Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

Mbaʼe mbaʼépa ñanemboʼe Gálatas, Efesios, Filipenses ha Colosenses

Mbaʼe mbaʼépa ñanemboʼe Gálatas, Efesios, Filipenses ha Colosenses

Jehová Ñeʼẽ ningo oikove

Mbaʼe mbaʼépa ñanemboʼe Gálatas, Efesios, Filipenses ha Colosenses

OÑEMOMBEʼU ningo apóstol Páblope oĩha kristiáno ohejáva Ñandejára rape ohendu rupi umi hudío heʼívape ojapovaʼerãha Moisés Léi. Upévare haʼe ohai umi kongregasión oĩva Galáciape (Gál. 1:2). Oñemoñeʼẽ mbarete chupekuéra ha heʼi mbaʼépa ojapovaʼerã hikuái. Pablo ohai ko kuatiañeʼẽ áño 50 ha 52 rupi.

Upe rire, diez áño haguépe, Pablo oĩ Rómape kárselpe ojerovia rupi Jesucrístore. Upépe ohai umi kongregasión Éfeso, Filipos ha Colosasguápe, omokyreʼỹ ha omeʼẽ chupekuéra konsého iporãva (Efe. 3:1, ÑÑB). Avei ñandéve ikatu ñanepytyvõ umi konsého oĩva Gálatas, Efesios, Filipenses ha Colosénsespe (Heb. 4:12).

MÁVAPA ‘HEKOJOJA’?

(Gál. 1:1–6:18)

Umi oguerohorýva hudiokuéra rrelihión heʼi Pablo apóstol guaʼunteha. Ombohovái hag̃ua chupekuéra haʼe omombeʼu umi mbaʼe ohasavaʼekue (Gál. 1:11–2:14). Ohechauka hag̃ua haʼekuéra ijapuha, Pablo heʼi: ‘Avave ndohupytýi tekojoja léi rupi, ogueroviágui Jesúspente’ (Gál. 2:16, JMP).

Pablo heʼi Cristo ou hague “oipeʼa hag̃ua umi oĩvape pe léi poguýpe”. Upévare heʼi umi Galaciayguápe: “Pepyta hatãkena aipóramo upe livertápe ha anítei peheja penemoĩ jey pe tembiguái júgo guýpe” (Gál. 4:4, 5; 5:1, BNP).

Porandukuéra:

3:16-18, 28, 29. Osegípa koʼág̃a peve pe kompromíso Jehová ojapovaʼekue Abrahán ndive? Osegi gueteri. Pe kompromíso Ñandejára ojapóva Léi rupive nomyengoviái upe ojapovaʼekue Abrahán ndive. Pe Léi ‘oñemboyke’ rire jepe osegi gueteri pe kompromíso (Efe. 2:15, ÑÑB). Pe promésa oñembohasa Abrahán ‘ñemoñarépe’: haʼéva Jesucristo ha umi ‘Cristo mbaʼéva’.

6:2. Mbaʼépa hína Cristo léi? Ko léi hína opa mbaʼe Jesús omboʼe ha heʼivaʼekue jajapo hag̃ua. Ha iñimportantevéva ningo ‘jajoayhu’ (Juan 13:34).

6:8. Mbaʼéichapa ‘ñañemitỹta espíritu’ rehehápe? Jajapóta upéva ñañehaʼãramo jaiko Ñandejára oipotaháicha ha péicha jareko ijespíritu. Upearã tekotevẽ jajapo ñande pyʼaite guive umi tembiapo Ñandejára omeʼẽva ñandéve.

Mbaʼépa ñanemboʼe:

1:6-9. Ansianokuéra pyaʼe oñatendevaʼerã umi provléma oĩvare kongregasiónpe. Ha oiporuvaʼerã la Biblia omokirirĩ hag̃ua umi oñeʼẽ reívape.

2:20. Ñandejára omeʼẽ enterovépe peteĩ rregálo. Upéva hína Itaʼýra ombouvaʼekue omano hag̃ua ñanderehehápe. Upévare ñañehaʼãvaʼerã ñamombaʼe ko rregálo (Juan 3:16).

5:7-9. Júnta vai ikatu ‘ñandejoko ani hag̃ua ñaneñeʼẽrendu añeteguápe’. Upévare tekotevẽ jajei chuguikuéra.

6:1, 2, 5. Umi ermáno ikatupyrýva ñanepytyvõkuaa jagueropuʼaka hag̃ua umi mbaʼe ñandejopýva. Pór ehémplo, ikatu jahasa asy jajavy haguére. Péro oĩ umi ñane rembiapokue ñandete voi ñambohovaivaʼerã.

