Kpohọ eme nọ e riẹ eva

Kpohọ oria eware nọ e riẹe eva

A Rẹ Ruẹ Areghẹ Jihova Evaọ Emama

A Rẹ Ruẹ Areghẹ Jihova Evaọ Emama

A Rẹ Ruẹ Areghẹ Jihova Evaọ Emama

“Keme eware riẹ nọ a te ruẹ no emuhọ akpọ na ze he . . . a tẹ rehọ eware nọ ọ ma na bi ro riwi ai muẹ.”—ROM 1:20.

1. Ẹvẹ ereghẹ akpọ na i kpomahọ ahwo jọ te no nẹnẹ?

 NẸNẸ a re dhesẹ ahwo jọ inọ a wo areghẹ gaga, rekọ orọnọ uvi “areghẹ” a gine wo ho. Ahwo jọ a rẹ ta nnọ ohwo nọ o wo areghẹ họ ọnọ o wo eriariẹ gaga. Rekọ iwareghẹ akpọ na a rẹ sae kẹ emamọ ohrẹ nọ o rẹ lẹliẹ ohwo yere emamọ uzuazọ họ. Ukpoye, ‘ofou uwuhrẹ kpobi o bi fi’ enọ e kezọ kẹ ehrẹ ahwo otiọye na ‘kpenẹ avọ enẹ.’—Ẹf. 4:14.

2, 3. (a) Fikieme ma sae rọ ta nọ Jihova ọvo “o wo areghẹ”? (b) Edhere vẹ areghẹ nọ o re no obọ Ọghẹnẹ ze o ro wo ohẹriẹ no orọ akpọ na?

2 Ahwo nana a wo ohẹriẹ gaga no enọ i wo uvi areghẹ, onọ u re no obọ Jihova Ọghẹnẹ ze. Ebaibol e ta k’omai inọ Jihova ọvo “o wo areghẹ.” (Rom 16:27) Ọ riẹ ehrugbakpọ na lafi, te epanọ a rọ mae. Izi nọ e be kpọ ekwakwa ehrugbakpọ na, enọ ahwo-akpọ a rẹroso kẹ iruẹru rai, yọ emama Jihova. Fikiere, ikpeware nọ ahwo-akpọ a bi ku i re gbe Ọghẹnẹ unu hu, yọ ereghẹ ididi erọ akpọ nana i re si ei urru gbe he. “Areghẹ akpọ ọnana ugheghẹ obọ Ọghẹnẹ.”—1 Kọr. 3:19.

3 Ebaibol e ta k’omai inọ Jihova ọ rẹ kẹ idibo riẹ “areghẹ.” (Itẹ 2:6) Wo ohẹriẹ no eriariẹ-ikpehru ahwo-akpọ, areghẹ nọ u re no obọ Ọghẹnẹ ze o re su ohwo thọ họ. Ukpoye, ohwo nọ o wo areghẹ nọ u no obọ Ọghẹnẹ ze ọ rẹ jẹ emamọ iroro, yọ a rẹ jọ iroro-ejẹ riẹ ruẹ eriariẹ egbagba gbe otoriẹ. (Se Jemis 3:17.) Areghẹ Jihova u gbe Pọl ukọ na unu. O kere nọ: “O! Wha ri edidi efe, gbe areghẹ, gbe ẹriẹ Ọghẹnẹ! Epanọ izieibro riẹ idhere te, gbe epanọ a sae riẹ idhere riẹ hẹ!” (Rom 11:33) Fikinọ Jihova o wo areghẹ kpobi, u mu omai ẹro inọ izi riẹ e rẹ kpọ ohwo yere emamọ uzuazọ. O ginẹ rrọ ere keme Jihova ọ riẹ vi ohwo kpobi oware nọ ma gwọlọ re ma ruẹse were eva.—Itẹ 3:5, 6.

