Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

‘Oĩ ára ñakirirĩ hag̃ua’

‘Oĩ ára ñakirirĩ hag̃ua’

‘Oĩ ára ñakirirĩ hag̃ua’

“IPORÃ ningo ñañeʼẽkuaa, péro iporãitevéntema ñakirirĩkuaa.” Péicha heʼi peteĩ ñeʼẽnga. Ha Salomón, peteĩ rréi iñaranduetereíva ohaivaʼekue: ‘Opa mbaʼe oikóvape g̃uarã oĩ peteĩ ára. Ára oñekirirĩ hag̃ua ha ára oñeñeʼẽ hag̃ua’ (Ecl. 3:​1, 7).

Péro, mbaʼéicha javépa ikuentave ñakirirĩ? La Bíbliape hetaiterei téystope ojeporu pe ñeʼẽ “kirirĩ”. Jaleévo koʼã téysto jahecháta mbaʼéichapa ñakirirĩramo: 1) jahechauka ñaporomombaʼeha, 2) jahechauka ñanearandu ha ñanembaʼerechakuaaha; ha 3) ñanepytyvõ jajepyʼamongeta porãve hag̃ua. Jahecha porãmína koʼã mbohapy mbaʼe.

Jahechauka ñaporomombaʼeha

Ñakirirĩkuaáramo ningo jahechauka ñaporomombaʼeha. Pór ehémplo, proféta Habacuc heʼivaʼekue: ‘Ñandejára oĩ hóga guasúpe. Tokirirĩke henondépe opavave oikóva guive ko yvy apére’ (Hab. 2:​20, ÑÑB). La Biblia heʼi umi kristiáno tee ‘ohaʼarõvaʼerãha kirirĩháme Ñandejára oguenohẽ chupekuéra jejopy vaígui’ (Lam. 3:26). Ha pe salmísta opurahéi: “Kirirĩháme eiko Ñandejára rovake, ha ehaʼarõ haʼe tanepytyvõ. Ani nembopochy upe oñakãrapuʼãva” (Sal. 37:7).

Ikatu piko ñamombaʼe Jehovápe ñakirirĩramo? Ñapensamína ko mbaʼére, heta vése jahecha peteĩ Ñandejára rembiapokue iporãitereíva ha ñandejurujái japytávo. Ndajaikuaái mbaʼépa jaʼéta! Péro upéicha jave jajepyʼamongetávo pe mbaʼe porãitére, ñamombaʼeguasuñaína Jehovápe ñande pyʼapýpe. Péicha opuraheivaʼekue rréi David: ‘Ñandejára, ndéve opavave tanemombaʼeguasu Siónpe, kirirĩháme, ha iñeʼẽ omeʼẽvaʼekue ndéve, upéichake tojapo’ (Sal. 65:2 [65:​1, NM]).

Tekotevẽ avei ñamombaʼe Jehová ñeʼẽ. Pór ehémplo, Moisés ha umi saserdóte heʼivaʼekue umi Israelguápe: ‘Pekirirĩ ha pejapysaka porã. Pehenduvaʼerã Ñandejára ñeʼẽ’. Umi hénte oñembyaty jave ohendu hag̃ua Ñandejára Léi, umi mitã jepe ojapysaka porã vaʼerã. Ñandejára heʼivaʼekue Moiséspe: ‘Embyaty opavavépe: kuimbaʼe, kuña, ha mitã ohendu hag̃ua che ñeʼẽ’ (Deu. 27:​9, 10, ÑÑB; 31:​11, 12).

Upévare, tekotevẽterei jajapysaka porã opa mbaʼe ojeʼévare rreunionhápe ha aty guasuhápe. Peteĩ ermáno heʼi jave platafórma guive umi mbaʼe iñimportánteva oĩva la Bíbliape, naiporãmoʼãi ñañemongeta ñande ykereguándi. Rreunionhápe ningo ñakirirĩ ha jajapysaka porã vaʼerã.

Ñañemongeta jave ñande rapichándi iporã avei ñakirirĩ ha jajapysaka hese. Pór ehémplo, Job heʼivaʼekue umi oñeʼẽ vaívape hese: “Pechemboʼéna ha akirirĩta”. Job ojapysaka hesekuéra, péro oipota avei haʼekuéra oñatende hese oñeʼẽ jave. Upévare heʼi: “Pekirirĩ tañeʼẽ che” (Job 6:24; 13:​13, ÑÑB).

Jahechauka ñanearandu ha ñanembaʼerechakuaaha

La Biblia heʼi umi iñarandu ha imbaʼerechakuaáva okirirĩkuaaha (Pro. 10:19; 11:12). Jahechamína mbaʼéichapa Jesús ojapo upéva. Haʼe oĩrõ guare umi ndaijaʼéiva hese rovake, ohechakuaa nog̃uenohẽmoʼãiha mbaʼeve iporãva oñeʼẽramo. Upémarõ ‘Jesús okirirĩnte’ (Mat. 26:63). Upéi ojegueraha chupe mburuvicha Pilato renondépe, ha Jesús “ndeʼíri mbaʼevete”. Ohejánte umi mbaʼe porã ojapóva oñeʼẽ ivése ha péicha ohechauka iñaranduha (Mat. 27:​11-14).

