Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

Mbaʼérepa ñamoirũvaʼerã Jesucrístope?

Mbaʼérepa ñamoirũvaʼerã Jesucrístope?

Mbaʼérepa ñamoirũvaʼerã Jesucrístope?

“Oiméramo chemoirũséva toñembyesarái ijehegui, ha tachemoirũ.’ (LUC. 9:23.)

1, 2. Mbaʼérepa iñimportánte jajepyʼamongeta mbaʼe mbaʼérepa ñamoirũvaʼerã Jesúspe?

 OIMÉNEPA ovyʼaite Jehová ohechávo mbaʼéichapa heta imitãva ha itujáva oikuaa ñepyrũ chupe ha ojapo hembipota. Ha oimérõ nde restudiareína la Biblia, esegíkena upéicha ha ani refalta rreunionhápe. Upéicha rejapóramo reikuaavéta heta mbaʼe Ñandejáragui. Péro og̃uahẽta peteĩ ára tekotevẽtaha rejepyʼamongeta ko Jesús heʼivaʼekuére: ‘Oiméramo chemoirũséva toñembyesarái ijehegui, tohupi ijapére ijyvyra pohýi, ha tachemoirũ’ (Luc. 9:23). Ko téystope heʼiháicha oñehaʼãrõ eñembyesarái ndejehegui ha emoirũ Jesúspe. Mbaʼérepa iñimportánte rejapo upéva? Ko artíkulope jahecháta upéva (Mat. 16:​13-16).

2 Péro ñande oiméramo heta tiémpoma ñamoirũ Jesúspe, mbaʼépa oñehaʼãrõ ñandehegui? Ñandejára Ñeʼẽ heʼi ñandéve: “Pejapo japove upéicha” (1 Tes. 4:​1, 2, BNP). Upévare oiméramo ñañepyrũ ramo ñamoirũ Jesúspe térã heta tiémpoma jajapo hague, jajepyʼamongetavaʼerã mbaʼérepa ñamoirũ chupe. Upéicharõmante akóinte ñamoirũta chupe hekoitépe. Jahechamína koʼág̃a mbaʼe mbaʼérepa ñamoirũvaʼerã Jesúspe.

Ñañemoag̃uivéta Jehováre

3. Mbaʼéichapa ikatu jaikuaa Jehovápe?

3 Apóstol Pablo ohórõ guare Aténaspe, ‘oñemboʼy Areópago mbytépe, ha heʼi: “Ñandejára heʼi tetãnguérape arakaʼépa ha moõpa oikóta opa mbaʼe, ikatu hag̃uáicha oheka chupe hikuái, haʼe ningo noĩri voi mombyry ñandehegui”’ (Hech. 17:​22, 26, 27). Upévare umi ohekáva Ñandejárape ikatu oikuaa chupe. Péro mbaʼéichapa ikatu jaikuaa Jehovápe? Jahechakuaáta ningo mbaʼeichaguápa Ñandejára ha ipoderosoitereiha, jaleéramo pe lívro omombeʼúva mbaʼéichapa ojejapovaʼekue opa mbaʼe. Upeichaite ningo, jajepyʼamongetáramo Jehová rembiapokuére hetaiterei mbaʼe ñaaprendéta (Rom. 1:20). Ha jareko avei la Biblia, ko lívrope ningo Jehová heʼi ñandéve hetaiterei mbaʼe jaikuaave hag̃ua chupe (2 Tim. 3:​16, 17). Koʼẽ koʼẽre jajepyʼamongetáramo opa mbaʼe Jehová ojapóvare jaikuaa porãvéta chupe (Sal. 77:12).