Jesu“Osu Iruo”

4. Edhere jọ vẹ ma rẹ sae rọ riẹ kpahe areghẹ Jihova?

4 A rẹ sae jọ eware nọ Jihova ọ ma ruẹ areghẹ gbe ekwakwa aghae efa riẹ. (Se Ahwo Rom 1:20.) Emama riẹ kpobi, te esese te ilogbo, i dhesẹ oghẹrẹ ohwo nọ Jihova ọ rrọ via. Makọ oria nọ who rri kpobi, obọ odhiwu hayo otọ nọ ma bi thihi na, ma rẹ ruẹ imuẹro inọ ma wo Ọmemama jọ nọ o wo areghẹ gaga jẹ rrọ yoyou. Ma rẹ sai wuhrẹ eware buobu kpahe iẹe nọ ma tẹ kiẹ eware nọ ọ ma riwi.—Ol. 19:1; Aiz. 40:26.

5, 6. (a) U te no Jihova no, ono ọfa o kuobọgbe ma eware? (b) Eme ma te t’ẹme kpahe, kọ fikieme?

5 Orọnikọ Jihova ọvo ọ “ma odhiwu gbe akpọ” na ha. (Emu. 1:1) Ebaibol e ta inọ ikpe buobu taure a tẹ te ma eware nọ ma be rọ ẹro ruẹ na, Ọghẹnẹ ọ ma ohwo ẹzi jọ, yọ ẹkwoma riẹ ọ rọ “ma eware kpobi.” Omama ẹzi yena họ Ọmọ ọvo Ọghẹnẹ, “ọtuyẹ evaọ emama kpobi,” ọnọ ọ ziọ otọakpọ na uwhremu na nọ ma riẹ wọhọ Jesu. (Kọl. 1:15-17) Wọhọ Jihova, Jesu o wo areghẹ. Evaọ uzẹme, ọye họ ohwo nọ a se areghẹ evaọ Itẹ uzou avọ 8 na. Uzou Ebaibol yena o te je se Jesu “osu iruo.”—Itẹ 8:12, 22-31.

6 Fikiere, a rẹ jọ emama akpọ na ruẹ areghẹ Jihova gbe ọrọ Osu Iruo riẹ, Jesu. Ma rẹ jọ emama na wuhrẹ eware buobu. Joma ta ẹme kpahe emama ene jọ nọ Itẹ 30:24-28 i dhesẹ inọ i “wo areghẹ thesiwa.” *

Ma rẹ Sae jọ Oma Emera Wuhrẹ Obọkruga

7, 8. Oware vẹ u gb’owhẹ unu kpahe amara jọ?

7 Ma te rri oghẹrẹ nọ a ma emera na gbe eware nọ a re ru, ma rẹ sai wuhrẹ eware buobu no obọ rai ze dede nọ “e rẹ kakawo.” Wọhọ oriruo, roro kpahe areghẹ nọ Ọghẹnẹ ọ kẹ emera.—Se Itẹ 30:24, 25.

8 Ekiotọ a ta nnọ a tẹ ghale emera nọ e rrọ akpọ na kpobi fihọ ahwo-akpọ, unu nọ i re te omomọvo i re bu te idu egba ivẹ (200,000), aikpobi na e be jọ otọ na ru iruo t’aso t’uvo. Emera kpobi i re wo uwou nọ e rẹ rria, yọ oghẹrẹ emera esa e rẹ jariẹ: ovie-aye, erọ ezae, gbe iruiruo. Eko esa na duọ oghẹrẹ iruo nọ i re ru ro fi obọ họ rẹrote ẹgwọlọ uwou na. Oghẹrẹ amara jọ ọ riẹ nọ o wo ona nọ ọ rẹ rọ ruẹrẹ emu họ. I re ru oria nọ e be ria wou eware, i re bru ẹbe wọ no oria ruọ oria, e vẹ jẹ ruẹrẹ otọ na họ ziezi re e ruẹsi wo emuore buobu. Ekiotọ jọ a ruẹ no nnọ emera nana e rẹ dina somahọ omojọ otẹrọnọ a wo emuore buobu evaọ uwou rai. *

9, 10. Ẹvẹ ma sae rọ raro kele obọkruga orọ emera?

