Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Vedú všetky náboženstvá k tomu istému Bohu?

Vedú všetky náboženstvá k tomu istému Bohu?

Vedú všetky náboženstvá k tomu istému Bohu?

„Mám svoje náboženstvo a nemienim ho zmeniť. A v podstate nezáleží na tom, k akému náboženstvu patríte, lebo všetky vedú k tomu istému Bohu.“

POČULI ste už niekedy takýto názor? Mnohí ľudia veria, že všetky náboženstvá ponúkajú rovnocenné cesty k Bohu a k pochopeniu zmyslu života. Podobne je všeobecne rozšírený názor, že v každom náboženstve je aj niečo dobré, aj niečo zlé a že žiadne nemá monopol na pravdu a nemôže tvrdiť, že iba ono je správnou cestou k Bohu.

V dnešnej takzvanej tolerantnej, pluralitnej spoločnosti sú takéto názory populárne. Tí, ktorí si myslia niečo iné, sú dokonca považovaní za úzkoprsých alebo bigotných. Ako sa na to pozeráte vy? Myslíte si, že všetky náboženstvá vedú k tomu istému Bohu? Záleží na tom, k akému náboženstvu človek patrí?

Sú medzi náboženstvami podstatné rozdiely?

Podľa jednej encyklopédie je v súčasnosti na svete okolo 9 900 náboženstiev, pričom niektoré sú rozšírené po celej zemi a majú milióny členov. Podľa odhadov asi 70 percent ľudstva patrí k piatim hlavným náboženstvám — k buddhizmu, hinduizmu, islamu, judaizmu a kresťanstvu. Ak všetky náboženstvá vedú k tomu istému Bohu, potom by týchto päť náboženstiev určite malo mať veľa spoločného, pokiaľ ide o náuky, o to, ako vykresľujú Boha, a o to, ako vysvetľujú jeho zámery do budúcnosti. Ale aká je skutočnosť?

Rímskokatolícky teológ Hans Küng hovorí, že hlavné náboženstvá naozaj majú spoločné určité základné princípy v oblasti medziľudských vzťahov. Napríklad väčšina sa zhodne v tom, že nie je správne vraždiť, klamať, kradnúť či dopúšťať sa krvismilstva, a učia úcte voči rodičom, ako aj láske k deťom. Ale v iných oblastiach, zvlášť pokiaľ ide o to, ako vykresľujú Boha, sa tieto hlavné náboženstvá diametrálne líšia.

Napríklad hinduisti uctievajú množstvo božstiev, zatiaľ čo buddhisti podľa všetkého nie sú si istí, či vôbec existuje Boh ako osoba. Islam učí, že je jeden Boh. Rovnako je to v náboženstvách, ktoré sa vyhlasujú za kresťanské, no väčšina z nich zároveň tvrdí, že Boh je Trojica. A dokonca aj medzi cirkvami kresťanstva existuje široká škála rôznych náuk. Ježišovej matke Márii je prejavovaná oddanosť v katolíckej cirkvi, ale u protestantov to tak nie je. Antikoncepcia je zakázaná u katolíkov, no u väčšiny protestantov nie. A protestanti sa nevedia zhodnúť v otázke homosexuality.

Je logické, že by náboženstvá, ktoré vyučujú také rozdielne náuky, mohli uctievať toho istého Boha? Asi ťažko. Skôr možno povedať, že to vedie k zmätku v tom, kto je vlastne Boh a čo očakáva od svojich ctiteľov.

Zjednocujú alebo rozdeľujú?

Ak všetky náboženstvá vedú k tomu istému Bohu, určite by sme očakávali, že využijú svoj vplyv na to, aby zjednotili ľudstvo v mieri. Dosvedčujú fakty, že to robia? Dejiny ukazujú, že náboženstvo namiesto toho, aby ľudí zjednocovalo, skôr ich rozdeľuje a je zdrojom konfliktov. Pouvažujme o niekoľkých príkladoch.

