Kpohọ eme nọ e riẹ eva

Kpohọ oria eware nọ e riẹe eva

Kọ Whọ rẹ Dhozọ Iwhowhu Na?

Kọ Whọ rẹ Dhozọ Iwhowhu Na?

Kọ Whọ rẹ Dhozọ Iwhowhu Na?

AHWO buobu a rẹ kuyo onọ nana lọlọhọ inọ, “Ijo. Fikieme mẹ jẹ dhozọ ahwo nọ a whu no?” U mu rai ẹro inọ iwhowhu na a gbẹ riẹ oware ovo ho. Ghele na, ima ahwo buobu efa a rọwo inọ izi enọ i whu no e gbẹ rrọ uzuazọ evaọ obojọ.

Evaọ orẹwho Benin Republic nọ o rrọ ubruakpọ West Africa mai na, ahwo buobu a rọwo inọ ahwo nọ a whu no a rẹ sai zihe ze ti kpe ahwo uviuwou obọrai. Ahwo nọ ohwo o whu ku a rẹ zẹ eware hayo tube momo igho rọ dẹ erao ro dheidhe je ru iruẹru uwhori efa ro kiofu ọnọ o whu na. Ahwo jọ a re duoma họ iruẹru-imizi, avọ iroro inọ ohwo-akpọ o wo ẹzi jọ nọ o re kpohọ obọfa nyae rria nọ ohwo o te whu, yọ ọ rẹ sai lele enọ e gbẹ rrọ uzuazọ ta ẹme. Amọfa a yo hayo rọ ẹro ruẹ eware imuozọ jọ no nọ a roro nọ izi ahwo nọ a whu no i wobọ kpahe.

Usu ahwo jọ nọ iruẹru-imizi i kpomahọ no họ Agboola, ọzae jọ nọ ọ be rria kẹle uwhru Benin Republic avọ Nigeria. Ọ ta nọ: “Iruẹru-imizi e da otọ fia evaọ orẹwho mai. Taure a te ki ohwo, u wo eware jọ nọ a re ru nọ a tẹ be họe rọ ruẹrẹ iẹe họ kẹ akpọ izi. Mẹ jẹ hai koko edha nọ a rọ họ ori kiọkọ, jẹ gwa ai kugbe eghẹrẹ ebe-ẹwọ jọ. Me ve gbe onana họ ọwhunu mẹ, me ve se odẹ arao nọ mẹ gwọlọ kpe ẹdẹ yena. Ahwo buobu a re ru eware itienana, yọ o rẹ wọhọ nọ i bi gine ru iruo. Dede na, abọjọ iruẹru-imizi e riẹ nọ i re muozọ gaga.

“Okenọ emezae ivẹ mẹ jọ a whu evaọ edhere nọ u vẹ omai ẹro ho, me te viẹro inọ ohwo jọ ọ be rọ iruẹru-imizi họre uviuwou mẹ. Mẹ nya bru ọkpọkuọzae jọ nọ o wo ogaga iruẹru-imizi gaga nyae kiẹ otọ onana. Ọ gbẹva kẹ omẹ nọ ohwo jọ ọ ginẹ rọso uviuwou mẹ. Oware nọ o mae kẹ omẹ idhọvẹ họ, ọbo na ọ ta kẹ omẹ inọ emọ mẹ na a rrọ akpọ izi be hẹrẹ bẹsenọ ohwo nọ o kpe rai na o re whu re a gbodibo kẹe. Ọ tẹ jẹ vuẹ omẹ nọ ọmọzae avesa mẹ o ti je whu oghẹrẹ uwhu ovona. Emedẹ jọ e vrẹ no, ọmọ nana o te gine whu.”

Okejọ o vrẹ no, Agboola ọ tẹ ruẹ John, omọvo Isẹri Jihova nọ o no Nigeria ze. Ọ ruẹ nọ eme kpobi nọ John ọ ta kpahe uyero iwhowhu na i no Ebaibol ze. Ẹmeọta-kugbe yena o te nwene eriwo gbe uzuazọ Agboola. Onana o rẹ sai nwene uzuazọ ra re.

Kọ Iwhowhu na A gbẹ Rrọ Uzuazọ Evaọ Obojọ?

