Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Daa Shi Yɛ Nugbɔnɛmɔ Hewɔ

Daa Shi Yɛ Nugbɔnɛmɔ Hewɔ

Daa Shi Yɛ Nugbɔnɛmɔ Hewɔ

NUGBƆ! Wɔnyɛŋ wɔhi shi ni nugbɔnɛmɔ fataaa he! Eji anɔkwale akɛ, nugbɔnɛmɔ babaoo baanyɛ ekɛ nu afua ni kpataa nii ahiɛ aba. Agbɛnɛ hu, jeee be fɛɛ be mɛi ni yɔɔ hei ni jɔɔ ŋanii, nugbɔ nɛɔ waa yɛ daa nɛɛ loo hei ni bei pɔtɛɛ komɛi yɛ afi lɛ mli lɛ nugbɔ nɛɔ waa yɛ lɛ nyaa nugbɔnɛmɔ he. (Ezra 10:9) Shi mɛni wɔbaanyɛ wɔkɛɛ yɛ mɛi akpekpei abɔ ni bei babaoo yɛ afi lɛ mli lɛ, amɛhiɔ shi yɛ jeŋ ni mli edɔ kɛ kɔɔyɔɔ hu ni mli egbi mli lɛ ahe? Kwɛ bɔ ni amɛtsui nyɔɔ amɛmli waa, kɛ́ nugbɔ bɔi nɛmɔ!

Nɛkɛ ji bɔ ni shihilɛ lɛ ji yɛ shikpɔji ni atsi amɛtã yɛ Biblia lɛ mli, tamɔ Asia Bibioo lɛ teŋgbɛ nɛkɛ, ni bɔfo Paulo tsu emaŋsɛɛ sanekpakpa shiɛmɔ nitsumɔ lɛ yɛ jɛi lɛ anɔ. Beni Paulo yɔɔ blema Likaonia lɛ, ekɛɛ jɛi bii lɛ akɛ: “[Nyɔŋmɔ] efɔ̃ɔɔ lɛ diɛŋtsɛ ehe odaseyeli, shi moŋ efeɔ ejurɔ ni ehaa nugbɔ jɛɔ ŋwɛi nɛɔ haa nyɛ, kɛ afii ni baa nii pii hu, ekɛ ŋmaa kɛ miishɛɛ woɔ nyɛtsuiiaŋ obɔ.” (Bɔfoi lɛ Asaji 14:17) Kadimɔ akɛ, Paulo tsi nugbɔnɛmɔ tã klɛŋklɛŋ, ejaakɛ kɛ́ nugbɔ enɛɛɛ lɛ, dumɔ nii efeŋ ekpakpa, ni no hewɔ lɛ anáŋ “afii ni baa nii pii.”

Biblia lɛ wieɔ nugbɔnɛmɔ he babaoo. Hebri kɛ Hela wiemɔi kɛha nugbɔnɛmɔ lɛ pue shii ohai abɔ yɛ Biblia lɛ mli. Ani obaasumɔ ni ole nikeenii ni yɔɔ naakpɛɛ ni ji nugbɔnɛmɔ lɛ he nii babaoo? Yɛ nakai beaŋ nɔŋŋ lɛ, ani obaasumɔ ni owaje hemɔkɛyeli ni oyɔɔ akɛ Biblia lɛ ja yɛ adebɔɔ he nilee naa lɛ lo?