9 Ma rẹ sai wuhrẹ mi emera. I wuhrẹ omai inọ ohwo o te kru obọ ga ọ rẹ ruẹ emu re. Ebaibol e ta kẹ omai nọ: “O Ọyẹlẹ nya i ri ehẹhẹ, re who wuhrẹ uruemu rai, re who wo areghẹ. A wo oletu hu, a wo [ọsogba] ha, hayo osu hu, oke uvo-ewhru a rẹ ruẹrẹ emu rai kpahe, oke ivuẹvu a re koko eware rai họ.” (Itẹ 6:7) Jihova avọ Jesu, Osu Iruo riẹ, a re ru iruo gaga. Jesu ọ ta nọ: “Ọsẹ mẹ o gbe bi ru iruo rite enẹna, me te je bi ru re.”—Jọn 5:17.

10 Ma rẹ raro kele Ọghẹnẹ avọ Kristi kru obọ ga evaọ iruo. Makọ owha-iruo nọ ma wo evaọ ukoko Ọghẹnẹ, mai kpobi ma rẹ jọ “owhreze iruo Ọnowo na.” (1 Kọr. 15:58) Fikiere, u re kiehọ re ma lele uthubro nọ Pọl ọ kẹ Ileleikristi obọ Rom na: “Wha moyẹlẹ eva iruo ho, wha jọ jajaja eva Ẹzi, wha gọ Ọnowo na.” (Rom 12:11) Oma nọ ma be dawo ro ru oreva Jihova o rrọ uvrẹvru hu, keme Ebaibol e k’omai imuẹro nọ: “Ọghẹnẹ ọ kare ọ rọ ẹrẹreokie he nọ iruo rai i re vẹro ho gbe uyoyou nọ [wha] be rehọ fiki riẹ ruẹ.”—Hib. 6:10.

Ọthọwẹ no Enwoma Abọ-Ẹzi

11. Dai dhesẹ oghẹrẹ nọ baja ọ rrọ.

11 Arao nọ a re se baja ọ rẹ kakao re, rekọ ọ rẹ sai wuhrẹ omai ikpeware. (Se Itẹ 30:26.) Ọ dina tho ọruke, rekọ ezọ riẹ e rrọ kakao yọ awọ riẹ e rrọ kpẹkpẹe. Eria igbehru arao ọsese nana ọ rẹ rria. Ibiaro riẹ nọ e rẹ fiọfiọfiọ i re fi obọ họ kẹe kake kparo ruẹ enwoma, yọ ighogho itho nọ ọ rẹ rria o rẹ thọe no obọ erao ijihẹ. Fikinọ baja e rẹ jọ buobu evaọ eghogho ọvo, e rẹ sae họre ewegrẹ, uwou rai o vẹ jẹ jọ ruọruọruọ evaọ oke uriri. *

12, 13. Eware vẹ ma rẹ sai wuhrẹ mi baja?

12 Eme ma rẹ sae jọ obọ baja wuhrẹ? Orọ ọsosuọ, riẹ nnọ arao nana o re kpoma fihọ kẹ enwoma ha. Ukpoye ọ rẹ fiọfiọ ẹro re ọ ruẹ enwoma evaọ ugbo, yọ ọ rẹ nya thabọ no ighogho ho re ọ sae dhẹ ruọ eva rai nọ ọ tẹ ruẹ enwoma. Epọvo na re, ma rẹ jaja aro vi evaọ abọ-ẹzi re ma sae ruẹ enwoma nọ e rrọ akpọ Setan. Pita ukọ na ọ kẹ Ileleikristi ohrẹ nọ: “Jaja aro vi, he roro. Ọwegrẹ ra ukumuomu na, ọ [wọhọ okpohrokpo] nọ obi do enu, be guọlọ ọjọ nọ ọ rẹ ria.” (1 Pita 5:8) Okenọ Jesu ọ jọ otọakpọ, o muẹrohọ otọ ziezi kẹ oma nọ Setan ọ be dawo re o gele ei kie. (Mat. 4:1-11) Jesu o fi emamọ oriruo h’otọ kẹ ilele riẹ!