4. Mbaʼépa jajapovaʼerã jaiko hag̃ua Jehová amígoramo?

4 Ha ñañemoag̃uive hag̃ua Jehováre tekotevẽ avei ñamoirũ Jesucrístope. ‘Ko múndo oĩ mboyve’, Jesús oĩ porã vaʼekue Itúva ndive yvágape (Juan 17:5). Chupe raẽvete ningo ojapo Ñandejára (Rev. 3:14). Jesús hetaiterei áño oikovaʼekue Itúvandi yvágape. Haʼe Ñandejára ‘raʼy ypykue’ ha heta mbaʼe ojapo. Yma Jesús kyreʼỹme ombaʼapo Jehovándi, ha oñoamigoite hikuái. Haʼe ndahaʼéi ojesarekónteva Itúva ojapo ha oñandúva rehe, haʼe ojapovaʼekue avei upeichaite. Upévare, Jesús ojoguaiterei Itúvape. La Biblia heʼi voi hese ‘Ñandejára jahechaʼỹva joguahaite’ (Col. 1:15). Péicha jahecha jasegíramo Jesús ehémplo, ikatuha avei jaiko Jehová amígoramo.

Jajoguavéta Jehovápe

5. Mbaʼépa ñanepytyvõta jajoguave hag̃ua Jehovápe, ha mbaʼérepa?

5 Ñandejára ningo ñande apo ijoguaháramo, upévare ñande ikatu japorohayhu, ñanembaʼeporã, ñandepyʼaporã, ha japoroporiahuvereko (Gén. 1:26). Apóstol Pablo omokyreʼỹ kristianokuérape ojoguave hag̃ua Ñandejárape (Efe. 5:1). Ha jajapo hag̃ua upéicha tekotevẽ ñamoirũ Jesucrístope. Pórke Haʼe ningo ojoguaiterei Ñandejárape, oporohayhu, oporoporiahuvereko ha opensa haʼéicha. Ndaipóri avei haʼéicha omombeʼu porãva mávapa Jehová. Jesús ningo oikuaauka Ñandejára réra ha omombeʼu avei mbaʼeichaguápa Haʼe (jaleemína Mateo 11:27). Jesús oikuaauka upéva opa mbaʼe heʼíva ha ojapóva rupive.

6. Mbaʼépa omyesakã porã vaʼekue Jesús?

6 Jesús omboʼéva rupive oikuaauka mbaʼéichapa Ñandejára ohayhu isiervokuérape ha mbaʼépa ohaʼarõ chuguikuéra (Mat. 22:​36-40; Luc. 12:​6, 7; 15:​4-7). Pór ehémplo, Jesús imanduʼávo umi Diez Mandamiento rehe, heʼi: ‘Ani emoakãratĩ ne ména térã ne rembirekópe’. Ha upéi omombeʼu mbaʼépa oĩ yvypóra pyʼapýpe oporomoakãratĩ mboyve, ha mbaʼépa heʼi Jehová upévare. Jesús heʼi: “Oimeraẽva omaʼẽva kuña rehe ha oguerekoséva chupe, upéva oikóma hendive ipyʼapýpe” (Éxo. 20:14; Mat. 5:​27, 28). Ha omyesakã avei Ñandejára Ñeʼẽ umi fariséo omboʼevaʼekue ogustaháichante chupekuéra. Haʼekuéra heʼi jahayhuvaʼerãha ñande rapichápe ha ndajachaʼéi ñane enemígore. Péro Jesús omombeʼu chupekuéra mbaʼépa opensa itúva upévare, ha heʼi: “Pehayhu umi ndaijaʼéivape penderehe, ha peñemboʼe umi pendepersegíva rehe” (Mat. 5:​43, 44; Éxo. 23:4; Lev. 19:18). Ñantende porãvévo mbaʼéichapa opensa Ñandejára ha mbaʼépa ohaʼarõ ñandehegui, ndahasymoʼãi ñandéve jajoguave hag̃ua chupe.

7, 8. Mbaʼépa ñanemboʼe Jesús ojapovaʼekue?