Nɔ ni Biblia lɛ Wieɔ yɛ Nugbɔnɛmɔ He

Yesu Kristo gbala jwɛŋmɔ kɛtee nɔ ko ni he hiaa waa ni kɛji ebɛ lɛ nugbɔ nyɛŋ anɛ lɛ nɔ. Yesu kɛɛ akɛ: ‘Nyɛtsɛ lɛ haa ehulu teɔ shi yɛ mɛi fɔji kɛ mɛi kpakpai anɔ, ni ehaa nugbɔ nɛɔ yɛ jalɔi kɛ mɛi ni bɛ jalɛ lɛ anɔ.’ (Mateo 5:45) Ani okadi akɛ Yesu tsi hulu lɛ tã dani etsi nugbɔ tã? Enɛ sa jogbaŋŋ ejaakɛ jeee akɛ hulu lɛ haa kwɛ̃ɛnii ahewalɛ koni amɛnyɛ amɛdara pɛ kɛkɛ, shi no ji nɔ ni haa shikpɔŋ lɛ nɔ nu shibɔlemɔ lɛ hu tsuɔ nii. Yɛ anɔkwale mli lɛ, dɔlɛ ni jɛɔ hulu lɛ mli lɛ haa ŋshɔŋ nu ni naa shɛɔ aaafee galɔn akpekpei akpei 100 tsɔɔ lamɔ ni ŋoo bɛ mli daa afi. Akɛni Yehowa Nyɔŋmɔ ji mɔ ni bɔ hulu lɛ hewɔ lɛ, eja gbɛ akɛ aaatsɛ lɛ akɛ mɔ ni gbalaa nu kɛyaa ŋwɛi ni ehaa enɛɔ akɛ nugbɔ.

Biblia lɛ gbala nu shibɔlemɔ lɛ mli beni ekɛɛ akɛ: ‘Nyɔŋmɔ gbalaa nu kulibii kɛyaa ŋwɛi, ni amɛtsɛ̃rɛ̃ɔ nunɛmɔ kɛjɛɔ efua lɛ mli, ni atatui fɔseɔ shwieɔ shi, ni eshwieɔ gbɔmɛi pii anɔ.’ (Hiob 36:26-28) Beni aŋma wiemɔi nɛɛ ni ja yɛ adebɔɔ nilee naa lɛ sɛɛ lɛ, gbɔmɛi kɛ afii akpei abɔ ebɔ mɔdɛŋ akɛ amɛbaanu bɔ ni nu shibɔlemɔ lɛ tsuɔ nii ehaa lɛ shishi. Adebɔɔ nibii ahe nilee he kasemɔ wolo ko ni aŋma yɛ afi 2003 mli lɛ (Water Science and Engineering) wie akɛ, “Amrɔ nɛɛ anyɛŋ atsɔɔ bɔ ni feɔ ni anáa nu kulibi kɛ nɔmimaa.”

Nɔ ni adebɔɔ nibii ahe nilelɔi le ji akɛ, lamɔ kpɛtɛɔ nibii bibii komɛi ni hiŋmɛi nyɛɛɛ ana yɛ atatui lɛ amli lɛ ahe, ni no tsɔɔ nu kulibii. Esa akɛ lamɔ falɛ akpekpei abɔ loo nɔ ni fe nakai akpɛtɛ nibii bibii ni hiŋmɛi nyɛɛɛ ana nɛɛ ateŋ eko fɛɛ eko he dani etsɔ nu kulibi. Eji gbɛjianɔtoo ko ni yɔɔ hwanyaŋŋ ni baanyɛ ahe ŋmɛlɛtswai abɔ. Wolo ko ni akɛkaseɔ adebɔɔ nibii ahe nii (Hydrology in Practice) lɛ kɛɛ akɛ: “Mɛi pii etsɔɔ amɛjwɛŋmɔ yɛ bɔ ni feɔ ni lamɔ kulibii ni yɔɔ atatu mli lɛ batsɔmɔɔ nu kulibii lɛ he, ni niiamlipɛilɔi miipɛi susumɔi nɛɛ pii amli fitsofitso lolo.”

