Nyɔŋmɔ duromɔ lɛ yakatswaa.’ (2 Korintobii 6:1) Shi moŋ nyɛhaa wɔkɛ wɔwala shihilɛ mli gbii kɛ afii ni he yɔɔ sɛɛnamɔ lɛ ajiea Yehowa yi. Nyɛhaa wɔhaa mɛi krokomɛi alea nilee ni haa anáa anɔkwa miishɛɛ ni ehaa anáa naanɔ wala lɛ. Kɛ́ wɔfee nakai lɛ, wɔbaana akɛ Yesu wiemɔi nɛɛ ji anɔkwale, ákɛ: “Nɔ hamɔ mli yɛ jɔɔmɔ fe hemɔ.” (Bɔfoi lɛ Asaji 20:35) Ni no baatsɔɔ akɛ wɔna yiŋtoo diɛntsɛ ni yɔɔ shihilɛ mli.

[Shishigbɛ niŋmaa]

^ kk. 1 Atsake gbɛi lɛ ekomɛi.

Ani Obaanyɛ Otsɔɔ Mli?

• Mɛni ji yiŋtoo ni fe fɛɛ ni wɔbaanyɛ wɔhi shi yɛ naa yɛ wɔshihilɛ mli?

• Mɛni hewɔ nilee bɛ mli akɛ mɔ kɛ eshihilɛ fɛɛ aaatiu heloonaa nibii asɛɛ lɛ?

• Mɛni ji “anɔkwa wala lɛ” ni Nyɔŋmɔ wo shi akɛ ekɛbaaha adesai lɛ?

• Mɛɛ gbɛ nɔ wɔbaanyɛ wɔtsɔ wɔkɛ wɔshihilɛ atsu nii koni ekɛ Nyɔŋmɔ yiŋtoo akpãa gbee?

[Nikasemɔ lɛ he Sanebimɔi]

[Mfonirii ni yɔɔ baafa 18]

Ehe miihia ni Kristofoi ashã afɔle yɛ nibii kpakpai ahe