Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Yakobo Wolo lɛ kɛ Petro Woji lɛ Amli Saji Otii

Yakobo Wolo lɛ kɛ Petro Woji lɛ Amli Saji Otii

Yehowa Wiemɔ lɛ Hiɛ Kã

Yakobo Wolo lɛ kɛ Petro Woji lɛ Amli Saji Otii

YƐ Pentekoste Gbi Jurɔ ni aye yɛ afi 33 Ŋ.B. lɛ sɛɛ nɔ ni miihe ashɛ afii 30 lɛ, Yesu nyɛbi Yakobo ŋma wolo eyaha mumɔŋ Israel “akutsei nyɔŋma kɛ enyɔ” lɛ. (Yak. 1:1) Nɔ hewɔ ni eŋma amɛ wolo lɛ ji ni ekɛwo amɛ hewalɛ koni amɛhe awa yɛ hemɔkɛyeli lɛ mli ní amɛto amɛtsui shi yɛ kaai amli. Ewo amɛ ŋaa hu yɛ bɔ ni amɛaafee amɛtsu naagbai ni etetee shi yɛ asafoi lɛ amli lɛ ahe nii.

Beni eshwɛ fioo ni Roma Maŋtsɛ Nero baabɔi Kristofoi ayiwaa yɛ afi 64 Ŋ.B. lɛ, bɔfo Petro ŋma eklɛŋklɛŋ wolo lɛ eyaha Kristofoi lɛ, ní ekɛwo amɛ hewalɛ koni amɛdamɔ shi shiŋŋ yɛ hemɔkɛyeli lɛ mli. Beni Petro ŋma eklɛŋklɛŋ wolo lɛ sɛɛ etsɛɛɛ tsɔ lɛ, eŋma ewolo ni ji enyɔ lɛ ni ekɛwo enyɛmimɛi héyelilɔi lɛ hewalɛ koni amɛbo Nyɔŋmɔ wiemɔ lɛ toi jogbaŋŋ, ni ebɔ amɛ kɔkɔ yɛ Yehowa gbi ni baa lɛ he. Yɛ anɔkwale mli lɛ, kɛ́ wɔbo shɛɛ saji ni yɔɔ Yakobo kɛ Petro woji lɛ amli lɛ toi lɛ, wɔbaanyɛ wɔná he sɛɛ.—Heb. 4:12.

NYƆŊMƆ KAMAAA MƐI NI ‘KPAA FAI YƐ HEMƆKƐYELI MLI’ LƐ NILEE

(Yak. 1:1–5:20)

Yakobo ŋma akɛ: “Ajɔɔ nuu ni ŋmɛɔ etsui shi yɛ kaa mli lɛ, ejaakɛ, kɛ aka lɛ ni esa lɛ, eeená wala akekere . . . lɛ.” Yehowa haa mɛi ni ‘yaa nɔ amɛkpaa fai yɛ hemɔkɛyeli mli’ lɛ nilee koni amɛkɛdamɔ kaai anaa.—Yak. 1:5-8, 12.

Hemɔkɛyeli kɛ nilee hu he miihia mɛi ni ‘batsɔmɔɔ tsɔɔlɔi’ yɛ asafo lɛ mli lɛ. Yakobo tsɔɔ mli akɛ lilɛi lɛ ji “henɔ bibioo,” shi ebaanyɛ ‘ebule gbɔmɔtso muu lɛ fɛɛ,’ ni no sɛɛ lɛ ebɔ kɔkɔ yɛ je lɛŋ sui komɛi ni baanyɛ afite mɔ kɛ Nyɔŋmɔ teŋ wekukpãa lɛ ahe. Etsɔɔ nibii ni esa akɛ mɔ ko ni he waaa lɛ yɛ mumɔŋ lɛ afee koni ehe awa lɛ.—Yak. 3:1, 5, 6; 5:14, 15.

Ŋmalɛ Naa Sanebimɔi ni Aha Hetoo:

2:13—Mɛɛ gbɛ nɔ “mɔbɔnalɛ shwãa eshiɔ kojomɔ”? Kɛ́ wɔmiibu wɔhe akɔntaa wɔha Nyɔŋmɔ lɛ, ekwɛɔ mɔbɔ ni wɔna mɛi krokomɛi lɛ, ni edamɔɔ e-Bi lɛ kpɔmɔ afɔleshãa lɛ nɔ ekɛ wɔhe keɔ wɔ. (Rom. 14:12) Yɛ yiŋtoo nɛɛ hewɔ lɛ, aso esaaa akɛ wɔjieɔ mɔbɔnalɛ kpo waa yɛ wɔshihilɛ mli?