Od 11. do 13. storočia národy, ktoré sa považujú za kresťanské, bojovali proti moslimom v križiackych výpravách. V 17. storočí v Európe proti sebe stáli katolíci a protestanti v 30-ročnej vojne. V roku 1947, len čo bola vyhlásená nezávislosť Indie od Veľkej Británie, pustili sa do seba hinduisti a moslimovia. A nie tak dávno v Severnom Írsku celé roky proti sebe bojovali katolíci a protestanti. Na Blízkom východe židia a moslimovia stále nedokážu pokojne žiť vedľa seba. A nedá sa prehliadnuť ani druhá svetová vojna, ktorá strhla do svojho víru členov všetkých piatich hlavných náboženstiev, pričom proti sebe stáli dokonca aj členovia toho istého náboženstva.

Záver je jednoznačný: svetové náboženstvá nepriniesli pokoj a jednotu ani nevedú k tomu istému Bohu. Naopak, stavajú ľudí proti sebe a vykresľujú veľmi mätúci obraz o tom, kto je Boh a ako ho treba uctievať. Preto každý, kto chce prísť k pravému Bohu, musí starostlivo zvážiť, akú cestu si zvolí. To je v súlade s tým, k čomu povzbudzuje Biblia, jedna z najstarších náboženských kníh, aké ľudia poznajú.

Vyberte si, komu budete slúžiť

Biblia jasne ukazuje, že ak chce človek nájsť cestu k pravému Bohu, vyžaduje si to dôkladné uvažovanie a premyslenú voľbu. Jozua, služobník Jehovu Boha, Izraelitom v staroveku povedal: „Vyberte si dnes, komu budete slúžiť, či bohom, ktorým slúžili vaši predkovia, ktorí boli na druhej strane Rieky, alebo bohom Amorejcov, v ktorých krajine bývate. Ale ja a moja domácnosť, my budeme slúžiť Jehovovi.“ O mnoho rokov neskôr prorok Eliáš povzbudzoval ľud k podobnej voľbe: „Ako dlho budete pokrivkávať medzi dvoma rôznymi názormi? Ak je pravým Bohom Jehova, nasledujte ho; ale ak Baal [kanaansky boh], nasledujte toho.“ ​(Jozua 24:15, 16; 1. Kráľov 18:21)

Z týchto, ako aj z ďalších biblických textov jasne vyplýva, že tí, ktorí chceli slúžiť pravému Bohu, si museli starostlivo vybrať. A rovnako je to aj dnes. Ak chceme uctievať pravého Boha a slúžiť mu, tiež si musíme správne vybrať. Ale čo nám pomôže správne sa rozhodnúť v tom, ako uctievať Boha? Ako môžeme rozpoznať pravých Božích ctiteľov?

Pravých ctiteľov poznať podľa ovocia

O pravých a falošných ctiteľoch Boha Ježiš Kristus svojim nasledovníkom povedal: „Nikdy sa predsa neoberá hrozno z tŕnia alebo figy z bodľačia. Takisto každý dobrý strom nesie znamenité ovocie, ale každý skazený strom nesie bezcenné ovocie; dobrý strom nemôže niesť bezcenné ovocie, ani skazený strom nemôže niesť znamenité ovocie... Týchto ľudí teda skutočne poznáte podľa ich ovocia.“ Teda pravých ctiteľov možno spoznať podľa ich ovocia, čiže skutkov. Aké ovocie majú prinášať? (Matúš 7:16–20)

Najvýraznejším znakom pravého uctievania je, že zjednocuje veriacich v láske. Ježiš svojim učeníkom povedal: „Dávam vám nové prikázanie, aby ste sa navzájom milovali, tak ako som ja vás miloval, aby ste sa aj vy navzájom milovali. Podľa toho všetci poznajú, že ste moji učeníci, ak budete mať lásku medzi sebou.“ Praví nasledovníci Krista si musia navzájom prejavovať lásku, ktorá je taká výnimočná, že ich v očiach pozorovateľov charakterizuje ako pravých ctiteľov Boha. (Ján 13:34, 35)

Preto by pre pravých kresťanov bolo nepredstaviteľné, aby proti sebe bojovali vo vojne. Dá sa to povedať o členoch cirkví? Jedinou významnou náboženskou skupinou, ktorá v druhej svetovej vojne dôsledne a pevne odmietala akýmkoľvek spôsobom podporiť vojnu, boli Jehovovi svedkovia. Dr. Hanns Lilje, bývalý biskup protestantskej cirkvi v Hannoveri, o svedkoch napísal: „Môžu oprávnene tvrdiť, že boli jedinými významnými odopieračmi z dôvodu svedomia v tretej ríši.“ Počas tejto vojny svedkovia v mnohých krajinách radšej znášali represálie, než by mali nejakým spôsobom podporiť vojnu.

