Bai na kontenido

Bai na kontenido

Yehova No Ta Bandoná Su Lealnan

Yehova No Ta Bandoná Su Lealnan

Yehova No Ta Bandoná Su Lealnan

“[Yehova] no ta bandoná su santunan [“lealnan,” NW]. Nan ta keda preservá pa semper.”​—SAL. 37:28.

1, 2. (a) Ki desaroyonan den siglo 10 promé ku nos era a pone lealtat di Dios su sirbidónan na prueba? (b) Menshoná tres situashon den kua Yehova a preservá, òf protehá, su lealnan.

DEN siglo 10 promé ku nos era, sirbidónan di Yehova mester a tuma un desishon. Debí ku a duna e tribunan mal kontentu di nort di Israel un grado di independensia, e pueblo a skapa na wowo di angua di un guera sivil. Mesora, Jeroboam, nan rei resien nombrá, a establesé un religion nobo di estado pa asina konsolidá su poder. El a eksigí lealtat apsoluto di su súpditonan. Kiko e sirbidónan fiel di Yehova lo a hasi? Nan lo a keda leal na e Dios ku nan tabata adorá? Míles di nan a hasié, i Yehova a preservá nan pasobra nan a mantené nan integridat.​—1 Rei. 12:1-33; 2 Kró. 11:​13, 14.

2 Den nos tempu tambe, e lealtat di Dios su sirbidónan ta ser poné na prueba. Beibel ta spièrta nos: “Sea sobrio, sea alerta. Boso atversario, e Diabel, ta kana rònt manera un leon ku ta gruña, buskando ken e por devorá.” Nos por logra “resistié, firme den [nos] fe”? (1 Ped. 5:​8, 9) Laga nos konsiderá sierto susesonan ku a tuma lugá rònt di e instalashon di Jeroboam komo rei na aña 997 promé ku nos era i wak kiko nos por siña for di nan. Den e tempu krítiko ei, Yehova su sirbidónan fiel a ser oprimí. Ademas, miéntras ku nan tabata kumpli ku nan asignashonnan difísil, nan a haña nan ku influensia apóstata. Yehova no a bandoná su lealnan den niun di e situashonnan ku a surgi e tempu ei; awe tampoko lo e no bandoná su lealnan.​—Sal. 37:28.

Ora Nan Ta Ser Oprimí

3. Dikon e reinado di Rei David no tabata opresivo?

3 Na promé lugá, laga nos analisá e sirkunstansianan bou di kua Jeroboam a bira rei. Bou di e reinado di Rei David di Israel di antigwedat, no tabatin motibu pa e pueblo suspirá. David no tabata perfekto, pero e tabata leal na Yehova i a konfia den dje. P’esei, David su gobernashon no tabata opresivo. Yehova a sera un aliansa, òf pakto, ku David, bisando: “Bo kas i bo reino lo permanesé mi dilanti pa semper; bo trono lo ta establesí pa semper.”​—2 Sam. 7:16.

4. Di kiko e bendishonnan ku hende a disfrutá di dje bou di Salomon su gobernashon a dependé?

4 Na prinsipio, e gobernashon di Salomon, yu di David, tabata asina pasífiko i próspero ku e tabata un bon representashon di e futuro Reinado di Mil Aña di Kristu Hesus. (Sal. 72:​1, 17) E tempu ei, ningun di e 12 tribunan di Israel tabatin motibu pa rebeldiá. Sinembargo, e bendishonnan ku Salomon i su súpditonan a risibí tabata mará na sierto kondishon. Yehova a bisa Salomon: “Si bo kana den mi statutonan i ehekutá mi ordenansanan i warda tur mi mandamentunan dor di kana den nan, e ora ei lo mi kumpli ku mi palabra na bo, ku mi a papia ku bo tata David. I lo mi biba meimei di e yunan di Israel, i lo no bandoná mi pueblo Israel.”​—1 Rei. 6:​11-13.

5, 6. Kiko tabata e resultado di Salomon su deslealtat na Dios?

5 Durante Salomon su behes, el a bira infiel na Yehova i a kuminsá partisipá den adorashon di dios falsu. (1 Rei. 11:​4-6) Gradualmente, Salomon a stòp di obedesé Yehova su leinan i a bira mas i mas opresivo. Proverbionan 29:2 ta bisa: “Ora ku un malbado ta goberná, pueblo ta suspirá.” Salomon tabata asina opresivo ku asta despues di su morto, e pueblo a bai keha serka Roboam, su yu i susesor, i a pidié pa aliviá nan karga. (1 Rei. 12:4) Kon Yehova a reakshoná ora Salomon a bira infiel?

