Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Mɛni Manyɛ Maŋɔto Yehowa Najiaŋ?

Mɛni Manyɛ Maŋɔto Yehowa Najiaŋ?

Mɛni Manyɛ Maŋɔto Yehowa Najiaŋ?

Mɔ ni gba ji Ruth Danner

Mimami fɔɔ kɛɛmɔ akɛ afi 1933 lɛ ji afi ko kɛ emli osharai, ni bɔ ni ewieɔ lɛ lɛ yɛ ŋmɔlɔ: Hitler batsɔ maŋ nɔyelɔ, paapa lɛ kɛɛ nakai afi lɛ ji Afi Krɔŋkrɔŋ, ni afɔ mi yɛ nakai afi lɛ nɔ.

MIFƆLƆI hi maŋ ko ni atsɛɔ lɛ Yutz yɛ Lorraine. Lorraine ji kpokpaa ko ni yɔɔ France ni ehé gbɛi waa ni bɛŋkɛ France kɛ Germany husu lɛ. Mimami ji Katoliknyo ni kɛ ejamɔ lɛ shwɛɛɛ kwraa, ni yɛ afi 1921 lɛ, ekɛ mipapa ni yɔɔ Protestant jamɔ mli lɛ bote gbalashihilɛ mli. Afɔ́ minyɛmi yoo nukpa ni atsɛɔ lɛ Helen lɛ yɛ afi 1922, ni mifɔlɔi ha abaptisi lɛ awo Katolik Sɔlemɔ lɛ mli beni eji gbekɛ ŋmɔŋ.

Afi 1925 lɛ, Ataa nine shɛ wolo ni ji The Harp of God ni atsɔɔ shishi kɛtee German wiemɔ mli lɛ eko nɔ. Beni ekane wolo lɛ, ená nɔmimaa akɛ ena anɔkwale lɛ. Eŋma wolo emaje mɛi ni fee wolo lɛ, ni amɛto gbɛjianɔ koni Yehowa Odasefoi ni yɔɔ Germany ni no mli lɛ Germanbii lɛ tsɛɔ amɛ akɛ Bibelforscher lɛ kɛ lɛ abakase nii. Amrɔ nɔŋŋ ni Ataa bɔi nibii ni ekase lɛ shiɛmɔ. Shi Awo nyaaa enɛ he kwraa. Awo kɛ Ataa wieɔ yɛ German wiemɔ mli ni ekɛɔ lɛ akɛ: “Feemɔ nɔ fɛɛ nɔ ni osumɔɔ akɛ ofee, shi okɛ Bibelforscher bii lɛ akabɔ!” Shi Ataa ŋmɔ eyiŋ kpɔ, ni yɛ afi 1927 lɛ abaptisi lɛ.

Enɛ hewɔ lɛ, Awo mami bɔi Awo yiŋ woo koni etse gbãla lɛ. Gbi ko beni amɛtee sɔlemɔ lɛ, osɔfo lɛ bɔ sɔlemɔ lɛ mli bii lɛ kɔkɔ koni “amɛtsi amɛhe kɛjɛ amale gbalɔ ni atsɛɔ lɛ Danner lɛ he.” Beni amɛjɛ sɔlemɔ lɛ amɛba lɛ, minaa yadamɔ ŋwɛitsu lɛ nɔ, ni ewo kukwɛi ni akɛ fɔfɔi woɔ mli, ni efɔ̃ kɛtswa Ataa yɛ shikpɔŋ. Kukwɛi ni tsii waa nɛɛ shãra Ataa yitso he ni ebatswa ekɔŋ. Nɔ ni ba nɛɛ hɛle Awo shi ni eha esusu eyiŋ akɛ, ‘Jamɔ ni woɔ emli bii lɛ ayiŋ ni amɛgbe gbɔmɔ lɛ nyɛŋ afee jamɔ kpakpa.’ Awo bɔi woji ni Yehowa Odasefoi fee lɛ kanemɔ. Etsɛɛɛ tsɔ ni eyɔse akɛ ena anɔkwale lɛ, ni abaptisi lɛ yɛ afi 1929.