13 Edhere jọ nọ ma rẹ sai ro muẹrohọ otọ họ, ma re fi eware nọ Jihova o bi wuhrẹ omai họ iruo ziezi. Ma re gbabọkẹ isase Ebaibol gbe ekpohọ iwuhrẹ hẹ. (Luk 4:4; Hib. 10:24, 25) Ofariẹ, wọhọ epanọ baja ọvo ọ rẹ sae jọ usu goli hi na, o gwọlọ inọ ma re bikẹle ibe Ileleikristi mai re ma ruẹsi “wo oma osasọ kugbe.” (Rom 1:12) Ma tẹ be dawo utho ẹgba mai re ma ruẹsi wo ọthọwẹ Jihova, yọ ma bi dhesẹ nnọ ma rọwo kugbe Devidi ọso-ilezi na, ọnọ o kere nọ: “ỌNOWO họ eri mẹ, oria esino ogaga mẹ, Osiwi mẹ, Ọghẹnẹ mẹ, ẹzẹ ogaga mẹ, ọye me re fi eva họ.”—Ol. 18:2.

Ithihakọ Ghelọ Ọwọsuọ

14. Dede nọ a rẹ sai se abaka ọvo gb’oware he, kọ ẹvẹ kpahe owa ebaka?

14 Ma rẹ sai je wuhrẹ mi abaka. Whọ tẹ ruẹ abaka ọvo who re sei gb’oware he, rekọ owa ebaka u re mu urirẹ. (Se Itẹ 30: 27.) A riẹ nnọ ebaka e rẹ raha ọraha gaga, fikiere nọ owa ebaka e tẹ wọ ruru udhu nọ u te evuo no, a rẹ re udhu na kpobi muotọ. Ebaibol e rehọ edo owa emera nọ e rẹ ra usu ọvo wọhọ ebaka rọ wawo edo ekẹkẹ-ẹmo gbe edo erae nọ e be mahe ẹbe. (Joẹl 2:3, 5) Ẹsejọ nọ ahwo a tẹ ruẹ owa ebaka, a ve koko erae họ re e ruẹse ra thabọ, rekọ onana o rẹ whaha ae he. Fikieme? Ebaka nọ i bi whu kie fihọ erae na i re furie erae na no, enọ e rrọ uzuazọ e vẹ ruabọhọ obonọ e be ra kpohọ. Dede nọ i wo ovie hayo osu hu, owa ebaka e rẹ ra wọhọ ogbaẹmo nọ u wo okugbe ọvo, nọ i re fi ọzadhe kpobi kparobọ. *Joẹl 2:25.

15, 16. Ẹvẹ iwhowho Uvie ọgbọna a rọ wọhọ owa ebaka?

15 Joẹl ọruẹaro na ọ rehọ iruo idibo Jihova rọ wawo oware nọ owa ebaka e rẹ sai ru. O kere nọ: “Wọhọ iletu-ẹmo nọ e rẹ họre jẹ wọhọ elakpa-ẹmo nọ e jẹ wawọ ugbẹhẹ na; Ọvuọ edhere riẹ ọ tẹ nya, a no idhere rai hi. Ae ohwo o je gele ohwo ho, ae ọvuọ edhere riẹ a jẹ nya: a te dulahwe udevie ekuakua ẹmo na yọ a da rai ji hi.”—Joẹl 2:7, 8.

