Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Yehowa Sa Mɔ Ni Wɔɔfee Ekome Kɛjie Eyi

Yehowa Sa Mɔ Ni Wɔɔfee Ekome Kɛjie Eyi

Yehowa Sa Mɔ Ni Wɔɔfee Ekome Kɛjie Eyi

“Nyɛjiea Yah yi!”—LALA 111:1, NW.

1, 2. Mɛni ji wiemɔ “Haleluya” lɛ shishi, ni te akɛtsu nii aha tɛŋŋ yɛ Kristofoi a-Hela Ŋmalɛi lɛ amli?

AFƆƆ numɔ ni aabo “Haleluya!” yɛ Kristendom sɔlemɔi lɛ amli. Mɛi komɛi kɛ wiemɔ nɛɛ fɔɔ nitsumɔ waa kɛ́ amɛmiiwie. Shi mɛi fioo ko pɛ nuɔ shishi diɛŋtsɛ, ni mɛi babaoo ni kɛtsuɔ nii lɛ ajeŋba gbeɔ Nyɔŋmɔ he guɔ. (Tito 1:16) Wolo ko ni tsɔɔ Biblia mli wiemɔ komekomei ashishi lɛ tsɔɔ akɛ “Haleluya” ji “wiemɔ ko ni mɛi srɔtoi ni ŋmala Lalai awolo lɛ kɛtsu nii koni amɛkɛfɔ̃ mɛi fɛɛ anine ni amɛbafata amɛhe kɛjie Yehowa yi.” Yɛ anɔkwale mli lɛ, Biblia he nilelɔi saŋŋ tsɔɔ akɛ “Haleluya” shishi ji “‘Nyɛjiea Yah [Yehowa] yi.’”

2 Belɛ eyɛ faŋŋ akɛ no hewɔ ni New World Translation lɛ tsɔɔ “Haleluya” ni yɔɔ Lala 111:1 lɛ shishi akɛ “Nyɛjiea Yah yi!” lɛ. Beni Kpojiemɔ 19:1-6 lɛ wieɔ nyamɔ ni anya yɛ apasa jamɔ hiɛkpatamɔ lɛ he lɛ he lɛ, akɛ Hela wiemɔ ni shishi ji “Nyɛjiea Yah yi!” lɛ nɔŋŋ tsu nii shii ejwɛ sɔŋŋ. Kɛ́ akpãta apasa jamɔ hiɛ lɛ, anɔkwa jálɔi baaná yiŋtoo krɛdɛɛ ni amɛaadamɔ nɔ amɛkɛɛ “Haleluya” yɛ gbɛ ni bulɛ yɔɔ mli nɔ.

Enitsumɔi Wuji Lɛ

3. Mɛni ji yiŋtoo titri hewɔ ni wɔbuaa wɔhe naa daa lɛ?

3 Mɔ ni fo Lala 111 lɛ tsɔɔ yiŋtoi babaoo ahewɔ ní Yehowa sa mɔ ni wɔɔfee ekome kɛjie eyi lɛ. Kuku 1 lɛ kɛɛ akɛ: “Mada Yehowa shi kɛ mitsui fɛɛ yɛ jalɔi agwabɔɔ kɛ asafo lɛ mli.” Ŋmɛnɛ lɛ, Yehowa Odasefoi nuɔ he nakai nɔŋŋ. Yiŋtoo titri hewɔ ni wɔbuaa wɔhe naa daa yɛ asafoŋ kpeei kɛ kpeei wuji ashishi lɛ ji ni wɔjie Yehowa yi.

4. Mɛɛ gbɛ nɔ adesai aaatsɔ atao Yehowa nitsumɔi lɛ asɛɛ gbɛ?

4 “Yehowa nitsumɔi lɛ dara, mɛi fɛɛ ni naa he tsui lɛ taoɔ sɛɛgbɛ.” (Lala 111:2) Kadimɔ wiemɔ ni ji “taoɔ sɛɛgbɛ” lɛ. Niiamlitaomɔ wolo ko tsɔɔ akɛ kuku nɛɛ baanyɛ akɔ adesai ni kɛ “hiɛdɔɔ jwɛŋɔ” Nyɔŋmɔ nitsumɔi lɛ “anɔ ni amɛkaseɔ he nii” lɛ ahe. Yehowa ebɔɔɔ ade efolo. Eŋɔ hulu lɛ, shikpɔŋ lɛ, kɛ nyɔɔŋtsere lɛ eto hei ni sa bɔni afee ni wɔná dɔlɛ kɛ la yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ, je ana ní je atsɛre, wɔná hulutsoo be kɛ nugbɔnɛmɔ be, ní ŋshɔ lɛ afã ní eyi.