Mifɔlɔi lɛ bɔ mɔdɛŋ waa ni amɛha mi kɛ minyɛmi yoo lɛ nu shishi akɛ Yehowa yɛ diɛŋtsɛ. Amɛkaneɔ Biblia mli saji amɛhaa wɔ, ni no sɛɛ lɛ amɛbiɔ wɔ nibii ni mɛi ni awie amɛhe yɛ Biblia lɛ mli lɛ fee kɛ nɔ̃ hewɔ ni amɛfee nakai. No beaŋ lɛ, Ataa kpoo akɛ ebaaya nitsumɔ gbɛkɛ, eyɛ mli akɛ nakai yiŋkpɛɛ lɛ ha shika ni enáa kɛkwɛɔ weku lɛ nɔ gbɔ waa. Efee nakai koni ená be kɛya Kristofoi akpeei, shiɛmɔ, ni ekɛ ebii lɛ akase nii.

Jaramɔ Bei

Mifɔlɔi lɛ feɔ nɔkwɛlɔi gbɛfalɔi kɛ Betelbii ni jɛɔ Switzerland kɛ France lɛ gbɔ, ni nyɛmimɛi nɛɛ gbaa wɔ haomɔi ni wɔnyɛmimɛi héyelilɔi ni yɔɔ Germany ní jɛmɛ kɛ wɔshĩa lɛ jekɛɛɛ lɛ kɛkpeɔ lɛ. Nazi nɔyeli lɛ miiwo Yehowa Odasefoi lɛ tsuŋ, ni amɛmiimɔmɔ Odasefoi abii kɛmiijɛ amɛfɔlɔi ahe.

Awaje mi kɛ Helen koni wɔnyɛ wɔkpee haomɔi ni jwere wɔhiɛ lɛ anaa. Wɔfɔlɔi lɛ ye amɛbua wɔ ni wɔkase Biblia mli ŋmalɛi ni baaye abua wɔ lɛ wɔwo wɔyitsoŋ. Amɛkɛɔ wɔ akɛ: “Kɛ́ nyɛleee nɔ ni nyɛbaafee lɛ, nyɛsusua nɔ ni Abɛi 3:5, 6 lɛ kɛɛ lɛ he. Kɛ́ nyɛmiishe kaai ni nyɛkɛbaakpe yɛ skul lɛ gbeyei lɛ, nyɛkaia 1 Korintobii 10:13 lɛ. Kɛ́ amɔ nyɛ kɛje wɔhe lɛ, nyɛkɛɛa wiemɔi ni yɔɔ Abɛi 18:10 lɛ.” Mikase Lala 23 kɛ 91 lɛ fɛɛ miwo miyitsoŋ, ni mikɛ mihiɛ fɔ̃ Yehowa nɔ akɛ ebaabu mihe be fɛɛ be.

Afi 1940 lɛ, Nazi nɔyeli ni yɔɔ Germany lɛ ŋɔ Alsace-Lorraine maŋ lɛ eshi enɔyelihe lɛ nɔ, ni nɔyeli hee nɛɛ bi ni onukpai fɛɛ kɛ amɛhe adɔmɔ Nazi maŋkwramɔŋ kuu lɛ. Ataa kpoo akɛ eeefee nakai, ni Nazi polisifoi ni atsɛɔ amɛ Gestapo lɛ kɛɛ lɛ akɛ amɛbaamɔ lɛ. Beni Awo hu kpoo akɛ ebaakpɛ atadei ni asraafoi woɔ lɛ, Gestapobii lɛ kɛɛ lɛ hu akɛ amɛbaamɔ lɛ.

Skulyaa batsɔ haomɔ kɛha mi. Daa gbi kɛ́ abaaje skul nikasemɔ shishi lɛ, asɔleɔ ahaa Hitler, akɛɔ “Heil Hitler,” ni akpãa ninejurɔ mli beni aala jaku maŋ lala lɛ. Yɛ nɔ̃ najiaŋ ni mifɔlɔi lɛ aaakɛɛ mi akɛ mikakɛɛ “Heil Hitler” lɛ, amɛye amɛbua mi moŋ ni mitsɔse mihenilee. No hewɔ lɛ, mi diɛŋtsɛ mikpɛ miyiŋ akɛ mikɛŋ “Heil Hitler.” Tsɔɔlɔi lɛ gbala mi mai, ni amɛkɛɛ amɛbaashwie mi kɛjɛ skul lɛ. Be ko lɛ, akɛ mi badamɔ skul tsɔɔlɔi 12 lɛ fɛɛ ahiɛ, no mli lɛ miye afii kpawo. Amɛbɔ mɔdɛŋ koni amɛnyɛ mi nɔ ní makɛɛ “Heil Hitler.” Shi minyɛ midamɔ shi shiŋŋ yɛ Yehowa yelikɛbuamɔ naa.

