Hlavné myšlienky z listov Galaťanom, Efezanom, Filipanom a Kolosanom
Jehovovo slovo je živé
Hlavné myšlienky z listov Galaťanom, Efezanom, Filipanom a Kolosanom
KEĎ sa apoštol Pavol dozvedá, že niektorí kresťania sa pod vplyvom zástancov judaizmu odchýlili od čistého uctievania, píše pôsobivý list „galatským zborom“. (Gal. 1:2) Tento list napísaný niekedy v rokoch 50 až 52 n. l. obsahuje priame rady a dôrazné nabádanie.
Asi desať rokov nato, keď je Pavol ‚väzňom Krista Ježiša‘ v Ríme, píše zborom v Efeze, Filipi a Kolosách listy, v ktorých im dáva cenné rady a s láskou ich povzbudzuje. (Ef. 3:1) Aj my dnes môžeme mať úžitok z toho, čo sa píše v biblických listoch Galaťanom, Efezanom, Filipanom a Kolosanom, keď tomu budeme venovať pozornosť. — Hebr. 4:12.
AKO SÚ „VYHLÁSENÍ ZA SPRAVODLIVÝCH“?
Keďže zástancovia judaizmu sa snažia Pavla prefíkane znevážiť, Pavol obhajuje svoj apoštolský úrad určitými podrobnosťami zo svojho života. (Gal. 1: 11–2:14) S cieľom zmariť účinok ich falošného učenia uvádza: „Človek nie je vyhlásený za spravodlivého zo skutkov zákona, ale iba prostredníctvom viery v Krista Ježiša.“ — Gal. 2:16.
Kristus „vykúpením oslobodil tých pod zákonom“, aby mohli získať kresťanskú slobodu, hovorí Pavol. A dôrazne Galaťanov nabáda: „Stojte preto pevne a nedajte sa opäť zapriahnuť do jarma otroctva.“ — Gal. 4:4, 5; 5:1.
Odpovede na biblické otázky:
3:16–18, 28, 29 — Platí ešte zmluva s Abrahámom? Áno, platí. Zmluva Zákona bola dodatkom k Božej zmluve s Abrahámom, nie náhradou za ňu. Preto abrahámovská zmluva zostala v platnosti, aj keď bol Zákon ‚zrušený‘. (Ef. 2:15) Sľuby s ňou spojené prechádzajú na Abrahámovo pravé „semeno“ — na Krista Ježiša, ktorý je jeho hlavnou časťou, a na tých, ktorí ‚patria Kristovi‘.
6:2 — Čo je „Kristov zákon“? Tento zákon obsahuje všetko, čo Ježiš učil a prikazoval. Patrí k nemu zvlášť prikázanie ‚milovať sa navzájom‘. — Ján 13:34.
6:8 — Ako ‚rozsievame s ohľadom na ducha‘? Tak, že žijeme spôsobom života, ktorý umožňuje, aby na nás voľne pôsobil Boží duch. Rozsievať s ohľadom na ducha znamená horlivo sa zapájať do činností, ktoré podporujú prúdenie ducha.
Poučenie pre nás:
1:6–9 V prípade, že v zbore vzniknú ťažkosti, je potrebné, aby kresťanskí starší bezodkladne konali. Rozumnou argumentáciou a pomocou Písma môžu rýchle vyvrátiť nesprávne úvahy.
2:20 Výkupné je Boží osobný dar každému z nás. Takto by sme sa naň mali pozerať. — Ján 3:16.
5:7–9 Zlá spoločnosť nám môže ‚zabrániť ďalej poslúchať pravdu‘. Je múdre vyhýbať sa jej.
6:1, 2, 5 „Duchovne spôsobilí“ kresťania nám môžu pomôcť niesť bremeno, napríklad ťažkosti alebo zložité situácie, ktoré sme si spôsobili, keď sme nevedomky urobili nesprávny krok. Ale náklad duchovných povinností musíme niesť sami.
