Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Kasemɔ Yesu Já Nyɔŋmɔ Yɛ Gbɛ Ni Sa Nɔ

Kasemɔ Yesu Já Nyɔŋmɔ Yɛ Gbɛ Ni Sa Nɔ

Kasemɔ Yesu Já Nyɔŋmɔ Yɛ Gbɛ Ni Sa Nɔ

Nyɔŋmɔ ejɛ suɔmɔ mli eefɔ̃ mɛi ni jɛ “jeŋmaŋ fɛɛ jeŋmaŋ kɛ akutsei kɛ maji kɛ majianɔ wiemɔi amli” lɛ anine ní amɛbajá lɛ. (Kpoj. 7:9, 10; 15:3, 4) Mɛi ni kpɛlɛɔ ninefɔ̃ɔ nɛɛ nɔ lɛ baanyɛ ‘ana Yehowa mlihilɛ lɛ.’ (Lala 27:4; 90:17) Taakɛ lalatsɛ lɛ fee lɛ, amɛ hu amɛláa kɛjieɔ Nyɔŋmɔ yi akɛ: “[Nyɛhaa] wɔbumɔa shi ni wɔjáa lɛ, ni wɔkulaa shi yɛ Yehowa wɔfeelɔ lɛ hiɛ!”—Lala 95:6.

Jamɔ ni Nyɔŋmɔ Hiɛ Sɔɔ Waa

Akɛni Yesu ji Nyɔŋmɔ Bi koome hewɔ lɛ, ená hegbɛ kpele kɛkase e-Tsɛ lɛ susumɔ, emlai, kɛ eshishitoo mlai. Enɛ hewɔ lɛ, Yesu nyɛ ekɛ nɔmimaa tsɔɔ gbɛ nɔ ni esa akɛ atsɔ ajá Nyɔŋmɔ. Ekɛɛ akɛ: “Mi nɔŋŋ ji gbɛ lɛ kɛ anɔkwale lɛ kɛ wala lɛ; mɔ ko baaa tsɛ lɛ ŋɔɔ, akɛ ja etsɔ minɔ.”—Yoh. 1:14; 14:6.

Yesu fee bɔ ni esa akɛ aba he shi aha e-Tsɛ lɛ he nɔkwɛmɔnɔ ni nɔ bɛ. Ekɛɛ akɛ: “Mitooo miyiŋ mifeee nɔ ko, shi moŋ bɔ ni mitsɛ tsɔ̃ɔ mi lɛ, nakai mifeɔ daa.” No sɛɛ lɛ, ekɛɛ kɛfata he akɛ: “Nɔ ni sa ehiɛ mifeɔ daa.” (Yoh. 8:28, 29) Mɛɛ gbɛ̀i anɔ Yesu tsɔ esa e-Tsɛ lɛ hiɛ?

Gbɛ̀i nɛɛ ateŋ ekome ji akɛ Yesu tuu ehe kwraa eha e-Tsɛ lɛ, ni no ji nɔ ni Nyɔŋmɔ jamɔ tsɔɔ diɛŋtsɛ. Yesu bo e-Tsɛ lɛ toi kɛtsɔ E-suɔmɔnaa nii ni efee be mli ni nakai feemɔ ha ena nɔ̃ waa po lɛ, ni ekɛ enɛ feemɔ ha ana faŋŋ akɛ esumɔɔ e-Tsɛ lɛ waa. (Filip. 2:7, 8) Jamɔ ni Yesu kɛhaa Nyɔŋmɔ lɛ fã ko ni he hiaa waa ji ehe ni ekɛwo kaselɔi afeemɔ nitsumɔ lɛ mli daa ní ha mɛi ni hé enɔ amɛye kɛ mɛi ni heee enɔ amɛyeee lɛ fɛɛ tsɛ́ lɛ Tsɔɔlɔ lɛ. (Mat. 22:23, 24; Yoh. 3:2) Kɛfata he lɛ, Yesu kɛ ebe kɛ ehewalɛ tsu nii kɛye ebua mɛi krokomɛi. Eyɛ mli akɛ he-kɛ-afɔleshãa su ni eyɔɔ lɛ haaa ená be tsɔ eha ehe moŋ, shi ená miishɛɛ akɛ esɔmɔ mɛi krokomɛi. (Mat. 14:13, 14; 20:28) Eyɛ mli akɛ Yesu náaa dekã kwraa moŋ, shi etaoɔ be ni esɔleɔ ehaa eŋwɛi Tsɛ lɛ daa. (Luka 6:12) Ekã shi faŋŋ akɛ Nyɔŋmɔ nya já ni Yesu já lɛ lɛ he naakpa!