Tsɔɔlɔi lɛ ateŋ mɔ kome bɔ mɔdɛŋ koni ekɔne miyiŋ. Tsɔɔlɔ yoo nɛɛ kɛɛ mi akɛ mibɔɔ mɔdɛŋ waa, ni ákɛ esumɔɔ misane naakpa, ni ebaadɔ lɛ waa kɛji ashwie mi kɛjɛ skul lɛ. Ekɛɛ akɛ: “Ehe ehiaaa ni okpa onine mli waa. Obaanyɛ owo nɔ fioo pɛ kɛkɛ. Ehe ehiaaa ni okɛɛ, ‘Heil Hitler!’ Obaanyɛ otsɔmɔ onaabu kɛkɛ tamɔ nɔ ni bo hu ookɛɛ eko.”

Beni migba Awo nɔ ni mitsɔɔlɔ lɛ kɛɛ lɛ, ekai mi Hebribii oblahii etɛ ní Babilon maŋtsɛ lɛ kɛ amaga ma shi koni amɛja lɛ lɛ ahe sane ni yɔɔ Biblia lɛ mli lɛ. Awo bi mi akɛ: “Mɛni akɛɛ amɛ akɛ amɛfee lɛ?” Miha lɛ hetoo akɛ, “akɛɛ amɛkula shi.” Ekɛɛ mi akɛ: “Beni akɛɛ amɛkula shi yɛ amaga lɛ hiɛ lɛ, eji amɛba shi ni amɛfee tamɔ nɔ ni amɛmiila amɛtokotai lɛ kulɛ, ani ebaafee nɔ ni sa? Bo diɛŋtsɛ kpɛɛ oyiŋ; feemɔ nɔ ni osusuɔ akɛ eja.” Mikpɛ miyiŋ akɛ majá Yehowa kome pɛ taakɛ bɔ ni Shadrak, Meshak, kɛ Abednego fee lɛ.—Dan. 3:1, 13-18.

Tsɔɔlɔi lɛ shwie mi kɛjɛ skul shii abɔ, ni amɛkɛɛ amɛbaamɔ mi kɛjɛ mifɔlɔi lɛ ahe. Mihao waa, shi mifɔlɔi lɛ tee nɔ amɛwo mi hewalɛ. Kɛ́ miiya skul lɛ, Awo kɛ mi sɔleɔ, ni ekpaa Yehowa fai koni ebu mihe. Mile akɛ Yehowa baawaje mi koni mafee nɔ ni ja. (2 Kor. 4:7) Ataa kɛɛ mi akɛ kɛ́ shiteekɛwoo lɛ naa wa fe nine lɛ, miba shĩa. Ewie akɛ: “Wɔsumɔɔ bo. Wɔkɛ bo efoŋ tako mli. Sane nɛɛ kɔɔ okɛ Yehowa teŋ wekukpaa lɛ he.” Wiemɔi nɛɛ wo mi hewalɛ koni maya nɔ amɛfee nɔ ni ja.—Hiob 27:5.

Gestapobii lɛ fɔɔ wɔshĩa lɛ baa koni amɛbakwɛ akɛ amɛbaana Odasefoi awoji lo, ni amɛtaa mifɔlɔi lɛ adaaŋ. Bei komɛi lɛ, amɛmɔɔ Awo kɛyaa ni eyayeɔ ŋmɛlɛtswai abɔ, ni nakai nɔŋŋ amɛyamɔmɔɔ mipapa kɛ minyɛmi yoo lɛ yɛ amɛnitsumɔhei lɛ. Kɛ́ mijɛ skul miiba lɛ, mileee akɛ mabana Awo yɛ shĩa loo minaŋ lɛ. Bei komɛi lɛ, yoo ko ni yɔɔ wɔkutso lɛ mli lɛ kɛɔ mi akɛ: “Amɛmɔ omami kɛtee.” Kɛ́ ebalɛ nakai lɛ, miyateɔ mihe yɛ shĩa lɛ mli, ni mibiɔ mihe akɛ: ‘Ani amɛmiipiŋ lɛ? Ani mana lɛ ekoŋŋ?’