5. Mɛni jeŋ muu lɛ he nii ni adesai ekase waa lɛ eha ayɔse?

5 Adebɔɔ nibii ahe nilelɔi ekase he ni aŋɔ shikpɔŋ lɛ ato yɛ shibɔlemɔ ŋulamii krokomɛi lɛ ateŋ ni amɛbɔleɔ hulu lɛ, kɛ agbɛnɛ hu nyɔɔŋtsere lɛ dalɛ, etsiimɔ, kɛ bɔ ni enyiɛɔ egbɛ nɔ pɛpɛɛpɛ lɛ he nii babaoo. Bɔ ni ato adebɔɔ nibii ni yɔɔ ŋwɛiniiaŋ nɛɛ ahe gbɛjianɔ kɛ bɔ ni amɛfeɔ ekome kɛtsuɔ nii lɛ ji nɔ ni haa wɔnáa nugbɔnɛmɔ be kɛ hulutsoo be. Kɛfata he lɛ, adesai ekase bɔ ni ato adebɔɔ hewalɛi ni yɔɔ jeŋ muu lɛ fɛɛ he gbɛjianɔ jogbaŋŋ aha lɛ he nii babaoo. No hewɔ lɛ, sane ko ni woloŋlelɔ kpanaa ko ŋma (“The Designed ‘Just So’ Universe”) lɛ tsɔɔ akɛ: “Ewaaa kwraa akɛ wɔɔnu shishi akɛ adebɔɔ nibii ahe nilelɔi babaoo etsake amɛjwɛŋmɔ yɛ afii 30 ni eho lɛ amli, ni amɛkpɛlɛ nɔ akɛ ewa akɛ aaahe aye akɛ jeŋ muu lɛ fɛɛ diɛŋtsɛ ba trukaa. Kɛ́ wɔkase bɔ ni abɔ wɔshikpɔŋ lɛ aha lɛ he nii babaoo lɛ, ehaa wɔnáa odaseyelii babaoo ni tsɔɔ akɛ mɔ ko ni yɔɔ nilee ji mɔ ni bɔ.”

6. Te onaa bɔ ni Nyɔŋmɔ bɔ gbɔmɔ lɛ ohaa tɛŋŋ?

6 Bɔ ni Nyɔŋmɔ bɔ wɔ eha lɛ ji enitsumɔi lɛ ateŋ ekroko ni yɔɔ naakpɛɛ waa. (Lala 139:14) Beni Nyɔŋmɔ bɔ adesai lɛ, eha amɛ jwɛŋmɔ, gbɔmɔtso ni hiɛ henii srɔtoi, kɛ nyɛmɔ hu ni amɛkɛaatsu nii. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, eduro adesai nyɛmɔi ni amɛkɛaawie, amɛkɛbo sane toi, amɛkɛŋma nii ní amɛkɛkane nii hu. Mɛi pii yɛ nyɛmɔi nɛɛ eko. Bɔ ni abɔ ogbɔmɔtso lɛ ní enyɛɔ edamɔɔ shi jaŋŋ lɛ ji nɔ kroko hu ni yɔɔ naakpɛɛ waa. Bɔ ni abɔ wɔgbɔmɔtso lɛ aha ní wɔnyɛɔ wɔtsuɔ nii, kɛ bɔ ni enyɛɔ enáa hewalɛ kɛjɛɔ niyenii mli lɛ yɛ naakpɛɛ pam. Nɔ ko kwraa bɛ ni adebɔɔ nibii ahe nilelɔi efee ni kɛ bɔ ni wɔgbɔmɔtso lɛ henii srɔtoi lɛ tsɔɔ fãji ni yɔɔ wɔmli lɛ anɔ amɛhaa wɔjwɛŋmɔ lɛ tsuɔ nii ni wɔnuɔ nii ahe lɛ yeɔ hegbɔ. Yɛ anɔkwale mli lɛ, eji akɛ jwɛŋmɔ kɛ gbɔmɔtso lɛ henii edurooo adesai kulɛ, amɛnyɛŋ amɛfee nibii srɔtoi ni amɛnyɛ amɛfee lɛ. Ŋaalɔ ní he esa fe fɛɛ lɛ po nyɛŋ afee nɔ ko ni he yɛ sɛɛnamɔ ní baanyɛ atsu nii bɔ ni kɛ wɔwaobii nyɔŋma lɛ yeɔ hegbɔ. Bi ohe akɛ, ‘Eji Nyɔŋmɔ haaa wɔ waobii kulɛ, ani wɔbaanyɛ nii wɔfee loo wɔtɛŋ nii fɛfɛo?’