Ešte aké ovocie malo podľa Ježiša charakterizovať jeho pravých učeníkov? Známu Pánovu modlitbu alebo Otčenáš Ježiš začal slovami: „Náš Otče v nebesiach, nech sa posvätí tvoje meno. Nech príde tvoje kráľovstvo. Nech sa deje tvoja vôľa, ako v nebi, tak i na zemi.“ Ježiš dal v tejto modlitbe na prvé miesto posvätenie Božieho osobného mena, Jehova. Vyjadril tiež prianie, aby sa prostredníctvom Božieho Kráľovstva diala na zemi Jehovova vôľa. Ktoré náboženstvo je známe tým, že verejne oznamuje Božie meno, Jehova, a hlása Božie Kráľovstvo ako jedinú nádej ľudstva na mier? Jehovovi svedkovia zvestujú dobré posolstvo o Kráľovstve v 236 krajinách a rozširujú biblickú literatúru vo viac ako 470 jazykoch. (Matúš 6:9, 10)

Jehovovi svedkovia nasledujú Ježišov príklad aj v tom, že sa nezapájajú do politických a sociálnych sporov. „Nie sú časťou sveta, tak ako ja nie som časťou sveta,“ povedal Ježiš o svojich učeníkoch. Okrem toho Jehovovi svedkovia prijímajú Bibliu ako Božie Slovo a sú presvedčení, že „celé Písmo je inšpirované Bohom a je užitočné na učenie, na karhanie, na nápravu vecí, na ukázňovanie v spravodlivosti, aby bol Boží človek celkom spôsobilý, úplne vyzbrojený pre každé dobré dielo“. (Ján 17:14, 17; 2. Timotejovi 3:16, 17)

Pravé náboženstvo je odlišné

Toto ovocie — obetavá láska, túžba posväcovať Jehovovo meno, hlásanie Božieho Kráľovstva, oddelenosť od sveta a viera v Bibliu — charakterizuje pravých ctiteľov Boha a odlišuje ich od ostatných náboženstiev. Jedna pani, ktorá sa viackrát rozprávala s Jehovovými svedkami, povedala: „Poznám veľa náboženstiev a všetky sú si podobné. Vy ste jediní, ktorí sa od ostatných úplne odlišujú.“

Je zjavné, že všetky náboženstvá nevedú k tomu istému Bohu. Je tu však jedna skupina, ktorá sa líši od ostatných — Jehovovi svedkovia, ktorých je teraz na celom svete viac ako sedem miliónov. Vďaka tomu, že obhajujú Božie Slovo, Bibliu, a držia sa jej, sa im podarilo dosiahnuť to, čo sa nepodarilo žiadnej inej skupine ani organizácii — zjednotiť ľudí rôznych národností, jazykov, etnického pôvodu a rás v uctievaní jediného pravého Boha, Jehovu! Jehovovi svedkovia vám radi pomôžu dozvedieť sa viac o pravom Bohu a zistiť, čo od vás vyžaduje, aby ste sa mohli tešiť z pokoja a pocitu bezpečia, ktorý vyplýva z toho, keď človek uctieva Boha spôsobom, ktorý schvaľuje. Neoplatí sa na niečo také cenné vynaložiť úsilie?

[Obrázok na strane 14]

Pravoslávny kňaz žehná nových vojakov na Ukrajine v roku 2004

[Prameň ilustrácie]

GENIA SAVILOV/​AFP/​Getty Images

[Obrázok na strane 15]

Jehovovi svedkovia pomáhajú ľuďom na celom svete dozvedieť sa o Bohu a jeho Kráľovstve

[Pramene ilustrácií na strane 12]

Strana 12: buddhistka: © Yan Liao/​Alamy; hinduistický svätý muž: © imagebroker/​Alamy; strana 13: muž čítajúci Korán: Mohamed Amin/​Camerapix; žid: Todd Bolen/​Bible Places.com