Znovuzrodenie — k čomu vedie?

PREČO Ježiš použil výraz ‚narodiť sa z ducha‘, keď hovoril o krste svätým duchom? (Ján 3:5) Slovo „narodenie“ v obraznom zmysle znamená „začiatok“; tak je to použité napríklad vo výraze „zrod štátu“. Výraz „znovuzrodenie“ teda poukazuje na „nový začiatok“. Preto slovné obrazy ‚narodiť sa‘ a ‚znovuzrodenie‘ poukazujú na nový začiatok vo vzťahu medzi Bohom a tými, ktorí boli pokrstení svätým duchom. Ako dochádza k tejto úplnej zmene vo vzťahu?

Keď Pavol vysvetľoval, ako Boh pripravuje ľudí na to, aby vládli v nebi, použil ako názorný príklad adopciu. Kresťanom vo svojich dňoch napísal, že zažijú ‚prijatie za synov‘ a že Boh vďaka tomu môže s nimi zaobchádzať „ako so synmi“. (Galaťanom 4:5; Hebrejom 12:7) Aby sme pochopili, prečo Pavol použil príklad s adopciou na vysvetlenie toho, k akej zmene dochádza, keď je človek pokrstený svätým duchom, znovu sa zamyslime nad príkladom študenta, ktorý sa chce zapísať do školy pre domorodé obyvateľstvo.

Zmena spôsobená prijatím za synov

Mladý muž sa nemohol zapísať do školy, pretože nepatril k pôvodnému obyvateľstvu. Teraz si predstavte, že jedného dňa dôjde v jeho živote k zásadnej zmene. Zákonne ho adoptuje otec istej domorodej rodiny. Ako to ovplyvní tohto mladého muža? Keďže bol adoptovaný, má teraz všetky práva, ktoré majú ostatní mladí domorodci — vrátane práva zapísať sa do spomínanej školy. Adopcia úplne zmenila jeho vyhliadky.

To znázorňuje, čo sa v oveľa významnejšom ohľade deje s tými, ktorí zažívajú znovuzrodenie. Zamyslite sa nad niekoľkými podobnosťami. Mladý muž môže byť prijatý do školy iba za predpokladu, že spĺňa požiadavku — že patrí k domorodému obyvateľstvu. No vlastným úsilím túto požiadavku nemôže splniť. Podobne niektorí ľudia sa stanú súčasťou nebeského Kráľovstva, teda nebeskej vlády, ale iba za predpokladu, že splnia požiadavku — že sa ‚znovu narodia‘. No vlastným úsilím nedokážu splniť túto požiadavku, pretože znovuzrodenie závisí od Boha.

Čo zmenilo okolnosti mladého muža? Zákonný proces adopcie. Mladý muž sa, samozrejme,  týmto procesom vo svojej podstate nezmenil. Po adopcii je stále tým istým človekom. No keď boli splnené zákonné požiadavky na adopciu, mladý muž získal nový štatút. Zažíva nový začiatok, akoby sa, obrazne povedané, znovu narodil. Prijatím za syna získal právo navštevovať školu pre domorodcov a byť členom rodiny svojho adoptívneho otca.

Podobne Jehova zmenil okolnosti určitej skupiny nedokonalých ľudí, keď ich prijal za svoje deti. Apoštol Pavol, ktorý patril k tejto skupine, spoluveriacim napísal: „Dostali [ste] ducha prijatia za synov, a týmto duchom voláme: ‚Abba, Otče!‘ Ten duch sám svedčí s naším duchom, že sme Božie deti.“ ​(Rimanom 8:15, 16) Áno, vďaka tomu, že títo kresťania boli prijatí za synov, stali sa súčasťou Božej rodiny, „Božími deťmi“. (1. Jána 3:1; 2. Korinťanom 6:18)

To, že ich Boh prijal za synov, samozrejme, nezmenilo ich podstatu, lebo zostali nedokonalí. (1. Jána 1:8) Napriek tomu, ako Pavol ďalej vysvetlil, keď boli splnené zákonné požiadavky na prijatie za synov, získali nový štatút. Zároveň im Boží duch vštepil presvedčenie, že budú žiť s Kristom v nebi. (1. Jána 3:2) Toto pevné presvedčenie spôsobené svätým duchom im dalo celkom nový pohľad na život. (2. Korinťanom 1:21, 22) Áno, bol to pre nich nový začiatok, obrazné nové zrodenie.

O tých, ktorí boli prijatí za Božích synov, Biblia hovorí: „Budú kňazmi Boha a Krista a budú s ním vládnuť ako králi tisíc rokov.“ ​(Zjavenie 20:6) Spolu s Kristom sa stanú kráľmi v Božom Kráľovstve, teda v nebeskej vláde. Apoštol Peter písal spoluveriacim o ‚neporušiteľnom a nepoškvrnenom a nevädnúcom dedičstve, ktoré je pre nich vyhradené v nebesiach‘. (1. Petra 1:3, 4) To je naozaj cenné dedičstvo!

No to vyvoláva otázku: ‚Ak tí, ktorí sa narodili znovu, budú vládnuť ako králi v nebi, nad kým budú vládnuť?‘ Na túto otázku odpovedá nasledujúci článok.

[Obrázok na strane 10]

Čo povedal Pavol o prijatí za synov?