Nyɔŋmɔ Nitsumɔi Wuji kɛ Esui Lɛ

7. Mɛni hewɔ esa akɛ wɔna Biblia lɛ akɛ efata Nyɔŋmɔ nitsumɔi wuji lɛ ahe lɛ?

7 Nibii krokomɛi ni yɔɔ naakpɛɛ ni Yehowa efee eha adesai ní atsɔɔ mli yɛ Biblia lɛ mli lɛ fata enitsumɔi wuji lɛ ahe. Biblia lɛ ji Yehowa naakpɛɛ nitsumɔi lɛ ateŋ ekome, ni emli saji lɛ kɛ amɛhe kpãa gbee. Yɛ anɔkwale mli lɛ, eji wolo ní ‘jɛ Nyɔŋmɔ Mumɔ lɛŋ ni ehi ha nitsɔɔmɔ,’ ni wolo ko bɛ ni kɛ lɛ yeɔ hegbɔ. (2 Tim. 3:16) Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, Mose Klɛŋklɛŋ Wolo lɛ ni ji Biblia lɛ mli klɛŋklɛŋ wolo lɛ, tsɔɔ gbɛ nɔ ni Nyɔŋmɔ tsɔ ejie efɔŋfeemɔ kɛjɛ shikpɔŋ lɛ nɔ yɛ Noa gbii lɛ amli. Mose Wolo ni Ji Enyɔ lɛ tsɔɔ bɔ ni Yehowa ha ana akɛ lɛ ji Nyɔŋmɔ kɛtsɔ kpɔmɔ ni ekpɔ̃ Israelbii lɛ kɛjɛ nyɔŋyeli mli yɛ Mizraim lɛ nɔ. Ekã shi faŋŋ akɛ nifeemɔi nɛɛ ji nɔ ni yɔɔ lalatsɛ lɛ jwɛŋmɔ mli beni ekɛɛ akɛ: “Woo kɛ agbojee ji [Yehowa] nitsumɔi lɛ, ni ejalɛ lɛ hiɔ shi kɛyaa naanɔ. Eto nɔ ni akɛkaiɔ enaakpɛɛ nitsumɔi lɛ; durolɔ kɛ mɔbɔnalɔ ji Yehowa.” (Lala 111:3, 4) Aso okpɛlɛɛɛ nɔ akɛ atsɔɔ nibii fɛɛ ni Yehowa efee yɛ blema, kɛ nibii ni efeɔ amrɔ nɛɛ anɔ akaiɔ ‘ewoo kɛ egbojee’ lɛ?

8, 9. (a) Mɛɛ gbɛ̀i anɔ Nyɔŋmɔ nifeemɔi lɛ yɔɔ srɔto yɛ nibii babaoo ni adesai feɔ lɛ ahe? (b) Mɛɛ Nyɔŋmɔ sui komɛi onyaa he?

8 Kadimɔ akɛ lalatsɛ lɛ ma Yehowa sui ni nɔ bɛ tamɔ jalɛ, duromɔ, kɛ mɔbɔnalɛ hu nɔ mi. Ole akɛ adesai ni yeee emuu lɛ efɔɔɔ jalɛ nii feemɔ. Afɔɔ hiɛjoomɔ, hiɛkɔɔ, kɛ henɔwomɔ namɔ yɛ amɛnifeemɔi amli. Wɔnaa enɛ faŋŋ kɛ́ wɔkwɛ bɔ ni adesai feɔ okpɛlɛmii kɛyeɔ jara ní amɛhaa awuɔ tai lɛ. Enɛɛmɛi eha mɛi akpekpei abɔ ni tara amɛhe ko diŋŋ lɛ anii efee mɔbɔ ni amɛmiina nɔ̃. Agbɛnɛ hu, nibii ni adesai feɔ lɛ ateŋ babaoo eha ohiafoi ni miina nɔ̃ lɛ ashihilɛ mli ewo wu moŋ. Nyɔji ni akɛtsu nii kɛmãmɔ Mizraim mɔji lɛ ji nɔkwɛmɔnɔ ni mɛi babaoo baanyɛ atsĩ tã. Akɛ mɔji nɛɛ fee Mizraim maŋtsɛmɛi henɔwolɔi lɛ afuuhei. Kɛfata he lɛ, jeee mɛi ayi kɛkɛ adesai ni yɔɔ ŋmɛnɛŋmɛnɛ lɛ waa, shi moŋ ‘amɛmiifite shikpɔŋ lɛ’ hu.—Nyɛkanea Kpojiemɔ 11:18.