Amɔmɔ Wɔ Kɛtee Maŋ Kroko Nɔ

Yɛ January 28, 1943 lɛ, Gestapobii lɛ batsĩɛ wɔ kɛjɛ saa mli maŋkɛ ŋmɛji etɛ kɛ fã. Amɛkɛɛ kɛ́ mifɔlɔi kɛ mi kɛ minyɛmi yoo lɛ bafata Nazi maŋkwramɔŋ kuu lɛ he lɛ, abaaha wɔya nɔ wɔhi maŋ lɛ mli. Amɛha wɔ ŋmɛlɛtswai etɛ koni wɔkɛsaa wɔhe. No mli lɛ Awo etsɔ hiɛ eto wɔtadei kɛ Biblia ewo wɔbaagii amli, ni esaa ehe eto shihilɛ nɛɛ momo, no hewɔ lɛ wɔkɛ nakai be lɛ sɔle ni wɔkɛwowoo wɔhe hewalɛ. Ataa kai wɔ akɛ ‘nɔ ko nɔ ko nyɛŋ agbála wɔ kɛ Nyɔŋmɔ suɔmɔ lɛ mli.’—Rom. 8:35-39.

Gestapobii lɛ ku amɛsɛɛ amɛba. Nyɛmi yoo ko ni egbɔ ni atsɛɔ lɛ Anglade lɛ kɛ ehiɛ yaafonui fɔ̃ wɔ nine beni akɛ wɔ yaa lɛ, ni mihiɛ kpaŋ enɔ kɔkɔɔkɔ. Gestapobii lɛ yajie wɔ yɛ oketekei adaamɔhe lɛ yɛ Metz. Wɔkɛ oketeke fã gbɛ gbii etɛ kɛtee Kochlowice, ni akɛ wɔ yawo nsra ko ni yɔɔ jɛmɛ ní nsra wulu ni yɔɔ Auschwitz yɛ Poland lɛ kwɛɔ nɔ lɛ mli. Nyɔji enyɔ sɛɛ lɛ, ajie wɔ kɛtee Gliwice tsuŋwoohe ní atsuɔ nii dɛŋdɛŋ yɛ jɛmɛ ní tsutsu ko lɛ eji yei ni kɛ hii ehiii shi ni sɔmɔɔ osɔfoi lɛ ashihilɛhe lɛ. Nazibii lɛ kɛɛ wɔ akɛ kɛ́ wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ kɛ ewaonaa gbɛi wo wolo shishi akɛ wɔkwa wɔhemɔkɛyeli lɛ, amɛbaaŋmɛɛ wɔ he, ni amɛkɛ wɔnibii lɛ baaku sɛɛ aha wɔ. Ataa kɛ Awo kpoo akɛ amɛaafee nakai, ni asraafoi lɛ kɛɛ akɛ, “Kɛ́ nyɛku nyɛ sɛɛ nyɛtee shĩa fii.”

Yɛ June mli lɛ, ajie wɔ kɛtee Swietochlowice, ni miyitso bɔi mi gbamɔ yɛ jɛmɛ, ni egbaa mi lolo amrɔ nɛɛ po. Muawai bote miwaobii lɛ amli, ni datrɛfonyo ko famɔ miwaosɛɛlamii lɛ saŋŋ ní egbuuu mi tsofa ní haŋ manu piŋmɔ lɛ he. Nɔ ni hi yɛ nitsumɔ ni aha mi lɛ he ji akɛ bulɔi lɛ fɔɔ mi blodoshãahe lɛ tsumɔ. Yoo ko ni yɔɔ jɛmɛ lɛ haa mi nii ni miyeɔ.

Yɛ nakai beaŋ fɛɛ lɛ, aha wɔhi shi yɛ he kome akɛ weku, ni akɛ wɔ futuuu gboklɛfoi krokomɛi. Yɛ October 1943 lɛ, ajie wɔ kɛtee nsra ko ni yɔɔ Ząbkowice lɛ mli. Wɔwɔɔ saatsei ni afee koni akãmɔ ŋwɛi kɛ shishi lɛ anɔ yɛ tsu ko ni yɔɔ asɛndo ko mli lɛ mli, ni mɛi krokomɛi aaafee 60 ni ji hii, yei, kɛ gbekɛbii fata wɔhe. Nazi asraafoi lɛ haa wɔniyenii shaa bɔ ni eyeli baawa dani amɛkɛbahaa wɔ.