6 Beibel ta bisa nos ku Yehova “tabata rabiá ku Salomon, pasobra su kurason a desviá for di . . . e Dios di Israel, kende a aparesé na dje dos biaha.” Yehova a bisa Salomon: “Pasobra . . . bo no a warda mi aliansa i mi statutonan ku mi a ordená bo, lo mi sker e reino kit’é for di bo sigur-sigur i dun’é na bo sirbidó.”​—1 Rei. 11:​9-11.

7. Ounke Yehova a rechasá Salomon, kon El a perkurá pa Su lealnan sí?

7 Despues, Yehova a manda profeta Ahias pa ungí e persona ku lo mester a libra e pueblo di Israel for di Salomon su opreshon. E libertadó ei tabata Jeroboam, un hòmber kapas ku a traha pa Salomon tempu ku e tabata goberná. Ounke Yehova a keda leal na e pakto di Reino ku el a sera ku David, e divishon di e 12 tribunan den dos grupo tabatin Su aprobashon. Jeroboam lo a haña 10 tribu; dos lo a keda den e famia di David, ku awor a ser representá pa Rei Roboam. (1 Rei. 11:​29-37; 12:​16, 17, 21) Yehova a bisa Jeroboam: “Lo sosodé ku si bo skucha tur loke mi ordená bo i kana den mi kamindanan, i hasi loke ta korekto den mi bista dor di kumpli ku mi statutonan i mi mandamentunan, manera mi sirbidó David a hasi, e ora ei lo mi ta ku bo i lo mi traha un kas duradero pa bo, manera mi a traha pa David, i lo mi duna bo Israel.” (1 Rei. 11:38) Yehova a aktua na benefisio di su pueblo i a perkurá un manera pa aliviá nan di opreshon.

8. Ki pruebanan ta oprimí e pueblo di Dios awe?

8 Awendia tin masha opreshon i inhustisia. Eklesiastés 8:9 ta bisa: “Hende a ehersé outoridat riba un otro hende pa su daño.” Komersio golos i gobernashon korupto por resultá den kondishonnan ekonómiko severo. Hopi bes, lidernan polítiko, komersial i religioso korupto i inmoral ta pone un mal ehèmpel. P’esei, meskos ku hustu Lòt, Dios su lealnan awe ta sinti nan masha “oprimí pa motibu di e kondukta sensual di hòmbernan malbado.” (2 Ped. 2:7) Ademas, apesar ku nos ta hasi esfuerso pa biba segun e normanan di Dios sin molestiá otro hende, hopi bes gobernantenan arogante ta persiguí nos.​—2 Tim. 3:1-5, 12.

9. (a) Kiko Yehova a hasi kaba pa libra su pueblo? (b) Dikon nos por ta sigur ku Hesus semper lo keda leal na Dios?

9 Sinembargo, nos por tin konfiansa den e bèrdat fundamental akí: Yehova no ta bandoná su lealnan! Djis pensa riba e medidanan ku el a tuma kaba pa remplasá mundu su gobernantenan korupto. Dios su Reino Mesiániko den man di Kristu Hesus ta establesí kaba. Hesukristu tin kasi shen aña ta gobernando den shelu. Pronto lo e trese alivio kompletu pa esnan ku ta teme Dios su nòmber. (Lesa Revelashon 11:​15-18.) Hesus a duna prueba kaba, te na morto, ku e ta leal na Dios. Nunka lo e desapuntá su súpditonan manera Salomon a hasi.​—Heb. 7:26; 1 Ped. 2:6.

10. (a) Kon nos por mustra apresio pa Dios su Reino? (b) Ki konfiansa nos por tin ora nos ta bou di prueba?

10 Dios su Reino ta un berdadero gobièrnu ku lo kaba ku tur opreshon. Nos mester ta leal na Yehova Dios i su Reino. Ku pleno konfiansa den e Reino, nos ta rechasá e mundu su maldat, i ku zelo nos ta efektuá bon obra. (Tito 2:​12-14) Nos ta hasi esfuerso pa keda sin mancha di e mundu akí. (2 Ped. 3:14) Sea kual sea e pruebanan ku nos ta konfrontá aktualmente, nos por tin konfiansa ku Yehova lo protehá nos di daño spiritual. (Lesa Salmo 97:10. *) Ademas, Salmo 116:15 ta sigurá nos: “Presioso den bista di SEÑOR ta e morto di su santunan [“lealnan,” NW].” Yehova su sirbidónan ta asina presioso p’e ku, komo grupo, lo e no permití pa nan ser eliminá.