9 Kwɛ bɔ ni esoro nibii ni Yehowa feɔ ní ja be fɛɛ be lɛ kwraa yɛ adesai anɔ̃ lɛ he! Mɔbɔnalɛ mli ni ejɛ eto gbɛjianɔ koni ahere adesai ni esha yɔɔ amɛhe lɛ ayiwala lɛ fata enifeemɔi lɛ ahe. Nyɔŋmɔ kɛ kpɔmɔnɔ lɛ ha koni “ejie ejalɛ lɛ kpo.” (Rom. 3:25, 26) Lɛɛlɛŋ akɛ “ejalɛ lɛ hiɔ shi kɛyaa naanɔ”! Bɔ ni Nyɔŋmɔ eto etsui shi eha adesai ni esha yɔɔ amɛhe lɛ haa anaa faŋŋ akɛ emli hi. Bei komɛi lɛ ejɛɔ mlihilɛ mli ekpaa amɛ fai po koni amɛku amɛsɛɛ kɛjɛ amɛgbɛ̀i fɔji lɛ anɔ ní amɛfee nɔ ni ja.—Nyɛkanea Ezekiel 18:25.

Eyeɔ Eshiwoi Anɔ

10. Mɛɛ anɔkwayeli he nɔkwɛmɔnɔ Yehowa fee yɛ kpaŋmɔ ni ekɛ Abraham kpaŋ lɛ gbɛfaŋ?

10 “Ehaa mɛi ni sheɔ lɛ gbeyei lɛ yeɔ nii tɔrɔɔ: ekaiɔ ekpaŋmɔ lɛ kɛyaa naanɔ.” (Lala 111:5) Etamɔ nɔ ni kpaŋmɔ ni Nyɔŋmɔ kɛ Abraham fee lɛ he lalatsɛ lɛ wieɔ yɛ ŋmalɛ nɛɛ mli lɛ. Yehowa wo shi akɛ ebaajɔɔ Abraham seshi lɛ, ni amɛbaaye amɛhenyɛlɔi agbói lɛ anɔ. (1 Mose 22:17, 18; Lala 105:8, 9) Shiwoo nɛɛ ná eklɛŋklɛŋ mlibaa beni Abraham seshi lɛ batsɔ Israel maŋ lɛ. Aye Israel maŋ nɛɛ nyɔŋ yɛ Mizraim be kakadaŋŋ, shi “Nyɔŋmɔ kai ekpaŋmɔ ni ekɛ Abraham” fee lɛ, ni ekpɔ̃ amɛ. (2 Mose 2:24) Bɔ ni Yehowa kɛ amɛ ye eha yɛ no sɛɛ lɛ haa anaa faŋŋ akɛ emli hi waa. Eha amɛ niyenii koni amɛná gbɔmɔtsoŋ hewalɛ, ni eha amɛ mumɔŋ niyenii hu bɔni afee ni amɛnyɛ amɛfee esuɔmɔnaa nii. (5 Mose 6:1-3; 8:4; Neh. 9:21) Yɛ afii ohai abɔ ni nyiɛ sɛɛ lɛ amli lɛ, bei pii lɛ maŋ lɛ kwaa Nyɔŋmɔ, eyɛ mli akɛ etsuɔ gbalɔi koni amɛkpale amɛ kɛba eŋɔɔ. Beni Nyɔŋmɔ kpɔ̃ Israelbii lɛ kɛjɛ Mizraim lɛ sɛɛ nɔ ni fa fe afii 1,500 lɛ, etsu e-Bi koome lɛ kɛba shikpɔŋ lɛ nɔ. Yudafoi lɛ ateŋ mɛi babaoo kpoo Yesu ni amɛha agbe lɛ. No sɛɛ lɛ, Yehowa to mfonirifeemɔŋ maŋ hee ni ji “Nyɔŋmɔ Israel lɛ.” Kristo kɛ nakai maŋ lɛ bafeɔ Abraham mfonirifeemɔŋ seshi ní Yehowa gbá akɛ ebaatsɔ nɔ ejɔɔ adesai lɛ.—Gal. 3:16, 29; 6:16.