Yɛ shihilɛ ni wa ni wɔkɛkpe lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, wɔnijiaŋ ejeee wui. Wɔkane yɛ Buu-Mɔɔ lɛ mli akɛ kɛ́ awu ta lɛ agbe naa lɛ, abaatsu shiɛmɔ nitsumɔ lɛ waa. No hewɔ lɛ, wɔle nɔ hewɔ ni wɔnaa amanehulu lɛ, ni wɔle akɛ etsɛŋ ni esɛɛ baafo.

Beni wɔnu akɛ asraafoi ni efee ekome ni kɛ Nazibii lɛ wuɔ lɛ miibɛŋkɛ wɔ lɛ, wɔna akɛ aaye Nazibii lɛ anɔ kunim. Mra mli yɛ afi 1945 lɛ, Nazi asraafoi lɛ kpɛ amɛyiŋ akɛ amɛkɛ wɔ baashi nsra lɛ mli. Yɛ February 19 lɛ, amɛnyɛ wɔ nɔ ni wɔtswa nantu nɔ ni miihe ashɛ kilomitai 240. Otsii ejwɛ sɛɛ lɛ, wɔyashɛ Steinfels yɛ Germany, ni bulɔi lɛ kpala gboklɛfoi lɛ kɛtee he ko ni atsaa sũ mli nii yɛ. Wɔteŋ mɛi babaoo susu akɛ abaagbe wɔ. Shi asraafoi ni efee ekome ni kɛ Nazibii lɛ wuɔ lɛ bashɛ shi nakai gbi lɛ nɔŋŋ, ni Nazi asraafoi lɛ jo foi, ni wɔnɔnaa lɛ sɛɛ fo.

Mishɛ Otii ni Mikɛmamɔ Mihiɛ lɛ Ahe

Nɔ ni miihe ashɛ afii enyɔ kɛ fã sɛɛ lɛ, wɔkũ wɔsɛɛ kɛba wɔshĩa lɛ yɛ Yutz, yɛ May 5, 1945, ni wɔhe ewo muji ni wɔwo ŋmoŋ lalaala. Atade kome too lɛ nɔŋŋ wɔwo kɛjɛ February tɔ̃ɔ, no hewɔ lɛ wɔshã nakai atadei memeji lɛ. Mikaiɔ akɛ mimami kɛɛ wɔ akɛ: “Nyɛhaa ŋmɛnɛ gbi nɛɛ afea miishɛɛ gbi ni fe fɛɛ yɛ nyɛshihilɛ mli. Wɔbɛ nɔ ko nɔ ko. Atadei po ni wɔwo lɛ jeee wɔnɔŋ. Ni kɛlɛ, wɔyi ejwɛ lɛ fɛɛ wɔye anɔkwa kɛyashi wɔba. Wɔkwaaa Yehowa.”

Miyahi Switzerland nyɔji etɛ kɛyashi mihe wa mi, ni mibɔi skul yaa ekoŋŋ ní misheee gbeyei akɛ abaashwie mi. Agbɛnɛ wɔkɛ wɔmumɔŋ nyɛmimɛi lɛ kpeeɔ kutuu, ni wɔshiɛɔ yɛ faŋŋ. Yɛ August 28, 1947 lɛ beni miye afii 13 lɛ, miha shi ni miwo Yehowa afii komɛi ni tsɔ hiɛ lɛ fee faŋŋ yɛ mɛi ahiɛ. Mipapa baptisi mi yɛ Moselle Faa lɛ mli. Miisumɔ akɛ matsɔ gbɛgbalɔ amrɔ nɔŋŋ, shi Ataa kɛɛ miyakase nitsumɔ dã. No hewɔ lɛ, mikase nikpɛɛ. Yɛ afi 1951 beni miye afii 17 lɛ, ahala mi akɛ gbɛgbalɔ koni masɔmɔ yɛ Thionville, ni jɛmɛ bɛŋkɛ wɔ.

Mitee kpee ko yɛ Paris nakai afi lɛ, ni miŋmala gbɛŋmɛɛ wolo nɔ nii koni mayasɔmɔ akɛ maŋsɛɛ sanekpakpa jajelɔ. No mli lɛ, midako tsɔ, shi Nyɛminuu Nathan Knorr kɛɛ mi akɛ ebaamɔ̃ migbɛbimɔ wolo lɛ mli dã. Yɛ June 1952 lɛ, minine shɛ ninefɔ̃ɔ wolo nɔ akɛ miba Buu-Mɔɔ Gilead Biblia Skul lɛ klas ni ji 21 lɛ yɛ South Lansing, ni yɔɔ New York yɛ U.S.A. lɛ.