16 Eruẹaruẹ nana e nwani dhesẹ enọ i bi whowho Uvie Ọghẹnẹ nẹnẹ vevẹ. “Ugbẹhẹ” ọwọsuọ ọvuọvo nọ ọ sae da iruo usiuwoma ota rai ji no o riẹ hẹ. Ukpoye, a be raro kele Jesu, ọnọ o ru oreva Ọghẹnẹ dede nọ ahwo buobu a se riẹ. (Aiz. 53:3) Ginọ uzẹme inọ Ileleikristi jọ a kie fihọ “udevie ekuakua ẹmo na” keme a kpe rai fiki ẹrọwọ rai. Ghele na, iruo usiuwoma ota na o gbẹ be nyaharo, yọ unu iwhowho Uvie i bi dhe ebuebu. Evaọ uzẹme, ukpokpoma u tube fi obọ họ vaha emamọ usi na no te obọ ahwo nọ ovuẹ Uvie na o hai t’oma ha. (Iruẹru 8:1, 4) Kọ evaọ usiuwoma ota ra, who dhesẹ odiri no wọhọ ebaka, makọ nọ ahwo a te bi dhesẹ ababọ isiuru gbe ọwọsuọ?—Hib. 10:39.

“Dhẹ Gbalọ Oware Uwoma”

17. Fikieme evawọ ọhọruwou e rẹ rọ tamu oria nọ ọ rrọ rioriorio?

17 Ọhọruwou nọ o te oware ovo ho na ọ rẹ daezọ sọ o ti kie he. Itẹ 30:28 (NW) o ta nọ: “Ọhọruwou ọ rẹ dadabọ mu eware, yọ ọ rẹ tubẹ jọ uwou-ovie dede.” Evaọ uzẹme, oghẹrẹ nọ ọhọruwou ọ rẹ rọ gadiẹ igbẹhẹ tubẹ jọ ehru isilini nọ e rrọ riẹriẹriẹ nya yọ o kie he u tube gbe egbaeriariẹ unu no dede. Ẹvẹ ọhọruwou ọ be sai ro ru ei? Orọnikọ o fi egọmo họ evabọ gbe evawọ riẹ hẹ. Ukpoye, evabọ gbe evawọ ọhọruwou i wo egbẹ idu buobu nọ i wo eware nọ e wọhọ iriẹ. Iriẹ nana i wo eware nọ e wọhọ ifi nọ i ri buobu gaga. Ifi nana kpobi e rẹ tamu eware, yọ fikinọ e rrọ buobu e rẹ sai kru ọhọruwou na daji, makọ ọ tẹ be jọ ughẹgbe nọ a galevi dhẹ. Oghẹrẹ nọ ọhọruwou ọ rẹ rọ talamu eware u gbe ekiotọ unu te epanọ a rọ ta inọ a tẹ sai ru eware nọ e wọhọ evawọ ọhọruwou, a rẹ sae rehọ ai kru eware egbẹgbẹdẹ ivẹ kugbe. *

18. Ẹvẹ ma rẹ sae rọ “dhẹ gbalọ oware uwoma” ẹsikpobi?

18 Eme ma rẹ sai wuhrẹ mi ọhọruwou? Ebaibol e hrẹ omai nọ: “Wha mu kpahe oware nọ uyoma; wha dhẹ gbalọ oware uwoma.” (Rom 12:9) Eware iyoma nọ e rrọ akpọ Setan wowẹ e rẹ sae lẹliẹ omai gbabọkẹ izi Ọghẹnẹ. Wọhọ oriruo, ọtamuo mai re ma ru oware nọ u woma o rẹ sai whrehe ma tẹ be nyusu kugbe enọ i bi koko izi Ọghẹnẹ hẹ, makọ eva obọ isukulu hayo obọ iruo hayo ẹkwoma eware iyoma nọ a bi dhesẹ evaọ etehe-ughe gbe eria efa. Whọ kuvẹ re oyena o via k’owhẹ hẹ! Ebaibol e vẹvẹ omai unu nọ: “Who roro nọ who wo areghẹ hrọ họ.” (Itẹ 3:7) Ukpoye, fi emamọ ohrẹ nọ Mosis ọ kẹ emọ Izrẹl họ iruo: “Wha rẹ dhozọ ỌNOWO na Ọghẹnẹ rai, wha rẹ ga ae jẹ dhẹ gbalọ iẹe.” (Izie. 10:20) Ma tẹ be dhẹgbalọ Jihova, kiyọ ma be raro kele Jesu, ọnọ a ta kpahe nọ: “Who you ẹrẹreokie who te mukpahe umuomu.”—Hib. 1:9.