7 Avei iñehémplo rupive Jesús ohechauka ñandéve mbaʼeichaguápa Jehová. Ha umi lívro Mateo, Marcos, Lucas ha Juan ohechauka ñandéve mbaʼéichapa Jesús oiporiahuverekovaʼekue umi oikotevẽvape ha ohasa asývape. Ha ipochy hague avei umi ijapóstol rehe ojokoségui umi mitãme ani hag̃ua oñemoag̃ui hese. Jaleéramo umi mbaʼe oikovaʼekue ndahasymoʼãi jaikuaa hag̃ua mbaʼéichapa Jehová oñeñandunerakaʼe umícha jave? (Mar. 1:​40-42; 10:​13, 14; Juan 11:​32-35.) Umi mbaʼe Jesús ojapovaʼekuére jahechakuaa mbaʼeichaguápa Ñandejára. Pór ehémplo, umi milágro Jesús ojapovaʼekue ohechauka ipoderosoha. Haʼe ningo ndoiporúi ipodér ojapo hag̃ua umi mbaʼe ijupe g̃uarãnte térã ombyai hag̃ua hapichápe (Luc. 4:​1-4). Ha omosẽrõ guare pe témplogui umi mbaʼe vendehápe ohechauka mbaʼeichaitépa hekojoja (Mar. 11:​15-17; Juan 2:​13-16). Jesús ningo iñarandueterei, rréi Salomóngui jepe iñaranduve. Upéva ohechauka umi mbaʼe omboʼévare ha umi ñeʼẽ oiporúvare og̃uahẽ hag̃ua umi hénte korasõme (Mat. 12:42). Jesús ningo ohayhueterei yvyporakuérape. Upévare omano ñanderehehápe. Ajépa ndaipóri haʼéicha ñanderayhúva! (Juan 15:13.)

8 Jesús ningo opa mbaʼe heʼíva ha ojapóvape ojoguaiterei Itúvape. Upévare heʼi: “Pe chéve cherecháva, ohecha che Rúpe” (jaleemína Juan 14:​9-11). Jahechaháicha, ñamoirũ Jesucrístope heʼise jajapo opa mbaʼe Jehová ojapoháicha.

Jehová oiporavo Jesúspe

9. Arakaʼe ha mbaʼéichapa oiko Jesúsgui pe Ungído?

9 Jahechamína mbaʼépa oiko pe áño 29-pe, Jesús orekórõ guare 30 áño ha oho Juan el Bautista rendápe. La Biblia heʼi: ‘Jesús ojevautisa rire ha osẽvo pe ýgui, yvága ojeavri ha Jesús ohecha Ñandejára Espíritu peteĩ pykasúicha oúva oguejy hiʼári’. Upérõ Jesúsgui oiko pe Cristo térã Mesías. Ha Jehová voi heʼi Jesús haʼeha pe Ungído térã pe Oiporavovaʼekue. Haʼe ningo heʼi: “Kóva haʼe che Raʼy ahayhuetéva, che aiporavovaʼekue” (Mat. 3:​13-17). Upévare avei ñande ñamoirũvaʼerã Jesúspe.

10, 11. a) Mbaʼéichapa ojeporu la Bíbliape pe título “Cristo”? b) Mbaʼérepa akóinte ñamoirũvaʼerã Jesúspe?

10 La Bíbliape heta vése Jesúspe oñehenói “Jesucristo”, “Cristo Jesús” ha “pe Cristo”. Primero, pe título “Cristo” oñemoĩ jave héra rire (Jesucristo), oñemoĩ ojehechauka hag̃ua Ñandejára ombou hague Jesúspe ha Oiporavoha chupe. Ha Jesús raẽvete heʼivaʼekue ijehe upéicha, heʼívo Itúvape: ‘Upe jeikove opaʼỹva niko kóva: Tandekuaa hikuái ndéve Ñandejára añetegua ha peteĩetéva, ha Jesucrístope, upe nde rembouvaʼekue’ (Juan 17:3). Segundo, pe título “Cristo” oñemoĩramo héra mboyve (Cristo Jesús) ohechauka mbaʼe rresponsavilidápa oguereko (2 Cor. 4:5). Ha tercero, pe título “Cristo” oñemoĩramo haʼeñónte ojehechauka Jesús haʼeha pe Mesías térã Jehová oiporavovaʼekue (Hech. 5:42).