Mɔdɛŋ ni Abɔɔ Koni Asa Nyɔŋmɔ Hiɛ

Yehowa yɔse e-Bi lɛ nifeemɔ, ni E-wie akɛ eyɛ ehe miishɛɛ. (Mat. 17:5) Shi Satan Abonsam hu yɔse anɔkwa ni Yesu yeɔ lɛ. No hewɔ lɛ, Satan jie ehiɛ eka Yesu. Mɛni hewɔ? Ejaakɛ adesa ko kwraa nyɛko abo Nyɔŋmɔ toi kɛwula shi, ni tsɔɔ akɛ amɛnyɛko amɛjá Nyɔŋmɔ kɛmɔ shi. Ni Abonsam miitao etsĩ Yesu gbɛ ni ekanyɛ ejá Yehowa kɛmɔ shi.—Kpoj. 4:11.

Satan ka Yesu bɔni afee ni eha etɔ̃ Nyɔŋmɔ nɔ. Eŋɔ Yesu kɛtee “gɔŋ kpeteŋkpele ni kwɔ ko nɔ, ni eŋɔ jeŋ maŋtsɛyelihei fɛɛ kɛ amɛnunyam lɛ etsɔɔ lɛ.” No sɛɛ lɛ, ekɛɛ lɛ akɛ: “Maŋɔ enɛɛmɛi fɛɛ mahao, kɛji okula shi oja mi lɛ.” Mɛni Yesu fee? Ekɛɛ akɛ: “Ho misɛɛ, satan! ejaakɛ aŋma akɛ: ‘Nuŋtsɔ, o-Nyɔŋmɔ lɛ, ojá, ni lɛ kɛkɛ osɔmɔ!’” (Mat. 4:8-10) Hɛɛ, Yesu yɔse akɛ ejaaa akɛ ekulaa shi ejáa Satan kɛ́ ebaaná nakai feemɔ he sɛɛ po. Esumɔɔɔ akɛ eje Yehowa sɛɛ ni ekula shi shikome po ejá mɔ kroko.

Ekolɛ Satan ekaŋ wɔ kɛ jeŋ maŋtsɛyelihei fɛɛ kɛ amɛnunyam lɛ bɔni afee ni wɔjá lɛ. Shi ekã he eebɔ mɔdɛŋ koni eha anɔkwa Kristofoi akpa Nyɔŋmɔ jamɔ. Abonsam miisumɔ ni wɔjá mɔ kroko loo nɔ kroko.—2 Kor. 4:4.

Kristo Yesu ye anɔkwa kɛtee gbele mli po. Yesu wo Yehowa hiɛ nyam yɛ gbɛ ni adesa ko kwraa efeko nakai dã lɛ nɔ kɛtsɔ anɔkwa ni etee nɔ eye Nyɔŋmɔ lɛ nɔ. Ákɛ anɔkwa Kristofoi ni yɔɔ ŋmɛnɛ lɛ, wɔbɔɔ mɔdɛŋ akɛ wɔkase anɔkwa ni Yesu ye yɛ eshihilɛ mli lɛ kɛtsɔ Bɔlɔ lɛ jamɔ ní wɔkɛaaye klɛŋklɛŋ gbɛhe lɛ nɔ. Yɛ anɔkwale mli lɛ, nɔ ko bɛ ni jara wa fe wekukpãa kpakpa ni yɔɔ wɔ kɛ Nyɔŋmɔ teŋ lɛ.

Nyɔŋmɔ ní Ajáa yɛ Gbɛ ni Sa nɔ lɛ Mli Jɔɔmɔi

Kɛ́ wɔkɛ wɔhe wo “Nyɔŋmɔ jamɔ ni he tse ni ehe bɛ muji ko” yɛ Nyɔŋmɔ hiɛ lɛ mli lɛ, wɔnáa jɔɔmɔi babaoo. (Yak. 1:27) Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, yɛ wɔbei nɛɛ amli lɛ, mɛi babaoo etsɔmɔ “hesuɔlɔi, shika suɔlɔi, shwãlɔi” kɛ “mɛi ni sumɔɔɔ ekpakpa.” (2 Tim. 3:1-5) Shi wɔná hegbɛ akɛ wɔkɛ Nyɔŋmɔ webii ni he tse, ni ji gbɔmɛi kpakpai ni bɔɔ mɔdɛŋ akɛ amɛjá Nyɔŋmɔ yɛ eshishitoo mlai lɛ anaa lɛ aaabɔ. Ani enɛ haaa otsui anyɔ omli?

