Hlavné myšlienky z knihy Lukáš
Jehovovo slovo je živé
Hlavné myšlienky z knihy Lukáš
O MATÚŠOVOM evanjeliu sa usudzuje, že bolo napísané hlavne pre židovských čitateľov a o Markovom, že bolo určené Nežidom. Ale Evanjelium podľa Lukáša bolo adresované ľuďom zo všetkých národov. Bolo napísané v rozmedzí rokov 56 – 58 n. l. a obsahuje vyčerpávajúcu správu o Ježišovom živote a službe.
Lukáš starostlivým a pozorným okom lekára ‚od začiatku všetko presne sleduje‘. Vo svojej knihe zachytáva obdobie 35 rokov, od roku 3 pred n. l. do roku 33 n. l. (Luk. 1:3) Takmer 60 percent obsahu Lukášovho evanjelia nenájdeme v iných evanjeliách.
PRVÁ ČASŤ JEŽIŠOVEJ SLUŽBY
Lukáš po detailnom opise okolností narodenia Jána Krstiteľa a Ježiša uvádza, že Ján začína službu v 15. roku panovania cézara Tibéria, čiže na jar roku 29 n. l. (Luk. 3:1, 2) Na jeseň toho roku Ján krstí Ježiša. (Luk. 3:21, 22) V roku 30 n. l. sa ‚Ježiš vracia do Galiley a vyučuje v ich synagógach‘. — Luk. 4:14, 15.
Ježiš začína svoju prvú kazateľskú cestu po Galilei. Zástupu ľudí hovorí: „Musím oznamovať dobré posolstvo o Božom kráľovstve aj iným mestám.“ (Luk. 4:43) Berie so sebou rybára Šimona a ďalších, ktorým povedal: „Odteraz budeš loviť živých ľudí.“ (Luk. 5:1–11; Mat. 4:18, 19) Na druhej kazateľskej ceste po Galilei sú s ním 12 apoštoli. (Luk. 8:1) Na tretej vysiela apoštolov, „aby zvestovali Božie kráľovstvo a uzdravovali“. — Luk. 9:1, 2.
Odpovede na biblické otázky:
1:35 — Bolo pri Máriinom tehotenstve použité jej vajíčko? Ak malo byť Máriino dieťa naozaj potomkom jej predkov Abraháma, Júdu a Dávida, ako to sľúbil Boh, muselo byť použité jej vajíčko. (1. Mojž. 22:15, 18; 49:10; 2. Sam. 7:8, 16) Ale na prenesenie dokonalého života Božieho Syna a na počatie bol použitý Jehovov svätý duch. (Mat. 1:18) Zdá sa, že svätý duch odstránil akúkoľvek nedokonalosť Máriinho vajíčka a od samého začiatku chránil vyvíjajúci sa zárodok pred škodlivými vplyvmi.
1:62 — Bol Zechariáš nemý i hluchý? Nie. Postihnutú mal len schopnosť hovoriť. Keď sa ho ľudia „pomocou znamení“ pýtali, aké meno chce dať dieťaťu, nebolo to preto, že by nepočul. Je veľmi pravdepodobné, že počul, čo o mene ich syna povedala jeho manželka. Ľudia sa ho možno opýtali posunkom. Skutočnosť, že Zechariáš nemal postihnutý sluch, je zrejmá aj z toho, že vrátiť mu bolo treba iba reč. — Luk. 1:13, 18–20, 60–64.
2:1, 2 — Ako nám zmienka o ‚tomto prvom súpise‘ pomáha určiť čas Ježišovho narodenia? Za cézara Augusta prebehlo niekoľko súpisov — prvý bol v 2. roku pred n. l. a splnilo sa ním proroctvo z Daniela 11:20 a druhý bol v roku 6 alebo 7 n. l. (Sk. 5:37) Oba sa uskutočnili v čase, keď bol miestodržiteľom Sýrie Cyrénius, ktorý zjavne zastával tento úrad dvakrát. Lukášova zmienka o tom, že to bol prvý súpis, umiestňuje Ježišovo narodenie do roku 2 pred n. l.
2:35 — Čo bolo ‚dlhým mečom‘, ktorý mal preniknúť Máriinou dušou? Pod mečom sa tu myslí bolesť, ktorú zažije Mária, keď uvidí, ako väčšina ľudí neprijíma Ježiša ako Mesiáša, a žiaľ, ktorý pocíti, keď uvidí, akou bolestivou smrťou Ježiš zomiera. — Ján 19:25.
9:27, 28 — Prečo Lukáš uvádza, že premenenie nastalo „osem dní“ po tom, čo Ježiš sľúbil učeníkom, že niektorí z nich „vôbec neokúsia smrť“, kým ho neuvidia prísť v Kráľovstve, zatiaľ čo Matúš a Marek uvádzajú, že to bolo „po šiestich dňoch“? (Mat. 17:1; Mar. 9:2) Lukáš zjavne započítava dva ďalšie dni — ten, v ktorý to Ježiš sľúbil, a ten, v ktorý sa to stalo.
9:49, 50 — Prečo Ježiš nezabránil istému mužovi vyháňať démonov napriek tomu, že ho nenasledoval? Ježiš mu v tom nezabránil, lebo ešte nebol založený kresťanský zbor. Preto muž mohol v Ježiša prejavovať vieru a vyháňať démonov aj bez toho, aby ho sprevádzal. — Mar. 9:38–40.
Poučenie pre nás:
1:32, 33; 2:19, 51 Mária si uchovávala v srdci udalosti a výroky, ktorými sa napĺňali proroctvá. Uchovávame si v srdci pozorne to, čo Ježiš prorokoval o „závere systému vecí“, a porovnávame jeho slová s dnešným dianím? — Mat. 24:3.
