Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Marko Nijiaŋ Ejeee Wui

Marko Nijiaŋ Ejeee Wui

Tsɔɔmɔ Obii lɛ Anii

Marko Nijiaŋ Ejeee Wui

MARKO ŋma Biblia mli woji ejwɛ ni wieɔ Yesu wala shihilɛ he saji ahe lɛ ateŋ ekome. Ewolo lɛ ji nɔ ni yɔɔ kuku fe fɛɛ ni ekanemɔ hu waaa fe fɛɛ. Namɔ ji Marko? Ani osusuɔ akɛ no mli lɛ ele Yesu?— * Ha wɔkwɛ kaai ni mli wawai ni Marko kɛkpe, koni wɔna nɔ hewɔ ni Marko nijiaŋ ejeee wui ákɛ Kristofonyo lɛ.

Klɛŋklɛŋ kwraa ni atsĩ Marko gbɛi tã yɛ Biblia lɛ mli ji beni Maŋtsɛ Herode Agripa ha awo bɔfo Petro tsuŋ lɛ sɛɛ. Gbɛkɛnaashi ko lɛ, bɔfo ko bajie Petro kɛjɛ tsuŋwoohe lɛ, ni amrɔ nɔŋŋ lɛ Petro tee Marko nyɛ, ni ji Maria shĩa, yɛ Yerusalem. Ajie Petro yɛ tsuŋwoo mli aaafee afii nyɔŋma sɛɛ beni agbe Yesu yɛ Hehoo lɛ yeli beaŋ yɛ afi 33 Ŋ.B.—Bɔfoi lɛ Asaji 12:1-5, 11-17.

Ani ole nɔ hewɔ ni Petro tee Maria shĩa lɛ?— Ekolɛ enɛ jɛ le ni ele Maria weku lɛ mli bii lɛ hewɔ, ni kɛfata he lɛ ele akɛ Yesu kaselɔi lɛ feɔ kpeei yɛ Maria shĩa lɛ. Nakai beaŋ lɛ Barnaba ni ji Marko wekunyo lɛ ebatsɔ kaselɔ jeeŋmɔ, kɛ́ hooo kwraa lɛ kɛjɛ Pentekoste Gbi Jurɔ ni aye yɛ afi 33 Ŋ.B. lɛ nɔ. Biblia lɛ tsɔɔ akɛ ejɛ mlihilɛ mli eke nii koni akɛye abua kaselɔi heei lɛ yɛ nakai beaŋ. No hewɔ lɛ, ekolɛ no mli lɛ Yesu le Barnaba, ni ele Barnaba nyɛkwɛ̃ Maria kɛ agbɛnɛ hu Maria binuu Marko.—Bɔfoi lɛ Asaji 4:36, 37; Kolosebii 4:10.

Yɛ Sanekpakpa ni Marko ŋma lɛ mli lɛ, etsɔɔ mli akɛ yɛ gbi gbɛkɛ ni amɔ Yesu lɛ, no mli lɛ oblanyo ko ni kɛ “klala éke eyayaiaŋ” yɛ jɛmɛ. Marko ŋma akɛ, beni henyɛlɔi lɛ mɔ Yesu lɛ, oblanyo lɛ jo foi. Namɔ osusuɔ akɛ nakai oblanyo lɛ ji?— Hɛɛ, ekolɛ Marko ni! No hewɔ lɛ, nakai gbɛkɛ lɛ, beni Yesu kɛ ebɔfoi lɛ shi ni amɛyaa lɛ, eeenyɛ efee akɛ Marko kɛ oyaiyeli bu mama ni enyiɛ amɛsɛɛ kɛtee.—Marko 14:51, 52.

