Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Nyɛfoaŋ Kɛyaa Dalɛ Mli—“Yehowa Gbi Wulu Lɛ Ebɛŋkɛ”

Nyɛfoaŋ Kɛyaa Dalɛ Mli—“Yehowa Gbi Wulu Lɛ Ebɛŋkɛ”

Nyɛfoaŋ Kɛyaa Dalɛ Mli—“Yehowa Gbi Wulu Lɛ Ebɛŋkɛ”

‘Nyɛhaa wɔfoaŋ kɛyaa dalɛ mli.’—HEB. 6:1.

1, 2. Te fee tɛŋŋ ni Kristofoi ni hi shi yɛ Yerusalem kɛ Yudea yɛ klɛŋklɛŋ afii 100 lɛ mli lɛ ná hegbɛ ‘kɛjo foi kɛtee gɔji lɛ anɔ’ lɛ?

BENI Yesu yɔɔ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ, ekaselɔi lɛ babi lɛ akɛ: “Mɛni ji obaa lɛ kɛ je nɛŋ naagbee lɛ he okadi?” Nakai gbalɛ ni Yesu kɛha amɛ sanebimɔ lɛ hetoo lɛ ná eklɛŋklɛŋ mlibaa yɛ klɛŋklɛŋ afii 100 lɛ mli. Yesu wie nifeemɔ ko ni efɔɔɔ kaa ni no baaha amɛna akɛ naagbee lɛ eshɛ shi eta lɛ he. Esa akɛ “mɛi ni yɔɔ Yudea lɛ ajo foi kɛya gɔji lɛ anɔ” kɛ́ amɛna nakai nifeemɔ lɛ. (Mat. 24:1-3, 15-22) Ani Yesu kaselɔi lɛ baayɔse okadi nɛɛ ni amɛkɛ egbɛtsɔɔmɔi lɛ atsu nii?

2 Aaafee afii 30 sɛɛ yɛ afi 61 Ŋ.B. lɛ, bɔfo Paulo ŋma shɛɛ sane ko emaje Hebri Kristofoi ni yɔɔ Yerusalem kɛ ehewɔ maji lɛ amli lɛ ni ekɛjaje amɛjwɛŋmɔ. No mli lɛ, Paulo kɛ enanemɛi Kristofoi krokomɛi lɛ leee akɛ eshwɛ afii enumɔ pɛ ni amɛbaana nɔ ni baakadi “amanehulu babaoo” lɛ shishijee lɛ. (Mat. 24:21) Yɛ afi 66 Ŋ.B. lɛ, Cestius Gallus nyiɛ Roma asraafoi lɛ ahiɛ kɛyatutua Yerusalem ni shwɛ fioo ni amɛkpata maŋ lɛ hiɛ. Shi trukaa kɛkɛ ni egbala ehe shi, ni no ha Kristofoi ni yɔɔ jɛmɛ lɛ ná hegbɛ amɛjo foi kɛtee he ni yɔɔ shweshweeshwe.

3. Mɛɛ hewalɛ Paulo wo Hebri Kristofoi lɛ, ni mɛni hewɔ?

3 Ehe bahia ni Kristofoi nɛɛ ayoo akɛ nibii ni yaa nɔ lɛ ji Yesu wiemɔi lɛ amlibaa, ni no hewɔ lɛ esa akɛ amɛjo foi. Shi amɛteaŋ mɛi komɛi ‘yɛ shɔ̃ɔ kɛ niiashishinumɔ.’ Yɛ mumɔŋ shishinumɔ naa lɛ, amɛtamɔ fufɔbii ni “fufɔ” he miihia amɛ. (Nyɛkanea Hebribii 5:11-13.) Amɛteaŋ mɛi komɛi ni kɛ afii babaoo ehi anɔkwale lɛ mli po lɛ ‘miikpale kɛmiijɛ Nyɔŋmɔ, hiɛkalɔ lɛ, he.’ (Heb. 3:12) Amɛteaŋ mɛi komɛi ‘efɔɔɔ’ Kristofoi akpeeiyaa beni nakai hejaramɔ ‘gbi lɛ bɛŋkɛɔ lɛ.’ (Heb. 10:24, 25) Paulo kɛ hewalɛwoo ni yɔɔ ebe naa ha amɛ akɛ: “Nyɛhaa wɔfɔa Kristo shishijee saji lɛ ahe wiemɔ, ni wɔfoŋ kɛya dalɛ mli.”—Heb. 6:1.