‚ZHROMAŽĎOVANIE VŠETKÝCH VECÍ V KRISTOVI‘
V liste Efezanom Pavol vyzdvihuje tému kresťanskej jednoty, keď hovorí o ‚správe na plnej hranici ustanovených časov, totiž opäť zhromaždiť všetky veci v Kristovi, veci v nebesiach a veci na zemi‘. Kristus „dal dary v podobe ľudí“, aby všetkým pomohol ‚dospieť k jednote vo viere‘. — Ef. 1:10; 4:8, 13.
Kresťania by si v úsilí robiť česť Bohu a podporovať jednotu mali ‚obliecť novú osobnosť‘ a mali by sa ‚podriaďovať jeden druhému v bázni pred Kristom‘. Musia tiež „pevne stáť proti Diablovým úkladom“ tak, že si oblečú úplnú duchovnú výzbroj. — Ef. 4:24; 5:21; 6:11.
Odpovede na biblické otázky:
1:4–7 — V akom zmysle boli pomazaní kresťania vopred určení dávno pred svojím narodením? Boli vopred určení ako skupina alebo ako trieda, nie ako jednotlivci. Udialo sa to predtým, ako začal existovať hriešny ľudský svet. Proroctvo zaznamenané v 1. Mojžišovej 3:15, ktoré bolo vyhlásené pred počatím prvého hriešneho človeka, zahŕňa Božie predsavzatie umožniť niektorým Kristovým nasledovníkom vládnuť s Kristom v nebi. — Gal. 3:16, 29.
2:2 — V akom zmysle je duch sveta podobný vzduchu a ako uplatňuje svoju moc nad svetom? „Duch sveta“ — duch nezávislosti a neposlušnosti — je všade, rovnako ako vzduch, ktorý dýchame. (1. Kor. 2:12) Svoju autoritu alebo moc uplatňuje tak, že je neodbytný a pôsobí neprestajne.
2:6 — Ako môžu byť pomazaní kresťania „v nebeských miestach“, keď sú ešte na zemi? Spojenie „nebeské miesta“ tu neoznačuje nebeské dedičstvo sľúbené pomazaným kresťanom. Označuje ich vyvýšené duchovné postavenie, ktoré získali, keď boli „zapečatení sľúbeným svätým duchom“. — Ef. 1:13, 14.
Poučenie pre nás:
4:8, 11–15 Ježiš Kristus „odviedol zajatcov“, teda vzal mužov zo Satanovej moci a dal ich ako dary na budovanie kresťanského zboru. ‚Vyrastať láskou vo všetkom v... Krista‘ môžeme tak, že budeme poslúchať mužov, ktorí sa medzi nami ujímajú vedenia, a podriaďovať sa im a že budeme konať v súlade s tým, ako v zbore rozhodnú a čo zorganizujú. — Hebr. 13:7, 17.
5:22–24, 33 Manželka sa má manželovi nielen podriaďovať, ale má si ho aj vážiť. Úctu dáva najavo tak, že prejavuje „tichého a mierneho ducha“ a snaží sa robiť mu česť, ako aj hovoriť o ňom dobre a usilovať sa o to, aby jeho rozhodnutia priniesli dobré výsledky. — 1. Petra 3:3, 4; Tít. 2:3–5.
5:25, 28, 29 Tak ako manžel „živí“ sám seba, mal by sa dobre starať aj o manželku — z telesnej, citovej i duchovnej stránky. Okrem toho by ju mal starostlivo opatrovať tým, že jej venuje dostatok času a je k nej jemný tak v reči, ako aj v konaní.
6:10–13 Ak chceme odolávať démonom, musíme si naozaj obliekať duchovnú výzbroj od Boha.
„CHOĎME ĎALEJ PORIADNE“
Pavlov list Filipanom dýcha láskou. „O toto sa stále modlím,“ hovorí Pavol, „aby sa vaša láska ešte viac a viac rozhojňovala presným poznaním a plnou rozlišovacou schopnosťou.“ Pomáha im nechytiť sa do osídla prílišnej sebadôvery, keď ich nabáda: „Stále pracujte na svojej záchrane s bázňou a chvením.“ — Fil. 1:9; 2:12.
Pavol povzbudzuje tých, ktorí sú zrelí, aby sa usilovali „o cieľ, cenu Božieho povolania hore“. Uvádza: „Do akej miery sme urobili pokrok, každopádne choďme ďalej poriadne tým istým spôsobom.“ — Fil. 3:14–16.