“OMBYATYPASE CRISTO POGUÝPE OPAITE MBAʼE”

(Efe. 1:1–6:24)

Efesios kuatiañeʼẽ ohechauka umi Jesucrístore ojeroviáva oikovaʼerãha peteĩ ñeʼẽme. Upévare Pablo heʼi umi Efesoyguápe Ñandejára ‘omoĩha ára og̃uahẽ hag̃ua huʼãme upe haʼe oipotáva’. Haʼe “ombyatypase Cristo poguýpe opaite mbaʼe oĩva yvágape ha yvýpe”. Cristo omoĩ kuimbaʼe ikatupyrýva “jahupytypa hag̃ua peteĩ jerovia año” (Efe. 1:10; 4:8, 13, ÑÑB).

Ñamombaʼeguasu hag̃ua Ñandejárape ha jajogueraha porã hag̃ua ñane ermanokuérandi ñañemondevaʼerã pe ‘teko pyahúgui’. Ha tekotevẽ ‘ñañemoĩ ojopoguýpe jakyhyje rupi Jesucrístogui’. Avei ‘ani hag̃ua Satanás ñanembotavy’ ñamoĩvaʼerã ñandejehe umi mbaʼe Ñandejára omeʼẽva ñañorairõ hag̃ua ñande jeroviáre (Efe. 4:24; 5:21, ÑÑB; 6:11).

Porandukuéra:

1:4-7. Mbaʼérepa ojeʼe Ñandejára oiporavóma hague umi ohótavape yvágape onase mboyve? Ñandejára heʼi oiporavotaha peteĩ aty, péro ndeʼíri máva mávapa oĩta ijapytepekuéra. Jehová omeʼẽ pe profesía oĩva Génesis 3:15-pe, Adán ha Eva ifamília mboyve. Upépe ohechauka Cristo remimboʼekuéra apytépe oĩtaha umi ohótava yvágape ogoverna hag̃ua hendive (Gál. 3:16, 29).

2:2. Mbaʼérepa oñembojoja yvytúre ko múndo espíritu, ha mbaʼérepa ojeʼe ipuʼakaha? Ko múndo espíritu ningo yvytúicha oĩ opárupi. Ojekuaa hentekuéra oikóvare iñakãre ha naiñeʼẽrenduséivare (1 Cor. 2:12). Ha ojeʼe ipuʼakaha, orekógui hentekuérape ipoguýpe.

2:6. Mbaʼérepa ojeʼe umi ungido ‘oguapymaha yvágape’ oĩramo gueteri ko yvy ape ári? Koʼápe ningo noñeʼẽi umi lugár oñemeʼẽvare chupekuéra yvágape. Ohechauka guei haʼekuéra oĩ porãitereiha Ñandejára renondépe. Haʼe ningo omeʼẽ chupekuéra espíritu sánto ha péicha ohechauka imbaʼeha hikuái (Efe. 1:13, 14).

Mbaʼépa ñanemboʼe:

4:8 [BNP], 11-15. Jesucristo ‘ogueraha hendive heta prisionéro’, umíva hína kuimbaʼe oipeʼavaʼekue Satanás poguýgui ha omoĩva omombarete hag̃ua kongregasión. Ñaneñeʼẽrendúramo opa mbaʼépe ha ñaipytyvõramo umi omoakãvape kongregasión ñamoirũ porãvéta Jesucrístope (Heb. 13:7, 17).

5:22-24, 33. Tembireko oñemoĩvaʼerã iména poguýpe ha omombaʼevaʼerã chupe. Mbaʼéichapa ojapóta upéva? ‘Ipyʼaporã ha ipyʼaguapývo’, oñeʼẽ porã iménare ha oipytyvõvo chupe osẽ porã hag̃ua odesidíva (1 Ped. 3:3, 4; Tito 2:3-5).

5:25, 28, 29. Ména oñangarekovaʼerã hembirekóre, haʼe oñangarekoháicha ijehe. Omoĩvaʼerã chupe oikotevẽva ha oipytyvõ ojerovia mbarete hag̃ua Ñandejárare. Tekotevẽ avei ohasa tiémpo hendive ha omokunuʼũ chupe.

6:10-13. Ñañemoĩ hag̃ua umi demóniore ñamondevaʼerã pe ekípo Ñandejára omeʼẽva ñandéve.

“UPÉICHA JAIKOVAʼERÔ

(Fili. 1:1–4:23)

Filipenses kuatiañeʼẽme Pablo ohechauka mbaʼérepa iñimportánte pe mborayhu. Haʼe heʼi: ‘Añemboʼe jave ajeruréva pene mborayhu okakuaave hag̃ua ohóvo, ha Ñandejára omeʼẽ hag̃ua peẽme mbaʼekuaa ha arandu’. Ha ani hag̃ua ojerovia hikuái ijehénte heʼi: ‘Pembaʼapókena pende pyʼaite guive pejesalva hag̃ua’ (Fili. 1:9; 2:12).

Pablo omokyreʼỹ umi kristiánope toñehaʼã ‘ohupyty pe prémio Ñandejára omeʼẽvaʼerã chupekuéra yvágape’. Ha heʼi: ‘Upe jahupytymavaʼekue peve, upéicha jaikovaʼerã’ (Fili. 3:14-16, BNP).