11 Jahechaháicha pe título “Cristo” omyesakã Jesús ndahaʼéi hague peteĩ kuimbaʼe reínte térã peteĩ proféta reínte. Haʼe ningo Ñandejára Raʼy, Jehová voi oiporavovaʼekue chupe, ha ombou ko yvy ape ári oiko hag̃ua peteĩ kuimbaʼéicha ha oikuaauka hag̃ua Itúva rembipota. Upévare akóinte ñamoirũvaʼerã chupe.

Jesús rupive añoite ikatu jajesalva

12. Mbaʼépa Jesús heʼivaʼekue apóstol Tomáspe?

12 Mbaʼérepa ikatu avei ñamoirũ Jesucrístope? Jahechamína mbaʼépa oiko Jesús oñemongetárõ guare ijapostolkuéra ndive omano mboyvemi. Haʼe heʼi ohotaha oprepara chupekuéra hendag̃ua yvágape. Upémaramo Tomás oporandu chupe mbaʼérepa heʼi upéicha ha Jesús ombohovái: “Che hína upe tape, upe añete ha upe tekovete. Che rupímante ikatu oñeg̃uahẽ che Ru rendápe” (Juan 14:​1-6). Péro upe heʼivaʼekue ndahaʼéi umi once apóstolpe g̃uarãnte, heʼi avei umi ohaʼarõvape oikove opa ára g̃uarã ko yvy ape ári (Rev. 7:​9, 10; 21:​1-4). Mbaʼérepa jaʼe upéva?

13. Mbaʼérepa oñehenói Jesúspe ‘pe tape’?

13 Jesucristo ningo ‘pe tape’, haʼe rupive añoite ikatu ñañemoag̃ui Ñandejárare. Upévare, ñañemboʼevaʼerã Jesús rérape. Upéicharõmante Jehová ohendúta ñaneñemboʼe ha omeʼẽta ñandéve jajeruréva guive haʼe oipotaháicha (Juan 15:16). Jesúspe oñehenói avei pe “tape”, pórke haʼe rupive oñeperdona ñande pekádo ha ñañemoag̃ui Jehováre (Isa. 59:2). Upearã voi ouvaʼekue “omeʼẽ hag̃ua hekove heta rehehápe” (Mat. 20:28). Ha upéicha rupi huguy “ñanemopotĩ opa ñande pekádogui” heʼiháicha la Biblia (1 Juan 1:​7, BNP). Upeichaite ningo, Jesús rupivénte ikatu ñaime porã jey Jehovándi (Rom. 5:​8-10). Péro upearã jajeroviavaʼerã Jesús rehe ha ñaneñeʼẽrendu chupe (Juan 3:36).

14. Mbaʼérepa ojeʼe Jesús rehe ‘pe añete’?

14 Jesús ningo pe “añete”. Pórke haʼe ndaijapúi ha akóinte ojapovaʼekue opa mbaʼe Ñandejára Ñeʼẽ heʼiháicha. Ha okumpli avei umi profesía ohechaukáva haʼeha pe Mesías. Apóstol Pablo heʼi voi: ‘Ñandejára oprometéva oikopa katuete, Jesucristo ojapopágui’ (2 Cor. 1:​20, BNP). Ha Jesús ou rire ko yvy ape ári okumpli avei “umi mbaʼe porã” oĩva pe léi mosáikape (Heb. 10:1; Col. 2:17). Enterove profesía ningo hese memete oñekumpli ha ohechauka mbaʼépa haʼe ojapo oikopa hag̃ua Ñandejára rembipota (Rev. 19:10). Ha jahechaséramo mbaʼéichapa oñekumplipa Ñandejára rembipota, ñamoirũvaʼerã Jesucrístope.

15. Mbaʼérepa jaʼe Jesús rehe ‘pe tekove’?

15 Jesús ningo ‘pe tekove’, ñandejogua rupi huguy repykuére ikatu hag̃uáicha Jehová omeʼẽ ñandéve pe jeikove opaveʼỹva (Rom. 6:23). Jesús haʼéta avei ‘pe tekove’ umi omanovaʼekuépe g̃uarã (Juan 5:​28, 29). Haʼe ningo pe Saserdóte Guasu oguenohẽtáva hemimboʼekuérape pekádo ha ñemano poguýgui oisãmbyhy vove mil áño pukukue (Heb. 9:​11, 12, 28).