Ono ọ rẹ sae kuyo onọ nana gbagba? Ohwo-akpọ ọvuọvo ọ rẹ sae kuyo na ha, makọ oghẹrẹ nọ o wo ogaga iruẹru-imizi te kẹhẹ. Ukpoye, omọvo nọ ọ riẹ uyo na họ Jihova, Ọnọ ọ ma eware kpobi “evaọ odhiwu gbe akpọ, enọ a rẹ ruẹ gbe [enọ] a rẹ ruẹ hẹ.” (Ahwo Kọlọsi 1:16) Ọ ma ikọ-odhiwu re a rria akpọ izi, ọ tẹ ma ahwo-akpọ gbe erao re a rria otọakpọ na. (Olezi 104:4, 23, 24) Obọ riẹ uzuazọ oware kpobi nọ o be wẹ o rrọ. (Eviavia 4:11) Fikiere, muẹrohọ oware nọ Ẹme Ọghẹnẹ, Ebaibol na, e ta kpahe uwhu.

Jihova họ ohwo ọsosuọ nọ ọ kake tẹme fodẹ uwhu. Ọ vẹvẹ Adamu avọ Ivi unu inọ a tẹ ghẹmeeyo kẹe, a re ti whuẹ. (Emuhọ 2:17) Eme oyena u dhesẹ? Jihova ọ ta nọ: “Whẹ ẹkpẹ, jẹruọ ẹkpẹ who re ti zihe rua.” (Emuhọ 3:19) Ohwo o te whu, ugboma na u re gbo zihe ruọ ẹkpẹ. Uzuazọ riẹ u kuhọ no ye.

Adamu avọ Ivi a rọ aro koko ghẹmeeyo, fikiere a te bruoziẹ uwhu kpe ai. Dede na, ae họ ahwo ọsosuọ nọ a whu hu. Ebẹle ọmọzae rai ọye ọ kaki whu. Keni, oniọvo ọkpako riẹ o kpe rie. (Emuhọ 4:8) Keni ọ dhozọ họ inọ oniọvo riẹ nọ o kpe na ọ sae nyaze te kioja omariẹ. Ukpoye, ozọ oware nọ ahwo nọ a rrọ uzuazọ a rẹ sai ru ei oye u je mu Keni.—Emuhọ 4:10-16.

Ikpe udhusoi buobu nọ i lele i rie, Herọd Ovie na ọ jẹ ruawa okenọ ebuẹva-isi jọ a vuẹe inọ a yẹ “Ovie Ju” no evaọ ẹkwotọ esuo riẹ. Be gwọlọ kpe ovie nana nọ o roro nọ ẹsejọhọ o ti mi ei ọkwa na, Herọd ọ tẹ ta nọ a kpe emezae eboba erọ umuo ikpe ivẹ kpotọ evaọ Bẹtlẹhẹm. Rekọ ukọ-odhiwu ọ tẹ vẹvẹ Josẹf unu inọ ọ rehọ Jesu avọ Meri re a “dhẹ kpobọ Ijipti.”—Matiu 2:1-16.

Nọ Herọd o whu no, ukọ-odhiwu na ọ tẹ vuẹ Josẹf inọ a zihe kpobọ ẹkwotọ Izrẹl, “keme ahwo nọ a guọlọ nọ a re si uzuazọ ọmọfofa na no a whu no.” (Matiu 2:19, 20) Ukọ-odhiwu na nọ ọ rrọ omama ẹzi na ọ riẹ inọ Herọd o whu no na ọ gbẹ sai ru Jesu oware ovo ho. Josẹf ọ dhozọ Herọd ovie nọ o whu no na ha. Rekọ Josẹf ọ jẹ ruawa oware nọ Akẹlọs, ọmọ ọgeva Herọd nọ ọ rehọ ẹta riẹ ọ rẹ sai ru. Fikiere Josẹf avọ uviuwou riẹ a tẹ jẹ rria Galili, nọ o jọ ubrotọ esuo Akẹlọs ho.—Matiu 2:22.

Ikuigbe nana i fi obọ họ kẹ omai ruẹ inọ ahwo nọ a whu no a gbe wo ogaga ha. Nọ o rrọ ere na, kọ eme ma rẹ sae ta inọ o rrọ emu eware nọ e via kẹ Agboola gbe amọfa jọ na?

“Izi Igbegbe,” Hayo Izi Imuomu

Nọ Jesu ọ jọ otọakpọ, o lele izi imuomu ta ẹme. A vuhu Jesu, je sei “Ọmọ Ọghẹnẹ.” Jesu omariẹ o vuhu rai re. Izi ahwo-akpọ nọ a whu no a jọ họ. Ukpoye, Jesu o se rai “izi igbegbe,” hayo “izi-iyoma.”—Matiu 8:29-31; 10:8; Mak 5:8.