Porandukuéra:

1:23, [ÑÑB]. Mbaʼépa ‘umi mokõi’ mbaʼe ojopýva Páblope ha mbaʼépa hiʼã chupe? Páblope ojopyvaʼekue koʼã mbaʼe: ikatu oikove térã omano (Fili. 1:21). Ndeʼíriramo jepe mbaʼépa oiporavóne, omombeʼu hiʼãitereiha chupe ‘oho opyta Jesucristo oĩháme’ (Fili. 3:20, 21; 1 Tes. 4:16). Ha upéva oiko Cristo oñepyrũ guive ogoverna. Upévo Jehová omeʼẽta Páblope upe oprometevaʼekue chupe (Mat. 24:3).

2:12, 13. Mbaʼéichapa Ñandejára ñanepytyvõ jaipota ha jajapo hag̃ua iporãva? Ñandejára espíritu sánto ñanemokyreʼỹ ñañehaʼãmbaite hag̃ua iservísiope. Upéicha Ñandejára ñanepytyvõ ikatu hag̃uáicha jajesalva.

Mbaʼépa ñanemboʼe:

1:3-5. Imboriahúramo jepe, umi kristiáno Filiposgua ohechauka ñandéve mbaʼéichapa ñanembaʼeporã ha ñaipytyvõvaʼerã ñande rapichakuérape (2 Cor. 8:1-6).

2:5-11. Jesús ehémplo ñanemboʼe umi oñemomirĩva hapichakuéra renondépe ndahaʼeiha ipyʼajúva, ipyʼaguasu guei hikuái. Ha iporãveha Jehová omombaʼe chupekuéra (Pro. 22:4).

3:13. Umi mbaʼe ‘tapykuépe opytáva’ haʼe umi mbaʼe ñamboykéva, pór ehémplo peteĩ profesión iporãva térã ñane família ipláta hetávape. Ikatu avei umi mbaʼe vai jajapovaʼekue ha koʼág̃a ndajajapovéimava (1 Cor. 6:11). Iporã ñanderesarái koʼãvagui ha ani jajepyʼapyve hese, péicha ‘ñañehaʼãta jahupyty umi mbaʼe ñane renonderãme oĩva’.

PEMOMBARETÉKENA PENDE JEROVIA

(Col. 1:1–4:18)

Ko kuatiañeʼẽme Pablo ohechauka umi Colosasguápe ijapuha umi mboʼehára guaʼu. Ohechauka avei ojesalva hag̃ua hikuái ‘opyta hatã vaʼerãha ijeroviápe’, ha natekotevẽiha ojapo pe Léi heʼíva. Pablo omokyreʼỹ chupekuéra ‘oiko hag̃ua Cristo remimboʼéramo’, ojepytaso hatã hag̃ua ijykére ha omombarete hag̃ua ijerovia. Mbaʼéichapa ohechaukáta hikuái upéva? (Col. 1:23, ÑÑB; 2:6, 7.)

Pablo ohai: ‘Peñemonde mborayhúpe, mbaʼe oporombojoaju porãva. Ha Cristo pyʼaguapy tomyenyhẽ pende pyʼapy’. Ha heʼi: ‘Opa mbaʼe pejapóva, pejapo vyʼápe pembaʼaporamoguáicha Ñandejárape g̃uarã, ndahaʼéi yvypórape’. Avei heʼi: “Peikokuaákena umi ogueroviaʼỹva ndive” (Col. 3:14, 15, 23; 4:5, BNP).

Porandukuéra:

2:8. Mbaʼépa hína umi mbaʼe ‘ko yvy arigua’ Pablo ndoipotáiva ñanembotavy? Umíva ningo opa mbaʼe ojeguerovia ha oporomokyreʼỹva ko múndo añáme. Koʼãva apytépe oĩ umi filosofía, pláta rayhu ha rrelihión japu (1 Juan 2:16).

4:16. Mbaʼérepa la Bíbliape noñemoĩri Laodicea kuatiañeʼẽ? Oiméne ningo ko kuatiañeʼẽ ndorekóinte konsého ñanepytyvõtava koʼág̃a. Térã ikatu umi mbaʼe heʼíva oñemoĩma ambue kuatiañeʼẽme.

Mbaʼépa ñanemboʼe:

1:2, 20. Ñandejára ñandeporiahuvereko rupi ombou Itaʼýra omano hag̃ua ñanderehehápe. Ha upévare ikatu ñane konsiénsia ipotĩ ha ñandepyʼaguapy.

2:18, 23. “Umi oñemomirĩ guaʼúva” ningo ndoipotái oñepytyvõ chupekuéra mbaʼevépe térã ohasa asy ojehechauka hag̃uánte. Péro upéva ndovaléi mbaʼeverã.