4:5—Mɛɛ ŋmalɛ yisɛɛ Yakobo tsɛ́ lɛ? Jeee ŋmalɛ pɔtɛɛ ko yisɛɛ Yakobo tsɛ́ lɛ. Ni kɛlɛ, eeenyɛ efee akɛ edamɔ nɔ ni ŋmalɛi tamɔ 1 Mose 6:5; 8:21; Abɛi 21:10; kɛ Galatabii 5:17 lɛ tsɔɔ lɛ nɔ eŋma wiemɔi ni jɛ mumɔŋ nɛɛ.

5:20—Namɔ susuma yiwala “mɔ ni kpaleɔ eshafeelɔ kɛjɛɔ egbɛduu mli lɛ” hereɔ kɛjɛɔ gbele mli lɛ? Kristofonyo ni kpaleɔ efɔŋfeelɔ kɛjɛɔ gbɛ fɔŋ nɔ lɛ hereɔ mɔ ni eshwa ehe lɛ susuma yiwala koni ekagbo yɛ mumɔŋ loo koni ekaná naanɔ hiɛkpatamɔ. Mɔ ni yeɔ ebuaa eshafeelɔ lɛ yɛ nɛkɛ gbɛ nɔ lɛ ‘miiha nakai mɔ lɛ eshai pii anɔ’ hu.

Nibii ni Wɔkaseɔ Kɛjɛɔ Mli:

1:14, 15. Akɔnɔ fɔŋ ji nɔ ni haa mɔ feɔ esha. No hewɔ lɛ esaaa akɛ wɔsusuɔ nibii fɔji ahe ní no ha amɛhé shi yɛ wɔmli. Yɛ no najiaŋ lɛ, esa akɛ ‘wɔya nɔ wɔjwɛŋ’ nibii ni wajeɔ mɔ lɛ anɔ, ní wɔha nomɛi ayi wɔjwɛŋmɔ kɛ wɔtsuii amli obɔbɔ.—Filip. 4:8.

2:8, 9. ‘Mɛi ahiɛaŋkwɛmɔ’ teɔ shi ewoɔ “mla lɛ mli otu” ni ji suɔmɔ lɛ. No hewɔ lɛ anɔkwa Kristofoi kwɛɛɛ mɛi ahiɛaŋ.

2:14-26. ‘Ahereɔ wɔyiwala kɛtsɔ hemɔkɛyeli nɔ’ shi “jeee” Mose Mla lɛ loo Kristofoi ‘anitsumɔi’ ahewɔ. Esa akɛ wɔná hemɔkɛyeli diɛŋtsɛ, jeee akɛ wɔbaakɛɛ kɛkɛ akɛ wɔheɔ Nyɔŋmɔ nɔ wɔyeɔ. (Efe. 2:8, 9; Yoh. 3:16) Esa akɛ no atsirɛ wɔ ni wɔfee Nyɔŋmɔ suɔmɔnaa nii.

3:13-17. Eyɛ faŋŋ akɛ “nilee ni jɛ ŋwɛi lɛ” nɔ kwɔ kwraa fe nilee ni ji ‘shikpɔŋ nɔ nɔ̃, heloonaa nɔ̃, kɛ daimonioi anɔ̃’ lɛ! Esa akɛ ‘wɔtao nilee ni jɛ ŋwɛi lɛ tamɔ jwetrii ní aŋɔtee.’—Abɛi 2:1-5.

3:18. Esa akɛ ‘mɛi ni feɔ hejɔlɛ nii’ lɛ ‘adu’ Maŋtsɛyeli sanekpakpa yibii lɛ ‘yɛ hejɔlɛ mli.’ Ehe miihia ni wɔtsɔ mɛi ni he jɔ, shi jeee henɔwolɔi, loo beilɔi, loo mɛi ni feɔ basabasa.

“NYƐDAMƆA SHI SHIŊŊ YƐ HEMƆKƐYELI LƐ MLI”

(1 Pet. 1:1–5:14)

Petro kai enanemɛi héyelilɔi lɛ “wala hiɛnɔkamɔ” ni aŋɔ to amɛ yɛ ŋwɛi lɛ. Petro kɛɛ amɛ akɛ: “Nyɛ lɛ, weku ní ahala ji nyɛ, maŋtsɛmɛi ní yeɔ osɔfoi, jeŋmaŋ krɔŋkrɔŋ.” Ekɛ ŋaawoo pɔtɛɛ ko ni kɔɔ heshibaa he ha amɛ, ni no sɛɛ lɛ ewo amɛ fɛɛ hewalɛ koni ‘amɛhiɛ jwɛŋmɔ kome, amɛnanaa amɛha amɛhe, amɛdɔ amɛhe akɛ nyɛmimɛi, amɛmli ajɔ aha amɛhe, amɛjwɛŋ heshibaa jwɛŋmɔ.’—1 Pet. 1:3, 4; 2:9; 3:8.