Mɔ ni to gbɛjianɔ ni haa anáa nugbɔ lɛ bi etsulɔ Hiob saji ni nyiɛ sɛɛ nɛɛ, ni enɛ ha Hiob nu he akɛ jeee mɔ ko kwraa ji lɛ. Ebi lɛ akɛ: “Ani nugbɔnɛmɔ yɛ tsɛ? aloo namɔ fɔ́ bɔ́ kulibii lɛ hu? Namɔ kɛ nilee wo [atatui] amli? . . . Namɔ nyɛɔ kaneɔ atatui kɛ nilee? Ni ŋwɛi tɔi lɛ, namɔ kpooɔ amɛnaa shi.” (Hiob 38:28, 36, 37) Aaafee afii 3,500 sɛɛ lɛ, adebɔɔ nibii ahe nilelɔi nyɛko amɛha sanebimɔi nɛɛ ahetoo lolo.

Nɛgbɛ Nu Shibɔlemɔ lɛ Yaa?

Hela jeŋ nilelɔi susu akɛ jeee nugbɔnɛmɔ ni haa nu baa faai amli, shi ŋshɔŋ nu lɛ tsɔɔ shikpɔŋ shishi kɛyaa gɔji ayiteŋ, ni no tsɔɔ nu hiŋmɛii ni ŋoo bɛ mli. Wolo ko ni gbalaa Biblia lɛ mli lɛ kɛɛ akɛ Salomo hiɛ susumɔ ni tamɔ nakai. Susumɔ wiemɔi ni akɛ mumɔ tsirɛ Salomo ni eŋmala lɛ he okwɛ, ekɛɛ akɛ: “Faai fɛɛ hoɔ kɛyaa ŋshɔŋ, kɛlɛ ŋshɔ yiii: he ni faai lɛ hoɔ kɛyaa lɛ, jɛi nɔŋŋ amɛhoɔ kɛyaa ekoŋŋ.” (Jajelɔ 1:7) Ani Salomo miitao etsɔɔ akɛ ŋshɔŋ nu tsɔɔ shikpɔŋ lɛ shishi kɛyaa gɔji ayiteŋ ni etsɔɔ nu hiŋmɛii? Bɔni afee ni wɔná sanebimɔ nɛɛ hetoo lɛ, nyɛhaa wɔkwɛa nɔ ni Salomo jakumaŋbii lɛ he amɛye yɛ nu shibɔlemɔ lɛ he. Ani amɛhemɔkɛyelii lɛ damɔ susumɔi ni ejaaa anɔ?

Salomo beaŋ sɛɛ nɔ ni shɛɛɛ afii oha lɛ, Nyɔŋmɔ gbalɔ Elia tsɔɔ akɛ ele he ni nugbɔ jɛɔ enɛɔ. Yɛ Elia beaŋ lɛ, amɛshikpɔŋ lɛ ye nuhɔmɔ ni naa wa nɔ ni fe afii etɛ. (Yakobo 5:17) Yehowa Nyɔŋmɔ kɛ amanehulu nɛɛ ba ewebii lɛ anɔ, ejaakɛ amɛkpoo lɛ ni amɛyajá Kanaanbii anugbɔnɛmɔ-nyɔŋmɔ ni atsɛɔ lɛ Baal lɛ. Shi Elia ye ebua Israelbii lɛ ni amɛtsake amɛtsui, ni no hewɔ lɛ esɔle koni nugbɔ anɛ. Beni Elia sɔleɔ lɛ, ekɛɛ etsulɔ lɛ koni eyakwɛ “ŋshɔŋgbɛ.” Beni Elia tsulɔ lɛ ha ele akɛ “atatu bibioo ko tamɔ gbɔmɔ nine miite shi kɛmiijɛ ŋshɔŋ” lɛ, Elia ná nɔmimaa akɛ aha esɔlemɔ lɛ hetoo. Etsɛɛɛ kɛkɛ ni “ŋwɛi badĩ tũu kɛ atatui kɛ kɔɔyɔɔ, ni nugbɔ tue babaoo.” (1 Maŋtsɛmɛi 18:43-45) Enɛ tsɔɔ akɛ, Elia le nu shibɔlemɔ lɛ he nɔ ko. Ele akɛ atatui buaa amɛhe naa yɛ ŋshɔŋgbɛ, ni kɔɔyɔɔ tswaa atatui lɛ kɛyaa bokagbɛ yɛ Shiwoo Shikpɔŋ lɛ nɔ. Kɛbashi amrɔ nɛɛ, nakai gbɛ nɔ nugbɔ tsɔɔ enɛɔ yɛ shikpɔŋ nɛɛ nɔ.