4. Mɛni hewɔ ehe hiaa ni wɔhiɛ ahi wɔhe nɔ yɛ mumɔŋ lɛ, ni mɛni baaye abua wɔ ni wɔfee nakai?

4 Be ni Yesu gbalɛ lɛ baaná enaagbee mlibaa lɛ mli wɔyɔɔ lɛ. “Yehowa gbi wulu lɛ,” ni ji gbi ni akɛbaakpata Satan gbɛjianɔtoo muu lɛ fɛɛ hiɛ lɛ “ebɛŋkɛ.” (Zef. 1:14) Esa akɛ wɔyɔse Biblia mli gbalɛi ni miina amɛ mlibaa lɛ, ni wɔwaje wɔkɛ Yehowa teŋ wekukpaa lɛ fe bei fɛɛ ni eho. (1 Pet. 5:8) Ani wɔmiifee nakai pɛpɛɛpɛ? Kɛ́ wɔji mɛi ni edara yɛ mumɔŋ lɛ, ebaaha wɔhiɛ ahi wɔhe nɔ yɛ bei ni wɔyɔɔ mli nɛɛ ahe.

Nɔ ni Mumɔŋ Dalɛ Tsɔɔ

5, 6. (a) Mɛni tsɔɔ akɛ mɔ ko eda yɛ mumɔŋ? (b) Mɛɛ nibii enyɔ komɛi ebiɔ ni wɔfee bɔni afee ni wɔfoŋ kɛya dalɛ mli?

5 Jeee akɛ Paulo wo Hebri Kristofoi ni hi shi yɛ klɛŋklɛŋ afii 100 lɛ mli lɛ hewalɛ ni amɛfoŋ kɛya dalɛ mli kɛkɛ, shi etsɔɔ amɛ bɔ ni amɛaafee ni amɛdara yɛ mumɔŋ hu. (Nyɛkanea Hebribii 5:14.) Jeee “fufɔ” pɛ “mɛi ni edara” lɛ sumɔɔ akɛ amɛye. Amɛyeɔ “niyenii kpakpa.” No hewɔ lɛ, amɛle anɔkwale lɛ “shishijee nibii” kɛ “nibii ni mli kwɔlɔ” lɛ fɛɛ. (1 Kor. 2:10) Kɛfata he lɛ, nibii ni amɛkase ni amɛkɛtsuɔ nii lɛ eha amɛhenumɔ nii lɛ ele ekpakpa kɛ efɔŋ mlikpamɔ. Kɛ́ ehe bahia ni amɛkpɛ amɛyiŋ yɛ sane ko he lɛ, amɛhenumɔ nii ni amɛtsɔse lɛ haa amɛyɔseɔ Ŋmalɛ mli shishitoo mlai ni sa kɛ bɔ ni esa akɛ amɛkɛtsu nii amɛha.

6 Paulo ŋma akɛ: “Esa akɛ wɔmɔ nii ni wɔnu lɛ mli ni awa, koni wɔkakplaŋ kɛjɛ he be ko.” (Heb. 2:1) Wɔbaanyɛ wɔkplaŋ kɛjɛ hemɔkɛyeli lɛ he ni wɔhiɛ bɛ wɔhe nɔ. Kɛ́ wɔmɔ ‘nii ni wɔnuɔ lɛ mli waa’ beni wɔkaseɔ Biblia lɛ, ebaaye ebua wɔ ni wɔkakplaŋ. No hewɔ lɛ, esa akɛ wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ abi ehe akɛ: ‘Ani mikã he miikase shishijee nibii lɛ pɛ? Ani aafee ni mi hu miifee eko, shi mikɛ mitsui fɛɛ sɔmɔɔɔ Nyɔŋmɔ? Te mafee tɛŋŋ maya mihiɛ yɛ anɔkwale lɛ mli lɛ?’ Kɛ́ wɔɔfoŋ kɛya dalɛ mli lɛ enɛ baabi ni kɛ hooo kwraa lɛ wɔfee nibii enyɔ komɛi. Esa akɛ wɔle Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ jogbaŋŋ. Ni esa akɛ wɔkase toiboo.