Ora Nan Ta Haña Nan ku Apostasia

11. Den ki manera Jeroboam a bira desleal?

11 E gobernashon di Rei Jeroboam por a trese poko alivio pa Dios su pueblo. Pero en bes di esei, su akshonnan a sigui pone nan lealtat na Dios na prueba. Jeroboam no tabata kontentu ku e onor i privilegio ku el a risibí kaba. P’esei, el a kuminsá buska manera pa fortifiká su posishon. El a rasoná: “Si e pueblo akí bai pa ofresé sakrifisio den e kas di SEÑOR na Yerusalèm, e ora ei kurason di e pueblo akí lo bolbe serka nan señor, serka Roboam, rei di Huda; i nan lo mata mi i bolbe serka Roboam, rei di Huda.” P’esei, Jeroboam a establesé un religion nobo basá riba dos bisé di oro. “El a pone ún na Bètel i e otro el a pone na Dan. Awor e kos akí a bira un piká, pasobra e pueblo a bai adorá dilanti di esun te na Dan. I el a traha kasnan na lugánan haltu, i a nombra saserdote for di entre henter e pueblo, kendenan no tabata di e yu hòmbernan di Levi.” Jeroboam a asta instituí su propio dia di “fiesta pa e yunan di Israel,” i el a subi bai na “e altar pa kima sensia.”​—1 Rei. 12:​26-33.

12. Kiko Dios su lealnan den e reino di nort a hasi ora Jeroboam a establesé adorashon di bisé den Israel?

12 Kiko Dios su lealnan den e reino di nort mester a hasi awor? Meskos ku nan antepasadonan fiel, e levitanan ku tabata biba den e statnan ku nan a haña den e reino di nort a reakshoná mesora. (Eks. 32:​26-28; Num. 35:​6-8; Deu. 33:​8, 9) Lagando nan herensianan atras, nan a muda ku nan famia bai zùit na Huda, kaminda nan por a sigui adorá Yehova sin strobansa. (2 Kró. 11:​13, 14) Tabatin otro israelitanan ku tabata biba temporalmente na Huda ku a skohe pa keda einan permanentemente en bes di muda bai kas bèk. (2 Kró. 10:17) Yehova a perkurá pa e kaminda ku a hiba na adorashon berdadero a keda habrí pa asina otronan den e reino di nort, den e generashonnan ku a sigui, por a bandoná adorashon di bisé i regresá Huda.​—2 Kró. 15:​9-15.

13. Kon hende apóstata ta pone Dios su pueblo na prueba den nos tempu?

13 Hende apóstata i nan influensia ta un menasa pa Dios su pueblo awe. Algun gobernante a purba establesé nan propio forma di religion di estado i ta pone preshon riba nan súpditonan pa asept’é. Kleronan di kristiandat i otro hende arogante a pretendé ku ta nan ta forma e “saserdosio real” ku Beibel ta papia di dje. Sinembargo, ta entre e berdadero kristiannan so nos ta haña personanan ku ta realmente ungí i ku ta forma “un saserdosio real.”​—1 Ped. 2:9; Rev. 14:​1-5.

14. Kon nos mester reakshoná riba ideanan apóstata?

14 Meskos ku tabata e kaso ku e levitanan fiel di siglo 10 promé ku nos era, awe Dios su lealnan no ta laga ideanan apóstata engañá nan. Kristiannan ungí i nan otro rumannan kristian ta kla pa evitá i rechasá ideanan apóstata. (Lesa Romanonan 16:17.) Ounke nos ta dispuesto pa someté nos mes na outoridatnan gubernamental den asuntunan ku no tin di haber ku religion i ta keda neutral den konfliktonan di mundu, na promé lugá nos ta leal na Dios su Reino. (Juan 18:36; Rom. 13:​1-8) Nos ta rechasá argumento di hende ku ta bisa ku nan ta sirbi Dios, ma ku na mesun tempu ta desonr’é ku nan kondukta.​—Tito 1:16.

15. Dikon “e esklabo fiel i prudente” meresé nos lealtat?

15 Pensa tambe riba e echo ku Yehova a hasi posibel pa hende sinsero sali, na moda di papia, for di e mundu malbado i drenta e paradeis spiritual ku el a krea. (2 Kor. 12:​1-4) Ku un kurason gradisidu pa esei, nos ta keda pegá na “e esklabo fiel i prudente ku su shon a laga enkargá ku su kas pa duna nan nan kuminda na su debido tempu.” Kristu a nombra e esklabo akí riba “tur su propiedatnan.” (Mat. 24:​45-47) P’esei, asta ora un di nos no ta komprondé kompletamente dikon e esklabo a tuma sierto posishon, esei no ta motibu pa nos rechasá e desishon ei ni bolbe den e mundu di Satanas. Mas bien, nos lealtat lo motivá nos pa aktua humildemente i spera riba Yehova pa é klarifiká e asuntu.