Beni Elia sɔle ni nugbɔ anɛ lɛ sɛɛ aaafee afii oha lɛ, okwaafonyo heshibalɔ ko ni atsɛɔ lɛ Amos lɛ ma sane ko ni he hiaa waa ni kɔɔ he ni nu shibɔlemɔ lɛ náa nu kɛjɛɔ lɛ he lɛ nɔ mi. Nyɔŋmɔ kɛ Amos tsu nii ni egba eshi Israelbii lɛ ejaakɛ amɛwaa ohiafoi ayi ni amɛjáa apasa nyɔŋmɔi. Bɔni afee ni Nyɔŋmɔ akakpata amɛhiɛ lɛ, Amos wo amɛ hewalɛ akɛ, “nyɛtaoa Yehowa sɛɛgbɛ, ni nyɛyi aaaná wala!” No sɛɛ lɛ, Amos kɛɛ amɛ akɛ Yehowa pɛ esa akɛ ajá ejaakɛ lɛ ji Bɔlɔ, mɔ ni ‘tsɛ́ɔ ŋshɔ lɛŋ nu lɛ ni efɔseɔ eshwieɔ shikpɔŋ lɛ hiɛ’ lɛ. (Amos 5:6, 8) Sɛɛ mli lɛ, Amos saa etĩ nu shibɔlemɔ lɛ he anɔkwa sane nɛɛ ni yɔɔ naakpɛɛ lɛ mli, ni etsɔɔ he ni nu shibɔlemɔ lɛ yaa. (Amos 9:6) No hewɔ lɛ, Amos ha efee faŋŋ akɛ ŋshɔ lɛ ji nɔ titri ni haa anáa nugbɔ yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ.

Edmond Halley tsɔ adebɔɔ nibii ahe nilee gbɛ nɔ ekɛ enɛ he odaseyeli ha yɛ afi 1687 mli. Kɛlɛ, ehe be saŋŋ dani mɛi krokomɛi kpɛlɛ odaseyeli ni Halley kɛha lɛ nɔ. Niiamlitaomɔ wolo ko (Encyclopædia Britannica Online) kɛɛ akɛ: “Kɛyashi afi 1700 shishijee afii lɛ amli lɛ, mɛi babaoo tee nɔ amɛhiɛ susumɔ nɛɛ mli akɛ, shibɔlemɔ gbɛjianɔtoo ko yaa nɔ yɛ shikpɔŋ lɛ shishi, ni no nɔ tsɔɔ ni agbalaa ŋshɔŋ nu kɛtsɔɔ shikpɔŋ lɛ shishi kɛyaa gɔji ayiteŋ, ni jɛmɛ ji he ni nui lɛ yapueɔ yɛ.” Ŋmɛnɛ lɛ, mɛi babaoo le anɔkwa sane ni kɔɔ he ni nu shibɔlemɔ lɛ yaa lɛ he lɛ. Niiamlitaomɔ wolo nɛɛ nɔŋŋ gbala mli akɛ: “Ŋshɔŋ nui lɛ tsɔɔ lamɔ, no sɛɛ lɛ amɛtsɔɔ nu kulibii yɛ atatui lɛ amli, ni amɛnɛɔ yɛ Shikpɔŋ lɛ nɔ akɛ nugbɔ, ni naagbee lɛ, amɛhoɔ kɛtsɔɔ faai amli kɛyaboteɔ ŋshɔ lɛ mli ekoŋŋ.” No hewɔ lɛ, ekã shi faŋŋ akɛ, wiemɔi ni Salomo kɛtsu nii ni kɔɔ nu shibɔlemɔ lɛ he ni aŋma yɛ Jajelɔ 1:7 lɛ kɔɔ gbɛjianɔtoo kome too lɛ nɔŋŋ ni kɛ atatui kɛ nugbɔnɛmɔ yɔɔ tsakpãa lɛ he.