Yɛ anɔkwale mli lɛ, Marko kɛ lɛ diɛŋtsɛ ehiŋmɛi na nifeemɔi srɔtoi ni he hiaa ni tee nɔ ni kɔɔ Nyɔŋmɔ yiŋtoi ahe lɛ. Ekolɛ beni afɔse mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ ashwie mɛi anɔ yɛ Pentekoste afi 33 Ŋ.B. lɛ, no mli lɛ eyɛ jɛmɛ, ni ekɛ Nyɔŋmɔ tsuji anɔkwafoi, tamɔ Petro nɛkɛ, bɔ gbagbalii. Ni agbɛnɛ hu, efata enyɛkwɛ̃ bi Barnaba, ni ji mɔ ni ye ebua Saulo yɛ tsɔɔmɔ ni ekɛ lɛ tsɔɔ Petro beni Yesu ejie ehe kpo etsɔɔ Saulo yɛ ninaa mli aaafee afii etɛ sɛɛ lɛ he. Afii komɛi asɛɛ lɛ, atsu Barnaba kɛtee Tarso koni eyatao Saulo yɛ jɛmɛ.—Bɔfoi lɛ Asaji 9:1-15, 27; 11:22-26; 12:25; Galatabii 1:18, 19.

Yɛ afi 47 Ŋ.B. lɛ, ahala Barnaba kɛ Saulo koni amɛtsu maŋsɛɛ sanekpakpa shiɛmɔ nitsumɔ lɛ. Amɛŋɔ Marko amɛfata amɛhe, shi yɛ yiŋtoo ko ni atsɔɔɔ mli hewɔ lɛ, sɛɛ mli lɛ Marko shi amɛ ni eku esɛɛ kɛtee Yerusalem. Saulo ni abale lɛ kɛ e-Roma gbɛi ni ji Paulo lɛ mli fu. Ni ekuuu ehiɛ eshwieee nɔ ni ebu lɛ akɛ eji tɔ̃mɔ ni hiɛdɔɔ yɔɔ he ni Marko tɔ̃ lɛ nɔ.—Bɔfoi lɛ Asaji 13:1-3, 9, 13.

Beni Paulo kɛ Barnaba ku amɛsɛɛ kɛjɛ amɛmaŋsɛɛ sanekpakpa shiɛmɔ nitsumɔ lɛ he gbɛfãa lɛ mli lɛ, amɛbabɔ omanye babaoo ni amɛye lɛ he amaniɛ. (Bɔfoi lɛ Asaji 14:24-28) Nyɔji komɛi asɛɛ lɛ, mɛi enyɔ nɛɛ kpɛ amɛyiŋ akɛ amɛbaaku sɛɛ amɛyasara kaselɔi heei ni amɛná yɛ hei ni amɛyashiɛ yɛ lɛ. Barnaba miisumɔ ni amɛŋɔ Marko amɛfata amɛhe kɛya, shi ani ole Paulo susumɔ yɛ enɛ he?— ‘Esusu akɛ esaaa akɛ amɛaaŋɔ lɛ’ ejaakɛ mra mli lɛ, Marko shi amɛ ni etee shĩa. Ekã shi faŋŋ akɛ nɔ ni ba yɛ enɛ sɛɛ lɛ ha Marko werɛ ho ehe diɛŋtsɛ!

Amɛmli fu amɛhe, ni beni ‘amɛbé aahu po’ sɛɛ lɛ, Paulo kɛ Barnaba gbala amɛmli. Barnaba ŋɔ Marko efata ehe kɛtee Kipro ni amɛyashiɛ yɛ jɛmɛ, ni Paulo hu hala Sila efata ehe ni amɛsaa amɛyasara kaselɔi heei ni amɛná lɛ, taakɛ amɛkpɛ amɛyiŋ momo akɛ amɛbaafee lɛ. Kwɛ bɔ ni enɛ baadɔ Marko waa eha, akɛ eha béi ebaka Paulo kɛ Barnaba teŋ!—Bɔfoi lɛ Asaji 15:36-41.