2:37 Z príkladu Anny sa učíme, že by sme mali byť stáli v uctievaní Jehovu, mali by sme ‚vytrvávať v modlitbe‘ a zúčastňovať sa na našich kresťanských zhromaždeniach. — Rim. 12:12; Hebr. 10:24, 25.
2:41–50 Jozef kládol v živote na prvé miesto duchovné záujmy a staral sa tak o telesné, ako aj o duchovné blaho svojej rodiny. Dal v tom vynikajúci príklad hlavám rodín.
4:4 Nemali by sme nechať prejsť ani jediný deň bez toho, aby sme neuvažovali o duchovných veciach.
6:40 Ten, kto vyučuje z Božieho Slova, musí ľuďom, ktorých učí, dávať dobrý príklad. Tak ako hovorí, musí aj konať.
8:15 Aby sme mohli slovo ‚uchovávať a vytrvalo prinášať ovocie‘, musíme rozumieť Božiemu Slovu, musíme si ho ceniť a musíme ho prijímať. Pri čítaní Biblie a biblických publikácií je nevyhnutné rozjímať a modliť sa.
DRUHÁ ČASŤ JEŽIŠOVEJ SLUŽBY
Ježiš vysiela 70 ďalších učeníkov, aby skôr ako on navštívili mestá a rôzne iné miesta v Judei. (Luk. 10:1) Putuje ‚z mesta do mesta a z dediny do dediny a vyučuje‘. — Luk. 13:22.
Päť dní pred Pesachom 33 n. l. vstupuje na mladom oslovi do Jeruzalema. Prišiel čas, aby sa naplnilo to, čo povedal učeníkom: „Syn človeka musí podstúpiť mnoho utrpení a musí byť zavrhnutý staršími a hlavnými kňazmi a znalcami Písma a byť zabitý a na tretí deň vzkriesený.“ — Luk. 9:22, 44.
Odpovede na biblické otázky:
10:18 — O čom Ježiš hovoril, keď 70 učeníkom povedal: „Videl som už Satana spadnúť z neba ako blesk“? Nehovoril, že by Satan už bol vyhnaný z neba. To sa stalo až krátko po Kristovom dosadení za nebeského Kráľa v roku 1914. (Zjav. 12:1–10) Nemôžeme byť dogmatickí, ale tým, že sa o budúcej udalosti zmienil v minulom čase, zrejme zdôraznil, že sa určite stane.
14:26 — V akom zmysle majú mať Kristovi nasledovníci „v nenávisti“ svojich príbuzných? V Biblii sa slovo „nenávidieť“ používa aj vo význame milovať niekoho alebo niečo menej než niekoho iného alebo niečo iné. (1. Mojž. 29:30, 31) Kresťania majú ‚mať v nenávisti‘ svojich príbuzných v tom zmysle, že ich majú milovať menej ako Ježiša. — Mat. 10:37.
17:34–37 — Koho predstavujú „orly“ a čo je „telo“, pri ktorom sa zhromažďujú? K ďalekozrakým orlom sú pripodobnení ľudia, ktorí sú ‚vzatí‘, čiže vyslobodení. „Telo“, pri ktorom sa zhromažďujú, je pravý Kristus v čase jeho neviditeľnej prítomnosti a duchovný pokrm, ktorý im Jehova poskytuje. — Mat. 24:28.
22:44 — Prečo Ježiš prežíval takú veľkú úzkosť? Bolo to z viacerých dôvodov. Trápilo ho, aký vplyv bude mať to, že zomrie ako zločinec, na Jehovu Boha a na jeho meno. Okrem toho si veľmi dobre uvedomoval, že od toho, či zostane verný, závisí jeho večný život i budúcnosť celého ľudského rodu.
23:44 — Bola trojhodinová tma spôsobená zatmením slnka? Nie. Zatmenie slnka nastáva, len keď je nov mesiaca, nie keď je spln, ako je to v období Pesachu. Tmu, ktorá nastala v deň Ježišovej smrti, zázračne spôsobil Boh.
Poučenie pre nás:
11:1–4 Keď tento návod na modlitbu porovnávame so znením trochu odlišnej vzorovej modlitby, ktorú vyslovil Ježiš v Kázni na vrchu asi rok a pol predtým, jasne chápeme, že naše modlitby by nemali byť len opakovaním určitých slov. — Mat. 6:9–13.
11:5, 13 Hoci Jehova je ochotný vypočúvať naše modlitby, musíme byť v nich vytrvalí. — 1. Jána 5:14.
11:27, 28 Pravé šťastie pramení z toho, že konáme Božiu vôľu, nie z toho, aké vzťahy máme v rodine, ani z toho, ako sa nám darí v hmotnom ohľade.
11:41 Dary milosrdenstva by sme mali dávať zo srdca plného lásky a ochoty.
12:47, 48 Ten, kto má väčšiu zodpovednosť, ale neplní si úlohy, ktoré z nej vyplývajú, nesie väčšiu vinu ako ten, kto svoje povinnosti nepozná alebo im celkom nerozumie.
14:28, 29 Je múdre, keď žijeme v rámci svojich možností.
22:36–38 Ježiš nežiadal, aby si učeníci vzali zbraň na obranu. To, že v noc, keď bol Ježiš zradený, mali so sebou meče, umožnilo Ježišovi naučiť ich niečo veľmi dôležité: „Všetci, ktorí berú meč, mečom zahynú.“ — Mat. 26:52.
[Obrázok na strane 31]
Jozef dal vynikajúci príklad hlavy rodiny
[Obrázok na strane 32]
Lukáš napísal najobsažnejšiu správu o Ježišovom živote a službe