11. Mɛɛ gbɛ nɔ Yehowa yaa nɔ ‘ekaiɔ ekpaŋmɔ’ ni ekɛ Abraham fee lɛ?

11 Yehowa yaa nɔ ‘ekai ekpaŋmɔ’ lɛ kɛ jɔɔmɔi ni etsɔ kpaŋmɔ lɛ nɔ ewo he shi lɛ. Ŋmɛnɛ lɛ, eeha wɔ mumɔŋ niyenii babaoo yɛ wiemɔi ni fa fe 400 mli. Kɛfata he lɛ, eyaa nɔ ehaa sɔlemɔ ni wɔsɔleɔ akɛ: “Ha wɔ ŋmaa ni hiaa wɔ ŋmɛnɛ lɛ” hetoo, ni eduroɔ wɔ kɛ wɔheloonaa hiamɔ nii.—Luka 11:3 NW; Lala 72:16, 17; Yes. 25:6-8.

Yehowa Hewalɛ ni Fa Kɛteke nɔ Lɛ

12. Mɛɛ gbɛ nɔ aŋɔ “jeŋmaji lɛ anɔyelinɔ̃” lɛ aha blema Israel maŋ lɛ?

12 “Ehaa emaŋ lɛ leɔ enitsumɔ hewalɛ lɛ, akɛni ekɛ jeŋmaji lɛ anɔyelinɔ̃ haa amɛ lɛ.” (Lala 111:6) Ekolɛ naakpɛɛ gbɛ nɔ ni Yehowa tsɔ ekpɔ̃ Israelbii lɛ kɛjɛ Mizraim lɛ ji nifeemɔ ni sa kadimɔ waa ni yɔɔ lalatsɛ lɛ jwɛŋmɔ mli lɛ. Beni Yehowa ha Israelbii lɛ tee Shiwoo Shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ, amɛye maji ni yɔɔ Yordan Faa lɛ boka kɛ anai lɛ anɔ kunim. (Nyɛkanea Nehemia 9:22-25.) Hɛɛ, Yehowa kɛ “jeŋmaji lɛ anɔyelinɔ̃” lɛ ha Israel maŋ lɛ. Enɛ tsɔɔ akɛ Nyɔŋmɔ yɛ hewalɛ naakpa!

13, 14. (a) Mɛni Nyɔŋmɔ kɛ ehewalɛ lɛ tsu ní kɔɔ Babilon he ekolɛ no yɔɔ lalatsɛ lɛ jwɛŋmɔ mli lɛ? (b) Mɛɛ nibii wuji krokomɛi ni kɔɔ kpɔ̃mɔ he Yehowa etsu?

13 Shi kɛlɛ, wɔle jogbaŋŋ akɛ yɛ nibii fɛɛ ni Yehowa fee eha Israelbii lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, amɛjieee bulɛ kpo amɛtsɔɔɔ lɛ, ni asaŋ amɛbuuu amɛblematsɛmɛi Abraham, Isak, kɛ Yakob. Amɛtee nɔ amɛtsé Nyɔŋmɔ hiɛ atua kɛyashi eha Babilonbii lɛ ŋɔ amɛ nom kɛjɛ amɛshikpɔŋ lɛ nɔ. (2 Kron. 36:15-17; Neh. 9:28-30) Kɛ́ nɔ ni Biblia he nilelɔi komɛi wie akɛ Israelbii lɛ ku amɛ sɛɛ kɛjɛ nomŋɔɔ mli yɛ Babilon dani afo Lala 111 lɛ ji anɔkwale lɛ, no lɛ nakai lalatsɛ lɛ ná yiŋtoi babaoo ni eeedamɔ nɔ ejie Yehowa yi yɛ E-nɔkwayeli kɛ E-hewalɛ lɛ hewɔ. Nyɔŋmɔ jie sui nɛɛ akpo kɛtsɔ Yudafoi lɛ ni ekpɔ̃ amɛ kɛjɛ Babilon—ni ji maŋ ni ale lɛ akɛ eŋmɛɛɛ nomii ahe—lɛ nɔ.—Yes. 14:4, 17.