Gilead kɛ No Sɛɛ

Ekãaa shi akɔɔɔ! Kɛ́ mawie mi diɛŋtsɛ mimaŋ wiemɔ yɛ mɛi ateŋ po lɛ, ewa ha mi. Agbɛnɛ naa mi ní mawie Blɔfo. Ni kɛlɛ, tsɔɔlɔi lɛ jɛ suɔmɔ mli amɛye amɛbua mi. Akɛni kɛ́ mihiɛ miigbo lɛ miŋmɔɔ muɛmuɛ hewɔ lɛ, nyɛmi nuu ko wo mi gbɛi akɛ Kingdom Smile (Maŋtsɛyeli Ŋmɔlɔ).

Afee wɔskul naagbee nifeemɔ lɛ yɛ July 19, 1953 lɛ yɛ Yankee Stadium yɛ New York, ni awo mi kɛ Ida Candusso (sɛɛ mli lɛ Seignobos) gbɛ kɛtee Paris koni wɔyasɔmɔ yɛ jɛmɛ. Ewa akɛ aaashiɛ aha niiatsɛmɛi ni yɔɔ Paris lɛ, shi minyɛ mikɛ heshibalɔi babaoo kase Biblia lɛ. Ida bote gbalashihilɛ mli, ni yɛ afi 1956 lɛ, eshi kɛtee Afrika, shi mitee nɔ mihi Paris.

Mikɛ nyɛmi nuu ko ni miisɔmɔ yɛ Betel bote gbalashihilɛ mli yɛ afi 1960, ni wɔyasɔmɔ akɛ gbɛgbalɔi krɛdɛɛi yɛ Chaumont kɛ Vichy. Afii enumɔ sɛɛ lɛ, wɔlɔmɔfɔŋ hela mɔ mi, ni ehe bahia ni makpa gbɛgbamɔ nitsumɔ lɛ. Edɔ mi waa ejaakɛ kɛjɛ migbekɛbiiashi tɔɔ lɛ eji oti ni ma mihiɛ akɛ matsu be fɛɛ sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ miwala bei abɔ fɛɛ. Sɛɛ mli lɛ, miwu shi mi ni ekɛ yoo kroko yahi shi. Mimumɔŋ nyɛmimɛi hii kɛ yei lɛ ye amɛbua mi yɛ nakai jaramɔ bei lɛ amli, ni Yehowa tee nɔ etere mijatsu lɛ eha mi.—Lala 68:20.

Amrɔ nɛɛ miyɛ Louviers yɛ Normandy, ni jɛmɛ bɛŋkɛ France nitsumɔhe nine lɛ. Yɛ helai ni miyeɔ lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, miyɛ miishɛ akɛ Yehowa eye ebua mi. Tsɔsemɔ ni miná kɛjɛ migbekɛbiiashi lɛ yeɔ ebuaa mi amrɔ nɛɛ po koni maná jwɛŋmɔ ni ja daa. Mifɔlɔi tsɔɔ mi akɛ Yehowa ji Mɔ ko ni yɔɔ diɛŋtsɛ, ni ákɛ manyɛ masumɔ lɛ, mikɛ lɛ awie, ni eboɔ misɔlemɔi atoi. Yɛ anɔkwale mli lɛ, “Mɛni maŋɔ-to Yehowa najiaŋ yɛ ejurɔ fɛɛ ni efee mi lɛ hewɔ?”—Lala 116:12.

[Wiemɔ ni akɔ ni akɛmiitsu nii ni yɔɔ baafa 6]

“Miyɛ miishɛɛ akɛ Yehowa eye ebua mi”

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 5]

Mihiɛ “gas mask” beni miye afii ekpaa

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 5]

Mi kɛ maŋsɛɛ sanekpakpa shiɛlɔi kɛ gbɛgbalɔi komɛi yɛ Luxembourg ní wɔmiiya wɔyashiɛ, no mli lɛ miye afii 16

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 5]

Mi kɛ Ataa kɛ Awo yɛ kpee ko shishi yɛ afi 1953