Wɔleee nɔ hewɔ ni mra mli lɛ Marko shi etee shĩa lɛ. Ekolɛ kɛha lɛ lɛ, yiŋtoo kpakpa ko hewɔ ni eshi amɛ lɛ. Yɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, ekã shi faŋŋ akɛ Barnaba ná nɔmimaa akɛ nɔ ko ni tamɔ nakai baŋ dɔŋŋ. Ni nakai eba lɛ. Marko nijiaŋ ejeee wui! Sɛɛ mli lɛ, ekɛ Petro yatsu maŋsɛɛ sanekpakpa shiɛmɔ nitsumɔ lɛ yɛ Babilon ni kɛ shĩa jɛkɛ waa lɛ. Beni amɛyɔɔ jɛmɛ lɛ, Petro kɛ ŋamɔi maje, ni ekɛfata he akɛ: ‘Mibi Marko hu miibi nyɛ.’—1 Petro 5:13.

Akɛni Petro kɛ Marko fee ekome kɛsɔmɔ Nyɔŋmɔ hewɔ lɛ, kwɛ bɔ ni wekukpãa ni yɔɔ gbagbalii bakã amɛteŋ! Wɔnaa enɛ hu faŋŋ kɛ́ wɔkane Marko Sanekpakpa lɛ. Sɛɛ mli lɛ, Marko bɔ nibii ni Petro kɛ ehiŋmɛi na ni egba lɛ lɛ he amaniɛ. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, susumɔ amaniɛbɔi ni kɔɔ ahum ko ni tswa yɛ Galilea Ŋshɔ lɛ hiɛ lɛ he okwɛ. Marko kɛ saji krokomɛi fata eniŋmaa lɛ he kɛtsɔɔ he ni no mli lɛ Yesu kã ewɔɔ yɛ lɛlɛ lɛ mli lɛ, kɛ nɔ̃ tuuntu nɔ ni ekã ewɔɔ, ni enɛɛmɛi ji nibii ni Petro ni ji wolɛɛnyo lɛ baayɔse. Mɛni hewɔ wɔtaooo enɛ mli wɔkwɛ kɛtsɔ Biblia mli amaniɛbɔi ni yɔɔ Mateo 8:24; Marko 4:37, 38; kɛ Luka 8:23 lɛ ni wɔɔfee ekome kɛkane ni wɔkɛ eko ato eko he wɔkwɛ lɛ nɔ?

Sɛɛ mli beni awo Paulo tsuŋ yɛ Roma lɛ, ejie Marko yi yɛ anɔkwayeli mli ni ejɛ eye ebua lɛ lɛ hewɔ. (Kolosebii 4:10, 11) Ni beni awo Paulo tsuŋ yɛ jɛmɛ ekoŋŋ lɛ, eŋma kɛyaha Timoteo akɛ ekɛ Marko aba, ejaakɛ Paulo tsɔɔ mli akɛ: “Ehi ha mi yɛ sɔɔmɔ lɛ hewɔ.” (2 Timoteo 4:11) Yɛ anɔkwale mli lɛ, akɛni Marko nijiaŋ ejeee wui hewɔ lɛ, kwɛ bɔ ni ená sɔɔmɔ hegbɛi kpelei diɛŋtsɛ!

[Shishigbɛ niŋmaa]

^ kk. 3 Kɛji okɛ gbekɛ ko miikane sane nɛɛ, liamɔ ni yɔɔ mli lɛ ji kaimɔnɔ ni tsɔɔ akɛ esa akɛ omi osɛŋ nu fioo, koni owo gbekɛ lɛ hewalɛ ni lɛ hu etsɔɔ ejwɛŋmɔ.

Sanebimɔi:

○ Nɛgbɛ Marko hi, ni mɛni hewɔ obaanyɛ okɛɛ akɛ ekolɛ ele Yesu lɛ?

○ Namɔ ye ebua Marko fe fɛɛ, ni efi esɛɛ lɛ?

○ Mɛni kulɛ no baanyɛ aha Marko nijiaŋ aje wui?

○ Te wɔfeɔ tɛŋŋ wɔleɔ akɛ yɛ naagbee lɛ bɔfo Paulo ná Marko he miishɛɛ lɛ?

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 25]

Namɔ ekolɛ oblanyo nɛɛ ji? Mɛni afeɔ lɛ lɛ, ni mɛni hewɔ?

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 26]

Akɛni Marko nijiaŋ ejeee wui hewɔ lɛ, mɛɛ jɔɔmɔi ená?