Ebaibol e ta kpahe emama izi, te enọ i bi yo ẹme kẹ Ọghẹnẹ gbe enọ e wọso iẹe. Obe Emuhọ o ta inọ okenọ Jihova o le Adamu avọ Ivi no ogba Idẹn no, o te fi cherub hayo ikọ-odhiwu họ ofẹ ovatha-ọre ogba na re ohwo ọvo ọ siẹe eva ba ẹruọ. (Emuhọ 3:24) Ẹsejọhọ, onana o jọ orọ ọsosuọ nọ ahwo-akpọ a rọ rehọ ẹro ruẹ emama izi.

Oke ofa jọ, ikọ-odhiwu jọ a ziọ otọakpọ na je zihe oma ruọ ahwo-akpọ. Orọnọ Jihova o vi rai uwou ziọ otọakpọ họ. Ukpoye, a “nya siọ oria ẹria rai ba” evaọ obọ odhiwu. (Jud 6) Iroro oriobọ rai e wọ rai ru oyena. A rehọ eyae kẹ omarai, a te yẹ emọ oghẹrẹsa nọ e jọ egwara nọ a re se Nẹfilim. Egwara nana avọ esẹ aghẹmeeyo rai a tẹ rọ ozighi gbe emuemu ologbo vọ otọakpọ na. (Emuhọ 6:1-5) Jihova ọ jowọ kpahe onana ẹkwoma owhe ologbo nọ ọ rọ ze evaọ edẹ Noa. Owhe ologbo na ọ raha ahwo omuomu kpobi gbe egwara na. Kọ eme ọ via kẹ ikọ-odhiwu na?

Owhe ologbo na o ru nọ a rọ dhẹ zihe kpohọ obonọ a no ze. Rekọ Jihova ọ kẹ rai uvẹ nọ a wariẹ ruọ “ọkwa rai hi.” (Jud 6) Ebaibol na e ta nọ: “Ọghẹnẹ ọ se rae ba ha, rekọ o te gbolo ae fihọ evaọ ẹri-uye, o te fie ae họ egọdọ ididi ibiebi re a jọ etẹe bọ ẹdẹdhọ.”—2 Pita 2:4.

Ẹme Griki nọ a jọ Ebaibol Isoko fa nọ “ẹri-uye” na họ Tatarọs. Onana o rrọ ugogo oria jọ họ, rekọ uyero nọ o wọhọ imuẹwho, onọ a jo mi ai abọjọ ogaga rai. Izi imuomu na a gbẹ sai zihe oma ruọ ahwo-akpọ họ, rekọ a gbe wo ogaga ulogbo yọ a rẹ sae kpọ udu gbe iroro ahwo. A rẹ sai fi ekpehre ẹzi họ ahwo-akpọ hayo erao oma. (Matiu 12:43-45; Luk 8:27-33) A re je ru omarai wọhọ ahwo nọ a whu no rọ viẹ ahwo họ. Fikieme? Re a ru ahwo siọ Jihova ba ẹgọ evaọ uvi edhere, jẹ viẹ ahwo họ kpahe oware nọ o rẹ via kẹ ohwo nọ o te whu.

Epanọ A re ro Fi Ozodhẹ Kparobọ

Agboola ọ tẹ te ruẹ nọ ẹme nọ Ebaibol e ta kpahe izi imuomu gbe oware nọ o rẹ via kẹ ohwo nọ o whu ginọ uzẹme. O vuhumu inọ u fo re o gbe wuhrẹ Ebaibol na ziezi. Ọ tẹ rọwo nọ John o wuhrẹ iẹe Ebaibol na gbe ebe nọ a kere no Ebaibol na ze. O kẹ Agboola omosasọ gaga nọ ọ riẹ inọ emọ riẹ a rrọ uki, orọnọ a rrọ oria jọ hẹrẹ re a te jọ idibo kẹ ohwo jọ nọ a roro nọ o kpe rai hi.—Jọn 11:11-13.

