Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Yohane Woji lɛ kɛ Yuda Wolo lɛ Amli Saji Otii

Yohane Woji lɛ kɛ Yuda Wolo lɛ Amli Saji Otii

Yehowa Wiemɔ lɛ Hiɛ Kã

Yohane Woji lɛ kɛ Yuda Wolo lɛ Amli Saji Otii

BƆFO Yohane woji etɛ lɛ ní ekã shi faŋŋ akɛ eŋma yɛ Efeso yɛ afi 98 Ŋ.B. lɛ fata naagbee woji ni yɔɔ Ŋmalɛ Krɔŋkrɔŋ ni ajɛ mumɔŋ aŋma lɛ mli lɛ ahe. Klɛŋklɛŋ woji enyɔ lɛ woɔ Kristofoi hewalɛ koni amɛya nɔ amɛnyiɛ la lɛ mli ní amɛwu amɛshi hemɔkɛyeli kwamɔ. Yɛ wolo ni ji etɛ lɛ mli lɛ, Yohane wie anɔkwale lɛ mli nyiɛmɔ he, ni ewo Kristofoi hewalɛ hu ni amɛfee ekome.

Yesu nyɛbi Yuda ŋma ewolo lɛ yɛ Palestina, ekolɛ yɛ afi 65 Ŋ.B., ni ebɔ enanemɛi Kristofoi lɛ kɔkɔ yɛ mɛi fɔji ni eju shi kɛba asafo lɛ mli lɛ ahe, ni ewo amɛ ŋaa yɛ bɔ ni amɛaafee ni mɛi fɔji akaná amɛ nɔ hewalɛ lɛ he. Kɛ́ wɔbo shɛɛ saji ni yɔɔ Yohane woji etɛ lɛ kɛ Yuda wolo lɛ mli lɛ atoi lɛ, ebaanyɛ eye ebua wɔ ni wɔhemɔkɛyeli mli awa yɛ gbɛtsiinii ni wɔkɛbaakpe lɛ fɛɛ asɛɛ.—Heb. 4:12.

NYƐYAA NƆ NYƐNYIƐA YƐ LA LƐ, SUƆMƆ, KƐ HEMƆKƐYELI MLI

(1 Yoh. 1:1–5:21)

Yohane ŋma eklɛŋklɛŋ wolo lɛ eyaha mɛi fɛɛ ni yɔɔ Kristo mli lɛ, ni ewo amɛ ŋaa kpakpa ni baaye abua Kristofoi koni amɛkpoo hemɔkɛyeli kwamɔ, ní amɛfi shi shiŋŋ yɛ anɔkwale lɛ mli ní amɛfee nɔ ni ja. Ema nɔ mi akɛ ehe miihia ni amɛnyiɛ yɛ la lɛ, suɔmɔ, kɛ hemɔkɛyeli mli.

Yohane ŋma akɛ: “Kɛji wɔnyiɛɔ la lɛ mli, taakɛ bɔ ni [Nyɔŋmɔ] diɛŋtsɛ yɔɔ la lɛ mli lɛ, no lɛ wɔkɛ wɔhe miibɔ naanyo.” Ni akɛni Nyɔŋmɔ mli suɔmɔ jɛ hewɔ lɛ, Yohane kɛɛ akɛ: “Nyɛhaa wɔsumɔsumɔa wɔhe.” “Nyɔŋmɔ suɔmɔ lɛ” tsirɛɔ wɔ koni “wɔye ekitai lɛ anɔ,” ni ‘hemɔkɛyeli ni wɔyɔɔ’ yɛ Yehowa Nyɔŋmɔ, e-Wiemɔ lɛ, kɛ e-Bi lɛ mli lɛ haa wɔyeɔ je lɛ nɔ kunim.—1 Yoh. 1:7; 4:7; 5:3, 4.

Ŋmalɛ Naa Sanebimɔi ni Aha Hetoo:

2:2; 4:10—Mɛɛ gbɛ nɔ Yesu ji “kpatamɔ nɔ̃”? Kpatamɔ tsɔɔ “mɔ tsui he jɔɔmɔ.” Yesu kɛ ewala ha akɛ kpatamɔ nɔ̃, ni tsɔɔ akɛ etsu nɔ ni jalɛsaneyeli biɔ lɛ he nii kɛmɔ shi. Nyɔŋmɔ damɔɔ nakai afɔleshãa lɛ nɔ ejieɔ mɔbɔnalɛ kpo, ni eŋɔɔ mɛi ni náa Yesu mli hemɔkɛyeli lɛ ahe eshai efaa amɛ.—Yoh. 3:16; Rom. 6:23.

