Naši čitatelia sa pýtajú

Je náš život predurčený?

Niektorí hovoria, že deň našej smrti je určený osudom. Iní sú presvedčení, že sám Boh určuje, kedy každý z nás zomrie. Títo ľudia okrem toho veria, že určitým rozhodujúcim udalostiam v živote sa nemožno vyhnúť. Stotožňujete sa s týmto názorom aj vy?

Zamyslite sa nad nasledujúcimi otázkami: ‚Ak naozaj nemôžeme urobiť nič pre to, aby sme zmenili svoj údel, ak osud alebo Boh vopred určil, ako sa skončí každá záležitosť, načo sa modliť? A ak je náš život predurčený, prečo robiť bezpečnostné opatrenia? Načo používať bezpečnostné pásy pri cestovaní autom? A prečo nesadať za volant pod vplyvom alkoholu?‘

Biblia v žiadnom prípade neschvaľuje takéto ľahkovážne správanie. Vidíme z nej, že Izraeliti nemali nechávať veci v rukách osudu, ale, naopak, bolo im prikázané, aby svedomito dbali na bezpečnosť. Napríklad po obvode rovnej strechy svojho domu museli postaviť nízky múrik. Malo to zabrániť, aby niekto náhodou zo strechy nespadol. Ale načo by Boh dával takýto príkaz, ak by niekto mal predurčené, že sa zabije pri páde zo strechy? (5. Mojžišova 22:8)

A ako je to s tými, ktorí zomierajú pri prírodných katastrofách alebo pri iných tragických udalostiach, ktoré nemôžu ovplyvniť? Bol deň ich smrti predurčený? Nie. Biblický pisateľ kráľ Šalamún hovorí, že „čas a nepredvídaná udalosť postihujú všetkých“. (Kazateľ 9:11) Teda bez ohľadu na to, za akých nezvyčajných alebo nepravdepodobných okolností k nešťastiu dôjde, tieto tragické udalosti nie sú predurčené.

No niektorí ľudia majú pocit, že toto vyjadrenie je v rozpore so skorším Šalamúnovým výrokom: „Na všetko je ustanovený čas, áno, čas na každú záležitosť pod nebesami: čas rodiť a čas umierať.“ ​(Kazateľ 3:1, 2) Ale chcel tým Šalamún podporiť fatalistický pohľad na život? Pozrime sa na tieto slová bližšie.

Šalamún nehovoril, že deň narodenia a deň smrti je predurčený. Skôr poukazoval na to, že ľudia sa rodia a zomierajú a že sa to deje stále. Je isté, že život prináša pekné i náročné obdobia. „Je... čas plakať a čas smiať sa,“ napísal Šalamún. Takéto opakujúce sa situácie, ako aj nepredvídané nešťastia sú v živote bežné; sú bežné, nech ide o akúkoľvek „záležitosť pod nebesami“. (Kazateľ 3:1–8; 9:11, 12) Preto Šalamún na záver hovorí, aby sme sa nenechali natoľko pohltiť svojimi každodennými záležitosťami, že by sme prehliadali nášho Stvoriteľa. (Kazateľ 12:1, 13)

Hoci náš Stvoriteľ dokonale rozumie životu i smrti, neurčuje nám osud. Biblia učí, že Boh nám všetkým predkladá možnosť žiť navždy. Ale Boh nás nenúti prijať jeho ponuku. Naopak, jeho Slovo hovorí: „Každý, kto si praje, nech si vezme zadarmo vodu života.“ ​(Zjavenie 22:17)

Áno, musíme si chcieť ‚vziať vodu života‘. Naša budúcnosť teda nie je určená osudom. Podstatný vplyv na ňu majú naše vlastné rozhodnutia, postoje a skutky.