Kpohọ eme nọ e riẹ eva

Kpohọ oria eware nọ e riẹe eva

Wuhrẹ Emọ Ra

Mak O Si Uke Kpemu Hu

Mak O Si Uke Kpemu Hu

MAK o kere ovo jọ evaọ usu ebe Ebaibol ene nọ i gbiku kpahe uzuazọ Jesu na. Obe Mak na o mae kpẹre jẹ mae lọhọ ese evaọ usu rai. Ono họ Mak? Kọ who roro nọ ọ riẹ Jesu?— * Joma ta kpahe edawọ egaga jọ nọ i te Mak gbe oware nọ o soriẹ nọ o gbe ro si uke kpemu no edhere Oleleikristi hi.

Okenọ Herọd Agripa ovie na o ro fi Pita ukọ na họ uwou-odi họ orọ ọsosuọ nọ odẹ Mak o rọ romavia evaọ Ebaibol na. Evaọ asọ ẹdẹjọ, ẹnjẹle o te si Pita no uwou-odi na, Pita ọ tẹ nya ovavo kpohọ uwou Meri, oni Mak nọ ọ jẹ rria Jerusalẹm. Onana o via ole ikpe-ikpe nọ i lele i rie nọ a kpe Jesu no evaọ Ọnyavrẹ 33 C.E.—Iruẹru 12:1-5, 11-17.

Kọ whọ riẹ oware nọ o soriẹ nọ Pita o ro kpohọ uwou Meri?— Ẹsejọhọ fikinọ ọ riẹ ahwo uviuwou Meri, jẹ riẹ inọ ilele Jesu a jẹ hae jọ uwou riẹ kuomagbe kẹ uwuhrẹ egagọ. U mu ẹro inọ evaọ etoke Ehaa Pẹntikọst 33 C.E. yọ Banabas omoni Mak o zihe ruọ Oleleikristi bẹ no. A jọ Ebaibol na t’ẹme kpahe obọ nọ o fihọ kẹ ahwo ọkpokpọ nọ i zihe ruọ ilele oke yena. Fikiere, o sae jọ nọ Jesu ọ riẹ Banabas, gbe Meri omoni riẹ avọ Mak ọmọzae Meri.—Iruẹru 4:36, 37; Ahwo Kọlọsi 4:10.

Evaọ ikere Usiuwoma riẹ, Mak o kere inọ evaọ asọ nọ a ro mu Jesu, ‘ọmoha jọ nọ ọ rehọ ogbru ọvo wowo’ ọ jọ etẹe. Mak o kere inọ ewegrẹ a nwani kru Jesu no, ọmoha na ọ tẹ dhẹ. Ono who roro nọ ọmoha yena ọ jọ?— Ẹhẹ, o wọhọ nọ Mak! Fikiere, o wọhọ nọ okenọ Jesu avọ ilele riẹ a jẹ nyavrẹ aso yena, Mak ọ tẹ nwane rọ ovovẹrẹ tọlọ ogbru họ oma je lele ai.—Mak 14:51, 52.

Ọmoha vẹ na who roro? Eme ọ be via kẹe na, kọ fikieme?

Evaọ uzẹme, Mak o wo uvẹ buobu nọ u fi obọ họ kẹe wo ẹnyaharo evaọ egagọ Ọghẹnẹ. O wọhọ nọ ọ jariẹ evaọ Pẹntikọst 33 C.E. nọ a ro ku ẹzi ọfuafo ku ilele na, o te je wo usu okpekpe kugbe uvi idibo Ọghẹnẹ wọhọ Pita. Yọ ọ jẹ hai kuomagbe omoni riẹ Banabas re, ọnọ o fi obọ họ su Sọl bru Pita, ole ikpe esa nọ i lele i rie nọ Jesu ọ roma via kẹ Sọl no evaọ eruẹaruẹ. Nọ ikpe jọ e ruọ emu no, Banabas o te kpobọ Tasọs nyae gwọlọ Sọl.—Iruẹru 9:1-15, 27; 11:22-26; 12:25; Ahwo Galesha 1:18, 19.

Evaọ ukpe 47 C.E., a salọ Banabas avọ Sọl kẹ iruo imishọnare, erẹ usiuwoma ota. A wha Mak lele oma, rekọ Mak ọ tẹ dhẹ se ai ba zihe kpobọ Jerusalẹm dedenọ a fodẹ oware nọ o whariẹ ze he. Eva e dha Sọl, ọnọ a jẹ rehọ odẹ ẹvẹrẹ Rom riẹ, Pọl, se uwhremu na. O rri oware nọ Mak o ru na wọhọ oware evere vievie he.—Iruẹru 13:1-3, 9, 13.