Eware nọ Ma Wuhrẹ no Emama Ze

19. (a) Ekwakwa-aghae Jihova vẹ whọ be jọ emama ruẹ? (b) Erere vẹ ma bi wo no iwuhrẹ Ọghẹnẹ ze?

19 Wọhọ epanọ ma ruẹ no na, ma rẹ jọ eware nọ Jihova ọ ma riẹ oghẹrẹ ohwo nọ ọ rrọ, yọ ma re wuhrẹ eware buobu no emama riẹ ze. Epanọ ma kiẹ emama Jihova te, ere areghẹ riẹ o re gb’omai unu te. Ma te bi fi eware nọ ma be jọ obọ Ọghẹnẹ wuhrẹ họ iruo, o te lẹliẹ omai wo evawere ziezi enẹna o vẹ jẹ thọ omai evaọ oke nọ o be tha. (Ọtausi. 7:12) Ẹhẹ, ma te ruẹ orugba ẹme nọ ọ rrọ Itẹ 3:13, 18 na: “Ohwo nọ o wo areghẹ ọ wereva gbe ohwo nọ o re ri oware muẹ. Ọye họ ure uzuazọ rọ kẹ ahwo nọ a dhẹ gbalọ iẹ; enọ eyọre riẹ whawha a re se ai oghọghọ.”

[Oruvẹ-obotọ]

^ edhe-ẹme 6 O te were emaha na gaga re a rri Uwou-Eroro gbe Awake! efa nọ a fodẹ evaọ uzoẹme nana re a ta kpahe eware nọ a kiẹ via okenọ ma ti wuhrẹ uzoẹme nana.

^ edhe-ẹme 8 Rọkẹ evuẹ efa kpahe amara nana, rri Awake! ọrọ March 22, 1997, ẹwẹ-obe avọ 31, gbe ọrọ May 22, 2002, ẹwẹ-obe avọ 31.

^ edhe-ẹme 11 Rọkẹ evuẹ efa kpahe baja, rri Awake! ọrọ September 8, 1990, ẹwẹ-obe avọ 15-16.

^ edhe-ẹme 14 Rọkẹ evuẹ efa kpahe ebaka, rri Awake! ọrọ October 22, 1976, ẹwẹ-obe avọ 11.

^ edhe-ẹme 17 Rọkẹ evuẹ efa kpahe ọhọruwou, rri Awake! ọrọ April 2008, ẹwẹ-obe avọ 26.

Kọ Whọ Kareghẹhọ?

Eware ezi vẹ whọ rẹ sai wuhrẹ mi . . .

• amara?

• baja?

• ebaka?

• ọhọruwou?

[Enọ Uwuhrẹ]

[Uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 16]

Kọ who bi kru obọ ga wọhọ amara nana?

[Uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 17]

Arao nọ a re se baja na e rẹ rria kugbe buobu re e sae thọ omoma rai. Kọ who bi kuomagbe ibe Ileleikristi?

[Uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 18]

Wọhọ ebaka, Ileleikristi a re thihakọ

[Uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 18]

Wọhọ epanọ ọhọruwou ọ rẹ tatabọ mu oria na, Ileleikristi a rẹ dhẹgbalọ oware nọ u woma

[Uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 18]

Stockbyte/Getty Images