Nyɛlea Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ Jogbaŋŋ

7. Te wɔɔfee tɛŋŋ wɔná Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ ni wɔɔle jogbaŋŋ lɛ he sɛɛ?

7 Paulo ŋma akɛ: ‘Mɔ fɛɛ mɔ ni yeɔ fufɔ lɛ, eleee jalɛ he nitsɔɔmɔ lɛ he nɔ ko; ejaakɛ fufɔoo ji lɛ.’ (Heb. 5:13, Ga Biblia hee lɛ) Kɛ́ wɔɔtsɔmɔ mɛi ni edara yɛ mumɔŋ lɛ, no lɛ esa akɛ wɔle shɛɛ sane ni Nyɔŋmɔ kɛha wɔ lɛ jogbaŋŋ. Akɛni shɛɛ sane nɛɛ yɛ e-Wiemɔ ni ji Biblia lɛ mli hewɔ lɛ, esa akɛ wɔkase Ŋmalɛi lɛ kɛ woji ni “tsulɔ anɔkwafo kɛ nilelɔ” lɛ ŋmalaa lɛ jogbaŋŋ. (Mat. 24:45-47) Kɛ́ wɔkase nii yɛ nɛkɛ gbɛ nɔ lɛ ebaaha wɔle bɔ ni Nyɔŋmɔ susuɔ nii ahe ehaa, ni no baaye abua wɔ koni etsɔse wɔhenumɔ nii loo wɔsusumɔi. Susumɔ Kristofonyo ko ni atsɛɔ lɛ Orchid lɛ niiashikpamɔ lɛ he okwɛ. * Nyɛmi yoo nɛɛ kɛɛ akɛ: “Biblia lɛ ni akaiɔ wɔ akɛ wɔkane daa lɛ ji nɔ ko ni ená miwala shihilɛ nɔ hewalɛ fe fɛɛ. Ehé mi aaafee afii enyɔ dani minyɛ migbe Biblia muu lɛ fɛɛ kanemɔ naa, shi beni mikaneɔ lɛ efee tamɔ nɔ ni kpaako kwraa mileɔ mi-Bɔlɔ lɛ. Mibale egbɛ̀i lɛ, nibii ni esumɔɔ kɛ nibii ni esumɔɔɔ, ehewalɛ kpeteŋkpele lɛ, kɛ bɔ ni enilee lɛ mli kwɔ ha. Biblia lɛ ni mikaneɔ daa gbi lɛ eye ebua mi ni minyɛ midamɔ shihilɛi komɛi ni jaraa ni mikɛkpe yɛ mishihilɛ mli lɛ anaa.”

8. Mɛɛ hewalɛ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ baanyɛ aná yɛ wɔ nɔ?

8 Kɛ́ wɔkaneɔ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ daa lɛ, emli shɛɛ sane lɛ naa wɔ nɔ “hewalɛ.” (Nyɛkanea Hebribii 4:12.) Biblia lɛ ni wɔɔkane daa lɛ baanyɛ asaa wɔtsui, ni ebaaha Yehowa aná wɔhe miishɛɛ babaoo. Ani obaanyɛ oto gbɛjianɔ koni oná be babaoo kɛkane Biblia lɛ, ni ojwɛŋ nɔ ni okaneɔ lɛ nɔ?

9, 10. Mɛni le ni wɔɔle Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ biɔ ni wɔfee? Feemɔ he nɔkwɛmɔnɔ.

9 Biblia lɛ ni wɔɔle jogbaŋŋ lɛ biɔ babaoo fe nibii ni ekɛɔ lɛ kɛkɛ ni wɔɔle. Ekã shi faŋŋ akɛ mɛi ni Paulo tsɛ amɛ mumɔŋ abifabii yɛ blema lɛ le nibii ni yɔɔ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ mli lɛ ekomɛi. Shi amɛkɛ nibii ni amɛle lɛ tsuuu nii yɛ amɛshihilɛ mli koni amɛna sɛɛnamɔ ni yɔɔ he. Akɛni amɛleee shɛɛ sane lɛ jogbaŋŋ hewɔ lɛ amɛhaaa no akudɔ amɛ ni amɛkɛkpɛ yiŋ ni ja yɛ amɛshihilɛ mli.