Kɛfata he lɛ, wɔnáa henilee kpakpa kɛ́ wɔhaaa je lɛ awo wɔhe muji lɛ. Wɔsumɔɔ akɛ wɔná henilee kpakpa daa kɛtsɔ Nyɔŋmɔ jalɛ shishitoo mlai lɛ kɛ Kaisare mlai ní eteee shi ewooo Nyɔŋmɔ mlai lɛ ní wɔɔye nɔ lɛ nɔ.—Mar. 12:17; Bɔf. 5:27-29.

Wɔnáa jɔɔmɔ kroko hu kɛ́ wɔjɛ wɔsusuma muu fɛɛ mli wɔjá Nyɔŋmɔ. Kɛ́ wɔkɛfee oti yɛ wɔshihilɛ mli akɛ wɔbaafee Nyɔŋmɔ suɔmɔnaa nii moŋ fe wɔ diɛŋtsɛ wɔsuɔmɔnaa nii lɛ, wɔtsui nyɔɔ wɔmli ni wɔhiii shi kɛkɛ. Yɛ nɔ najiaŋ ni wɔɔkɛɛ akɛ: “Nyɛhaa wɔyea nii ni wɔnua dãai, ejaakɛ wɔ́ lɛ, wɔbaagboi” lɛ, wɔyɛ hiɛnɔkamɔ ni ma shi shiŋŋ akɛ wɔbaaná naanɔ wala yɛ paradeiso yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ.—1 Kor. 15:32.

Kpojiemɔ wolo lɛ tsɔɔ akɛ mɛi ni yaa nɔ amɛjáa Yehowa yɛ hetsemɔ mli lɛ ‘baajɛ amanehulu kpeteŋkpele lɛ mli.’ Ekɛfata he akɛ “mɔ ni ta maŋtsɛsɛi lɛ nɔ lɛ aaashi ebuu lɛ eto amɛnɔ.” (Kpoj. 7:13-15) Yehowa Nyɔŋmɔ, ni ji Mɔ ni hiɛ yɔɔ nyam fe fɛɛ yɛ jeŋ muu lɛ fɛɛ mli lɛ ji mɔ ni ta maŋtsɛsɛi lɛ nɔ lɛ. Feemɔ miishɛɛ ni obaaná lɛ he mfoniri okwɛ beni Yehowa aaakpee bo koni obato ebuu lɛŋ, ní ebu ohe bɔni afee ni oshara ko akanina bo lɛ! Shi amrɔ nɛɛ po lɛ, ebaanyɛ ebu wɔhe ní ekwɛ wɔ nɔ.

Kɛfata he lɛ, awie mɛi fɛɛ ni jáa Nyɔŋmɔ yɛ gbɛ ni sa nɔ lɛ ahe akɛ aatsɔɔ amɛ gbɛ kɛmiiya “wala nubui ahe.” Nubui nɛɛ damɔ shi kɛha nibii fɛɛ ni Yehowa eto he gbɛjianɔ koni eha wɔná naanɔ wala lɛ. Yɛ anɔkwale mli lɛ, “Nyɔŋmɔ” baatsɔ Kristo kpɔmɔnɔ lɛ nɔ ‘etsumɔ amɛhiɛaŋ yaafonui fɛɛ.’ (Kpoj. 7:17) Abaaha adesai aye emuu, ni mɛi ni baahi shi kɛya naanɔ yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ amii aaashɛ amɛhe babaoo. Amrɔ nɛɛ po lɛ, Nyɔŋmɔ jálɔi ni yɔɔ miishɛɛ lɛ jɛɔ amɛtsui mli amɛkɛ nyamɔ daa Yehowa shi, ni amɛfataa mɛi ni yɔɔ ŋwɛi lɛ ahe kɛjáa lɛ. Mɛi ni yɔɔ ŋwɛi lɛ láa akɛ: “Onitsumɔi lɛ dara ni amɛyɛ naakpɛɛ, Nuŋtsɔ Nyɔŋmɔ Ofe; ogbɛ̀i lɛ ja ni anɔkwa ji amɛ, bo jeŋmaji lɛ a-Maŋtsɛ. Namɔ po sheŋo gbeyei, Nuŋtsɔ ni ewoŋ ogbɛi lɛ hiɛ nyam? Ejaakɛ bo okome too ji mɔ krɔŋkrɔŋ; ejaakɛ jeŋmaji lɛ fɛɛ aaaba ni amɛbajá yɛ ohiɛ, ejaakɛ ajie ojalɛ nii lɛ ashi faŋŋ.”—Kpoj. 15:3, 4.

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 27]

Mɛni Satan kɛkaa wɔ bɔni afee ni wɔjá lɛ?