Ñande avei jahechaukáta ñanearanduha jajokóramo ñande juru, ha koʼýte oĩramo ñandejururekáva. La Biblia heʼi: “Hasýpe ipochýva ohechauka iñaranduha, ipochy reíva katu itavyha” (Pro. 14:29). Japoi rei reínteramo ñande jurúgui ikatu jaʼe heta mbaʼe ñambyasýva upe rire. Ha jaʼéramo heta vyrorei upéi japytáta jajepyʼapy ha ndajavyʼavéi.

Iporãta avei ñañatendéramo jaʼevaʼerãre umi hénte aña rovake. Predikasiónpe oĩ jave oñembohorýva ñanderehe ikuentave ñakirirĩnte. Ha ñande travahohápe térã koléhiope oñemombeʼúramo chíste tieʼỹ térã oĩ iñeʼẽ kyʼáva, iporãve ñakirirĩ ani oimoʼã hikuái igustoha ñandéve upe ojeʼéva (Ef. 5:3). Pe salmísta ohai voi: “Che juru ambotýta iñañáva renondépe” (Sal. 39:2 [39:​1, NM]).

Peteĩ “iñarandúva” ndoikomoʼãi omombeʼu ojeʼevaʼekue chupe (Pro. 11:12). Umi kristiáno tee nomombeʼuivaʼerã umi mbaʼe ndovaléiva ojekuaa. Ha koʼýte umi ansiáno oñatende porã vaʼerã ko mbaʼére ikatu hag̃uáicha umi ermáno akóinte ojerovia hesekuéra.

Ñakirirĩkuaáramo ñande rapichakuéra openave ñanderehe. Peteĩ karai famóso síglo 19-pegua hérava Sydney Smith oñembohoryʼimi peteĩ hapicháre ha heʼi: “Ha okirirĩ jave sapyʼapyʼa ningo igústo ñañemongeta hendive”. Péva ohechauka ñañeʼẽ jave ñakirirĩkuaavaʼerãha ha jajapysaka ñande rapicháre. Igustove hína ñañemongeta peteĩ okirirĩkuaa ha ñanerendúva ndive.

Rréi Salomón heʼivaʼekue: “Oñeʼẽ heta reíva ojavy katuete, iñarandúva katu okirirĩkuaa” (Pro. 10:19). Ñanemanduʼákena, saʼive ñañeʼẽramo saʼive jajavytaha. “Itavýva okirirĩrõ iñarandúvarõ ojerereko, ha ombotýrõ ijuru, iñakãporãvarõ” (Pro. 17:28). Upévare jajerurevaʼerã Ñandejárape: “Emoĩ che jurúre oñangarekóva, upe che kũ ojokovaʼerã” (Sal. 141:3).

Ñanepytyvõ jajepyʼamongeta porãve hag̃ua

La Biblia heʼi umi hekoporãva ‘ojepyʼamongetaha ára ha pyhare’ Ñandejára Ñeʼẽre (Sal. 1:2). Mbaʼépa ñanepytyvõta jajepyʼamongeta porãve hag̃ua? Jahechami.

Pór ehémplo, Abrahán raʼy, Isaac ‘osẽvaʼekue oguata ñu rupi kaʼaru’ ojepyʼamongeta hag̃ua (Gén. 24:63). Isaac ohecha moõpa ha mbaʼe órapa trankilovéta upearã. Rréi David katu oaprovecha pyharekue ojepyʼamongeta hag̃ua (Sal. 63:6). Ha Jesús perféktoramo jepe oñehaʼãmbaite oheka peteĩ lugár trankílo, mombyry umi héntegui ojepyʼamongeta hag̃ua. Upearã oho pe montáñare, desiértore térã ambue lugár ndaiporihápe avave (Mat. 14:23; Luc. 4:42; 5:16).

Añetehápe ningo tuicha ñandepyʼaguapy ñaiméramo umi lugár trankilohápe, ha avei ñanepytyvõ ñapensa hag̃ua mbeguekatu porã mbaʼépepa ñakambiavaʼerã. Jajepyʼamongeta jave jahechakuaa oĩha heta mbaʼe ndaikatúiva jajapo ha upéva ñanepytyvõ ani hag̃ua ñañemombaʼeguasu. Ha avei ñamombaʼeve umi mbaʼe porã jahupytýva.

Iporãramo jepe ñakirirĩkuaa, ñanemanduʼákena oĩha avei “ára oñeñeʼẽ hag̃ua” (Ecl. 3:7). Koʼã tiémpope umi kristiáno tee kyreʼỹme oikuaauka “oparupiete ko yvy ape ári” mbaʼépa ojapóta Ñandejára Goviérno (Mat. 24:14). Hetavévo umi opredikáva, hatãvéntema oñehendu ko marandu porãite (Miq. 2:12). Upévare ñañehaʼãmbaitékena ñamoirũ chupekuéra ha vyʼapópe ñamombeʼu umi mbaʼe porãite Ñandejára ojapóva. Ha jajapokuévo ko tembiapo, ñanemanduʼákena avei heta vése ‘iporãiteveha ñakirirĩnte’.

[Nóta oĩva taʼanga ndive páhina 3]

Jajapysaka porã vaʼerã rreunionhápe ha ñaaprende

[Nóta oĩva taʼanga ndive páhina 4]

Oĩramo ñandejururekáva predikasiónpe ikuentave ñakirirĩnte chugui

[Nóta oĩva taʼanga ndive páhina 5]

Ñakirirĩkuaáramo jajepyʼamongeta porãvéta