10 Kɛ́ wɔɔle Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ, no lɛ ebaabi ni wɔkase lɛ jogbaŋŋ ni wɔkɛ nɔ ni wɔkaseɔ lɛ atsu nii. Nyɛmi yoo Kristofonyo ko ni atsɛɔ lɛ Kyle lɛ fee enɛ he nɔkwɛmɔnɔ. Kyle kɛ yoo ko ni ekɛ lɛ tsuɔ nii yɛ he kome lɛ taa sane naa. Te etsu naagba nɛɛ he nii eha tɛŋŋ? Etsɔɔ mli akɛ: “Mikai ŋmalɛ ni yɔɔ Romabii 12:18 lɛ ni kɛɔ akɛ: ‘Kɛ aaaho lɛ nyɛgbɛfaŋ lɛ, nyɛkɛ gbɔmɛi fɛɛ ahia shi yɛ hejɔlɛ mli’ lɛ amrɔ nɔŋŋ. No hewɔ lɛ, mikɛɛ yoo lɛ akɛ masumɔ ni mikɛ lɛ agba sane kɛ́ akpa nitsumɔ.” Amɛsanegbaa lɛ tee nɔ jogbaŋŋ ni yoo lɛ nya bɔ ni Kyle tsu sane lɛ he nii eha lɛ he waa. Kyle kɛɛ akɛ: “Kɛ́ wɔkɛ Biblia mli shishitoo mlai tsuɔ nii lɛ ebaaha wɔfee nɔ ni ja daa.”

Nyɛkasea Toiboo

11. Mɛni tsɔɔ akɛ ebaanyɛ efee nɔ ni wa akɛ aaafee toiboo yɛ jaramɔ shihilɛi amli?

11 Nibii ni wɔkase yɛ Ŋmalɛi lɛ amli ní wɔkɛaatsu nii lɛ baanyɛ afee nɔ ni wa, titri lɛ kɛ́ wɔkɛ shihilɛi ni jaraa kpe. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, beni Yehowa jie Israelbii lɛ kɛjɛ nyɔŋyeli mli yɛ Mizraim lɛ, etsɛɛɛ tsɔ ni “maŋ lɛ kɛ Mose bé” ni amɛtee nɔ ‘amɛka Yehowa.’ Mɛni hewɔ amɛfee nakai? Yɛ nu ni amɛnaaa amɛnu lɛ hewɔ. (2 Mose 17:1-4) Beni amɛkɛ Nyɔŋmɔ fee kpaŋmɔ ni amɛkpɛlɛ nɔ akɛ “wiemɔi fɛɛ ni Yehowa wie lɛ wɔɔfee” lɛ, eyeee nyɔji enyɔ ni amɛku emla ni kɔɔ wɔŋjamɔ he lɛ mli. (2 Mose 24:3, 12-18; 32:1, 2, 7-9) Ani Mose sɛɛ ni yagbala shi waa yɛ Horeb Gɔŋ lɛ nɔ beni akɛ gbɛtsɔɔmɔi haa lɛ lɛ ha amɛshe gbeyei ni no ha amɛfee nakai? Ani ekolɛ amɛsusu akɛ Amalekbii lɛ baatutua amɛ ekoŋŋ, ni akɛ Israelbii lɛ nyɛŋ amɛhe amɛfã kɛji Mose, mɔ ni atsɔ enɔ aye Amalekbii lɛ anɔ kunim yɛ mra mli lɛ bɛ amɛteŋ? (2 Mose 17:8-16) Nibii nɛɛ baanyɛ efee anɔkwale, shi bɔ fɛɛ bɔ ni sane lɛ ji lɛ Israelbii lɛ “ekpɛlɛɛɛ ní amɛbo lɛ toi.” (Bɔf. 7:39-41) Paulo wo Kristofoi ahewalɛ ni ‘amɛbɔ mɔdɛŋ’ ní ‘amɛkanyiɛ nakai toigbele okadi’ ni Israelbii lɛ jie lɛ kpo akɛni amɛmiishe gbeyei akɛ amɛbaaya Shiwoo Shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ “sɛɛ.”—Heb. 4:3, 11.