Odpovede na biblické otázky:
1:23 — Pod tlakom ktorých „dvoch vecí“ bol Pavol a po akom ‚vyslobodení‘ túžil? Vzhľadom na svoje okolnosti bol pod tlakom dvoch možností: života alebo smrti. (Fil. 1:21) I keď nehovorí, čo by si vybral, uvádza, po čom túži: ‚byť vyslobodený a byť spolu s Kristom‘. (Fil. 3:20, 21; 1. Tes. 4:16) Toto ‚vyslobodenie‘ by počas Kristovej prítomnosti viedlo k tomu, že by dostal odmenu, ktorú mu Jehova pripravil. — Mat. 24:3.
2:12, 13 — Ako Boh spôsobuje naše „chcenie i konanie“? Jehovov svätý duch môže v našom srdci a mysli zosilniť túžbu robiť v službe Bohu, čo je v našich silách. A tak nie sme bez pomoci, keď ‚stále pracujeme na svojej záchrane‘.
Poučenie pre nás:
1:3–5 Hoci Filipania boli z hmotného hľadiska chudobní, dali nám vynikajúci príklad v štedrosti. — 2. Kor. 8:1–6.
2:5–11 Z Ježišovho príkladu vidíme, že pokora nie je prejav slabosti, ale morálnej sily. Navyše, Jehova pokorných vyvyšuje. — Prísl. 22:4.
3:13 „Veci za sebou“ môžu byť napríklad úspešná kariéra, zabezpečenie spojené so životom v bohatej rodine alebo aj minulé vážne hriechy, z ktorých sme sa kajali a boli „čisto umytí“. (1. Kor. 6:11) Na tieto veci by sme mali zabudnúť, čiže nemali by sme sa nimi zaoberať, a mali by sme ‚siahať po veciach pred sebou‘.
„UPEVNENÍ VO VIERE“
Pavol vo svojom liste Kolosanom vyvracia mylné názory falošných učiteľov. Uvádza, že záchrana závisí nie od dodržiavania požiadaviek Zákona, ale od toho, či človek ‚zostane vo viere‘. Pavol povzbudzuje Kolosanov, aby ‚chodili ďalej v spojení s Kristom, zakorenení a na ňom vybudovaní a upevnení vo viere‘. Aký vplyv malo na nich mať to, že budú takto upevnení? — Kol. 1:23; 2:6, 7.
„Okrem toho všetkého,“ píše Pavol, „si oblečte lásku, lebo je dokonalým putom jednoty. Nech vládne Kristov pokoj vo vašom srdci.“ Apoštol im hovorí: „Nech robíte čokoľvek, pracujte na tom celou dušou ako pre Jehovu, a nie pre ľudí.“ A vo vzťahu k ľuďom, ktorí nepatria do zboru, hovorí: „Choďte ďalej v múdrosti vzhľadom“ na nich. — Kol. 3:14, 15, 23; 4:5.
Odpovede na biblické otázky:
2:8 — Čo sú „základné veci sveta“, pred ktorými Pavol varoval? Sú to zložky Satanovho sveta — základné veci alebo princípy, ktoré ho tvoria, vedú alebo podnecujú konať určitým spôsobom. (1. Jána 2:16) Patria k nim filozofia, hmotárstvo a falošné náboženstvá tohto sveta.
4:16 — Prečo nie je list Laodicejčanom zaradený do Biblie? Môže to byť preto, lebo neobsahoval informácie, ktoré dnes potrebujeme. Alebo preto, že sa v ňom opakovali myšlienky z kánonických listov.
Poučenie pre nás:
1:2, 20 Výkupné, ktoré je prejavom Božej nezaslúženej láskavosti, môže očistiť naše svedomie od pocitu viny a naplniť nás vnútorným pokojom.
2:18, 23 „Zdanlivá pokora“ — predstieraná pokora, ktorej cieľom je zapôsobiť na ľudí možno tým, že si človek odopiera hmotné veci alebo prísne zaobchádza so svojím telom — je prejavom toho, že človek je „nadutý svojím telesným zmýšľaním“.