2:7, 8—Mɛɛ kitã Yohane wie he akɛ ‘emomo’ kɛ agbɛnɛ hu ‘ehee’ lɛ? Yohane miiwie kitã ni biɔ ni Kristofoi ajɛ suɔmɔ mli amɛkɛ amɛhe ashã afɔle aha amɛnyɛmimɛi Kristofoi lɛ he. (Yoh. 13:34) Yohane tsɛ́ lɛ akɛ ‘emomo’ ejaakɛ kɛjɛ beni Yesu kɛha kɛbashi beni Yohane ŋma ewolo ni jɛ mumɔŋ lɛ, no mli lɛ nɔ ni fa fe afii 60 eho. No hewɔ lɛ, héyelilɔi lɛ ná nakai kitã lɛ “kɛjɛ shishijee” beni amɛbatsɔmɔ Kristofoi lɛ. Akɛni nakai kitã lɛ biɔ ni mɔ ajɛ suɔmɔ mli ekɛ ehe ashã afɔle aha enaanyo shi jeee ni ‘esumɔ lɛ tamɔ bɔ ni esumɔɔ lɛ diɛŋtsɛ ehe lɛ’ pɛ kɛkɛ hewɔ lɛ, abaanyɛ akɛɛ hu akɛ eji kitã “hee.”—3 Mose 19:18; Yoh. 15:12, 13.

3:2—Mɛni ‘anako ajie lɛ shi’ atsɔɔ Kristofoi ni afɔ amɛmu lɛ, ni namɔ amɛbaana lɛ “bɔ ni eyɔɔ lɛ”? Nɔ ni anako ajie lɛ shi atsɔɔ amɛ ji bɔ ni amɛbaaji kɛ́ atée amɛ shi ní aha amɛ mumɔŋ gbɔmɔtsei lɛ. (Filip. 3:20, 21) Shi nɔ ni amɛle ji akɛ ‘beni aaajie Nyɔŋmɔ shi lɛ, amɛaatamɔ lɛ, ejaakɛ amɛaana lɛ bɔ ni eyɔɔ lɛ,’ ni ji “Mumɔ lɛ.”—2 Kor. 3:17, 18.

5:5-8—Mɛɛ gbɛ nɔ nu, lá, kɛ mumɔ ye odase akɛ “Yesu ji Nyɔŋmɔ Bi lɛ”? Beni abaptisi Yesu yɛ nu mli lɛ, nu lɛ ye odase, ejaakɛ Yehowa diɛŋtsɛ kpɛlɛ enɔ akɛ eji E-Bi. (Mat. 3:17) Yesu lá, loo ewala ni ekɛha akɛ “kpɔmɔnɔ eha mɛi fɛɛ” lɛ hu tsɔɔ akɛ Yesu ji Nyɔŋmɔ Bi. (1 Tim. 2:5, 6) Beni abaptisi Yesu ní mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ kpeleke shi kɛba enɔ lɛ, no hu ye odase akɛ Yesu ji Nyɔŋmɔ Bi, ní eha ‘ekpa shi efee ejurɔ ni etsá mɛi fɛɛ ní Abonsam haoɔ amɛ lɛ.’—Yoh. 1:29-34; Bɔf. 10:38.

Nibii ni Wɔkaseɔ Kɛjɛɔ Mli:

2:9-11; 3:15. Kɛ́ Kristofonyo ko ŋmɛ gbɛ ni nɔ ko loo mɔ ko fite nyɛmimɛi asuɔmɔ ni eyɔɔ lɛ, no lɛ enyiɛ mumɔŋ duŋ mli, ni eleee he ni eyaa.