12. Mɛɛ gbɛ nɔ Yesu kase toiboo, ni mɛɛ sɛɛ ená?

12 Kɛ́ wɔɔfoŋ kɛya dalɛ mli lɛ, ebiɔ ni wɔfee nɔ fɛɛ nɔ ni wɔɔnyɛ ni wɔbo Yehowa toi. Bei pii lɛ, wɔtsɔɔ amanehulu ni wɔnaa lɛ nɔ wɔkaseɔ toiboo taakɛ ebalɛ yɛ Yesu Kristo gbɛfaŋ lɛ. (Nyɛkanea Hebribii 5:8, 9.) Yesu boɔ e-Tsɛ lɛ toi dani eba shikpɔŋ lɛ nɔ. Shi e-Tsɛ lɛ suɔmɔnaa nii ni efee yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ ha epiŋ ni ehao. Toiboo ni Yesu fee yɛ kaa ni naa wa shishi lɛ ha “ehi kɛwula shi” koni enyɛ etsu gbɛhe hee ni Nyɔŋmɔ esaa eto lɛ akɛ Maŋtsɛ kɛ Osɔfonukpa lɛ he nii.

13. Mɛni baatsɔɔ akɛ wɔkase toiboo?

13 Ni wɔ hu? Ani wɔtswa wɔfai shi akɛ wɔbaabo Yehowa toi kɛ́ wɔkɛ naagbai ni haoɔ mɔ po kpe lɛ? (Nyɛkanea 1 Petro 1:6, 7.) Nyɔŋmɔ ŋaawoo ni kɔɔ jeŋba, anɔkwayeli, lilɛi lɛ ni akɛaatsu nii jogbaŋŋ, Ŋmalɛ lɛ kanemɔ kɛ ekasemɔ, Kristofoi akpeeiyaa, kɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ ni akɛhe aaawo mli lɛ he lɛ yɛ faŋŋ. (Yosh. 1:8; Mat. 28:19, 20; Efe. 4:25, 28, 29; 5:3-5; Heb. 10:24, 25) Ani wɔboɔ Yehowa toi yɛ nibii nɛɛ amli kɛ́ wɔkɛ haomɔi po miikpe? Toiboo ni wɔɔfee lɛ tsɔɔ akɛ wɔda yɛ mumɔŋ.

Mumɔŋ Dalɛ—Mɛni Hewɔ Sɛɛnamɔ Yɔɔ He?

14. Tsɔɔmɔ bɔ ni da ni mɔ aaada yɛ mumɔŋ lɛ baanyɛ afee hebuu nɔ̃ kɛha lɛ lɛ mli.

14 Kɛ́ Kristofonyo tsɔse ejwɛŋmɔŋ nyɛmɔi jogbaŋŋ koni ele ekpakpa kɛ efɔŋ mlikpamɔ lɛ, efeɔ hebuu nɔ̃ diɛŋtsɛ kɛhaa lɛ yɛ jeŋ ni “nɔ ko efeee amɛ hiɛgbele dɔŋŋ” nɛɛ mli. (Efe. 4:19) Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, nyɛmi nuu ko ni atsɛɔ lɛ James lɛ nyaa woji ni ajɛ Ŋmalɛi lɛ amli akala lɛ he waa, shi eyaná nitsumɔ yɛ he ko ni mɛi ni ekɛtsuɔ nii lɛ ji yei sɔŋŋ. James wie akɛ: “Mɛi ni mikɛ tsuɔ nii lɛ ateŋ mɛi babaoo bɛ jeŋba, shi etamɔ nɔ ni amɛteŋ mɔ kome baa ejeŋ jogbaŋŋ ni eyɛ Biblia mli anɔkwale lɛ he miishɛɛ. Shi gbi ko beni eshwɛ mi kɛ lɛ pɛ yɛ tsu ko mli yɛ nitsumɔ he lɛ, ebɔi nibii komɛi feemɔ koni ekɛtee mihenumɔi ashi kɛha bɔlɛnamɔ. Misusu akɛ shwɛ eshwɛɔ, shi ewa ha mi waa akɛ maku enaa. Amrɔ nɔŋŋ ni mikai niiashikpamɔ ko ni je kpo yɛ Buu-Mɔɔ lɛ mli ni kɔɔ kaa ni tamɔ nɛkɛ nɔŋŋ ni nyɛmi nuu ko kɛkpe yɛ enitsumɔhe lɛ he. Awie Yosef kɛ Potifar ŋa lɛ sane lɛ he yɛ nakai Buu-Mɔɔ lɛ mli. * Oya nɔŋŋ ni mitsi oblayoo lɛ yisɛɛ, ni ejo foi kɛje kpo.” (1 Mose 39:7-12) James da Nyɔŋmɔ shi akɛ nɔ ko baaa yɛ sɛɛ dɔŋŋ ni akɛ enyɛ ehiɛ henilee kpakpa mli.—1 Tim. 1:5.