16. Mbaʼérepa ñamoirũvaʼerã Jesúspe?

16 Tuichaiterei mbaʼe ningo ñandéve g̃uarã Jesús heʼivaʼekue apóstol Tomáspe. Jesús ningo ‘pe tape, pe añete ha pe tekove’. Ñandejára voi oiporavovaʼekue chupe ou hag̃ua ko yvy ape ári ikatu hag̃uáicha ñandesalva (Juan 3:17). Jesús ‘rupivémante ikatu oñeg̃uahẽ Ñandejára rendápe’. La Bíbliape heʼi voi: ‘Ambue rupive ndaipóri salvasión, ndaipórigui ambue téra ko yvy ári oñemeʼẽvaʼekue ikatu hag̃uáicha jajesalva’ (Hech. 4:12). Upévare, jajeroviáramo jepe ambue mbaʼére jaikuaa mboyve Jehovápe, koʼág̃a iporãvéta jajerovia Jesús rehe ha ñamoirũ chupe. Upéicharõ añoite ikatúta jajesalva (Juan 20:31).

Ojeʼe ñandéve ñahendu hag̃ua Jesucrístope

17. Mbaʼérepa tekotevẽterei ñahendu pe Jehová oiporavovaʼekuépe?

17 Pedro, Juan ha Santiago ningo ohechavaʼekue Jesús rova ha ijao omimbipárõ guare. Ha ohendu hikuái peteĩ heʼíva yvága guive: “Kóva haʼe che Raʼy, che aiporavovaʼekue. Pehendu chupe” (Luc. 9:​28, 29, 35). Tekotevẽterei ningo jajapo koʼápe heʼíva, ha ñahendu pe Jehová oiporavovaʼekuépe (jaleemína Hechos 3:​22, 23).

18. Mbaʼépa heʼise ñahendu Jesúspe?

18 Ñahendu Jesúspe heʼise ñañehaʼãmbaitevaʼerãha jajapo opa mbaʼe haʼe ojapo haguéicha (Heb. 12:​2, 3). Upévare “tekotevẽ jajepyʼamongeta porã” umi mbaʼe jaleévare la Bíbliape térã umi lívro ha rrevísta omeʼẽva ñandéve pe ‘tembiguái jeroviaha ha iñarandúva’. Ha jajapysaka porã vaʼerã avei umi mbaʼe rreunionhápe ojeʼévare hese (Heb. 2:1; Mat. 24:45). Ñande ningo hemimboʼe, upévare ñaneñeʼẽrenduvaʼerã ha ñamoirũ chupe (Juan 10:27).

19. Mbaʼépa ñanepytyvõta akóinte ñamoirũ hag̃ua Jesúspe?

19 Jahasa asýramo jepe, akóinte ñamoirũta Jesúspe. Upearã jajapovaʼerã Ñandejára Ñeʼẽme heʼíva ha ndajahejaivaʼerã pe “jerovia ha mborayhu jarekóva Cristo Jesús” rehe (2 Tim. 1:13).

Mbaʼépa ñaaprendéraʼe?

• Mbaʼérepa ñañemoag̃uivéta Jehováre ñamoirũramo Jesucrístope?

• Mbaʼérepa jajapóramo opa mbaʼe Jesús ojapo haguéicha jajoguáta avei Jehovápe?

• Mbaʼérepa oñehenói Jesúspe ‘pe tape, pe añete ha pe tekove’?

• Mbaʼérepa tekotevẽterei ñahendu pe Jehová oiporavovaʼekuépe?

[Porandu ñahesaʼỹijóva]

[Nóta oĩva taʼanga ndive páhina 29]

Jesús omboʼevaʼekuére jahechakuaa mbaʼéichapa Jehová opensa

[Nóta oĩva taʼanga ndive páhina 30]

Ñamoirũkena pe Jehová oiporavovaʼekuépe

[Nóta oĩva taʼanga ndive páhina 32]

Jehová heʼi: “Kóva haʼe che Raʼy [...]. Pehendu chupe”