14 Aaafee afii 500 sɛɛ lɛ, Yehowa kɛ ehewalɛ lɛ tsu nii yɛ gbɛ ni da nɔ koni ekɛkpɔ̃ adesai ni etsake amɛtsui lɛ kɛjɛ esha kɛ gbele mli. (Rom. 5:12) Nɔ̃ kome ni jɛ mli kɛba ji akɛ aha adesai 144,000 ná hegbɛ koni amɛtsɔmɔ Kristo sɛɛnyiɛlɔi ni akɛ mumɔ efɔ amɛ mu. Yɛ afi 1919 lɛ, Yehowa kɛ ehewalɛ lɛ tsu nii kɛkpɔ̃ mɛi ni afɔ amɛ mu nɛɛ ateŋ shwɛɛnii fioo kɛjɛ apasa jamɔ mli. Eji jeee Nyɔŋmɔ hewalɛ lɛ kulɛ, amɛnyɛŋ amɛtsu nibii ni amɛtsuɔ yɛ naagbee be nɛɛ mli lɛ. Kɛ́ amɛye anɔkwa kɛtee gbele mli lɛ, amɛbaafata Yesu Kristo he yɛ ŋwɛi kɛye shikpɔŋ lɛ nɔ koni adesai ni etsake amɛtsui lɛ aná he sɛɛ. (Kpoj. 2:26, 27; 5:9, 10) Shikpɔŋ lɛ baatsɔ amɛnɔ̃ yɛ gbɛ ni da nɔ fe bɔ ni ebalɛ yɛ blema Israelbii lɛ agbɛfaŋ lɛ.—Mat. 5:5.

Naanɔ Shishitoo Mlai ní Mã Shi Shiŋŋ

15, 16. (a) Mɛni fata Nyɔŋmɔ ninenaa nitsumɔi lɛ ahe? (b) Mɛɛ akpɔi Nyɔŋmɔ wo blema Israelbii lɛ?

15 “Eninenaa nitsumɔi lɛ anɔkwale kɛ jalɛsaneyeli ni, ni ekpɔi lɛ fɛɛ mãmɔ shi shiŋŋ; amɛmã shi shiŋŋ daa kɛyashi naanɔ, anɔkwale kɛ jalɛ mli afee amɛ yɛ.” (Lala 111:7, 8) Tɛi tɛtrɛbii enyɔ ni akpɛ mlai nyɔŋma ni he hiaa awo nɔ aha Israelbii lɛ fata “[Yehowa] ninenaa nitsumɔi lɛ” ahe. (2 Mose 31:18) Adamɔ shishitoo mlai ni mã shi shiŋŋ kɛmiiya naanɔ lɛ anɔ awo mlai nɛɛ kɛ akpɔi krokomɛi ni batsɔ Mose Mla kpaŋmɔ lɛ.

16 Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, akpɔi, loo mlai ni yɔɔ tɛi tɛtrɛbii lɛ anɔ lɛ eko kɛɛ akɛ: “Mi Yehowa o-Nyɔŋmɔ lɛ, mi ji Nyɔŋmɔ ni biɔ ni atuu he aha ekome too pɛ.” Nakai mla lɛ tee nɔ etsɔɔ akɛ Yehowa ‘naa mɛi akpei abɔ ni sumɔɔ lɛ ni amɛyeɔ ekitãi lɛ anɔ lɛ amɔbɔ.’ Aŋmala shishitoo mlai hu ni be hooo yɛ tɛi tɛtrɛbii lɛ anɔ, ni ekomɛi ji “wo otsɛ kɛ onyɛ,” “kaaju,” kɛ mla ni shishinumɔ yɔɔ he waa ní guɔ mɔ hiɛ ní aaakɔ̃ mɛi krokomɛi anii anɔ lɛ.—2 Mose 20:5, 6, 12, 15, 17, NW.