15. Mɛɛ gbɛ nɔ da ni wɔɔda yɛ mumɔŋ lɛ wajeɔ wɔfonirifeemɔŋ tsui lɛ?

15 Sɛɛnamɔ kroko ni yɔɔ mumɔŋ dalɛ he ji akɛ ewajeɔ wɔfonirifeemɔŋ tsui lɛ ni ehaaa ‘tsɔɔmɔi srɔtoi kɛ tsɔɔmɔi krokomɛi kɛ wɔ alilaa shi.’ (Nyɛkanea Hebribii 13:9.) Kɛ́ wɔbɔ mɔdɛŋ wɔtee wɔhiɛ yɛ mumɔŋ lɛ, wɔjwɛŋmɔ hiɔ “nii ni hi titri lɛ” anɔ. (Fili. 1:9, 10) No haa wɔnáa hiɛsɔɔ babaoo wɔhaa Nyɔŋmɔ kɛ nibii fɛɛ ni efee ni wɔná he sɛɛ lɛ. (Rom. 3:24) Kristofonyo ní ‘eda yɛ jwɛŋmɔ gbɛfaŋ lɛ’ náa hiɛsɔɔ ni tamɔ nɛkɛ ni ekɛ Yehowa teŋ wekukpaa lɛ mli waa diɛŋtsɛ.—1 Kor. 14:20.

16. Mɛni ye ebua nyɛmi yoo ko ni ‘ewo etsui ekãa’ lɛ?

16 Nyɛmi yoo ko ni atsɛɔ lɛ Louise lɛ wie akɛ beni abaptisi lɛ lɛ etee nɔ ekɛ ehe wo Kristofoi anitsumɔ mli koni ekɛsa mɛi ahiɛ kɛkɛ. Ewie akɛ: “Jeee nɔ fɔŋ ko mifeɔ, shi mitsui tsirɛɛɛ mi akɛ masɔmɔ Yehowa. Miyoo akɛ esa akɛ mafee tsakemɔi komɛi bɔni afee ni manyɛ manu he akɛ miisɔmɔ Yehowa jogbaŋŋ. Tsakemɔ ni fe fɛɛ ni mifee ji akɛ mikɛ mitsui muu lɛ fɛɛ bɔi lɛ jamɔ.” Mɔdɛŋ ni Louise bɔ yɛ nɛkɛ gbɛ nɔ lɛ ‘wo etsui ekãa,’ ni enɛ ye ebua lɛ ni enyɛ edamɔ hela ni jaraa ni ekɛkpe lɛ naa. (Yak. 5:8) Louise kɛɛ akɛ: “Hela lɛ kɛ mi wuwuashi diɛŋtsɛ shi minyɛ mitsi mibɛŋkɛ Yehowa waa.”

‘Nyɛjɛa Nyɛtsuiaŋ Nyɛboa Toi’