Agboola o te je vuhumu inọ o gwọlọ nọ o re si obọ no eware kpobi nọ i wo obọ kugbe iruẹru-imizi. Ọ tẹ mahe ekwakwa kpobi nọ o je ro ru iruẹru-imizi. (Iruẹru Ikọ Na 19:19) Ahwo jọ evaọ ẹwho riẹ a vẹvẹ e riẹ unu inọ eva e te dha imizi na. Rekọ ozọ u mu Agboola ha. O lele ohrẹ nọ o rrọ Ahwo Ẹfẹsọs 6:11, 12 na: ‘Fi ẹgọ-ẹmo Ọghẹnẹ ọsoso họ oma . . . keme . . . ma bi lele izi iyoma họre.’ Eware nọ i ru ẹgọ-ẹmo nana via họ uzẹme, ẹrẹreokie, usiuwoma udhedhẹ, ẹrọwọ, gbe ọgbọdọ ẹzi na, koyehọ Ẹme Ọghẹnẹ. Obọ Ọghẹnẹ ẹgọ-ẹmo yena o re no ze yọ u wo ẹgba gaga!

Imoni gbe egbẹnyusu Agboola jọ a se riẹ nọ o si obọ no eware kpobi nọ i wo obọ kugbe iruẹru-imizi. Rekọ o duku egbẹnyusu efa evaọ ukoko Isẹri Jihova, enọ e rọwo eware nọ Ebaibol e ta.

Enẹna Agboola ọ riẹ inọ kẹlena Jihova o ti si emuemu no otọakpọ na je mi izi imuomu na ogaga rai kpobi. Ukuhọ riẹ, ọ vẹ te raha ai no. (Eviavia 20:1, 2, 10) Ọghẹnẹ ọ te kpare “enọ e rọ eva [uki] kpobi” wariẹ ziọ otọakpọ. (Jọn 5:28, 29) Ebẹle, gbe emọ nọ e riẹ onahona ha nọ Herọd ovie na o kpe kufiẹ, gbe ima ahwo buobu efa a te jọ usu rai. Agboola o wo ẹrọwọ inọ emezae esa riẹ na e te jọ usu ahwo nana. Iyoyou ra nọ i whu no a rẹ sae jọ usu rai re. Ahwo yena nọ a te kpare ze na a te rọ unu rai ta inọ rono oke nọ a ro whu rite okenọ a rọ kpare ai ze na, a riẹ onahona ha—a riẹ kpahe iruẹru uwhori nọ a ru evaọ ukio rai hi.

Ẹjiroro ọvuọvo ọ riẹ nọ whọ rẹ rọ dhozọ iwhuowhu na ha. Ukpoye, whọ rẹ sai rẹro etoke nọ whọ te rọ wariẹ kuomagbe iyoyou ra nọ i whu no. Taure oke yena u te ti te, kọ who gbe wuhrẹ Ebaibol na re ẹrọwọ ra ọ ruẹse ga? Kuomagbe ahwo nọ a rọwo oware nọ Ebaibol na o gine wuhrẹ. Otẹrọnọ whọ rọ oghẹrẹ jọ dhomahọ iruẹru-imizi no vẹre, dobọji enẹna. Thọ omara no idhivẹri ẹkwoma “ẹgọ-ẹmo Ọghẹnẹ ọsoso” nọ who re fihọ oma. (Ahwo Ẹfẹsọs 6:11) O te were Isẹri Jihova re a fi obọ họ kẹ owhẹ ru onana. A be rọ obe na Eme Ebaibol na O Gine Wuhrẹ? * ro wuhrẹ ahwo Ebaibol na ọvọvẹ.

Agboola ọ gbẹ be dhozọ iwhuowhu na ha, o te je wuhrẹ epanọ ọ rẹ rọ dadamu wọso izi imuomu no. Ọ ta nọ: “Mẹ riẹ ohwo nọ ọ wha uwhu emọ esa mẹ ze he. Rekọ anwẹnọ me ro mu Jihova họ ẹgọ no na, me yẹ emọ ihrẹ efa no. Ohwo ọvuọvo o ri ti no akpọ izi ze ti dhobọ te ai hi.”

[Oruvẹ-obotọ]

^ edhe-ẹme 25 Onọ Isẹri Jihova a kere.

[Uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 14]

Keni ọ dhozọ họ inọ oniọvo riẹ nọ o kpe na ọ sae nyaze te kioja omariẹ

[Uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 15]

Agboola ọ gbẹ be dhozọ iwhuowhu na ha, o te je wuhrẹ epanọ ọ rẹ rọ dadamu wọso izi imuomu no