YAA NƆ ‘ONYIƐ ANƆKWALE LƐ MLI’

(2 Yoh. 1-13)

Yohane kpa ewolo ni ji enyɔ lɛ hiɛ akɛ: “Onukpa lɛ ŋma yaha Awula ni ahala lɛ kɛ ebii lɛ.” Ená miishɛɛ waa beni ena akɛ “[awula lɛ] bii lɛ ateŋ mɛi komɛi nyiɛ anɔkwale lɛ mli” lɛ.—2 Yoh. 1, 4.

Beni Yohane wo héyelilɔi lɛ hewalɛ koni amɛná suɔmɔ sɛɛ lɛ, eŋma akɛ: “Enɛ ji suɔmɔ lɛ, akɛ wɔnyiɛ yɛ ekitai lɛ anaa.” Yohane bɔ kɔkɔ hu yɛ “shishiulɔ lɛ kɛ antikristo lɛ” he.—2 Yoh. 5-7.

Ŋmalɛ Naa Sanebimɔi ni Aha Hetoo:

1, 13—Namɔ ji “Awula ni ahala lɛ”? Eeenyɛ efee akɛ Yohane miiwie yoo ko ni atsɛɔ lɛ yɛ Hela wiemɔ mli akɛ Kiria ni shishi ji “Awula” lɛ he. Aloo ekolɛ ekɛ asafo pɔtɛɛ ko miiwie ni ekɛ agwaseiaŋ wiemɔ tsu nii koni no akaha mɛi ni waa asafo lɛ yi lɛ miile asafo ni ekɛwieɔ lɛ. Kɛ́ asafo he ewieɔ lɛ, no lɛ awula lɛ bii lɛ ji nakai asafo lɛ mli bii lɛ, ni ‘enyɛmi yoo lɛ bii lɛ’ ji asafo kroko mli bii.

7—Mɛɛ Yesu ‘baa’ he Yohane wieɔ yɛ ŋmalɛ nɛɛ mli lɛ, ni mɛɛ gbɛ nɔ shishiulɔi “ejajeee” nakai baa lɛ? ‘Baa’ lɛ kɔɔɔ ba ni Yesu baaba wɔsɛɛ ni akɛ hiŋmɛi enaŋ lɛ he. Yɛ no najiaŋ lɛ, no ji ba ni Yesu ba yɛ heloo mli kɛ mu ní afɔ lɛ akɛ Kristo lɛ. (1 Yoh. 4:2) Shishiulɔi lɛ ejajeee ba ni Yesu ba yɛ heloo mli nɛɛ. Ekolɛ amɛkɛɔ po akɛ Yesu ehiko shi pɛŋ loo amɛkpoɔ ákɛ akɛ mumɔ krɔŋkrɔŋ fɔ lɛ mu.

Nibii ni Wɔkaseɔ Kɛjɛɔ Mli:

2, 4. “Anɔkwale lɛ,” ni ji Kristofoi atsɔɔmɔi fɛɛ ni yɔɔ Biblia lɛ mli lɛ kasemɔ kɛ ekɛ nitsumɔ he miihia kɛha wɔyiwalaheremɔ.—3 Yoh. 3, 4.

8-11. Kɛ́ wɔsumɔɔɔ ni wɔlaaje “duromɔ, mɔbɔnalɛ kɛ hejɔlɛ ni jɛ tsɛ Nyɔŋmɔ lɛ, ni asaŋ ejɛ Nuŋtsɔ Yesu Kristo . . . dɛŋ lɛ,” kɛ agbɛnɛ hu wɔ kɛ wɔnanemɛi héyelilɔi lɛ ateŋ naanyobɔɔ lɛ, no lɛ esa akɛ ‘wɔkwɛ wɔhe jogbaŋŋ’ yɛ mumɔŋ, ní wɔkpoo mɛi ni “ehiii Kristo tsɔɔmɔ lɛ mli lɛ.”—2 Yoh. 3.

NYƐTSƆMƆA “ANƆKWALE LƐ HE NANEMƐI NITSULƆI”

(3 Yoh. 1-15)

Yohane ŋma ewolo ni ji etɛ lɛ eyaha enaanyo Gaio. Eŋma akɛ: “Mibɛ miishɛɛ ni fa fe enɛ akɛ manu akɛ mibii lɛ nyiɛɔ anɔkwale lɛ mli.”—3 Yoh. 4.