17. Mɛni hewɔ toiboo he bahia waa yɛ klɛŋklɛŋ afii 100 lɛ mli lɛ?

17 Ŋaa ni Paulo wo akɛ “wɔfoŋ kɛya dalɛ mli” lɛ here klɛŋklɛŋ afii 100 lɛ mli Kristofoi ni hi Yerusalem kɛ Yudea lɛ ayiwala. Mɛi ni bo eŋaawoo lɛ toi lɛ nyɛ amɛyoo okadi ni Yesu kɛɛ kɛ́ amɛna lɛ ‘amɛjo foi kɛya gɔji lɛ anɔ’ lɛ. Beni amɛna “amaŋfɔ̃ nihii nii lɛ . . . akɛ ema hé krɔŋkrɔŋ lɛ”—ni ji Roma asraafoi lɛ ni ebɔle Yerusalem he kɛkpe ni amɛmiibote maŋ lɛ mli lɛ—amɛyɔse akɛ esa akɛ amɛjo foi. (Mat. 24:15, 16) Kristofoi lɛ bo Yesu kɔkɔbɔɔ lɛ toi, ni amɛjo foi kɛjɛ Yerusalem dani akpata maŋ lɛ hiɛ, ni yinɔsaneŋmalɔ Eusebius ni ŋmala Kristofoi ahe saji lɛ tsɔɔ mli akɛ amɛyahi maŋ ko ni atsɛɔ lɛ Pella lɛ mli yɛ Gilead gɔji lɛ anɔ. No hewɔ lɛ, amɛje oshara ni yɔɔ gbeyei ni fe fɛɛ ni ba Yerusalem nɔ lɛ mli.

18, 19. (a) Mɛni hewɔ toiboo he hiaa waa yɛ wɔgbii nɛɛ amli lɛ? (b) Mɛni he abaasusu yɛ nikasemɔ ni nyiɛ sɛɛ lɛ mli?

18 Kɛ́ wɔbo ŋaawoo akɛ wɔfoŋ kɛya dalɛ mli lɛ toi lɛ, ebaafee yibaamɔ nɔ̃ eha wɔ beni Yesu gbalɛ ákɛ “amanehulu babaoo aaaba” ní anako nɔ dã lɛ baa mli yɛ gbɛ ni da nɔ lɛ. (Mat. 24:21) Kɛ́ “tsulɔ nukpa anɔkwafo” lɛ kɛ gbɛtsɔɔmɔ ko ni he hiaa waa ha wɔ wɔsɛɛ lɛ, ani wɔbaabo toi? (Luka 12:42) Ehi jogbaŋŋ diɛŋtsɛ akɛ wɔɔkase ‘toiboo kɛjɛ wɔtsuiŋ’!—Rom. 6:17.

19 Kɛ́ wɔɔfoŋ kɛya dalɛ mli lɛ, belɛ ebaabi ni wɔtsɔse wɔhenumɔ nii lɛ. Wɔfeɔ enɛ kɛtsɔ mɔdɛŋ ni wɔbɔɔ koni wɔle Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ jogbaŋŋ kɛ toiboo ni wɔkaseɔ lɛ nɔ. Kɛ́ oblahii kɛ oblayei miifoŋ kɛmiiya mumɔŋ dalɛ mli lɛ, amɛkɛ naagbai krɛdɛɛi komɛi kpeɔ. Wɔbaasusu bɔ ni aaafee atsu naagbai nɛɛ ahe nii yɛ nikasemɔ ni nyiɛ sɛɛ lɛ mli.

[Shishigbɛ niŋmai]

^ kk. 7 Atsake gbɛi lɛ ekomɛi.

^ kk. 14 Kwɛmɔ sane ni yitso ji “Awaje Wɔ Koni Wɔkpoo Efɔŋfeemɔ” ni je kpo yɛ October 1, 1999 Buu-Mɔɔ lɛ mli lɛ.

Mɛni Okase?

• Mɛni ji mumɔŋ dalɛ, ni te wɔɔfee tɛŋŋ wɔdara yɛ mumɔŋ?

• Mɛɛ gbɛ nɔ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ ni wɔɔle jogbaŋŋ lɛ baaye abua wɔ ni wɔfoŋ kɛya dalɛ mli?

• Mɛɛ gbɛ nɔ wɔtsɔɔ wɔkaseɔ toiboo?

• Kɛ́ wɔdara yɛ mumɔŋ lɛ, mɛɛ gbɛ̀i anɔ ehe baa sɛɛnamɔ kɛhaa wɔ?

[Nikasemɔ lɛ he Sanebimɔi]

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 10]

Kɛ́ wɔkɛ Biblia mli ŋaawoo tsu nii lɛ eyeɔ ebuaa wɔ ni wɔtsuɔ naagbai ahe nii yɛ gbɛ ni tsɔɔ akɛ wɔdara yɛ mumɔŋ lɛ nɔ

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 12, 13]

Yesu ŋaawoo lɛ toi ni mra be mli Kristofoi lɛ bo lɛ here amɛyiwala