Mɛni Esa Akɛ Enɛ Atsirɛ Bo ni Ofee?

Anɔkwa sane ni ji akɛ, Biblia ŋmalɔi srɔtoi wie nu shibɔlemɔ lɛ he yɛ gbɛ ni ja jogbaŋŋ nɔ lɛ ji odaseyelii babaoo ni mɔɔ shi ni tsɔɔ akɛ Yehowa Nyɔŋmɔ ni ji adesai a-Bɔlɔ lɛ ji mɔ ni kɛ mumɔ tsirɛ amɛ ni amɛŋma Biblia lɛ ateŋ ekome. (2 Timoteo 3:16) Yɛ anɔkwale mli lɛ, akɛni adesai kwɛɛɛ shikpɔŋ lɛ nɔ jogbaŋŋ hewɔ lɛ, etamɔ nɔ ni no eha sane eba kɔɔyɔŋ tsakemɔ lɛ he, ni enɛ kɛ nu afuai ni fiteɔ nii waa eba hei komɛi, ni hei krokomɛi hu nuhɔmɔ eba jɛi. Shi Yehowa Nyɔŋmɔ ni ji Bɔlɔ ni to nu shibɔlemɔ lɛ he gbɛjianɔ lɛ ejɛ jeeŋmɔ beebe ewo shi akɛ yɛ naagbee lɛ, ebaatsu enɛ he nii ni ‘ebaafite mɛi ni fiteɔ shikpɔŋ lɛ.’—Kpojiemɔ 11:18.

Shi dani nakai be lɛ aaashɛ lɛ, te ooofee tɛŋŋ otsɔɔ akɛ ohiɛ sɔɔ Nyɔŋmɔ nikeenii, tamɔ nugbɔnɛmɔ lɛ nɛkɛ? Obaanyɛ ofee nakai kɛtsɔ e-Wiemɔ ni ji Biblia lɛ ni obaakase ni okɛ nɔ ni okaseɔ lɛ atsu nii yɛ oshihilɛ mli lɛ nɔ. Ni no baaha oná hiɛnɔkamɔ akɛ obaahi Nyɔŋmɔ jeŋ hee lɛ mli, ni jɛi ji he ni obaanyɛ oye Nyɔŋmɔ nikeenii lɛ fɛɛ amli ŋɔɔmɔ kɛya naanɔ. Ejaakɛ, eji anɔkwale akɛ, “duromɔ nii kpakpai fɛɛ kɛ nikeenii ni hi kɛwula shi fɛɛ lɛ” jɛɔ Yehowa Nyɔŋmɔ ni ji Mɔ ni to nugbɔnɛmɔ he gbɛjianɔ lɛ ŋɔɔ.—Yakobo 1:17.—w09 01/01-E.

[Nitɛŋmɔ ni akɛmiitsɔɔ nɔ ko mli/​Mfoniri ni yɔɔ baafa 16, 17]

(Kɛ́ ootao ona bɔ ni saji nɛɛ ji diɛŋtsɛ lɛ, no lɛ kwɛmɔ wolo lɛ mli)

← ← ATATUIAŊ NU KULIBII

↓ ↑ ↑

NUGBƆNƐMƆ TSEI AMLI LAMƆ LAMƆ

NU NI HOƆ

SHIKPƆŊ SHISHI NU

↓ → →

[Mfonirii ni yɔɔ baafa 22]

Beni Elia sɔleɔ lɛ, etsulɔ lɛ kwɛ “ŋshɔŋgbɛ”