Yohane jie Gaio yi yɛ ‘nibii ni efeɔ yɛ anɔkwale lɛ mli’ kɛyeɔ ebuaa nyɛmimɛi ni basaraa asafo lɛ hewɔ. Yohane kɛɛ akɛ: “Esa akɛ wɔhereɔ nɛkɛ gbɔmɛi nɛɛ atuu, koni wɔtsɔmɔ anɔkwale lɛ he nanemɛi nitsulɔi.”—3 Yoh. 5-8.

Ŋmalɛ Naa Sanebimɔi ni Aha Hetoo:

11—Mɛni hewɔ mɛi komɛi kɛ amɛhe woɔ efɔŋfeemɔ mli lɛ? Akɛni mɛi komɛi anane mɔko shi yɛ anɔkwale lɛ mli hewɔ lɛ, amɛleee Nyɔŋmɔ, ni amɛhiɛ esɔɔɔ esui lɛ. Akɛni amɛkɛ amɛhiŋmɛi enaaa lɛ hewɔ lɛ, amɛfeɔ amɛnii oookɛɛ enaaa amɛ.—Ezek. 9:9.

15—Namɛi ji mɛi ni atsɛ́ amɛ akɛ “wɔshieŋtsɛmɛi” lɛ? Wiemɔ ni ji “wɔshieŋtsɛmɛi” ni yɔɔ ŋmalɛ nɛɛ mli lɛ kɔɔɔ nanemɛi ni bɛŋkɛ kpakpa pɛ ahe. Yohane kɛtsu nii kɛkɔ nanemɛi héyelilɔi fɛɛ ahe.

Nibii ni Wɔkaseɔ Kɛjɛɔ Mli:

4. Mɛi ni edara yɛ mumɔŋ ni yɔɔ asafo lɛ mli lɛ náa miishɛɛ waa kɛ́ amɛna ni oblahii kɛ oblayei ni yɔɔ asafo lɛ mli lɛ ‘miinyiɛ yɛ anɔkwale lɛ mli lɛ.’ Ni fɔlɔi hu náa miishɛɛ naakpa kɛ́ amɛye amɛbua amɛbii lɛ ni amɛbatsɔmɔ Yehowa tsuji lɛ!

5-8. Nɔkwɛlɔi gbɛfalɔi, maŋsɛɛ sanekpakpa jajelɔi, mɛi ni sɔmɔɔ yɛ Betel loo nitsumɔhe niji lɛ, kɛ gbɛgbalɔi fata mɛi ni tsuɔ nii waa yɛ amɛnyɛmimɛi lɛ anajiaŋ yɛ suɔmɔ ni amɛyɔɔ kɛha amɛ kɛ Yehowa lɛ hewɔ lɛ ahe. Esa akɛ wɔkase amɛhemɔkɛyeli lɛ ní wɔjɛ wɔsuɔmɔ mli wɔye wɔbua amɛ.

9-12. Esa akɛ wɔkase nɔkwɛmɔnɔ ni nuu anɔkwafo Demetrio fee lɛ, shi jeee Diotrefe ni wie wiemɔi fɔji ní eji mɔ heguɔgbelɔ lɛ.

“NYƐTOA NYƐHE YƐ NYƆŊMƆ SUƆMƆ LƐ MLI”

(Yuda 1-25)

Yuda wie mɛi ni eju shi kɛbote asafo lɛ mli lɛ ahe akɛ amɛji “huhuuhu wielɔi kɛ krɔlɔi ni nɔ̃ esaaa amɛhiɛ, ni nyiɛɔ amɛ diɛŋtsɛ amɛkɔnɔi fɔ̃ji anaa.” ‘Amɛwieɔ naafuu wiemɔi, ni amɛkwɛɔ gbɔmɛi ahiɛŋtsei anɔ.’—Yuda 4, 16.

Te Kristofoi aaafee tɛŋŋ amɛkwɛ jogbaŋŋ ni nibii fɔji akaná amɛ nɔ hewalɛ? Yuda ŋma akɛ: “Suɔmɔmɛi, nyɛ lɛ nyɛkaia wiemɔi ni wɔ-Nuŋtsɔ Yesu Kristo bɔfoi lɛ wie sá lɛ.” Ekɛshi sɛɛ akɛ: “Nyɛtoa nyɛhe yɛ Nyɔŋmɔ suɔmɔ lɛ mli.”—Yuda 17-21.