Pọl avọ Banabas a niyẹrẹ eware iwoma buobu nọ a zihe no erẹ imishọnare rai na ze. (Iruẹru 14:24-28) Nọ emera jọ e ruemu no, aimava a tẹ jiroro nọ a rẹ wariẹ zihe nyae ruẹ ahwo nọ a kurẹriẹ evaọ ekwotọ nọ a jọ ta usiuwoma na. Banabas ọ gwọlọ nọ Mak o re lele ai, kọ whọ riẹ epanọ o jọ Pọl oma?— O roro nọ ‘u woma ha’ keme Mak ọ dhẹ kpo se ai ba oke ọsosuọ. Oware nọ u lele i rie o kẹ Mak uye gaga!

Eva e dha rai gaga, “ẹwhọ ọwhawha ọ tẹ jọ udevie rai,” onọ u ru nọ Pọl avọ Banabas a rọ hẹriẹ siọ ohwohwo ba. Banabas ọ tẹ rehọ Mak gboma nyae ta usiuwoma evaọ obọ Saiprọs, Pọl ọ tẹ wha Saelas lele oma nyae ruẹ ilele ekpokpọ na, wọhọ epanọ a momaa riẹ vẹre. O ginẹ kẹ Mak uye gaga inọ ọ wha ẹbẹbẹ họ udevie Pọl avọ Banabas!—Iruẹru 15:36-41.

Ma riẹ oware nọ o soriẹ nọ Mak ọ rọ dhẹ kpo se ai ba oke ọsosuọ họ. Ẹsejọhọ u wo oware jọ nọ o roro nọ u te epanọ o re ro ru ere. Oghẹrẹ kpobi nọ o jọ, u mu Banabas ẹro inọ Mak o ti gbe ru ere ofa ha. Yọ eriwo Banabas na ọ gba. Mak o si uke kpemu hu! Uwhremu na, o lele Pita kpohọ ugbobọ Babilọn kẹ iruo usiuwoma ota. Pita o vi uyere no obei ze se inievo na, je fibae nọ: ‘Epaọvo na ọmọzae mẹ Mak o ru re.’—1 Pita 5:13.

Usu nọ o jọ udevie Pita avọ Mak o kpekpe kẹhẹ! Ma rẹ jẹ ruẹ imuẹro onana nọ ma te se ikere Usiuwoma Mak. Evaọ ikere riẹ, Mak ọ rọ iku eware nọ Pita nọ o re fiẹro hotọ ziezi na o gbe kẹe rọ ba okerefihotọ riẹ. Wọhọ oriruo, rri ikuigbe sa-sa erọ ẹkporo nọ o je fi evaọ Abade Galili na. Mak o dhunu te oria nọ Jesu ọ jọ jẹ wezẹ evaọ okọ na gbe ehru oware nọ o kiẹzẹ nọ ẹkporo na o je fi, enana yọ eware nọ okuori wọhọ Pita ọ rẹ sai muẹrohọ. Kọ u gbe fo re ma rọ ẹro mai ruẹ onana, ẹkwoma ese ikuigbe Ebaibol nọ e rrọ Matiu 8:24; Mak 4:37, 38; gbe Luk 8:23?

Uwhremu na nọ a mu Pọl fihọ uwou-odi evaọ obọ Rom, o jiri Mak fikinọ ọ dadamu iruo na je fi obọ họ kẹe. (Ahwo Kọlọsi 4:10, 11) Yọ okenọ a wariẹ fi Pọl họ uwou-odi evaọ obei, o kere se Timoti inọ ọ rehọ Mak sei, ọ ta nọ: “O re fiobọhọ kẹ omẹ eva iruo na gaga.” (2 Timoti 4:11) Ẹhẹ, uvẹ-ọghọ iruo nọ Mak ọ reawere rai e rro kẹhẹ fikinọ o si uke kpemu hu!

Didi eghale i te Mak fikinọ o si uke kpemu hu?

^ edhe-ẹme 3 Who te bi se onana kugbe ọmaha, usi nana (—) o rẹ kareghẹhọ owhẹ inọ who s’unu họ jẹ ta udu họ ọmọ na awọ re ọ kpahe ẹme.