Akɛni “[Yudafoi anibii agbɛjianɔtoo lɛ] naagbee lɛ eshɛ etã” hewɔ lɛ, Petro wo nyɛmimɛi lɛ ŋaa akɛ ‘amɛjwɛŋmɔ mli atse ni amɛhiɛ akã shi aha sɔlemɔi.’ Ekɛɛ amɛ akɛ: “Nyɛhiɛ akãa shi, nyɛsaraa; . . . nyɛdamɔa shi shiŋŋ yɛ hemɔkɛyeli lɛ mli nyɛtsĩa [Satan] gbɛ.”—1 Pet. 4:7; 5:8, 9.

Ŋmalɛ Naa Sanebimɔi ni Aha Hetoo:

3:20-22—Mɛɛ gbɛ nɔ baptisimɔ hereɔ wɔyiwala? Esa akɛ abaptisi mɛi ni miitao ni ahere amɛyiwala lɛ. Ni kɛlɛ, jeee baptisimɔ lɛ kɛkɛ baahere wɔyiwala. Wɔbaaná yiwalaheremɔ “kɛtsɔ Yesu Kristo shitee lɛ nɔ.” Esa akɛ mɛi ni abaabaptisi amɛ lɛ ahe aye akɛ Yesu gbo kɛshã afɔle, atée lɛ shi, ni ‘eyɛ Nyɔŋmɔ ninejurɔ nɔ’ akɛ mɔ ni yɔɔ hegbɛ yɛ gbohii kɛ hiɛkalɔi anɔ. Hemɔkɛyeli ni tamɔ nɛkɛ ní haa abaptisiɔ mɔ lɛ ji nɔ ni ha ‘ahere mɛi kpaanyɔ lɛ asusumai ayiwala kɛtsɔ nu mli lɛ.’

4:6—Namɛi ji “gbohii” ní “ajaje sanekpakpa lɛ atsɔɔ” amɛ lɛ? Amɛji ‘gbohii yɛ amɛnɔtɔmɔi kɛ eshai amli,’ loo akɛ amɛgboi yɛ mumɔŋ, ni tsɔɔ akɛ wekukpãa ko bɛ amɛ kɛ Nyɔŋmɔ teŋ dani amɛnu sanekpakpa lɛ. (Efe. 2:1) Beni amɛhé sanekpakpa lɛ amɛye lɛ, ‘amɛhiɛ bakãmɔ’ yɛ mumɔŋ.

Nibii ni Wɔkaseɔ Kɛjɛɔ Mli:

1:7. Bɔni afee ni wɔhemɔkɛyeli lɛ afee nɔ ni jara wa waa lɛ, esa akɛ aka akwɛ. Hemɔkɛyeli ni mli wa tamɔ nɛkɛ lɛ ‘hereɔ susuma yiwala’ lɛɛlɛŋ. (Heb. 10:39) Esaaa akɛ wɔhemɔkɛyeli lɛ he kaa ni wɔkɛkpeɔ lɛ haa wɔkpaleɔ.

1:10-12. Ŋwɛi bɔfoi lɛ shwe akɛ amɛaana anɔkwalei ni mli kwɔlɔ ní Nyɔŋmɔ blema gbalɔi lɛ ŋmala kɛkɔ Kristofoi akuu ni afɔ amɛ mu lɛ he lɛ mli ní amɛnu shishi. Ni kɛlɛ, beni Yehowa kɛ asafo lɛ ni ji Kristofoi akuu ni afɔ amɛ mu lɛ bɔi nitsumɔ lɛ dani anu nibii nɛɛ ashishi. (Efe. 3:10) Aso esaaa akɛ wɔkaseɔ ŋwɛi bɔfoi lɛ anɔkwɛmɔnɔ lɛ, koni wɔbɔ mɔdɛŋ wɔtao “Nyɔŋmɔ nibii ni mli kwɔlɔ” lɛ amli?—1 Kor. 2:10.