Ŋmalɛ Naa Sanebimɔi ni Aha Hetoo:

3, 4—Mɛni hewɔ Yuda wo Kristofoi hewalɛ koni ‘amɛpele hemɔkɛyeli lɛ he’ lɛ? Ejaakɛ ‘nɔshafeelɔi eju shi ebabote asafo lɛ mli.’ Hii nɛɛ “ŋɔɔ wɔ-Nyɔŋmɔ duromɔ lɛ amɛbɔɔ nyenyeŋtswi.”

20, 21—Mɛɛ gbɛ nɔ wɔɔtsɔ ‘wɔto wɔhe yɛ Nyɔŋmɔ suɔmɔ lɛ mli’? Wɔbaanyɛ wɔfee enɛ kɛtsɔ gbɛ̀i etɛ nɔ: (1) ‘wɔhemɔkɛyeli ni yɔɔ krɔŋŋ fe fɛɛ lɛ’ mli ni wɔɔha ewa kɛtsɔ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ ni wɔɔkase jogbaŋŋ kɛ wɔhe ni wɔkɛaawo shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli kɛ ekãa lɛ nɔ; (2) sɔlemɔ ni wɔɔsɔle “yɛ Mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ mli,” ni tsɔɔ akɛ ni wɔsɔle ni ekɛ mumɔ lɛ gbɛtsɔɔmɔ akpã gbee; kɛ (3) hemɔkɛyeli ni wɔɔná yɛ Yesu Kristo kpɔmɔ afɔleshãa lɛ mli, ni ji nɔ ni baaha wɔná naanɔ wala lɛ.—Yoh. 3:16, 36.

Nibii ni Wɔkaseɔ Kɛjɛɔ Mli:

5-7. Ani efɔŋfeelɔi lɛ baanyɛ ajo Yehowa kojomɔ lɛ naa foi? Nɔkwɛmɔnii etɛ ni Yuda tsĩ tã kɛbɔ wɔ kɔkɔ lɛ tsɔɔ akɛ amɛnyɛŋ amɛjo naa foi kɔkɔɔkɔ.

8-10. Esa akɛ wɔkase bɔfonukpa Mikael nɔkwɛmɔnɔ lɛ, ni wɔjie bulɛ kpo wɔtsɔɔ mɛi ni Yehowa kɛ hegbɛ ewo amɛdɛŋ lɛ.

12. Hemɔkɛyeli kwalɔi ni feɔ tamɔ nɔ ni amɛsumɔɔ wɔ lɛ baanyɛ aha wɔhemɔkɛyeli lɛ asha shi tamɔ bɔ ni tɛi ni eteetee yɛ nu shishi lɛ baanyɛ aha lɛji asha shi lɛ. Apasa tsɔɔlɔi baanyɛ afee tamɔ nɔ ni amɛfeɔ ejurɔ, shi amɛtamɔ atatui ni nu bɛ amɛmli, ejaakɛ wekukpaa kpakpa bɛ amɛ kɛ Yehowa teŋ. Amɛji tsei ni yibaai ekpala ni amɛwooo yibii. Abaakpãta amɛhiɛ tamɔ bɔ ni afãa tso kɛ eshishifãi lɛ. Nilee yɛ mli akɛ wɔɔkpoo hemɔkɛyeli kwalɔi.

22, 23. Anɔkwa Kristofoi nyɛ̃ɔ efɔŋfeemɔ. Mɛi ni edara yɛ mumɔŋ ni yɔɔ asafo lɛ mli, titri lɛ asafoŋ onukpai lɛ yeɔ amɛbuaa ‘mɛi komɛi ni hiɛ jwɛŋmɔ enyɔɔnyɔ’ lɛ koni amɛhemɔkɛyeli lɛ mli awa, ni amɛtsɔɔ nakai feemɔ nɔ amɛkɛshaa amɛ kɛjɛɔ la ni ji naanɔ hiɛkpatamɔ mli.

[Mfonirii ni yɔɔ baafa 28]

Nu, mumɔ, kɛ lá ye odase akɛ “Yesu ji Nyɔŋmɔ bi lɛ”