Ora Nan Ta Kumpli ku Asignashon di Dios

16. Ki asignashon un profeta di Huda a risibí?

16 Yehova a kondená Jeroboam pa motibu di su práktikanan apóstata. El a manda un profeta di Huda biaha bai nort na Bètel, serka Jeroboam. El a yega ora Jeroboam tabata ofresé sensia riba su altar. E profeta mester a hiba un mensahe di huisio devastador pa Jeroboam. Sin duda, esei tabata un asignashon difísil.​—1 Rei. 13:​1-3.

17. Kon Yehova a protehá su mensahero?

17 Jeroboam a rabia mashá ora el a tende Yehova su mensahe di kondenashon. El a saka su man den direkshon di Dios su representante i a grita e hòmbernan den su serkania: “Gar’é!” Pero mesora, promé ku un hende por a hasi algu, e “man ku el a ekstendé kontra dje a seka, asina ku e no por a hal’é bèk mas. Tambe e altar a habri for di otro i e shinishi a basha for di e altar.” Jeroboam a hañ’é fòrsá ta pidi e profeta pa roga Yehova i hasi orashon pa su man seku por a kura. E profeta a hasié, i e man a kura. Asina Yehova a protehá su mensahero.​—1 Rei. 13:​4-6.

18. Kon Yehova ta preservá i protehá nos segun ku nos ta rindi sirbishi sagrado na dje sin miedu?

18 Ora nos ta partisipá lealmente den e trabou di prediká e Reino i di hasi disipel, nos sa topa ku hende antipátiko òf asta hostil. (Mat. 24:14; 28:​19, 20) Pero nunka nos no mester laga miedu di rechaso mengua nos zelo pa e ministerio. Meskos ku e profeta—no-identifiká—den tempu di Jeroboam, nos tin ‘e privilegio di rindi sirbishi sagrado na Yehova sin temor i ku lealtat.’ * (Luk. 1:​74, 75NW) Ounke nos no ta ferwagt ku Yehova ta intervení milagrosamente awe, ainda e ta preservá i protehá su Testigunan mediante su spiritu santu i e angelnan. (Lesa Juan 14:​15-17; Revelashon 14:6.) Dios nunka lo bandoná esnan ku ta sigui papia su palabra sin miedu.​—Fil. 1:14, 28.

Yehova Lo Preservá Su Lealnan

19, 20. (a) Dikon nos por ta sigur ku Yehova nunka lo bandoná nos? (b) Ki preguntanan nos lo konsiderá den e siguiente artíkulo?

19 Yehova ta nos Dios leal. E ta “leal den tur su obranan.” (Sal. 145:17NW) I Beibel ta sigurá nos: “[E] ta preservá e kaminda di su santunan [“lealnan,” NW].” (Pro. 2:8) Ora Dios su lealnan haña nan konfrontá ku prueba òf ideanan apóstata miéntras nan ta kumpli ku un asignashon difísil, nan por konta riba Yehova su guia i apoyo.

20 Loke kada un di nos tin ku meditá riba dje awor ta e preguntanan akí: Kiko lo yuda mi mantené mi lealtat na Yehova apesar di prueba òf tentashon ku mi por haña mi kuné? Ku otro palabra, kon mi por fortalesé mi lealtat na Dios?

[Nota]

^ par. 10 Salmo 97:10 (NW): “O stimadónan di Yehova, odia loke ta malu. E ta warda alma di esnan leal na dje; e ta libra nan for di man di hende malbado.”

^ par. 18 Den e siguiente artíkulo nos lo bai wak si e profeta a sigui obedesé Yehova òf nò, i kiko a pasa kuné.

Kon Lo Bo Kontestá?

• Kon Yehova a mustra ku e no ta bandoná su lealnan ora nan ta ser oprimí?

• Kon nos mester reakshoná pa ku hende apóstata i nan ideanan?

• Kon Yehova ta preservá su lealnan ora nan ta partisipá den e ministerio kristian?

[Preguntanan di Estudio]

[Mapa/​Plachi na página 13]

(Pa e teksto den su formato kompleto, wak e publikashon)

REINO DI NORT (Jeroboam)

Dan

SIKEM

Bètel

REINO DI ZÙIT (Roboam)

YERUSALÈM

[Plachi]

Yehova no a bandoná su lealnan ora Jeroboam a introdusí adorashon di bisé

[Plachi na página 11]

E bendishonnan ku Salomon i su súpditonan a risibí tabata mará na sierto kondishon