2:21. Kɛ́ wɔɔkase Yesu Kristo, mɔ ni fee nɔkwɛmɔnɔ efɔ̃ shi eha wɔ lɛ, no lɛ esa akɛ wɔjɛ wɔtsui mli wɔmia wɔhiɛ yɛ amanehulu mli kɛyashi gbele mli po koni wɔkɛfi Yehowa nɔyeli lɛ sɛɛ.

5:6, 7. Kɛ́ wɔshɛ́ wɔhaomɔi lɛ wɔfɔ̃ Yehowa nɔ lɛ, eyeɔ ebuaa wɔ ni wɔkɛ anɔkwa jamɔ yeɔ klɛŋklɛŋ gbɛhe yɛ wɔshihilɛ mli, ni wɔhaooo wɔhe wɔtooo wɔ́.—Mat. 6:33, 34.

‘YEHOWA GBI LƐ BAABA’

(2 Pet. 1:1–3:18)

Petro ŋma akɛ: “Gbalɛ ko bako yɛ gbɔmɔ suɔmɔ naa pɛŋ, shi moŋ Mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ tsirɛɔ Nyɔŋmɔ gbɔmɛi krɔŋkrɔŋi lɛ ni amɛwieɔ.” Gbalɛ wiemɔ lɛ toi ni wɔɔbo jogbaŋŋ lɛ baanyɛ aye abua wɔ koni “amale tsɔɔlɔi” kɛ shishiulɔi anine akashɛ wɔ nɔ.—2 Pet. 1:21; 2:1-3.

Petro wie akɛ: “Naagbee gbii lɛ anɔ lɛ hefɛoyelɔi aaaba kɛ hefɛoyeli.” Shi “Nuŋtsɔ [Yehowa] gbi lɛ baaba tamɔ julɔ baa nyɔɔŋ” lɛ. Petro wo mɛi ni ‘kwɛɔ gbɛ ni amɛshweɔ nakai gbi lɛ baa lɛ’ ŋaa ni ekɛmu ewolo lɛ naa.—2 Pet. 3:3, 10-12.

Ŋmalɛ Naa Sanebimɔi ni Aha Hetoo:

1:19—Namɔ ji “toloo” lɛ, mɛɛ be ete shi, ni te wɔfeɔ tɛŋŋ wɔleɔ akɛ enɛ eba mli lɛ? Yesu Kristo ji “toloo” lɛ kɛjɛ beni awo lɛ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ nɔ Maŋtsɛ kɛbaa nɛɛ. (Kpoj. 22:16) Yɛ afi 1914 lɛ, awó Yesu nɔ kɛteke bɔɔ nii fɛɛ akɛ Mesia Maŋtsɛyeli lɛ nɔ Maŋtsɛ, ni eje gbi hee ko shishi. Yesu su ni tsake lɛ haa wɔnaa enunyam lɛ kɛ Maŋtsɛyeli lɛ hewalɛ lɛ, ni emaa nɔ mi akɛ abaanyɛ akɛ he afɔ̃ Nyɔŋmɔ gbalɛ wiemɔ lɛ nɔ. Kɛ́ wɔbo Nyɔŋmɔ gbalɛ wiemɔ lɛ toi lɛ, ekpɛɔ yɛ wɔtsui mli tamɔ kane, ni ehaa wɔleɔ akɛ Toloo lɛ ete shi.

2:4—Mɛni ji “gbohiiaje bu lɛ,” ni mɛɛ be ashɛrɛ ŋwɛi bɔfoi atuatselɔi lɛ ashwie jɛi? Hela wiemɔ ni atsɔɔ shishi akɛ gbohiiaje bu lɛ ji Tartarus. Tartarus tamɔ tsuŋwoohe, ni mumɔŋ bɔɔnii ji mɛi ni awoɔ amɛtsuŋ yɛ jɛmɛ shi jeee adesai. Etamɔ nɔ ni mɛi ni yɔɔ jɛmɛ lɛ yɛ duŋ kpii mli, ejaakɛ ajieee Nyɔŋmɔ yiŋtoi ni yɔɔ faŋŋ lɛ akpo atsɔɔɔ amɛ. Mɛi ni yɔɔ Tartarus lɛ bɛ hiɛnɔkamɔ ko kɛha wɔsɛɛ. Nyɔŋmɔ shɛrɛ ŋwɛi bɔfoi toigbolɔi lɛ eshwie Tartarus loo gbohiiaje bu lɛ mli yɛ Noa gbii lɛ amli, ni amɛbaaya nɔ amɛhi he ni aba amɛ shi awo nɛɛ aahu kɛyashi abaakpãta amɛ hiɛ.