Wɔkpɔ̃lɔ ni Yɔɔ Krɔŋkrɔŋ ni He Yɔɔ Gbeyei Lɛ

17. Mɛɛ nibii komɛi ahewɔ kulɛ esa akɛ Israelbii lɛ ahiɛ Nyɔŋmɔ gbɛi lɛ krɔŋkrɔŋ lɛ?

17 “Etsu kpɔ̃lɔ kɛbaha emaŋ lɛ; ekɛ ekpaŋmɔ lɛ emã shi kɛmiiya naanɔ. Egbɛi lɛ yɛ krɔŋkrɔŋ ni ehe yɛ gbeyei.” (Lala 111:9) Shi kome ekoŋŋ lɛ, eeenyɛ efee akɛ bɔ ni Yehowa ye kpaŋmɔ ni ekɛ Abraham fee lɛ nɔ lɛ ji nɔ ni yɔɔ lalatsɛ lɛ jwɛŋmɔ mli lɛ. Yehowa kpɔ̃ ewebii lɛ kɛjɛ nyɔŋyeli mli yɛ Mizraim, ni esaa ekpɔ̃ amɛ ekoŋŋ kɛjɛ nyɔŋyeli mli yɛ Babilon. Nyɔŋmɔ kpɔ̃ ewebii lɛ yɛ shihilɛi enyɔ nɛɛ amli. Kɛ́ nibii enyɔ nɛɛ pɛ Nyɔŋmɔ fee eha Israelbii lɛ po lɛ, kulɛ esa akɛ amɛhiɛ Nyɔŋmɔ gbɛi lɛ krɔŋkrɔŋ.—Nyɛkanea 2 Mose 20:7; Romabii 2:23, 24.

18. Mɛni hewɔ esa akɛ wɔbu Nyɔŋmɔ gbɛi ní kã wɔnɔ lɛ akɛ eji hegbɛ kpele lɛ?

18 Nakai nɔŋŋ esa akɛ Kristofoi ní akpɔ̃ amɛ kɛjɛ esha kɛ gbele mli ni yɔɔ ŋmɛnɛ lɛ hu ahiɛ Nyɔŋmɔ gbɛi lɛ krɔŋkrɔŋ. Esa akɛ wɔfee bɔ fɛɛ bɔ ni wɔɔnyɛ koni wɔhi shi yɛ klɛŋklɛŋ nibimɔ ni yɔɔ sɔlemɔ he nɔkwɛmɔnɔ lɛ mli lɛ naa, akɛ: “Ogbɛi lɛ he atse.” (Mat. 6:9) Kɛ́ wɔjwɛŋ nakai gbɛi ni yɔɔ nyam lɛ nɔ lɛ, wɔbaaná Nyɔŋmɔ gbeyeishemɔ. Lalatsɛ ni ŋma Lala 111 lɛ le nɔ ni ji Nyɔŋmɔ gbeyeishemɔ jogbaŋŋ, ni no ha ekɛɛ akɛ: “Yehowa gbeyeishemɔ ji nilee shishijee, mɛi fɛɛ ní yeɔ [ekitãi lɛ] nɔ lɛ náa sɛɛyoomɔ kpakpa.”Lala 111:10.

19. Mɛni he wɔbaasusu yɛ nikasemɔ ni nyiɛ sɛɛ lɛ mli?

19 Kɛ́ wɔná Nyɔŋmɔ gbeyeishemɔ lɛ, no baaye abua wɔ ni wɔnyɛ̃ efɔŋ. Ebaaye ebua wɔ hu ni wɔkase Nyɔŋmɔ sui kpakpai ni awie he yɛ Lala 112 lɛ ní wɔbaasusu he yɛ nikasemɔ ni nyiɛ sɛɛ lɛ mli lɛ. Nakai lala lɛ baatsɔɔ wɔ bɔ ni wɔɔfee wɔfata mɛi akpekpei abɔ ni baajie Nyɔŋmɔ yi kɛya naanɔ lɛ ahe. Esa yijiemɔ. “Eyijiemɔ lɛ hiɔ shi kɛyaa naanɔ.”Lala 111:10.

Sanebimɔi Kɛha Sane Nɔjwɛŋmɔ

• Mɛni hewɔ Yehowa sa mɔ ni wɔɔfee ekome kɛjie eyi lɛ?

• Mɛɛ sui Yehowa yɔɔ ní enitsumɔi lɛ jieɔ lɛ kpo?

• Te obuɔ Nyɔŋmɔ gbɛi ní kã onɔ lɛ ohaa tɛŋŋ?

[Nikasemɔ lɛ he Sanebimɔi]

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 20]

Yiŋtoo titri hewɔ ni wɔbuaa wɔhe naa daa akɛ asafo lɛ ji ní wɔjie Yehowa yi

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 23]

Yehowa damɔ shishitoo mlai ni mã shi shiŋŋ kɛmiiya naanɔ lɛ anɔ ewo emlai lɛ fɛɛ