3:17—Mɛni ji wiemɔ “akɛni nyɛle momo sa” lɛ ni Petro kɛtsu nii lɛ shishi? Petro miiwie nibii ni baaba wɔsɛɛ ni atsɔ mumɔ lɛ nɔ aha ekɛ Biblia ŋmalɔi krokomɛi le kɛtsɔ hiɛ lɛ he. Akɛni nɛkɛ nilee nɛɛ jeee naanɔ nilee hewɔ lɛ, mra be mli Kristofoi lɛ leee nibii fɛɛ ni baaba wɔsɛɛ lɛ ahe saji fitsofitso. Amɛná amɛle nibii ni baaba wɔsɛɛ lɛ ahe sane bɔ ni sa kɛkɛ.

Nibii ni Wɔkaseɔ Kɛjɛɔ Mli:

1:2, 5-7. Wɔhiɛ ni wɔɔmia koni wɔná sui tamɔ hemɔkɛyeli, tsuishitoo, kɛ Nyɔŋmɔjamɔ lɛ baaha wɔná “Nyɔŋmɔ kɛ wɔ-Nuŋtsɔ Yesu he nilee lɛ” babaoo, ni ‘wɔfeŋ hejɔ̃lɔi aloo mɛi ni wooo yibii’ yɛ nilee nɛɛ gbɛfaŋ.—2 Pet. 1:8.

1:12-15. Ehe miihia ni akai wɔ nɔtonɔto bɔni afee ni ‘wɔnane amɔ shi yɛ anɔkwale lɛ mli,’ ni wɔnine shɛɔ kaimɔi nɛɛ ekomɛi anɔ yɛ asafoŋ kpeei ashishi, kɛ agbɛnɛ kɛ́ wɔmiifee aŋkro nikasemɔ, loo wɔmiikane Biblia lɛ.

2:2. Esa akɛ wɔkwɛ jogbaŋŋ ni wɔnifeemɔ loo wɔjeŋba akaha agbe Yehowa kɛ esafo lɛ he guɔ.—Rom. 2:24.

2:4-9. Wɔyiŋ efeee wɔ kɔshikɔshi akɛ “[Yehowa] le bɔ ni efeɔ ejieɔ jalɔi yɛ kaa mli, kɛ bɔ ni efeɔ etoɔ mɛi fɔji yɛ piŋmɔ mli kɛyashi kojomɔ gbi lɛ nɔ,” ejaakɛ efee eko pɛŋ yɛ blema.

2:10-13. Eyɛ mli akɛ asafoŋ onukpai lɛ, ni ji “gbɔmɛi agboi” lɛ, yɛ fatɔɔi ni amɛbaanyɛ amɛtɔ̃ bei komɛi moŋ, shi esaaa akɛ wɔwieɔ amɛhe efɔŋ.—Heb. 13:7, 17.

3:2-4, 12. “Gbalɔi krɔŋkrɔŋi lɛ awiemɔi ni amɛwie sá lɛ, kɛ Nuŋtsɔ kɛ yiwalaherelɔ lɛ kitã” lɛ atoi ni wɔɔbo jogbaŋŋ lɛ baaye abua wɔ ni wɔhiɛ ahi bɔ ni Yehowa gbi lɛ ebɛŋkɛ lɛ nɔ.

3:11-14. Ákɛ “mɛi ni kwɛɔ gbɛ ni amɛshweɔ Nyɔŋmɔ gbi lɛ baa lɛ,” esa akɛ (1) ‘wɔjeŋba afee krɔŋkrɔŋ,’ ni tsɔɔ akɛ esa akɛ wɔhe atse yɛ gbɔmɔtsoŋ, yɛ mumɔŋ, ni wɔba wɔjeŋ yɛ hetsemɔ mli; (2) wɔteke nɔ yɛ ‘Nyɔŋmɔjamɔ nifeemɔi,’ tamɔ Maŋtsɛyeli shiɛmɔ kɛ kaselɔi afeemɔ nitsumɔ lɛ mli; (3) wɔkaha je lɛ wo wɔjeŋba he “muji”; (4) “kpa ko” akahi wɔhe, ni wɔfee nɔ fɛɛ nɔ kɛ jwɛŋmɔ kpakpa; ni (5) ‘toiŋjɔlɛ ahi’ wɔ kɛ Nyɔŋmɔ, kɛ agbɛnɛ hu wɔ kɛ wɔnyɛmimɛi Kristofoi lɛ, kɛ adesai fɛɛ ateŋ.